Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/76/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. R., bývajúcej v T.,

zastúpenej JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom

v Trenčíne, Brnianska 1K, proti ţalovanej J. K., bývajúcej P., zastúpenej JUDr. Ing. Vierou

Kolačanskou, advokátkou v Trenčíne, Nám. sv. Anny 7269/20A, o zaplatenie 9 958 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín

pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 30. januára 2014 sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30. januára 2014 sp.zn.

v jeho zmeňujúcej časti a vec mu v rámci zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 2. novembra 2012 č.k. -185 ţalovanú

zaviazal zaplatiť ţalobkyni sumu 6 974,95 € s 7,5 % ročným úrokom z omeškania

od 2. februára 2010 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti návrh zamietol. Vyslovil, ţe o náhrade trov bude rozhodnuté samostatným

uznesením. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe ţalobkyňa a právny predchodca

ţalovanej uzavreli v roku 2005 dohodu o spoločnej dostavbe rodinného domu právneho

predchodcu ţalovanej z prostriedkov, ktoré poskytne nielen právny predchodca ţalovanej ale

i ţalobkyňa. Dohodli sa, ţe po odpredaji dostavaného domu následne spoločne kúpia dom

v inej lokalite. Právny predchodca ţalovanej, P. K., svojím podpisom 10. novembra 2005

potvrdil prevzatie finančných prostriedkov vo výške 300 000,- Sk od ţalobkyne

na dokončenie svojho rodinného domu. V dôsledku zhoršenia vzájomných vzťahov

od zámeru o spoločnej kúpe domu upustili, prestali spolu ţiť ako druh a druţka. Ţalobkyňa

preukázala, ţe za účelom dokončenia nedostavaného domu nebohého bol z jej finančných

2

prostriedkov zakúpený materiál, tovary, sluţby a vynaloţené náklady na ich zabezpečenie

v celkovej výške 210 127,60 Sk = 6 974,95 €. Na základe týchto skutočností mal súd prvého

stupňa za to, ţe právny predchodca ţalovanej, P. K., nadobudnutím materiálov, tovarov,

sluţieb za finančné prostriedky ţalobkyne pouţitých na dostavbu jeho rodinného domu získal

na úkor ţalobkyne majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda bezdôvodné

obohatenie, ktoré musí, resp. jeho právny nástupca ţalobkyni vydať. Pokiaľ ide o vznesenú

námietku premlčania ţalobou uplatneného nároku v konaní bolo preukázané, ţe

k zmene dojednaného došlo preukázateľne 27. februára 2008. Od nasledujúceho dňa

28. februára 2008 vzniklo ţalobkyni právo domáhať sa zaplatenia bezdôvodného obohatenia

od nebohého ţalovaného, začala plynúť premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba

uplynula 28. februára 2010. Nakoľko ţalobkyňa podala návrh na súd 2. februára 2010, teda

pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby, nemoţno námietku o premlčaní uplatneného

nároku akceptovať. Ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno čo do rozsahu bezdôvodného

obohatenia, nepreukázala bez pochybností, ţe nebohý sa bezdôvodne obohatil v rozsahu celej

ţalovanej sumy. Súd preto uloţil ţalovanej zaplatiť ţalobkyni sumu 6 974,95 €, ktorá bola

preukázateľne pouţitá na nákup toho, čo poskytla jej právnemu predchodcovi, P. K., na

zrealizované úpravy jeho domu. V ostatnej časti ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Nestotoţnil

sa s tvrdením ţalobkyne, ţe nebohý odporca uznal ţalobou uplatnený nárok. Po oboznámení

sa s jeho zápiskami popisujúcim negatívny postoj k nároku a nátlak

zo strany ţalobkyne v spojení so zdravotným stavom nebohého moţno konštatovať, ţe

kladnú odpoveď nebohého na otázku právneho zástupcu ţalobkyne, či uznáva uplatnený

nárok čo do dôvodu a výšky, nemoţno povaţovať za uznanie spĺňajúce náleţitosti

uznávacieho prejavu. Predovšetkým nebol riadne konkretizovaný dôvod keďţe ţalobkyňa

uplatňovala svoj nárok titulom pôţičky. Súd prvého stupňa v závere konštatoval, ţe o náhrade

trov konania rozhodne podľa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

samostatným rozhodnutím.

