Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/99/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcov 1./ Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00173665, zastúpenej JUDr. Johanou Bertovou, advokátkou so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov 2./ M. p r o t i žalovaným: 1./ D. 3./ UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, zastúpenému Advokátska kancelária Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, o zaplatenie 3.740,35 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 3.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2017 č. k. 29C/19/2016 - 284 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu medzi žalobcami v 1. - 56.rade a žalovaným v 3.rade, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcom v 1. - 56.rade vo vzťahu k žalovanému v 3.rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému v 3.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 56. rade sumu 1.598,81 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením predmetného záväzku jedným zo žalovaných v 1. a 2. rade na základe rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 23.9.2013 pod sp. zn. 28C/35/2013 s dátumom právoplatnosti 6.11.2013 zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až 56. rade sumu 2.141,54 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcom v 1. až 56. rade voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie ustálil, že záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., kat. úz. X. bolo na LV č. XXXX zapísané pod položkou XXX/XXXX pre vlastníka Bytové družstvo K.. Vklad záložného v 3.rade k nehnuteľnostiam pôvodne vedeným vo vlastníctve žalovaných v 1., 2. a 3.rade na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti k úveru zo zmluvy o úvere bol povolený 28.6.2010. Žalovaní v 1.a 2.rade na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu pristúpili aj k zmluve o výkone správy zo dňa 25.10.2007. Poukázal na konanie Okresného súdu Prešov 28C/35/2013, v ktorom boli žalovaní v 1.a 2.rade právoplatným rozsudkom zaviazaní na zaplatenie sumu 1.598,81 eur s prísl., titulom nevykonaných úhrad preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a plnení spojených s užívaním bytu za obdobie od apríla 2011 do marca 2013. Predmetom konania sú aj nezaplatené preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv a plnenia spojené s užívaním bytu pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2.rade od apríla 2013 do októbra 2015. Navrhovateľom dražby bytu pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2.rade bol žalovaný v 3.rade a podľa notárskej zápisnice z 26.10.2015 vydražením tejto nehnuteľnosti bola dosiahnutá cena vo výške 33.050,- eur. Z tejto zápisnice vyplynulo tiež to, že pohľadávka zabezpečená zákonným záložným právom podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, nebude z výťažku dražby uspokojená v prednostnom poradí, nakoľko toto záložné právo je na LV zapísané v neskoršom časovom poradí. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, že spomínané platby žalovaní v 1.a 2.rade nevykonali, preto bolo potrebné týchto žalovaných zaviazať na zaplatenie neuhradenej časti týchto poplatkov. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti príslušenstva uplatnenej istiny. Spornou otázkou tiež bolo, či žalobcovia v zmysle § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov mali postavenie prednostných záložných veriteľov na základe zákonného záložného práva podľa § 15 tohto zákona a či mali byť prednostne uspokojení z výťažku dražby. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že dôležitá je otázka časového momentu, kedy skutočne vznikne záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, najmä pri realizácii záložného práva v prípade, ak na zálohu viazne okrem zákonného záložného práva aj iné záložné právo zriadené v prospech ďalšieho záložného veriteľa. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vznikne na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv. Zápis zákonného záložného práva v katastri nehnuteľností má deklaratórny charakter, vzniká však otázka, či vzhľadom na povahu tohto zákonného záložného práva je pre prednostné postavenie pri konkurencii viacerých záložných práv rozhodujúci čas ich registrácie, teda v danom prípade zápis v katastri nehnuteľností. V praxi sa stáva, že nie vždy býva na výpisoch z katastra nehnuteľností ku konkrétnemu bytu a nebytového priestoru v časti „C“ LV uvedená ako ťarcha formulácia záložné právo podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov. Rozhodujúce bolo vyriešenie otázky, ktoré záložné právo k predmetu zálohu v predmete dobrovoľnej dražby vzniklo skôr, teda ktoré bolo ako prvé zapísané v katastri nehnuteľností. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že záložné právo podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov bolo na LV č. XXXX zapísané XX.X.XXXX. Porovnaním údajov o čase registrácie záložného práva žalovaného v 3.rade k predmetnému zálohu je zistiteľné, že vklad jeho záložného práva bol povolený XX.X.XXXX , a teda zákonné záložné právo podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov bolo pôvodne zapísané v prospech vlastníka bytov, a to žalobcu v 1.rade. Z uvedeného vyplýva, že záložné právo žalovaného v 3.rade bolo zapísané a vzniklo neskôr ako záložné právo žalobcov. Ďalej uviedol, že zákonné záložné právo podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov slúži na zabezpečenie aj pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti v súvislosti s právnymi úkonmi týkajúcimi sa bytu, nebytového priestoru, spoločných častí a zariadení bytového domu, ak si ich vlastník nesplní riadne a včas. V § 15 zákona o vlastníctve bytov sa zvýrazňuje špecifický charakter tohto zákonného záložného práva oproti ďalším záložným právam veriteľov, ktorým sú zabezpečené budúce pohľadávky spoločenstiev, resp. vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pri opačnom výklade by tento inštitút stratil zmysel, nakoľko vždy by bola prednostne uspokojená pohľadávka iného záložného veriteľa pred pohľadávkou záložného veriteľa na základe zákonného záložného práva. Špecifický charakter zákonného záložného práva na základe tohto ustanovenia možno vyvodiť aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžr/144/2012. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí konštatuje, že z ničoho nevyplýva, žeby došlo k zániku záložného zákonného práva, nakoľko toto je viazané na nehnuteľnosť, a preto jej prechodom na právneho nástupcu na neho v plnom rozsahu prechádza. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného v 3.rade ani so závermi uznesenia NS SR sp. zn. 6MCdo/8/2010, ktorý nemá vzťah s prejednávanou vecou pri posúdení, či žalobcovia majú postavenie prednostných záložných veriteľov. Keďže žalobcovia mali postavenie prednostných záložných veriteľov zo zákonného záložného práva, ktoré bolo k predmetu dobrovoľnej dražby registrované v katastri nehnuteľností ako prvé v poradí, mala byť ich pohľadávka pozostávajúca z nezaplatených úhrad do fondu opráv a za plnenia spojených s užívaním predmetu dražby uspokojená prednostne pred ostatnými záložnými veriteľmi. Keďže výťažok z dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, ku ktorým bolo zriadené zákonné záložné právo, bol v plnom rozsahu po odpočítaní nákladov dražby vyplatený v prospech žalovaného v 3.rade, ktorý nemal postavenie prednostného záložného veriteľa, súd zaviazal aj tohto na úhradu nezaplatených poplatkov do fondu opráv a úhrad za plnenia spojených s užívaním bytu na základe právoplatného rozhodnutia XXC/XX/XXXX, ako aj za ďalšie už spomínané obdobie. Aktívna legitimácia žalobcu v 1.rade je daná § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého je správca povinný vymáhať vzniknuté nedoplatky za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Súd prvej inštancie sa ďalej vyporiadal s námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov, ako ju uplatnil v konaní žalovaný v 3.rade. Keďže predmetom konania sú nároky na peňažné plnenie podľa § 84 a § 85 OSP, je daná miestna príslušnosť Okresného súdu v Prešove podľa bydliska žalovaných v 1.a 2.rade a podľa sídla žalovaného v 3.rade. O trovách konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 3.rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že kľúčovou právnou otázkou je posúdenie toho, kto je prednostným záložným veriteľom. Má za to, že k tejto otázke súd vyslovil rozdielne právne názory. V bode 60.rozsudku sa uvádza, že zákonné záložné právo podľa § 15 má právo prednosti aj voči záložnému právu iného veriteľa, ktoré by bolo zapísané na liste vlastníctva skôr. Úplne opačný záver je však uvedený v bode 63. posledná veta tohto rozsudku, podľa ktorej je rozhodujúce poradie zápisov do katastra nehnuteľností, pričom na uvedený záver nadväzuje aj znenie bodu 64.a 65.rozsudku. Zmätočne pôsobí aj záver uvedený v bode 62.rozsudku, podľa ktorého je rozhodujúce, či v čase realizácie záložného práva iného veriteľa existuje pohľadávka zabezpečená zákonným záložným právom. S týmto záverom sa ale nezhoduje záver uvedený v poslednej vete bodu 60.rozsudku. Žalovaný v 3.rade namieta aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 1.rade, keď považuje skutočnosť, že účastníkmi konania sú okrem správu aj vlastníci za rozpornú s hmotným právom a namieta vykonateľnosť a formuláciu prvého výroku rozsudku, v ktorom je vyjadrená podmienka, ktorá sa podľa žalovaného neprípustne dotýka aj iného právoplatného súdneho rozhodnutia - tieto skutočnosti však žalovaný v 3.rade namietal len z opatrnosti. Za podstatné považuje stanovenie kritéria, podľa ktorého sa poradie uspokojovania pohľadávok určuje. Z § 151k Občianskeho zákonníka vyplýva, že rozhodujúcim kritériom je poradie registrácie záložného práva. Ak by pripustilo, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na prípady, keď ide o stret zákonného a zmluvného záložného práva, je potrebné poukázať na to, že § 15 ods. 1 z hľadiska gramatického výkladu predpokladá, že do katastra nehnuteľností sa zapisuje záložné právo, ktoré už vzniklo, teda nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností zákonné záložné právo, ktoré ešte nevzniklo a ust. § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. určuje, že záznamom sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré už vznikli. Nie je tak možné vykonať registráciu záložného práva, ktoré ešte nevzniklo. Registrácia v čase pred vznikom záložného práva je nulitná a nemožno na ňu prihliadať. Podľa názoru žalovaného v 3.rade je potrebné vykladať § 151k predovšetkým v súlade s rozhodnutím KS Bratislava sp. zn. 3Cob/233/2013, ktorý konštatoval, že registrácia je rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie poradia uspokojenia záložných práv len v prípade stretu zmluvných záložných práv, a to z dôvodu, že pojem registrácia záložného práva ako pojem vyjadruje druhú fázu zriaďovania zmluvného záložného práva, ktorá je potrebná pre jeho vznik, nie je možné spájať so zákonným záložným právom podľa § 15 zákona o bytoch, keďže k jeho vzniku dochádza priamo zo zákona, teda nevzniká registráciou. Pre určenie poradia uspokojenia zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona o bytoch, bude rozhodujúci vznik tohto zákonného záložného práva. K otázke vzniku zákonného záložného práva odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia v zmysle tom, že judikatúra sa zhoduje, že k vzniku záložného práva nemôže dôjsť bez existencie pohľadávky, čo vyplýva z akcesorickej povahy záložného práva vyjadrenej v § 151a OZ. Zo zákona o bytoch nevyplýva, žeby pohľadávky vznikli s nadobudnutím bytu. V prípade predmetných pohľadávok ide o také, ktoré vznikajú samostatne vo väzbe na jednotlivé kalendárne mesiace a na ich splatnosť. Uvedené potvrdzuje aj konštrukcia zákonného záložného práva, ktoré má zabezpečovať predmetné pohľadávky. Nemožno rozumne predpokladať, že zákonné záložné právo má zabezpečovať vopred aj všetky pohľadávky, z ktorých vznikne nedoplatok. Poukazuje v tejto súvislosti aj na formuláciu prvej vety § 15 zákona o bytoch, ktoré používa pojem „vzniknutých pohľadávok“, z čoho možno vyvodiť, že tieto pohľadávky ešte neexistujú, ale musia v budúcnosti vzniknúť. V zmysle týchto dôvodov žalovaný v 3.rade nevrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobcovia navrhli rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňujú, že záložné právo žalovaného v 3.rade bolo zapísané a vzniklo neskôr ako záložné právo žalobcov. Pokiaľ ide o namietané odseky 62. a 60., v týchto sa súd všeobecne zamýšľa nad právnou podstatou zákonného záložného práva a nad možnými situáciami, ktoré vznikajú pri jeho uplatňovaní. Súd však poukazuje aj na situácie, kedy nie na všetkých listoch vlastníctva je formálne zapísané zákonné záložné právo podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov. Sú toho názoru, že bez ohľadu na skutočnosť, či zákonné záložné právo je formálne zapísané na liste vlastníctva alebo nie, je potrebné jeho existenciu a prednostné poradie vždy akceptovať. Súd ďalej reaguje na skutočnosť, že na aktivovanie zákonného záložného práva sa vždy vyžaduje existencia konkrétnej pohľadávky. Toto konštatovanie nie je v rozpore s právnym názorom súdu, že zákonné záložné právo zabezpečuje budúce pohľadávky vlastníkov bytov a že samotný zápis má len deklaratórny charakter. Žalobca v 1.rade je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v tejto veci, nakoľko nie je len správcom bytového domu, ale zároveň ako vlastník bytu v predmetnom bytovom dome zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. X.. Podmienka vyjadrená vo formulácii prvého výroku rozsudku je podľa žalobcov správna, nakoľko došlo vo výroku rozsudku k akceptovaniu iného rozhodnutia súdu.

Túto podmienku si vyžadoval existujúci právny stav, kedy v čase, keď boli právoplatným rozhodnutím súdu k splneniu povinností zaviazaní žalovaní v 1.a 2.rade, došlo k vzniku situácie, že právnym úkonom žalovaného v 3.rade, a to nevydaním výťažku z dobrovoľnej dražby, tento vstúpil do povinnosti žalovaných v 1.a 2.rade a vznikla tak povinnosť žalovaného v 3.rade plniť spolu so žalovanými v 1.a 2.rade. Akceptovalo sa existovanie tohto rozhodnutia súdu. Žalobcovia zdôrazňujú, že zákonné záložné právo slúži na zabezpečenie aj pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti v súvislosti s právnymi úkonmi týkajúcimi sa bytu, nebytového priestoru a spoločných častí a zariadení bytového domu, ak si vlastník neplní povinnosti riadne a včas. Občiansky zákonník nepodmieňuje vznik záložného práva preukázaním existencie pohľadávky ako predpokladu zápisu zákonného záložného práva do katastra nehnuteľností a ani to, že takáto pohľadávky by musela existovať pred zápisom záložného práva iného záložného veriteľa. pripúšťa práve túto formu zabezpečenia budúcich pohľadávok spoločenstva, resp. vlastníkov bytov voči vlastníkovi, ktorý si neplní riadne a včas zákonné povinnosti vykonávať úhrady preddavkov do fondu opráv a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

