Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/269/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Accentus s.r.o., Karpatské námestie 10A, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 44 731 744, zastúpenej advokátom: Mgr. Marek Veis, Petzwalova 48, Nitra, proti žalovanej: W. X., nar. X. U. XXXX, bytom X. F. XXX/XX, T., o zaplatenie 1.183,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 27. marca 2018 č. k. -102, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením , , (ďalej aj „“ alebo len „O. z.“), o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne dôvodil uzavretou zmluvou o bežnom účte a balíkov produktov medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Československá obchodná banka, a. s.) a žalovanou dňa 28.2.2007, zmluvou o povolenom prečerpaní z 5.12.2007, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver formou povoleného prečerpania vo výške úverového limitu 829,84 eur (25.000 Sk). Žalovaná sa v priebehu plnenia zo zmluvy o povolenom prečerpaní dostala do omeškania so splácaním pohľadávky, preto Československá obchodná banka, a.s., vyhlásila predčasnú splatnosť pohľadávky ku dňu 30.9.2013. Ku dňu 4.11.2014 pohľadávka predstavovala sumu 1.038,40 eur. V priebehu omeškania žalovaná zaplatila v prospech žalobkyne dňa 23.10.2015 sumu 30 eur a dňa 21.12.2015 sumu 30 eur. Pohľadávka bola na žalobkyňou postúpená zmluvou zo dňa 1.12.2014, čomu mala predchádzať výzva na plnenie listom zo dňa 18.6.2013. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vzhľadom na nepreukázanie zákonom stanovených podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky právnou predchodkyňou (bankou). Žalobkyňa nepreukázala požiadavku 90-dňového omeškania žalovanej s plnením dlhu a písomnú výzvu na splnenie záväzku zo zmluvy, adresovanú bankou žalovanej (odoslanie a aj doručenie výzvy). V dôsledku uvedeného nemožno považovať za preukázané, že postúpenie pohľadávky bolo platné. Žalobkyňa síce predložila listinu zo dňa 18.6.2013, vrátane doručenky, ktorou bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy 146,43 eur s tým, že ak záväzok nevyrovná (lehota nebola určená vo výzve), banka vyhlási za jednorázovo splatné neuhradené záväzky. Kvalifikovanú výzvu, v ktorej by banka žalovanú vyzvala na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by žalovaná bola v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní (a dala tak možnosť klientovi po písomnej výzve vyrovnať omeškané splátky úveru a predísť postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu), žalobkyňa súdu nepredložila

a nepreukázala jej doručenie žalovanej. Z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, žaloba bola zamietnutá. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. , , , vecne úspechom žalovanej v celom rozsahu (bez zistenia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie trov), ktorej však v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhrada priznaná nebola.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne navrhla zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (, , ). Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí predovšetkým nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo nevyhovel žalobkyni, ktorá navrhla rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie ( ). Žalobkyňa navrhla vydanie tohto rozsudku vo svojom písomnom podaní z 15.1.2018 s tým, že súhlasila s povolením splátok pre žalovanú (tak, ako žalovaná žiadala) vo výške 50 eur mesačne. Konajúci súd napriek splneniu všetkých procesnoprávnych podmienok pre takýto spôsob rozhodnutia vo veci samej, nielen že nerozhodol rozsudkom na základe uznania nároku, ale v napadnutom rozsudku vôbec nezdôvodnil, prečo konal v rozpore s ustanovením . Ide o porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces. Postup súdu je arbitrárny a zároveň zasahujúci do princípu právnej istoty. Súčasne uviedla, že v konaní svoju aktívnu legitimáciu preukázala a súdu kvalifikovanú výzvu banky predložila. Rozhodnutie pokladá za nedostatočne zdôvodnené, nepreskúmateľné, keď nie je zrejmé, prečo súd predloženú výzvu nepovažoval za kvalifikovanú (z rozhodnutia nie je zrejmé, čo by mala takáto kvalifikovaná výzva obsahovať).

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoju právnu argumentáciu na konštatovaní nenaplnenia zákonom stanovených podmienok pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky žalobkyne podľa ustanovenia z dôvodu absencie písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky a nepreukázania jej doručenia.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanej s tým, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy uviedla, že ak nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( ). Žalovaná bola poučená (súdom prvej inštancie) tiež o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ). Žalovaná v podaní doručeným súdu dňa 10.5.2017 (č. l. 59) uviedla, že s pohľadávkou vo výške 1.183,88 eur s príslušenstvom súhlasí, ale nakoľko nedisponuje touto čiastkou, požiadala o mesačné splátky vo výške 50 eur. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa podaním z 15.1.2018 a navrhla rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie podľa z dôvodu, že žalovaná procesne uznala nárok žalobkyne. Súčasne vyjadrila súhlas, aby žalovaná splácala pohľadávku mesačnými splátkami po 50 eur.

7. Podľa ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

8. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom (uplatneným procesným nárokom), sa označujú ako dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a tými sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Základný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým zmier predstavuje ipso facto (hmotnoprávnu) zmluvu, ktorú uzatvoria strany v súdnom konaní, uznanie alebo vzdanie sa žalobou uplatneného procesného nároku sú úkony, ktoré ovplyvňujú (determinujú) obsah rozhodnutia súdu vo veci samej. Kým teda zmier predstavuje vo svojej hmotnoprávnej rovine akýsi surogát (náhradu) rozsudku, teda rozsudok súdu sa vôbec nevydáva a strany ho nahradia svojím autonómnym úkonom, ktorý súd „len“ schvaľuje uznesením, v prípade uznania a vzdania sa nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu, nie voči sebe navzájom, a súd meritórne rozhodnúť musí. Ak teda žalovaný svojím úkonom, ktorý možno obsahovo posúdiť ako uznanie žalobou uplatneného procesného nároku (pojem „procesný nárok“ je surogát pojmu „predmet konania“; pochopiteľne, žalobca v konaní uplatňuje nárok na ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho materiálneho práva) tento nárok nerozporuje, môže žalobca navrhnúť vydanie rozsudku na základe uznania nároku. Bez návrhu je vydanie tohto rozsudku vylúčené. Rozsudok na základe uznania nároku prichádza do úvahy v prípade, ak kedykoľvek počas konania žalovaný pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou, prípadne jeho základ. Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných zákonom pre podania strán - podstatný bude obsah tohto úkonu. Rovnako súd v procesnom práve neskúma „skutočnosť“ vôle žalovaného, iba jeho vonkajší prejav. Toto procesné pravidlo platí všeobecne, nielen pri tomto druhu rozsudku; v procese sa (až na výnimky, napr. pri zmieri) uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán, nie ich skutočnej vôle. Žalovaný môže uznať nárok žalobcu i len čo do určitej výšky alebo čo do základu. V takom prípade súd vydá čiastočný rozsudok na základe uznania nároku, resp. čiastočný medzitýmny rozsudok. V týchto prípadoch sa však vyžaduje návrh zo strany žalobcu. Ak žalobca takýto návrh nepodá, súd pokračuje v konaní a na skutočnosť čiastkového uznania nároku prihliada ako na inú právnu skutočnosť, rozhodnú pre posúdenie nároku (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.1009 - 1011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.3.2016 sp. zn. ). Ak žalovaný počas konania uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ podľa (predtým ), nemôže už toto uznanie neskôr účinne odvolať (porov. R 10/2000).

9. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Zákon venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porov. napr. sp. zn. , , , ). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2016 sp. zn. ).

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, podľa ktorých v odôvodnení rozsudku má uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

13. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa (odňatie možnosti konať pred súdom).

14. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda akýkoľvek argumentačný základ k posúdeniu splnenia, resp. nesplnenia podmienok pre rozhodnutie podľa (ako správne namietala žalobkyňa v odvolaní). Žalobkyni preto bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné oprávnenia postupom súdu prvej inštancie, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete).

16. Podľa preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní v prvom rade posúdiť splnenie podmienok pre rozhodnutie podľa v súlade s vyššie uvedeným a až v prípade, že by súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že pre takéto rozhodnutie nie sú splnené podmienky (potom však konkrétne dôvody je potrebné v rozhodnutí aj uviesť), posúdi nárok žalobkyne (na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania podľa a , pričom pri vykonávaní dokazovania súd okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania aplikuje i zásadu predvídateľnosti postupu súdu).

18. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

19. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí (o trovách konania) rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.