Krajský súd v Trenčíne na odvolania ţalobkyne a ţalovanej rozsudkom z 30. januára

2014, sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol

v ostatnej časti návrh zamietnutý, potvrdil. Vo výroku o povinnosti ţalovanej zaplatiť

ţalobkyni sumu 6 974,95 € so 7,5% úrokom z omeškania od 2. februára 2010 do zaplatenia

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol.

V odôvodnení uviedol, ţe sa so skutkovými závermi i právnym posúdením nároku ţalobkyne

ako bezdôvodného obohatenia stotoţňuje. Za nesprávne však povaţoval právne posúdenie

daného nároku z hľadiska vznesenej námietky premlčania. Ako vyplýva z obsahu spisu,

právny predchodca ţalovanej, P. K., prevzal 10. novembra 2005 od ţalobkyne finančnú

čiastku 300 000,-Sk a bytové doplnky na dokončenie svojho rodinného domu. Keďţe v

predmetnej veci právny predchodca ţalovanej vzniesol námietku premlčania, bolo potrebné

skúmať začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah

prichádzala do úvahy (v zmysle § 101 Obč. zákonníka) a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani

inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlţník podľa ustanovenia §

563 povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ

poţiadal. Z toho treba vyvodiť, ţe veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z

objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) poţiadať o plnenie dlhu.

O plnenie dlhu mohol teda poţiadať hneď, ako dlh vznikol, takţe začiatok plynutia

premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného

obohatenia. Uţ v tomto okamihu boli ţalobkyni známe všetky skutkové okolnosti potrebné

na podanie ţaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. komu plnila a v akej výške.

V prejednávanej veci tak posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pripadol

na 10. november 2007, pričom ţalobkyňa svoj nárok na zaplatenie ţalovanej sumy uplatnila

na súde aţ 2. februára 2010, t.j. po uplynutí subjektívnej i objektívnej premlčacej doby.

Uplatnením námietky premlčania zo strany právneho predchodcu ţalovanej, P. K., došlo k

zániku súdnej vymáhateľnosti nárokov ţalobkyne. Ďalej odvolací súd uviedol, ţe pokiaľ

ţalobkyňa namietala, ţe právny predchodca ţalovanej, P. K., na súdnom pojednávaní 6. mája

2011 uznal uplatnenú pohľadávku čo do základu a výšky, táto neobstojí. Podľa § 558

ak niekto uzná písomne, ţe zaplatí svoj dlh určený čo

do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, ţe dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také

uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu

zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlţníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlţník

dáva veriteľovi najavo, ţe svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náleţitostí predpísaných

pre právne úkony je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu

zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Vzhľadom na to, ţe uznanie dlhu je

právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť

určitosť prejavu vôle uznať dlh, čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je

zaznamenaný. Obsahom vyhlásenia dlţníka v listine o uznaní dlhu musí byť prísľub dlţníka,

ţe dlh zaplatí. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, ţe z prejavu právneho predchodcu

ţalovanej urobeného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 6. mája 2011 nemoţno

vyvodiť, ţe došlo k písomnému prísľubu zaplatenia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky,

pretoţe v tomto prejave nie je zachytený prísľub zaplatenia dlhu s uvedením jeho dôvodu

a výšky, preto nemoţno hovoriť o tom, ţe týmto prejavom došlo zo strany právneho

predchodcu ţalovanej, P. K., k uznaniu pohľadávky ţalobkyne. Z týchto dôvodov odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým bol nárok ţalobkyne

zamietnutý, podľa ako vecne správny potvrdil a vo výroku

o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni sumu 6 974,95 € s príslušenstvom podľa § 220

zmenil tak, ţe ţalobu ţalobkyne zamietol. Napokon odvolací súd uviedol, ţe o náhrade

trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvého stupňa, nakoľko

v napadnutom rozsudku nebolo rozhodnuté o trovách konania podľa

Proti zmeňujúcemu výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa

dovolanie, pričom jeho prípustnosť odvodzovala z ustanovenia Ţiadala,

aby dovolací súd rozsudok dovolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, ţe ţalovanú zaviaţe zaplatiť ţalobkyni 6 974,95 €

s príslušenstvom. Dovolanie podala z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a z dôvodu, ţe

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V dovolaní uviedla, ţe aţ do 27. februára 2008 s právnym predchodcom ţalovanej ţila ako

druţka a obaja vychádzali z toho, ţe platí ich dohoda o spoločnom dokončení domu a jeho

predaji. Ţalobkyňa teda nemala ţiadny dôvod (aţ do 27. februára 2008) na podanie ţaloby

na súd, z čoho vyvodila, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď predmetný

právny vzťah povaţoval za bezdôvodné obohatenie aj v období, keď ţalobkyňa s právnym

predchodcom ţalovanej ţila v spoločnej domácnosti ako druţka. Odvolací súd predmetný

právny vzťah kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie získané z právneho dôvodu, ktorý

odpadol. K odpadnutiu právneho dôvodu došlo práve zmenou dojednaného 27. februára 2008.

Z uvedeného vyvodila, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď za začiatok

premlčacej doby určil 10. november 2005, kedy bolo vystavené potvrdenie o odovzdaní

peňazí a nie 27. február 2008, kedy medzi ţalobkyňou a právnym predchodcom ţalovanej

došlo k rozchodu a ktorým dňom bolo zrejmé, ţe nedôjde k naplneniu existujúcej dohody

a teda ţe právny predchodca ţalovanej sa na úkor ţalobkyne bezdôvodne obohatil. Ďalej

uviedla, ţe podľa výkladu odvolacieho súdu ţalobkyni subjektívna premlčacia doba

na podanie ţaloby na súd uplynula 10. novembra 2007, kedy s právnym predchodcom

ţalovanej ţila v partnerskom vzťahu, platila medzi nimi dohoda o dokončení a predaji domu

a na podanie ţaloby nemala dôvod ani len pomyslieť. Ďalej poukázala na skutočnosť, ţe

právny predchodca ţalovanej sa nebránil peniaze jej vrátiť, na pojednávaní 6. mája 2011

ţalovanú sumu uznal a poţiadal o odročenie pojednávania za účelom realizácie predaja

nehnuteľnosti a zaplatenia ţalovanej sumy. Z dôvodu následného váţneho ochorenia a úmrtia

však svoj zámer uţ nestihol dokončiť. Napokon namietala, ţe odvolací súd zaťaţil konania

tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe odvolací súd

zaloţil svoje rozhodnutie na odlišných skutkových zisteniach ako súd prvého stupňa bez toho,

aby dokazovanie v potrebnom rozsahu sám zopakoval (tak ako mu to prikazuje znenie § 213

ods. 3 O.s.p).

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedla, ţe ho povaţuje v celom

rozsahu za nedôvodné. Odvolací súd vec správne právne posúdil, vysporiadal sa so všetkými

spornými skutočnosťami v konaní a svoje rozhodnutie náleţite a vyčerpávajúco odôvodnil.

Ţiadala, aby dovolací súd dovolanie ţalobkyne zamietol a zaviazal ju na náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu

treba zrušiť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým v napadnutej časti

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Preto dovolanie ţalobkyne proti tomuto rozsudku je

prípustné podľa

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

ods. 1 a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods.

1 písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv.

Ţalobkyňa v dovolaní okrem iného namietala, ţe právny predchodca ţalovanej

na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 6. mája 2011 ţalovanú sumu uznal, pričom súdy

tomuto úkonu nepriznali právne účinky.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe sa nestotoţnil

s tvrdením ţalobkyne, ţe právny predchodca ţalovanej uznal ţalobou uplatnený nárok.

Kladnú odpoveď pôvodného ţalovaného (právneho predchodcu ţalovanej) na otázku

právneho zástupcu ţalobkyne či uznáva uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky, podľa názoru

súdu prvého stupňa, nemoţno povaţovať za uznanie spĺňajúce náleţitosti uznávajúceho

prejavu. Predovšetkým nebol riadne konkretizovaný dôvod, keďţe ţalobkyňa uplatňovala

nárok titulom pôţičky.

Rovnako aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z prejavu

právneho predchodcu ţalovanej urobeného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 6. mája

2011 nemoţno vyvodiť, ţe došlo k písomnému prísľubu zaplatenia dlhu s uvedením jeho

dôvodu a výšky, pretoţe v tomto prejave nie je zachytený prísľub zaplatenia dlhu s uvedením

jeho dôvodu a výšky, preto nemoţno hovoriť o uznaní pohľadávky. V tejto súvislosti odvolací

súd poukázal na ustanovenie , ktoré ustanovuje hmotnoprávne

náleţitosti právneho úkonu uznania dlhu.

Podľa ak počas konania ţalovaný uzná pred súdom nárok

uplatnený ţalobou alebo jeho základ alebo ak sa ţalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd

rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Rozsudok na základe uznania nároku prichádza do úvahy v prípade, ak kedykoľvek

počas konania ţalovaný pred súdom uzná nárok uplatnený ţalobou, prípadne jeho základ.

Uznanie nároku je tak procesným úkonom ţalovaného (prejavom dispozičnej zásady), čo

v praxi znamená, ţe uznanie nároku je účinné, jedine ak sa urobí vo vzťahu k súdu. Ak

k uznaniu nároku príde na pojednávaní, uvedie sa táto skutočnosť v zápisnici a rovnako ako

pri súdnom zmieri sa vyţaduje, aby prítomní účastníci zápisnicu podpísali. V prípade uznania

nároku ţalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania, pretoţe ide

o procesný úkon, ktorý je treba striktne odlišovať od mimoprocesných hmotnoprávnych

úkonov ako napr. uznania dlhu v zmysle . V sporovom kontradiktórnom konaní je

procesná zodpovednosť za vedenie sporu na účastníkoch konania. Súd sa preto obmedzí

na konštatovanie, ţe ţalovaný uznal nárok uplatnený ţalobou. Dôsledkom uznania nároku je

povinnosť súdu rozhodnúť podľa tohto uznania, t.j. vydať rozsudok pre uznanie (v príp.

čiastočného uznania len na návrh ţalobcu tzv. čiastočný rozsudok pre uznanie, v prípade

uznania základu nároku tzv. medzitýmny rozsudok pre uznanie). Základom rozsudku

pre uznanie tak nie je ani zistený skutkový stav veci, ani skutkové tvrdenia ţalobcu, ktoré by

sa pokladali za nesporné (porovnaj inak v ), ale uznanie ţalovaného ako

procesný úkon ţalovaného určený súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný

uznáva nárok, ktorý bol voči nemu uplatnený v ţalobe, a v akom rozsahu (či úplne, alebo len

čiastočne, alebo iba v právnom základe), prípadne iba fikcia takého procesného úkonu

ţalovaného (pozri : Števček, M., Ficová, S. a kol. . I diel.

Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012. s. 555; Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský

soudní řád I, II Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 1044; Svoboda, K., Smolík,

P., Levý, J., Šínová, R. a kol: Občanský soudní řád. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck,

2013, s. 528).

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď

dispozitívnemu úkonu právneho predchodcu ţalovanej urobeného na pojednávaní pred súdom

prvého stupňa 6. mája 2011 nepriznal právne účinky (t.j. porušil svoju zákonnú povinnosť

vydať rozsudok pre uznanie podľa ). Odvolací súd uvedené pochybenie

súdu prvého stupňa nenapravil, pretoţe jeho postup povaţoval za správny, čím ţalobkyni

odňal moţnosť konať pred súdom a konanie tak zaťaţil vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

v jeho zmeňujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2016

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová