Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-256-2018.pdf
PDF · 95.4 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/256/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO 36 361 518, proti žalovanému: J. W., nar. X. P. XXXX, bytom P. D. XXX, o zaplatenie 466,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 29. mája 2018 č. k. 30Csp/86/2017-56, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 415, § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo len „O. z.“), § 46 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“), § 132, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 15.3.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia 466,35 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 16.3.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. 4700033664 a bol zistený neoprávnený odober elektrickej energie žalovaným bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny, o čom bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a vyhotovená fotografická dokumentácia. Rovnako sa tak stalo aj dňa 17.7.2015 (znova zistený neoprávnený odber). Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu, protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobkyňou, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi. Žalobkyňa musela v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu. Žalobkyni tak vznikla škoda v celkovej výške 466,35 eur, ktorú vyfakturovala žalovanému faktúrou č. 9915030493 splatnou dňa 11.11.2015 a faktúrou č. 9915071222 splatnou dňa 22.11.2015. Zo strany žalovaného nedošlo ani len k čiastočnej úhrade vzniknutej škody. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní síce preukázala, že dňa 16.3.2015 a 17.7.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. 4700033664, avšak na preukázanie skutkových tvrdení o vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu elektrickej energie neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať a na základe ktorých by bolo možné posúdiť, že jej skutočne vznikla škoda, že žalovaný na odbernom mieste odoberal elektrinu bez uzavretej zmluvy, resp. že zmluva o dodávke elektrickej energie bola (platne) ukončená. Žalobkyňa žiadnym spôsobom súdu neobjasnila, prečo naďalej dodávala elektrinu do odberného miesta, prečo nedošlo k odpojeniu od dodávky. Každý musí predchádzať škodám a teda sama si zavinila, že mohlo naďalej dochádzať k odberu elektriny aj bez prípadnej zmluvy (§ 415 Občianskeho zákonníka). Súdu nebolo zrejmé, prečo si žalobkyňa neuplatnila skutočne vzniknutú škodu, ale výšku škody vypočítala podľa vyhlášky Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobkyňa tiež nijako neozrejmila, prečo nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Žalobkyňa k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 CSP nepredložila relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a teda podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu. Preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 CSP, vecne úspechom žalovaného v celom rozsahu (bez zistenia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie trov), ktorému však v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná nebola.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne navrhla zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h CSP). Súd porušil povinnosť vydať rozsudok pre zmeškanie (na vydanie ktorého boli splnené podmienky), nerešpektoval § 274 CSP. Žalobkyňa dodala, že daná vec nie je spotrebiteľská a teda vydaniu kontumačného rozsudku nebránili ust. § 290 a nasl. CSP. Spor o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny nie je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2376/2014. K neuneseniu dôkazného bremena uviedla, že v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Vzhľadom na to, že žalovaný neuniesol procesné bremeno popretia skutkových tvrdení žalobkyne, žalobkyňu nezaťažuje bremeno dôkaznej povinnosti. Poukázala na § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Nakoľko z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by mal súd dôvodnú pochybnosť o zhodných tvrdeniach strán sporových strán - nesporných tvrdení žalobkyne, ich dokazovanie je nehospodárne a nezákonné. Žalobkyňa namieta i nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, pretože z neho nevyplýva, na základe akých úvah dospel k záveru, že o skutkových tvrdeniach žalobkyne možno mať dôvodnú pochybnosť. Rozhodnutie pokladá za prekvapivé a súčasne poukázala na princípy „právo patrí bdelým“ a „legitímne očakávania“. Žalovaný bol počas celého konania pasívny. Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej sa do určitého výsledku spoliehali. Súd prvej inštancie tým porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces. Žalobkyňa svoje tvrdenia o neoprávnenom odbere preukázala predloženými protokolmi a škodu vyčíslila v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K prevenčnej povinnosti uviedla, že táto zahŕňa iba bežnú mieru opatrnosti vo vzťahu ku konkrétnej situácii.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na názore, že žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení o vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu elektrickej energie neoznačila žiadne dôkazy, žiadnym spôsobom súdu neobjasnila, prečo naďalej dodávala elektrinu do odberného miesta, prečo nedošlo k odpojeniu od dodávky, prečo si žalobkyňa neuplatnila skutočne vzniknutú škodu, ale výšku škody vypočítala podľa vyhlášky a teda podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobe.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanému na adresu uvedenú v žalobe (súčasne išlo v tom čase o adresu trvalého pobytu žalovaného v registri obyvateľov), pričom zásielka sa vrátila súdu s poznámkou „adresát neznámy“. Následne súd vykonal lustráciu v Sociálne poisťovni a v ZVJS, žalobu s prílohami a predvolaním doručoval oznámením na úradnej tabuli súdu s tým, že znova sa pokúsil o doručenie týchto listín na adresu trvalého pobytu v registri obyvateľov.
7. Z dôvodu, že žalovanému nebola žaloba doručená (je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nepostupoval v tomto smere v súlade s CSP, porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 420, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júla 2019 sp. zn. 7 Cdo 51/2019, Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2019), nemal možnosť na žalobu reagovať a žalobkyňa mala potom dôvodne za to, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ostal v konaní pasívny a nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne napriek výzve súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
9. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
10. Keď súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že žalovaný sa k riadne doručenej žalobe nevyjadril a teda že tvrdenia žalobkyne žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel (ostal pasívny), potom jeho konštatovanie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nevysvetlila niektoré skutočnosti, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP).
11. Hodnotenie rozsahu sporných a nesporných skutočností je limitované skutkovými tvrdeniami strán sporu a v prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa článku 2 CSP), mal svoj postup odôvodniť v uvedenom smere. Strany konania by nemali byť zaskočené právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska právneho názoru súdu a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 CSP).
12. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplývalo, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala svoje nesporné tvrdenia a neobjasnila dodávanie elektriny do odberného miesta, uplatnenie škody vyčíslenej v zmysle vyhlášky.
13. Ak súd prvej inštancie rozhodol bez dostatočného skutkového základu pre posúdenie nároku žalobkyne, znemožnil procesnej strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (na uvedené nemalo vplyv nariadené pojednávanie, keďže súd nemal dostatočný podklad pre vecné posúdenie z hľadiska vysloveného právneho záveru).
14. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. februára 2015 sp. zn. II. ÚS 85/2015-17).
15. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP (navyše ani ustanovením § 116 CSP), ako ani dôsledne nepostupoval podľa § 220 CSP.
16. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
17. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porov. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).
18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
19. V odôvodnení rozhodnutia mal súd prvej inštancie predovšetkým uviesť vyhodnotenie procesnej povinnosti strán podľa § 150 a § 151 CSP a následne posúdenie spornosti skutkových tvrdení strán s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti, vrátane uplatnenia materiálneho korektívu.
20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.
21. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, procesne predpísaným spôsobom doručiť žalovanému žalobu (súd je povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného) so všetkými jej prílohami a rovnako tiež i ďalšie podania a listiny, poučiť ho tiež o procesných právach a povinnostiach a následne postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
22. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany účinne poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania podľa § 150 a § 151 CSP posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti.
23. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa čl. 2 CSP), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri hodnotení použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany bude dôsledne vychádzať z preukázaných tvrdení strán konania a pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu.
24. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
25. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
26. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí (o trovách konania) rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.
27. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.