Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: MUDr. A. I., bytom K. B. X., XXX/X, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou, so sídlom Z. A. XX, XXX XX A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45058-3/2017-BA zo dňa 28.11.2017

rozhodol:

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 45058-3/2017-BA zo dňa 28.11.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobca m á právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodnutím č. 10408-1/2017-MT zo dňa 24.04 2017 podľa prvý bod o sociálnom poistení ako prvostupňový orgán rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. A. I. (žalobcovi) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zo dňa 24. apríla 2017 podal žalobca odvolanie.

2. Žalovaná, ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, rozhodnutím č. 45058-3/2017-BA zo dňa 28.11.2017 odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zo dňa 24. apríla 2017. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedla, že účastník konania (žalobca) ukončil podnikanie u ohlasovacej živnosti dňom 31. marca 2010, ale napriek tejto skutočnosti mal na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31. marci 2010, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A). Podľa právneho názoru žalovanej v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.

3. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 28.11.2017 podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne správnu žalobu v sociálnych veciach. Podanou žalobou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 45058-3/2017-BA zo dňa 28.11.2017, pričom poukázal na to, že od 03.01.2005 poskytoval zdravotnú starostlivosť v odbore Radiológia na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja č. ZI

2204/07122 zo dňa 22.12.2004, podkladom na vydanie ktorého bolo aj Osvedčenie o etickej a odbornej spôsobilosti vydané Slovenskou lekárskou komorou. Neskôr, po prijatí na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, odbor Zdravotníctvo zo dňa 09.11.2005 č. 07025/2005/OZ poskytoval zdravotnú starostlivosť v odbore Radiológia do 31.12.2009 ako fyzická osoba. Predpokladom na vydanie uvedeného povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo, že mu bola vydaná licencia Slovenskej lekárskej komory na výkon lekárskeho povolania (licencia typu B), o ktorej vydanie požiadal SLK v roku 2005 po prijatí vyššie uvedenej právnej úpravy. Slovenská lekárska komora umožňovala požiadať o vydanie licencií štyroch typov - licencia typu L1A - licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, licencia typu L1B - licencia na výkon lekárskeho povolania, licencia typu L1C - licencia na výkon funkcie odborného zástupca a licencia typu L1D - licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti. Žalobca bol držiteľom licencií typu A, B a C, pričom do konca roku 2009 vykonával činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja č. 07025/2005/OZ zo dňa 09.11.2005, ktoré bolo vydané na základe licencie SLK typu L1B. Neskôr, koncom roku 2009 požiadal žalobca Žilinský samosprávny kraj o zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že mal záujem ďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť prostredníctvom právnickej osoby. Od 01.01.2010 až do súčasnosti poskytuje zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba - MUDr. A. I., s. r. o., IČO: 45 252 424, so sídlom: ul. P. Mudroňa 10, 036 01 Martin, ktorej j jediným spoločníkom, zamestnancom a zároveň odborným zástupcom na základe licencie typu L1C. Do 31.03.2010 bol samostatne zárobkovo činnou osobou pod označením MUDr. A. I., K. B. X. X/X, A., IČO: 34 383 778. Ako daňový subjekt nemohol ukončiť činnosť k 31.12.2009 z dôvodu, že v mesiacoch január a február 2010 dobiehali platby zo zdravotných poisťovní za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v novembri a decembri 2009. Dňa 25.03.2010 oznámil Obvodnému úradu Martin, odboru živnostenského podnikania ukončenie podnikania u ohlasovacej živnosti a súčasne požiadal o Oznámenie uvedených zmien zdravotnej poisťovni a správcovi dane. Zároveň ukončenie podnikania ako SZČO oznámil aj Sociálnej poisťovni prostredníctvom tlačiva Registračný list FO zo dňa 26.03.2010. Príjmy ako SZČO z činnosti lekára nedosahoval už od 01.01.2010, odvtedy poskytuje zdravotnú starostlivosť výlučne ako právnická osoba MUDr. A. I., s. r. o. na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, odbor Zdravotníctvo, podkladom na vykonanie ktorého bolo predloženie licencie SLK typu L1C. Licenciu typu L1A nikdy na dosahovanie príjmov nevyužíval. Žalobca podotkol, že vydanie každej licencie zo strany Slovenskej lekárskej komory bolo spoplatnené. Licencie boli vydávané bez toho, aby zo zákona, resp. zo stanovísk SLK k ich vydaniu vyplýval záver o tom, že už len samotným vydaním licencie L1A, teda jej existenciou by bol založený status jej držiteľa ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Podľa žalobcu samotná existencia licencie na výkon zdravotníckej praxe bez toho, aby boli splnené aj ďalšie podmienky, nemôže napĺňať status SZČO. Licencia je podľa výkladového slovníka oprávnenie na výkon určitej činnosti a vyjadrením spôsobilosti vykonávať túto činnosť odborne a zodpovedne. Nie je však činnosťou samostatnou a je podľa jeho názoru omylom zákonodarcu, že odborný predpoklad, t.j. licenciu stotožnil s činnosťou samostatnou. Preto sa myslí, že žiadna licencia, pokiaľ neslúži jej držiteľovi na skutočné dosahovanie príjmov, by nemala byť považovaná za výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 28.11.2017 považuje za nesprávne a nezákonné. Má za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že jeho povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vydané na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, mu zaniklo ku dňu 31.12.2009, zároveň mu zaniklo aj postavenie samostatnej zárobkovo činnej osoby. Poukázal na to, že dňa 25.03.2010 požiadal prostredníctvom oznámenia o ukončení podnikania Obvodného úradu Martin, odbor živnostenského podnikania aj správcu dane o zrušenie registrácie pre daň z príjmu a zároveň požiadal o odhlásenie zo Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin prijala Registračný list FO - odhláška účastníka konania dňa 26.03.2010 s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.03.2010. Ešte predtým, od 01.01.2010 bol žalobca prihlásený do Sociálnej poisťovne ako zamestnanec spoločnosti MUDr. A. I., s. r. o., ktorá za neho počnúc mesiacom január 2010 riadne odvádzala odvody do Sociálnej i Zdravotnej poisťovne. Licencia typu L1A, ktorej bol tiež držiteľom, nikdy od jej vydania na dosahovanie príjmov nevyužíval. Nebol si ani vedomý toho, že už len tým, že je držiteľom uvedenej licencie, je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a vznikajú mu povinnosti, okrem iného povinnosť platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie bez ohľadu na to, že z uvedenej licencie nikdy nijaký príjem nedosahoval. Zároveň považuje za zarážajúce a odporujúce dobrým mravom a princípu právnej istoty, že žalovaná začala riešiť situáciu s niekoľkoročným časovým odstupom. Takýto postup považuje za odporujúci zásadám právneho štátu. Rovnako má za to, že