5. Žalovaný v 3.rade zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní a má za to, že neobstojí argument v zmysle tom, že na vznik záložného práva nie je potrebné preukázať existenciu pohľadávky.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a to vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 3.rade, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 3.rade opodstatnené nie je.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

9. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

10. Podľa § 151c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

11. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv, počítané odo dňa najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v domu, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v domu záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

14. Právna úprava záložného práva v Občianskom zákonníku je všeobecná a používa sa vtedy, ak osobitný predpis, určité otázky týkajúce sa záložného práva neupravuje. Citované ust. § 151a Občianskeho zákonníka vymedzuje funkciu a účel záložného práva. Záložné právo vo všeobecnosti slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak táto nebude riadne a včas splnená. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu a uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť dlh zo zálohu.

15. Záložné právo k bytu a nebytovému priestoru v dome vzniká spoločenstvu vlastníkov, príp. vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome zo zákona, a to pre prípad úkonov, ktoré sa týkajú domu alebo pre prípad úkonov, ktoré sa týkajú bytu a nebytového priestoru v dome, ak tieto urobil sám vlastník. Záložné právo tu vzniká zo zákona v prospech spoločenstva vlastníkov, resp. ostatných vlastníkov bytov priestorov a používajú sa pritom ust. § 151a a nasl. OZ. Využitie tohto práva na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil jeho vlastník, je cielené najmä na zamedzenie neplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, neplatenia za plnenia spojené s užívaním vlastníctva a tiež na zamedzenie protiprávnym konaniam namiereným voči ostatným vlastníkom. Záložné právo sa zriaďuje v prípade registrovaného spoločenstva v prospech tohto spoločenstva, v prípade zmluvnej správy domu v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

16. Podstatným pre vyriešenie sporu bolo ustálenie časového momentu vzniku záložného práva predpokladaného ust. § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov aj v nadväznosti na všeobecnú úpravu inštitútu záložného práva v § 151 a nasl. OZ, čo má právny význam vtedy, ak k predmetu zálohu bolo zriadené záložné právo v prospech ďalšieho záložného veriteľa. V rozhodovanej veci ide taktiež o situáciu, keď vlastník bytu, ku ktorému je zapísané záložné právo zo zákona, založil byt za účelom získania úveru, čím vzniklo ďalšie záložné právo, ktoré je zmluvným záložným právom v prospech žalovaného v 3.rade.

17. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov bolo na LV č. XXXX, kat. úz. X., zapísané pôvodne v prospech žalobcu v 1.rade pod položkou výkazu zmien XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX. Vklad zmluvného záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. X. v prospech žalovaného v 3.rade bol povolený dňa 28.6.2010 pod č. V XXX/XXXX. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že zmluvné záložné právo k predmetu zálohu vzniklo a bolo zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností v prospech žalovaného v 3.rade neskôr, ako zákonné záložné právo žalobcov v 1. až 56.rade. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zákonné záložné právo zriadené podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je viazané na nehnuteľnosť, a preto jej prechodom na právneho nástupcu prechádza naňho v plnom rozsahu (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžr/144/2012).

18. Je ďalej zrejmé, že záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona vzniká priamo zo zákona a jeho vznik aj zánik sa zapisuje do príslušného katastra nehnuteľností. Toto záložné právo sa zriaďuje súčasne s prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v domu a nie je závislé od vôle konkrétneho vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Ako súd prvej inštancie správne zdôraznil, vychádzajúc z charakteru a účelu inštitútu daného zákonného záložného práva, jeho cieľom je zabezpečenie tak existujúcich, ako aj budúcich pohľadávok, ktoré vzniknú ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov voči konkrétnemu dlžníkovi a ani Občiansky zákonník v spomínanom ust. § 151c nevylučuje možnosť záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky (do pozor. tiež rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo/1014/2003).

19. Je rozhodujúce, či v čase realizácie záložného práva ďalším záložným veriteľom, v danom prípade žalovaným v 3.rade, existuje voči konkrétnemu dlžníkovi v dome reálne splatná pohľadávka v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/13/2017). Taktiež aj túto skutočnosť mal prvoinštančný súd riadne preukázanú, keďže žalobcovia si úhradu splatných pohľadávok pozostávajúcich z nedoplatkov žalovaných v 1.a 2.rade na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a nedoplatkov na fonde prevádzky, údržby a opráv uplatnili (ako prednostné, splatné pohľadávky) v procese dražby nehnuteľnosti žalovaných v 1.a 2.rade vykonávanej na návrh žalovaného v 3.rade.

20. Je preto správny záver prvoinštančného súdu v tom zmysle, že žalobcovia mali postavenie prednostných záložných veriteľov plynúce zo zákonného záložného práva predpokladaného v § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, ktoré vzniklo a bolo registrované v katastri nehnuteľností ako prvé v poradí, v dôsledku čoho nimi prihlásené pohľadávky v procese dražby mali byť uspokojené prednostne. Pokiaľ sa tak nestalo, žaloba o vydanie tohto plnenia z výťažku dražby vyplateného žalovanému v 3.rade je opodstatnená. Právny základ a výška daných pohľadávok v priebehu konania žalovaným v 3.rade rozporovaná nebola.

21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že preskúmavaný rozsudok bol súdom prvej inštancie odôvodnený riadne, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe v časti vyhovel a v odôvodnení rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia žalovaného v 3.rade prednesené v konaní, a preto tejto odvolacia námietke žalovaného v 3.rade nemožno prisvedčiť.

22. Namietaná aktívna legitimácia žalobcu v 1.rade v tomto konaní je daná tým, že je vlastníkom bytov č. X a č. X v bytovom dome zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. X. a ako správca bytového domu je oprávnený k vymáhaniu predmetných nedoplatkov (§ 8b ods. 1 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov). Pokiaľ ide o namietanú formuláciu výroku I., súd prvej inštancie v zhode so žalobným návrhom zohľadnil existenciu už právoplatného rozhodnutia vydaného voči žalovaným v 1.a 2. rade v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/35/2013, v nadväznosti na žiadané vydanie výťažku dražby žalovaným v 3.rade.

23. S ohľadom na všetky tieto dôvody, keď správne je aj rozhodnutie o trovách konania strán sporu, odvolací súd rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 3.rade (u žalovaných ide o samostatné procesné spoločenstvo), potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcom ako úspešným účastníkom odvolacieho konania vznikol vo vzťahu k žalovanému v 3.rade nárok na náhradu trov tohto štádia konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .