Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/42/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: I.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D.. B. M. XXXX/X, XXX XX I., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou, so sídlom C. I. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 45058-3/2017-BA zo dňa 28. novembra 2017

rozhodol:

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím Číslo: 10408-1/2017-MT zo dňa 24. apríla 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu bolo poukázané na znenie v znení účinnom od 1. januára 2011 do 30. júna 2014, podľa ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa ust. v znení účinnom od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a v znení účinnom od 1. januára 2011. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a v znení účinnom od 1. januára 2011 zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu v znení účinnom do 30. júna 2014. Prvostupňový orgán na základe údajov z registra daňových subjektov vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zistil, že registrácia žalobcu na daňovom úrade bola zrušená dňa 12. júla 2010 v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa alebo 2 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a z tohto dôvodu od 1. januára 2011 žalobca nemal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v sociálnom poistení. Vzhľadom k uvedenému prvostupňový orgán rozhodol tak, že dňa 31. decembra 2010 zaniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj len „SZČO“), a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodla tak, ako vyjadrila vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

2. Na základe odvolania žalobcu konal a rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Číslo: 45058-3/2017- BA zo dňa 28. novembra 2017 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin Číslo: 10408-1/2017-MT zo dňa 24. apríla 2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. , , rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin ako prvostupňového orgánu Číslo: 10408-1/2017-MT zo dňa 24. apríla 2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorým podľa prvý bod rozhodol, že samostatne zárobkovo činnej osobe pánovi I.. I. H. (žalobcovi) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na odvolanie žalobcu a uviedol, že v odvolacom konaní boli zistené skutočnosti podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Martin číslo živnostenského registra: 506-3014, z ktorého žalobcovi ako účastníkovi konania vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 1. apríla 1996 na základe živnostenského listu č. ŽO-1996/07164. Žalobca ako účastník administratívneho konania ukončil podnikateľskú činnosť k 31. marcu 2010. Dňa 26. marca 2010 Sociálna poisťovňa, pobočka Martin prijala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku účastníka konania s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO 31. marca 2010. Žalovaný poukázal na ust. v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, podľa ktorého SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Podľa a v znení účinnom od 1. júna 2010 a účinnom od 1. júla 2007 samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa . Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste, ako v zdravotníckom zariadení. Podľa v znení účinnom od 1. júna 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa , zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora. Dňa 27. septembra 2005 bola žalobcovi ako účastníkovi konania Slovenskou lekárskou komorou vydaná licencia č. L1A/ZA/0422/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: rádiológia. Rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 07025/2005/OZ zo dňa 9. novembra 2005 bolo účastníkovi konania povolené prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie špecializovanej ambulantnej zdravotníckej starostlivosti v zdravotníckom povolaní lekár a študijnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore rádiológia. Podľa žalovaného námietky uplatnené v odvolaní nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu, že dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bol považovaný za sporný, Sociálna poisťovňa, pobočka Martin vydala podľa prvý bod rozhodnutie Číslo: 11504-1/2016-MT zo dňa 30. júna 2016, ktorým rozhodla tak, že účastníkovi konania ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. marca 2010. Žalobca ako účastník konania podal proti rozhodnutiu Číslo: 11504-1/2016-MT odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: 23982-2/2017-BA zo dňa 25. januára 2017 rozhodnutie číslo: 11504-1/2016- MT potvrdila. Rozhodnutia Číslo: 23982-2/2017-BA a Číslo: 11504-1/2016-MT nadobudli právoplatnosť dňa 8. februára 2017. Podľa ust. v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a

povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. b) a c) predmetného zákona dňom zániku týchto oprávnení a SZČO uvedenej v predmetného zákona odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO uvedenej v . Žalovaný uviedol, že napriek skutočnosti, že účastník konania ukončil podnikanie u ohlasovacej činnosti dňom 31. marca 2010, mal na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO aj po 31. marci 2010, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A). Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, ústredie v prípadoch, ak SZČO - lekár má platnú licenciu L1A bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, SZČO - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Podľa ust. v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaný v ďalšej časti odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia poukázal na údaje poskytnuté Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, z ktorých príjmy žalobcu ako účastníka konania zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2008 (8.417.023,00 Sk) presiahli zákonom ustanovenú sumu 106.827,00 Sk a príjmy účastníka konania zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2009 (410.954,46 Eur) presiahli zákonom ustanovenú sumu 3.834,96 Eur. Podľa v znení účinnom od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013, na nadobudnutie právneho postavenia SZČO sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dosiahnutie veku 18 rokov a registrácia na daňovom úrade v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a . Účastník konania bol registrovaný v registri daňových subjektov od 1. januára 1993 do 12. apríla 2010 (DIČ: 1021847728). Žalobca ako účastník administratívneho konania nebol k 1. januáru 2011 registrovaný v Registri daňových subjektov, a teda k 1. januáru 2011 nemal právne postavenie SZČO podľa v znení . Na základe tejto skutočnosti žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako SZČO dňa 31. decembra 2010. Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010, resp. v zmysle v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2014 odvádzateľ poistného - SZČO bol povinný prihlásiť sa predpísaným spôsobom na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa predpísaným spôsobom z týchto poistení do 8 dní od ich zániku. Pri podaní Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky a odhlášky bol žalobca povinný Sociálnej poisťovni všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik povinného sociálneho poistenia uviesť, vrátane predloženia všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti. S účinnosťou od 1. januára 2015 zanikla samostatne zárobkovo činným osobám prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť do/zo Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa rozhodujúce skutočnosti potom posudzuje len z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a subjektmi, ktoré vydávajú povolenia (licencie) na výkon činnosti podľa osobitných predpisov. V roku 2015 Sociálna poisťovňa podpísala so Slovenskou lekárskou komorou zmluvu o poskytovaní údajov o vydaných licenciách na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Prvé verifikovateľné údaje boli Sociálnej poisťovni zaslané v roku 2016. Sociálna poisťovňa až na základe informácie zo Slovenskej lekárskej komory zistila, že hoci účastník konania ukončil podnikanie u ohlasovacej živnosti dňom 31. marca 2010, mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A), na základe ktorej bol oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj po 31. marci 2010. Licencia L1A bola účastníkovi konania vydaná Slovenskou lekárskou komorou na žiadosť účastníka konania, preto žalobca ako účastník konania mal sám požiadať o jej pozastavenie alebo zrušenie. Na základe tejto skutočnosti žalovaný ako odvolací orgán rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu zo dňa 23.01.2018, ktorou sa domáhal na nariadenom pojednávaní preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že od 03.01.2005 poskytoval zdravotnú starostlivosť v odbore rádiológia na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja č. ZI 2004/07122 zo dňa 22.12.2004, podkladom vydania ktorého bolo aj Osvedčenie o etickej a odbornej spôsobilosti vydané Slovenskou lekárskou komorou. Neskôr, po prijatí žalobca na základe vydaného rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctvo zo dňa 09.11.2005, č. 07025/2005/OZ poskytoval zdravotnú starostlivosť v odbore rádiológia do 31.12.2009 ako fyzická osoba. Predpokladom na vydanie uvedeného povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo, že bola žalobcovi vydaná licencia Slovenskej lekárskej komory na výkon lekárskeho povolania (licencia typu B), o ktorej vydanie požiadal Slovenskú lekársku komoru v roku 2005 po prijatí predmetnej právnej úpravy. Slovenská lekárska komora umožňovala požiadať o vydanie licencií štyroch typov - licencie typu L1A - licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, licencia typu L1B - licencia na výkon lekárskeho povolania, licencia typu L1C - licencia na výkon funkcie odborného zástupcu a licencia L1D - licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti. Žalobca uviedol, že je držiteľom licencie typu A, B a C, pričom do konca roku 2009 vykonával činnosť ako SZČO na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja č. 07025/2005/OZ zo dňa 09.11.2005, ktoré bolo vydané na základe licencie Slovenskej lekárskej komory typu L1B. Neskôr, koncom roku 2009 žalobca požiadal Žilinský samosprávny kraj o zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že mal záujem ďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť prostredníctvom právnickej osoby. Od 01.01.2010 až do súčasnosti žalobca poskytuje zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba I.. I. H., s. r. o., IČO: 45 252 424, so sídlom ul. P. I. 10, XXX XX I., ktorej je jediným spoločníkom, zamestnancom a zároveň odborným zástupcom na základe licencie typu L1C. Do 31.03.2010 bol SZČO pod označením I.. I. H., D..B.M. X/X, I., IČO: 34 383 778. Ako daňový subjekt nemohol ukončiť činnosť k 31.12.2009 z dôvodu, že v mesiaci január a február 2010 dobiehali platby zo zdravotných poisťovní za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v novembri a decembri 2009. Dňa 25.03.2010 žalobca oznámil Obvodnému úradu Martin, odbor živnostenského podnikania ukončenie podnikania prostredníctvom formulára Oznámenie o ukončení podnikania u ohlasovacej živnosti a súčasne požiadal o oznámenie uvedených zmien zdravotnej poisťovni a správcovi dane. Zároveň žalobca ukončil podnikanie ako SZČO, čo oznámil aj Sociálnej poisťovni prostredníctvom tlačiva Registračný listy FO zo dňa 26.03.2010. Príjmy ako SZČO z činnosti lekára žalobca nedosahoval už od 01.01.2010, odvtedy poskytoval zdravotnú starostlivosť výlučne ako právnická osoba I.. I. H., s. r. o. na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctvo, podkladom na vydanie ktorého bolo predloženie licencie Slovenskej lekárskej komory typu L1C. Licenciu typu L1A žalobca nikdy na dosahovanie príjmov nevyužíval. Žalobca mal za to, že samotná existencia licencie na výkon zdravotníckej praxe bez toho, aby boli splnené aj ďalšie podmienky, nemôže napĺňať status SZČO. Podľa žalobcu žiadna licencia, pokiaľ neslúži jej držiteľovi na skutočné dosahovanie príjmov, by nemala byť považovaná za výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že jeho povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako SZČO, vydané na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, mu zaniklo k 31.12.2009 a zároveň mu zaniklo aj postavenie SZČO. Uviedol, že dňa 25.03.2010 požiadal prostredníctvom oznámenia o ukončení podnikania Obvodného úradu Martin, odbor živnostenského podnikania aj správcu dane o zrušenie registrácie pre daň z príjmov a zároveň požiadal o odhlásenie zo Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin prijala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku účastníka konania dňa 26.03.2010 s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ku dňu 31.03.2010. Ešte predtým, od 1.1.2010 bol žalobca prihlásený do Sociálnej poisťovne ako zamestnanec spoločnosti I.. I. H., s. r. o., ktorá spoločnosť počnúc januárom 2010 riadne odvádzala odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne. Licenciu typu L1A, ktorej bol žalobca držiteľom, nikdy od jej vydania na dosahovanie príjmov nevyužíval. Žalobca uviedol, že si nebol vedomý toho, že už len tým, že je držiteľom uvedenej licencie, tak je považovaný za SZČO a vznikajú mu povinnosti okrem iného aj povinnosť platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie bez ohľadu na to, že už z uvedenej licencie nikdy nijaký príjem nedosahoval. Žalobca zdôraznil, že na základe licencie Slovenskej lekárskej komory typu L1A vydanej už 27.09.2005 nikdy nevykonával činnosť a nedosahoval žiaden príjem, a preto mu nevznikla povinnosť byť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poisteným ako SZČO až do dňa 31.12.2010. Aj s ohľadom na to, že reálne príjmy dosahoval na základe povolení Žilinského samosprávneho kraja do 31.12.2009 ako fyzická osoba, kde podkladom pre vydanie rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja bola licencia L1B a od 1.1.2010

ako zamestnanec právnickej osoby, kde podkladom na vydanie rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja bola licencia typu L1C. Žalobca považoval postup žalovaného pri posudzovaní jeho postavenia ako SZČO na účely sociálneho poistenia za arbitrárny a nepreskúmateľný, odporujúci dobrým mravom a princípu právnej istoty, ak žalovaný začal túto situáciu riešiť s niekoľko ročným časovým odstupom. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci. Jeho postavenie SZČO by po 31.03.2010 zostalo zachované výlučne v tom prípade, ak by aj po uvedenom období mal zachovaný status SZČO. Podľa žalobcu od 01.04.2010 už postavenie SZČO nemal. Za rozporné považoval aj to, že v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zo dňa 24.04.2017 Číslo: 10408-1/2017-MT sa uvádza, že jeho registrácia na daňovom úrade bola zrušená až 12.7.2010 a v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28. novembra 2017 Číslo: 45058-3/2017-BA sa uvádza, že v Registri daňových subjektov bol evidovaný do 12.4.2010. Ide tu podľa žalobcu o zjavný časový nesúlad, avšak za najdôležitejšie žalobca považoval to, že konanie orgánov štátnej správy po odhlásení sa na Obvodnom úrade Martin, odbore živnostenského podnikania dňa 25.3.2010 už nemohol nijako ovplyvniť. Žalobca v žalobe poukázal na ust. , , , , v znení účinnom do 31. decembra 2010 s odkazom aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.09.2017 sp.zn. .