tým, že na základe licencie SLK typu L1A vydanej mimochodom už 27.09.2005, nikdy nevykonával činnosť a nedosahoval nikdy nijaký príjem, mu nevznikla povinnosť byť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poisteným ako samostatne zárobkovo činná osoba až do dňa 31.12.2010. Aj s ohľadom na to, že reálne príjmy dosahoval na základe povolení ŽSK - do 31.12.2009 ako fyzická osoba, kde podkladom pre vydanie rozhodnutia ŽSK bola licencia typu L1B a od 01.01.2010 ako zamestnanec právnickej osoby, kde podkladom na vydanie rozhodnutia ŽSK bola licencia typu L1C. Postup žalovanej pri posudzovaní jeho postavenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje za arbitrárny a nepreskúmateľný. V uvedenom konaní nemal možnosť sa od jeho počiatku riadne hájiť, bolo porušené jeho právo vyjadriť sa a zásada verejnosti. Rozhodnutie žalovanej nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu. Má za to, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu na základe podanej žaloby, bolo vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnieva sa, že jeho postavenie SZČO by po 31.03.2010 ostalo zachované výlučne v tom prípade, ak by aj po uvedenom období mal zachovaný status SZČO. On však počnúc dňom 01.04.2010 už postavenie SZČO nemal. Za rozporné považuje aj to, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.04.2017 sa uvádza, že jeho registrácia na daňovom úrade bola zrušená až 12.07.2010 a v Rozhodnutí žalovanej zo dňa 28.11.2007 je uvedené, že v registri daňových subjektov bol evidovaný do 12.04.2010. Ide tu o zjavný časový nesúlad, ale čo je najdôležitejšie, je to, že konanie orgánov štátnej správy po odhlásení sa na Obvodnom úrade Martin, odbore živnostenského podnikania dňa 25.03.2010 už nijako nemohol ovplyvniť. V závere žaloby poukázal na odôvodnenie Rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.09.2017 sp. zn. .

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31. decembra 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 status samostatne zárobkovo činnej osoby. Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle vykonávať: a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Ak by mal zákonodarca v úmysle zakotviť, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe môže jej držiteľ vykonávať zdravotnícke povolanie len v spojení s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (tak ako to mylne uvádza žalobkyňa), nezapracoval by osobitne do v písmene c) možnosť vykonávať zdravotnícke povolanie na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (. Odsek 2 tohto ustanovenia definuje pojem „samostatná zdravotnícka prax“ tak, že ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Je teda zrejmé, že na výkon samostatnej zdravotníckej praxe

ukladá jedine povinnosť existencie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom v rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (, tzv. licencia L1A), licencia na výkon zdravotníckeho povolania (, tzv. licencia L1B), licencia na výkon činnosti odborného zástupcu (, tzv. licencia L1C), licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti (, tzv. licencia L1D). Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie. Každá z uvedených licencií má osobitné určenie. V zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa . Žalobca bol držiteľom živnostenského listu sp.č. Žo - 96/07164/000, s dátumom vzniku oprávnenia dňa 01. apríla 1996. V zmysle tohto živnostenského listu mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 a na jeho základe bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa oznámenia Obvodného úradu Martin, odbor živnostenského podnikania k ukončeniu podnikateľskej činnosti vykonávanej a základe predmetného živnostenského oprávnenia došlo ku dňu 31. marca 2010. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené živnostenské oprávnenie, bol držiteľom aj oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore Radiológia, číslo: L1A/ZA/0422/05, ktorú žalobcovi dňa 27. septembra 2005 vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybňuje ani samotný žalobca. Ku dňu napísania tohto vyjadrenia nebola predmetná licencia L1A zrušená. Žalobcovi bolo rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva číslo: ZI 2004/07122 zo dňa 22. decembra 2004 udelené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore rádiológia. Predmetné povolenie bolo rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva číslo: 07025/2005/OZ zo dňa 09. novembra 2005 zrušené a súčasne týmto rozhodnutím bolo žalobcovi udelené nové povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva číslo: 08245/2006/OZ zo dňa 19. decembra 2006 bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, udelené Rozhodnutím číslo: 07025/2005/OZ zo dňa 9. novembra 2005, a bolo mu udelené nové povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Dňa 16. decembra 2009 Žilinský samosprávny kraj Rozhodnutím číslo: 8623/2009/OZ zrušil vyššie spomínané povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a to ku dňu 31. decembra 2009. Vzhľadom na to, že povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo žalobcovi zrušené ešte ku dňu 31. decembra 2009, skutočnosť, že žalobca bol držiteľom tohto povolenia, nemala v prejednávanej veci vplyv. Žalobca bol teda v spornom období považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, pretože bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: L1A/ZA/0422/05). Na základe tejto licencie bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ustanovenie zákona o sociálnom poistení prešlo po 31. decembri 2010 výraznou legislatívnou zmenou, ktorá spôsobila, že niektoré fyzické osoby, napriek tomu, že vykonávali tú istú samostatnú zárobkovú činnosť ako pred 01. januárom 2011, nemali po tomto dni v zmysle zákona o sociálnom poistení status samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto im zo zákona zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. S účinnosťou od 01. januára 2011 do 30. júna 2014 nadobúda fyzická osoba právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v prípade, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu (podľa o správe daní a poplatkov... v znení neskorších predpisov, resp. podľa o správe daní - daňový poriadok) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a . Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím ( v spojení s prechodným ust. , v zmysle ktorého sa na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 01. januára 2014 do 30. júna 2014 použije v znení ).

Žalobca bol registrovaný v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a na príslušnom daňovom úrade v období od 01. januára 1993 len do 12. apríla 2010. Keďže v čase účinnosti novely , t.j. od 01. januára 2011 žalobca nespĺňal jednu z dvoch taxatívne ustanovených podmienok pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, končiac dňom 31. decembra 2010 stratil status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne sú uvedené rozdielne dátumy zrušenia jeho registrácie na príslušnom daňovom úrade žalovaná uviedla, že vzhľadom na údaje, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, pričom tieto údaje sú pre Sociálnu poisťovňu záväzné, je zrejmé, že registrácia žalobcu na daňovom úrade trvala do dňa 12. apríla 2010. Údaj o zrušení registrácie ku dňu 12. júla 2010 v prvostupňovom rozhodnutí považuje len za chybu v písaní. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 01. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 01. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30.júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2008 (v sume 8 417 023,00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 106 827,00 Sk, preto bol v období od 01. júla 2009 do 30. júna 2010 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy žalobcu z podnikania za rok 2009 (v sume 410 954,46 Eur) presiahli zákonom stanovenú sumu 3 834,96 Eur, a preto žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 01. júla 2010 do 31. decembra 2010 (nie do 30.júna 2011, pretože odo dňa 01.januára 2011 žalobca stratil právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj po 31. marci 2010, kedy bol žalobcovi zrušený živnostenský list č. Žo - 96/07164/000, žalobcovi dňom 31. marca 2010 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa S poukazom na uvedené má žalovaná za to, že aj po 31. marci 2010 žalobca spĺňal právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31.decembra 2010, t.j. bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa ), a zároveň mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jeho príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Z dikcie ust. vyplýva, že k zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a v znení neskorších predpisov. V prípade fyzickej osoby, ktorá má status samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zákon o sociálnom poistení upravuje okrem vyššie uvedeného aj iný spôsob zániku povinného poistenia, a to taký, keď samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (t.j. nedošlo k zániku všetkých oprávnení), avšak toto oprávnenie potrebuje len na výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa až h) (t.j. oprávnenie, na základe ktorého by inak jeho držiteľ mohol dosahovať príjem podľa a zákona, potrebuje len pre výkon činnosti zamestnanca). Uvedené však nemožno aplikovať v prípade žalobcu, pretože

v zmysle licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A), teda oprávnený na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého sa považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2010 aj v období po 31.marci 2010 nepotreboval pre výkon činnosti v pracovnom pomere. Pre výkon zdravotníckej činnosti v pracovnom pomere ustanovuje povinnosť byť držiteľom licencie na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) a/alebo licencie na výkon odborného zástupcu (licencie L1C), teda licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A). Keďže žalobca po 31. marci 2010 nepotreboval licenciu L1A, mohol si je kedykoľvek pozastaviť, resp. zrušiť, avšak v spornom období tak neurobil, predmetná licencia bola naďalej v platnosti, preto žalobcovi zakladal na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa do 31. decembra 2010. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie , resp. ust. upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam. Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namieta, že nemal vedomosť o tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tzn. licencia L1A, zakladá jej držiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby, žalovaná uviedla, že táto nevedomosť žalobcu nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. V Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov, upravená v ust. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej sa predpokladá, že žalobca/účastník konania pozná povinnosti povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby upravenej zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Rovnako vyjadrenie žalobcu, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonával zárobkovú činnosť, je právne irelevantná. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobca bol v spornom období držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (licencie L1A) a zároveň, že v rozhodujúcom období dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. S právnym názorom žalovanej sa stotožnil aj Najvyšší súd SR, ktorý v Rozsudku sp. zn. zo dňa 27. júna 2017 uviedol: „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti, a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie.“ Najvyšší súd SR ďalej v rozsudku konštatoval, že „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikania, nie s jeho realizáciou.“ V tejto súvislosti žalovaná doplnila, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako do „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjem podľa v znení neskorších predpisov (tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba). Žalobca dňa 26. marca 2006 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Martin, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia 31.marca 2010. Avšak z dôvodu, že žalobca pri predložení predmetného registračného listu neuviedol pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Martin Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala. V opačnom prípade, teda ak by žalobca uviedol, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ho informovala, že k zániku jeho povinného poistenia nemohlo v deň 31. marca 2010 dôjsť. V zmysle

ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení bol práve žalobca preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, avšak pri predložení daného registračného listu fyzickej osoby tak neurobil, teda porušil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon o sociálnom poistení. Skutočnosť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0422/05, zistila Sociálne poisťovňa, pobočka Martin až dňa 07.apríla 2016, a to z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Listom č. 8554-912016-MT zo dňa 26. mája 2016 preto Sociálna poisťovňa, pobočka Martin oboznámila žalobcu, že disponuje takouto informáciou a vyzvala ho na predloženie predmetnej licencie L1A. Z tohto dôvodu je námietka žalobcu, že mu Sociálna poisťovňa nedala možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, právne bezvýznamná. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci Sociálna poisťovňa, pobočka Martin vydala Rozhodnutie č. 11504-1/2016-MT zo dňa 30. júna 2016, ktorým rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. marca 2010. Žalobca využil svoje právo a proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná ako odvolací orgán. Rozhodnutím č. 23982-2/2017-BA zo dňa 25. januára 2017, Sociálna poisťovňa, ústredie potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu a odvolanie žalobcu zamietla. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 8. februára 2017. Rozhodnutia, ktorými sa rozhodlo o nezániku povinného poistenia žalobcu ku dňu 31. marca 2010, nadobudli právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravili právne pomery účastníkov konania (právoplatné rozhodnutia teda konečným spôsobom upravili status žalobcu na účely sociálneho poistenia, preto toto nemôže byť opätovne posudzované v následnom konaní). Právoplatné rozhodnutie svojim obsahom zaväzuje nielen účastníkov konania, ale aj orgán, ktorý ho vydal, i ďalšie subjekty. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného dôvodu bola žalovaná povinná prihliadať a právoplatné rozhodnutie týkajúce sa nezániku povinného poistenia žalobcu ku dňu 31. marca 2010. Žalovaná na poukázala a Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. septembra 2016, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorá už bola právoplatne vyriešená a nezaoberal sa predmetom konania a nepreskúmal zákonnosť a postup pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní poistného na sociálne poistenie. Na záver žalovaná uviedla, že zásada dobrých mravov, na ktorú poukazuje žalobca v správnej žalobe, a ktorá umožňuje na základe dispozitívnych ustanovení odchýliť sa od platnej právnej úpravy, sa uplatňuje v súkromnom práve. Naproti tomu verejné právo, medzi ktoré patrí aj právo sociálneho zabezpečenia, je vybudované najmä na kogentných ustanoveniach, ktoré nedovoľujú odchýliť sa od zákona, teda jednotlivé ustanovenia zákona sú záväzné ako pre výkonné orgány, tak aj pre povinné subjekty. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby správny súd správnu žalobu voči rozhodnutiu žalovanej zo dňa 28. novembra 2017 zamietol. Žalovaná zároveň žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

5. V replike žalobca uviedol, že žalovaná pristupuje k výkladu zákona vyslovene formalisticky, bez ohľadu na výklad, zmysel a účel právnej úpravy. Zo všetkých úkonov, ktoré žalobca po ukončení poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1B a transformácie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti MUDr. A. I., s. r. o. na základe licencie L1C vykonal, je zrejmé, že za žiadnych okolností nemal v úmysle pokračovať v podnikaní (dosahovať príjem) ako samostatne zárobkovo činná osoba. V súvislosti s tým požiadal Žilinský samosprávny kraj o zrušenie rozhodnutia, na základe ktorého do 31.12.2009 poskytoval zdravotnú starostlivosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Následne požiadal aj o zrušenie živnostenského oprávnenia, zrušenie DIČ, zrušenie IČO. Z licencie L1A nikdy pred rokom 2010 a ani po ňom nijaký príjem nedosahoval. Žalovaná neskúmala, či licenciu typu L1A skutočne využíval na dosahovanie príjmov. Pri posudzovaní veci je potrebné zohľadňovať nielen logický význam v ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského dôchodkového poistenia, ktorým je primárne zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach. Žalovaný nerozporuje vo svojom vyjadrení, že žalobca nemal z licencie L1A v rozhodnom období príjem. Žalobca má naďalej za to, že samotnú držbu licencie L1A nie je možné stotožňovať s vykonávaním činnosti v zmysle ust. Žalovaná sa nezaoberala otázkou, či v období od 01.04.2010 do 31.12.2010 vykonával činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná osoba. Posúdeniu tejto otázky žalovaná nevenovala nijakú pozornosť. Žalobca má za to, že bolo povinnosťou žalovanej zistiť, z čoho pochádzali príjmy odôvodňujúce posudzovať žalobcu ako samostatne zárobkovo činnú osobu a účely splnenia povinnosti byť povinne nemocensky a povinne

dôchodkovo poistenou osobou v rozhodnom období, t.j. v rokoch 2008 a 2009. Pokiaľ by žalovaná toto riadne preskúmala, zistila by, že zo samotnej držby licencie typu L1A v uvedenom období (a ani nikdy predtým a potom) nijaký príjem nedosahoval. V tomto smere poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.01.2018 sp. zn. , resp. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 15.12.2017. Rovnako poukázal na Rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 19.12.2017 sp. zn. v obdobnej právnej veci, ktorý v odôvodnení uvádza: Podľa názoru súdu došlo zo strany správnych orgánov k nesprávnemu výkladu sporného ust. § 5 písm. c) zákona, nakoľko žalobca pokiaľ argumentoval tým, že ukončil postavenie samostatnej zárobkovo činnej osoby odhláškou, registračným listom FO, odhlásením povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 31.12.2008 z dôvodu zrušenia povolenia a prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, správny orgán mal bezpochyby preukázať, že žalobca aj po tomto dátume bol samostatne zárobkovo činnou osobou. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobca mal status samostatne zárobkovo činnej osoby aj v období od 01.01.2009 do 30.06.2010... Pokiaľ by sa správne orgány boli zaoberali existenciou žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby s posúdením príjmov za roky 2007 a 2008 s dôrazom na to, z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahol uvedený príjem, bolo by možné posúdiť správne otázku výkladu . Žalobca opätovne uviedol, že v rozhodnom období jeho príjem nepochádzal z držby licencie L1A. Pokiaľ by mal pripustiť, že len samotná držba licencie L1A zakladá postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, na vznik povinnosti platiť odvody na povinné nemocenské poistenie a povinné starobné dôchodkové poistenie, musí byť splnený aj predpoklad dosiahnutia rozhodnej hranice príjmov z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré z držby licencie L1A nikdy nedosahoval. Preto naďalej trvá na tom, že mu v období od 01.04.2010 do 31.12.2010 nemohlo trvať postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a povinnosť odvádzať povinné odvody. Ustanovenie predpokladá pre vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia jednak status samostatne zárobkovo činnej osoby a jej príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu, výšky a relevantného obdobia a pre zánik poistenia predpokladá rovnako status samostatne zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Zákon o sociálnom poistení neuvádza, že príjmy na účely vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia z držby viacerých oprávnení na výkon činnosti sa spočítavajú, resp. neuvádza, že sa neskúma, z akého zdroja (z akej konkrétnej činnosti) tieto príjmy pochádzajú. Zákon v podstate ani nerieši a explicitne neupravuje situáciu, kedy fyzická osoba disponuje dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, hoci príjem dosahuje len z jednej z týchto činností a práve toto oprávnenie, ktoré bolo zdrojom príjmov, neskôr zaniklo. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie Rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.01.2018 sp. zn. , v ktorom správny súd uvádza: Pokiaľ aj žalobkyňa mala vydanú licenciu L1A na výkon zdravotníckej praxe, ktorá je podľa zákona účinného do 31.12.2010 bez ďalšieho zakladala status SZČO, účasť a sociálnom poistení jej však toto oprávnenie zakladať nemohlo, a to z dôvodu, že týmto oprávnením (L1A) nevykonávala zárobkovú činnosť. Inak povedané nemala z neho príjem, ktorý by sa na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia posudzoval podľa . Preto po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, z ktorého ako SZČO výlučne dosahovala príjem, jej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení nemohla na základe iba formálnej existencie tejto licencie pokračovať. Pokiaľ by to tak bolo, priečilo by sa to účelu zákona, ktorý povinné nemocenské a dôchodkové poistenie kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status SZČO a s tým spojený výkon zárobkovej činnosti, ktorý však žalobkyni z licencie L1A nikdy neplynul. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovanej, že v spornom období bol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, pretože bol držiteľom oprávnenia a vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0422/05). Na základe tejto licencie bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. S uvedeným názorom žalovanej nie je možné súhlasiť, pretože licencia L1A fakticky len dáva oprávnenie uchádzať sa o vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe u konkrétneho poskytovateľa, pričom podmienkou využívania danej licencie je reálny zmluvný vzťah s iným poskytovateľom, na základe ktorého je zdravotná starostlivosť poskytovaná. Túto podmienku žalobca nikdy nespĺňal a právny vzťah s iným poskytovateľom, ktorého právnym základom by bola práve licencia L1A, nikdy nemal.

6. Žalovaná na repliku žalobcu následne svojou duplikou nereagovala.

7. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní je zásadnou právna otázka, či samotnú držbu licencie L1A je možné stotožňovať s vykonávaním činnosti v zmysle ust. , ktorou otázkou sa žalovaná nezaoberala, resp. sa nezaoberala otázkou, či žalobca v rozhodnom období vykonával činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná osoba, nezisťoval, z čoho pochádzali príjmy odôvodňujúce posudzovať ho ako samostatne zárobkovo činnú osobu na účely splnenia povinnosti byť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou osobou v rozhodnom období, nakoľko žalobca v tomto rozhodnom období zo samostatnej držby licencie typu L1A nijaký príjem nedosahoval, správny súd konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania o kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , pretože v tomto konaní () sa touto zásadnou otázkou zaoberá. Konanie správny súd prerušil uznesením č.k. zo dňa 03.mája 2018.

8. Predmetnou zásadnou právnou otázkou sa zaoberal Najvyšší súd SR vo Veľkom senáte správneho kolégia v rozhodnutí č. zo dňa 30. apríla 2019. Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR v tomto rozhodnutí pristúpil k posúdeniu právnych otázok, a to: 1. otázka - posúdenie, že licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom, 2. otázka - posúdenie, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle , bod prvý v spojení s je posudzovať príjmy poistenca - lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A, 3. otázka - posúdenie, že povinnosťou Sociálnej poisťovne v konaní podľa bod prvý začatého z jej podnetu nemožno prehliadať zaručené základné právo účastníka konania na riadny proces a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom ( SR). Najvyšší súd Slovenskej republiky, Veľký senát správneho kolégia k týmto otázkam prijal uznesením č.k. zo dňa 30. apríla 2019 tieto odpovede: Odpoveď na 1. otázku: Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. Odpoveď na 2. otázku: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle . Odpoveď na 3. otázku: Konanie podľa bod prvý o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle v spojení s nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle .

9. Na základe názoru Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR správny súd konštatuje, že z právnej úpravy zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyplýva, že lekár môže vykonávať samostatnú zdravotnú prax (§ 10 ods. 1) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a) - licencia L1A, vydanej mu Slovenskou lekárskou komorou). Zákonodarca v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v § 10 ods. 2 definuje samostatnú zdravotnícku prax zdravotníckych pracovníkov - lekárov (§ 10 ods. 1) ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. V dôvodovej správe tohto zákona sa konštatuje, že vo väzbe na § 4 sa definuje samostatná zdravotnícka prax ako jeden zo spôsobov výkonu zdravotníckeho povolania konkrétne na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) alebo u iného poskytovateľa. Z logického výkladu uvedenej právnej úpravy plynie záver, že lekár môže vykonávať samostatnú zdravotnícku prax na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, viažuceho sa k zmluvnému dojednaniu. Pri interpretácii uvedenej právnej úpravy treba posudzovať licenciu lekára L1A vo vzťahu k oprávneniu na výkon činnosti predpokladaného v . Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v v znení účinnom k 31.12.2010 za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa tohto zákona považuje fyzickú osobu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (napr. o advokácii v znení , o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov), okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (napr. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov).

10. Vo vzťahu k 2. otázke - vychádzajúc zo znenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 31.12.2010 predpokladom vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle zákona o sociálnom poistení je preukázanie, že posudzovaná osoba spĺňa zákonné podmienky statusu samostatne zárobkovo činnej osoby definovanej v § 5 písm. c) tohto zákona v platnom znení a za tým účelom si zadováži skutkové zistenia a súčasne preukázanie, že táto osoba v zákonom určenej dobe dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Pri posudzovaní zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tejto osoby je rozhodujúce, že k 30. júnu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Logickým výkladom uvedenej právnej úpravy je, že pokiaľ zákonodarca podmieňuje vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia povinnej osoby preukázaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby definovanej v § 5 písm. c) tohto zákona v platnom znení, tak aj pri posudzovaní príjmu plynúceho z jej podnikania, predpokladá dosahovanie príjmu z podnikania ako samostatne zárobkovo činnej osoby, z čoho plynie záver, že povinná osoba dosiahla príjem z podnikania na základe oprávnenia na výkon samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Obdobný právny názor Najvyšší súd judikoval vo svojej predchádzajúcej judikatúre - sp.zn. z 15.12.2011 publikovanej aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 72, v ktorom Najvyšší súd vyjadril právny názor „pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby“, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. z 25.06.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „...Sociálna poisťovňa musí pri rozhodovaní o predpísaní poistného vždy skúmať otázku, či v rozhodnom období mala fyzická osoba z výkonu SZČO skutočne taký príjem, ktorý zakladá jej poistenie a povinnosť platiť poistné od 01.07. toho - ktorého kalendárneho roka. Sociálna poisťovňa teda musí vždy skúmať, či všetky príjmy SZČO vykázané v daňovom priznaní sú aj príjmami osoby, považovanej za zúčastnenú na poistení ako SZČO v zmysle

§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010.“ Zákon o sociálnom poistení explicitne neupravoval a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá bola vykonávaná výlučne na základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba (ne) dosahovala príjem, ostalo sporné, tak, ako v posudzovanom prípade. Zákon o sociálnom poistení v znení do 31.12.2010 v § 21 ods. 4 písm. b) ustanovoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). V danej situácii Veľký senát upriamil pozornosť na to, že v súvislosti s výkladom zákona o sociálnom poistení, ktorý sa vo vzťahu k stanovenému statusu SZČO mení pomerne často, pričom tieto zmeny sa odrážajú najmä v aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. , v ktorom Ústavný súd vyslovil právny názor, že „...K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overene správnosti, či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“ Ústavný súd SR vo svojej judikatúre pripustil tiež možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona, napr. v náleze sp.zn. z 01. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že: „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“ Veľký senát vychádzajúc z uvedených rozhodnutí Ústavného súdu z teleologického výkladu právnych noriem ustanovených v a a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 považoval argumentáciu Sociálnej poisťovne v rozpore s ústavne konformným výkladom predmetnej právnej úpravy, keďže popiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, a preto napriek tomu, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, vychádzajú zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá.

11. Vo vzťahu k 3. otázke - Veľký senát správneho kolégia upriamil pozornosť predovšetkým na právnu úpravu zakotvenú v SR, v zmysle ktorej každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedenou právnou úpravou zaručuje každému základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej tak v Ústave SR ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolov č. 3, 5 a 8 dojednaný v Ríme 04. novembra 1950 a ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce publikované v Zbierke , nie je možné opomenúť ani v konaní v zmysle právnej úpravy ustanovenej v a nasl. zákona o sociálnom poistení začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle právnej úpravy ustanovenej v v spojení s zákona o sociálnom poistení.

12. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovanej zrušil s poukazom na ust. a a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej, resp. jej pobočky za súčinnosti žalobcu, po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov vyššie naznačeným spôsobom (konkretizovanom v uznesení Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. apríla 2019) opäť ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby ako skutočnosť relevantnú pre ďalšie posúdenie splnenia odvodovej

povinnosti žalobcu v spornom období. Žalovaná musí mať na zreteli, že ust. § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k odseku 1 a 2 citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sú ustanoveniami všeobecnej povahy upravujúcimi vznik a zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 01.07. predpokladá existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a požadovaný príjem a pre zánik k 30.06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je však relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby v spojení so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a odseku 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, pričom na príjem sa neprihliada. V tomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností definovaných v § 21 ods. 4 citovaného zákona.

13. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. O jej výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

V Žiline, dňa 27. februára 2020