4. K žalobe žalobcu sa obsiahlym spôsobom vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 6. marca 2018, v ktorom uviedol, že žalobca bol držiteľom živnostenského listu č. Žo - 96/07164/000, s dátumom vzniku oprávnenia dňa 1. apríla 1996. Podľa tohto živnostenského listu žalobca mal postavenie SZČO v zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2010. Na základe tohto živnostenského listu bol žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa Oznámenia Obvodného úradu Martin, odbor živnostenského podnikania k ukončeniu podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe tohto živnostenského oprávnenia došlo ku dňu 31. marca 2010. V čase, keď bolo žalobcovi zrušené živnostenské oprávnenie č. Žo - 96/07164/000, bol držiteľom aj oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore rádiológia číslo: L1A/ZA/0422/05, ktorú žalobcovi dňa 27. septembra 2005 vydala Slovenská lekárska komora a existenciu ktorej nespochybnil ani žalobca. Ku dňu spísania vyjadrenia žalovaným nebola predmetná licencia L1A zrušená. V zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a za osobitný predpis sa považuje , ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania. upravuje rôzne alternatívy, ako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Jednou z nich je výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pričom ust. v jednotlivých písmenách upravuje aj ďalšie spôsoby výkonu zdravotníckeho povolania, a to napríklad v pracovno- právnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu. V zmysle na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe označovaná ako licencia L1A zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. V zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa . Žalobcovi bolo rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva, číslo: ZI 2004/07122 zo dňa 22. decembra 2004 udelené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore rádiológia. Toto povolenie bolo následne zrušené a udelené nové povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Následne bolo aj toto zrušené a vydané nové rozhodnutie, pričom dňa 16. decembra 2009 Žilinský samosprávny kraj rozhodnutím číslo: 8623/2009/OZ zrušil tieto povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a to ku dňu 31. decembra 2009. To, že povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo žalobcovi zrušené ešte ku dňu 31. decembra 2009, skutočnosť, že žalobca bol držiteľom tohto povolenia, nemala v prejednávanej veci vplyv. Žalobca bol v spornom období považovaný za SZČO podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010, pretože bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a to licencie na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe číslo: L1A/ZA/0422/05. Na základe tejto licencie bol oprávnený žalobca dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. S účinnosťou od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 nadobudla fyzická osoba právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia v prípade, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu. Žalobca bol registrovaný v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a na príslušnom daňovom úrade v období od 1. januára 1993 len do 12. apríla 2010. Keďže v čase účinnosti novely , t.j. od 1. januára 2011 žalobca nespĺňal jednu z dvoch taxatívne ustanovených podmienok pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO, končiac dňom 31. decembra 2010 stratil status SZČO na účely sociálneho poistenia. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne sú uvedené rozdielne dátumy zrušenia jeho registrácie na príslušnom daňovom úrade, keď v prvostupňovom rozhodnutí je uvedený dátum 12. júla 2010 a v druhostupňovom rozhodnutí je uvedený dátum 12. apríla 2010, k uvedenému žalovaný poukázal na to, že Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR údaje, pričom tieto údaje sú pre Sociálnu poisťovňu záväzné a je zrejmé, že registrácia žalobcu na daňovom úrade trvala do dňa 12. apríla 2010. Údaj o zrušení registrácie ku dňu 12. júla 2010 v prvostupňovom rozhodnutí Číslo: 10408-1/2017-MT považoval žalovaný len za chybu v písaní. V zmysle platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov (ďalej aj len „“), ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ak SZČO dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a vyšší ako ustanovuje , vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov. Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR údaje, podľa ktorých príjmy žalobcu z podnikania za rok 2008 boli v sume 8.417.023,00 Sk, t.j. boli vyššie ako zákonom stanovená suma 106.827,00 Sk, a preto žalobca bol v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobu. Rovnako príjmy žalobcu z podnikania za rok 2009 (suma 410.954,46 Eur) presiahli zákonom stanovenú sumu 3.834,96 Eur, a preto žalobcovi ako SZČO trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2010 do 31. decembra 2010, pričom až od 1. januára 2011 žalobca stratil právne postavenie SZČO. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) aj po 31. marci 2010, kedy bol žalobcovi zrušený Živnostenský list č. Žo - 96/07164/000, žalobcovi dňom 31. marca 2010 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa v znení . Žalobca na základe právnej úpravy spĺňal definíciu statusu SZČO, ktorá úprava bola účinná do 31. decembra 2010, t.j. keď bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, a to a zároveň mu ako SZČO trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jeho príjmy presiahli ustanovenú hranicu. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcu bolo poukázané na v znení , a , z ktorých vyplýva, že k zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak SZČO má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa a . V prípade fyzickej osoby, ktorá má status SZČO na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, upravuje aj iný spôsob zániku povinného poistenia, a to taký, keď SZČO, ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, toto oprávnenie potrebuje len pre výkon činnosti v pracovnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa až h) . Uvedenú situáciu nebolo možné aplikovať v prípade žalobcu, pretože podľa licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - licencia L1A, teda oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého sa žalobca považoval za SZČO podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj v období po 31. marci 2010, nepotreboval pre výkon činnosti v pracovnom pomere. Pokiaľ aj žalobca v spornom období vykonával zdravotnícku činnosť ako zamestnanec, tak podľa nie je vylúčený súbeh poistení. Z tohto dôvodu nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Nevedomosť žalobcu o tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, to znamená licencia L1A zakladá jej držiteľovi status SZČO, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Rovnako podľa právnej

úpravy nie je ani relevantná obrana žalobcu, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonával zárobkovú činnosť. S právnym názorom Sociálnej poisťovne sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 27. júna 2017. upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa , t.j. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že ak žalobca pri odhláške s dátumom zániku povinného poistenia 31. marca 2010 neuviedol pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako SZČO v ten deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Martin Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala. Pokiaľ by žalobca uviedol, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ho informovala, že k zániku jeho povinného poistenia nemohlo v deň 31. marca 2010 dôjsť. Podľa žalobca bol povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, avšak pri predložení Registračného listu fyzickej osoby tak neurobil, preto porušil povinnosť uloženú mu zákonom. To, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0422/05, zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Martin až dňa 7. apríla 2016, a to z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Listom číslo: 8554-91/2016-MT zo dňa 26. mája 2016 preto Sociálna poisťovňa, pobočka Martin oboznámila žalobcu, že disponuje takouto informáciou a vyzvala ho na predloženie predmetnej licencie L1A. Námietka žalobcu, že mu Sociálna poisťovňa nedala možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, bola preto právne bezvýznamná. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin vydala rozhodnutie Číslo: 11504-1/2016-MT zo dňa 30. júna 2016, ktorým rozhodla, že žalobcovi ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. marca 2010. Žalobca využil svoje právo na podanie odvolania, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím Číslo: 23982-2/2017-BA zo dňa 25. januára 2017 tak, že potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu, odvolanie žalobcu zamietla, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. februára 2017. Žalovaný zvýraznil, že ak tieto rozhodnutia, ktorými sa rozhodlo o nezániku povinného poistenia žalobcu ku dňu 31. marca 2010, nadobudli právoplatnosť, sú konečné a záväzné v úprave právnych pomerov účastníkov konania, a preto žalovaný na tieto právoplatné rozhodnutia, týkajúce sa nezániku povinného poistenia žalobcu ku dňu 31. marca 2010 prihliadal. Tieto právoplatné rozhodnutia zakladajú aj stabilitu právnych vzťahov založenú rozhodovacou činnosťou. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť na nariadenom pojednávaní.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 04.04.2018. V tomto vyjadrení žalobca zotrval na tom, že samotnú držbu licencie L1A nie je možné stotožňovať s vykonávaním činnosti v zmysle . Žalovaný sa nezaoberal tým, či v období od 01.04.2010 do 31.12.2010 vykonával činnosť lekára ako SZČO. Posudzovaniu tejto otázky žalovaný nevenoval pozornosť. Bolo povinnosťou žalovaného zistiť, z čoho pochádzali príjmy žalobcu odôvodňujúce posudzovať žalobcu ako SZČO na účely splnenia povinnosti byť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou osobou v rozhodnom období, t.j. v rokoch 2008 a 2009. Žalovaný nezisťoval, či zo samotnej držby licencie typu L1A v uvedenom období žalobca dosahoval príjem alebo nedosahoval. Žalobca poukázal okrem iného na rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 19.12.20219 sp.zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.01.2018 sp.zn. , Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 15.12.2017. Žalobca zdôraznil, že v rozhodnom období príjem nepochádzal z držby licencie typu L1A. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.01.2018 sp.zn. . Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v spornom období bol považovaný za SZČO podľa v znení účinnom do 31.12.2010, pretože bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Licencia L1A fakticky len dáva oprávnenie uchádzať sa o vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe u konkrétneho poskytovateľa, pričom podmienkou využívania danej licencie je reálny zmluvný vzťah s iným poskytovateľom, na základe ktorého je zdravotná starostlivosť poskytovaná. Túto podmienku žalobca nespĺňal a právny vzťah s iným poskytovateľom, ktorého právnym základom by bola práve licencia L1A, nikdy nemal. Formálne držanie licencie na výkon činnosti, na základe ktorej licencie nijaká konkrétna činnosť nebola vykonávaná, nemôže byť posudzované ako splnenie materiálnej podmienky na to, aby mohol byť žalobca posudzovaný ako SZČO bez splnenia podmienky dosiahnutia zákonom stanovenej hranice

príjmu z takejto držby licencie. Ak žalovaný zistil prostredníctvom Daňového riaditeľstva SR príjmy žalobcu v rokoch 2008 a 2009, tak zistenie príjmov bez ich špecifikácie, z akej konkrétnej činnosti pochádzali, bolo nedostatočným zistením skutkového stavu veci pre posúdenie vzniku, resp. trvania povinnosti byť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou osobou. Žalobca zotrval na podanej žalobe.

6. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

7. Pôvodne na nariadenom pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 27.02.2020 bolo rozhodnuté o žalobe žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -95 zo dňa 27. februára 2020 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava Číslo: 45058-3/2017-BA zo dňa 28. novembra 2017 bolo zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov konania. V predmetnom rozhodnutí krajský súd vyhodnocoval ako zásadnú právnu otázku to, či samotná držba licencie L1A môže byť stotožňovaná s vykonávaním činnosti podľa , ktorou otázkou sa žalovaný nezaoberal, nezisťoval v rozhodnom období, či žalobca vykonával činnosť lekára ako SZČO, nezisťoval, z čoho pochádzali príjmy odôvodňujúce posudzovať ho ako SZČO na účely splnenia povinnosti byť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou osobou v rozhodnom období, pretože žalobca v tomto rozhodnom období zo samostatnej držby licencie typu L1A nijaký príjem nedosahoval. Krajský súd v predmetnom rozsudku poukázal aj na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. zo dňa 30. apríla 2019. Rozhodnutie žalovaného krajský súd pôvodne podľa ust. a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou žalovaného, resp. jeho pobočky za súčinnosti žalobcu bude po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov opätovne ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO, keďže zákon pre vznik poistenia k 01.07. predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30.06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia podľa je relevantný zánik statusu SZČO v spojení so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a odseku 2 a , pričom na príjem sa neprihliada.

8. Proti rozsudku Krajského súdu v Žilne č.k. -95 zo dňa 27. februára 2020 žalovaný podal kasačnú sťažnosť, v ktorej žalovaný okrem iného uviedol, že rozhodnutia, ktorými sa rozhodlo o nezániku povinného poistenia žalobcu dňa 31. marca 2010 nadobudli právoplatnosť, čo znamená, že sú konečné a nimi sa záväzným spôsobom upravili právne pomery účastníkov konania. Žalobca mal možnosť obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy ešte pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a následne aj v rámci samotného odvolacieho konania. Podľa žalovaného v zmysle ust. rozhodujúca je skutočnosť, či fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu SZČO na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa a o dani z príjmov. Vychádza sa z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok, pričom nie je žalovanému uložené skúmať, z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla SZČO príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

9. O kasačnej sťažnosti žalovaného bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022 tak, že bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -95 zo dňa 27.02.2020 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd ako kasačný súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia poukázal na právne závery Veľkého senátu NS SR formulované v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 24.11.2020, ktoré sú pre senáty Najvyššieho správneho súdu SR záväzné a v zmysle týchto záverov bol rozsudok krajského súdu zrušený. Otázkou postavenia statusu lekára ako SZČO v zmysle z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A, sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 24.11.2020, proti ktorému podaná ústavná sťažnosť bola odmietnutá Ústavným súdom SR uznesením č.k. -22 zo dňa 30.11.2021. Ústavný súd SR uznesením č.k. -22 zo dňa 30.11.2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich

podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov“. Najvyšší správny súd v odseku 52. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že rozhodnutie Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR je pre súdy záväzné. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobca aj po vydaní rozhodnutia č.j. 8623/2009/OZ dňa 16.12.2009 Žilinským samosprávnym krajom, ktorým bolo ku dňu 31.12.2009 vyhovené žiadosti žalobcu o zrušenie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia v odbore rádiológia (vydané dňa 19.12.2006), bol naďalej držiteľom licencie číslo: L1A/ZA/0422/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 27.09.2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Nebolo sporné to, že žalobca v roku 2008 v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov) (odsek 53. odôvodnenia rozsudku NSS SR sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022). Najvyšší správny súd prisvedčil žalovanému v tom, že keďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo podľa , prípadne písm. b) alebo d) o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010. Žalovaný ako sťažovateľ tiež správne poukázal na ust. , podľa ktorého preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia je povinný poistenec. Napriek skutočnosti, že v danom prípade žalobca ukončil podnikanie u ohlasovacej živnosti dňom 31.03.2010, tak mal na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO aj po 31.03.2010, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia L1A) aj po 31.03.2010. V danom prípade podľa názoru Najvyššieho správneho súdu SR k zániku povinného poistenia žalobcu došlo najskôr až dňom 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej aj len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , keď tomuto dňu nepredchádzal zánik licencie L1A a ani vyhlásenie žalobcu, že od vzniku pracovného pomeru už nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť. Skonštatoval Najvyšší správny súd SR, že ak žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa 31.12.2010 a nie dňa 31.03.2010, došlo k rozhodnutiu v intenciách Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR. Podľa záverov najvyššieho správneho súdu žalobca ako držiteľ licencie L1A mal postavenie (status) SZČO podľa , zároveň bola splnená aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pričom tvrdenie žalobcu, že licenciu L1A nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd považoval za nesprávny záver krajského súdu, že pre zánik sociálneho poistenia v zmysle je relevantný zánik statusu SZČO v spojení so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a , pričom na príjem sa neprihliada. Rovnako nebol správny záver krajského súdu ani v tom, že bolo povinnosťou žalovaného zistiť, z čoho sú príjmy žalobcu za rok 2008 a 2009, pretože povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za SZČO podľa .

10. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne a miestne príslušný na nariadenom pojednávaní podľa žaloby žalobcu preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, prvostupňového orgánu, konanie, ktoré rozhodnutiam predchádzalo, v spojení aj s názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyjadrenom v rozsudku sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022 a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. .

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu na nariadenom pojednávaní sa poukazuje na žalobu žalobcu zo dňa 23.01.2018, v ktorej navrhol vec prejednať na nariadenom pojednávaní a aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že žiada správny súd vo veci nariadiť pojednávanie. Podľa ust. (ďalej len „“) predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.

12. Aj v rámci nového konania pred krajským súdom považuje za potrebné krajský súd uviesť, že mal splnenú podmienku včasnosti podanej žaloby, keď v zmysle pripojeného administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 7.12.2017 a k podaniu žaloby osobne na Krajský súd v Žiline došlo dňa 31.01.2018, t.j. v lehote dvoch mesiacov za aplikácie ust. .

13. Na nariadenom pojednávaní vec bola prejednaná v neprítomnosti žalovaného, ktorý podaním zo dňa 17. januára 2023 (č.l. 74 spisu) ospravedlnil neúčasť a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobcu spoločne so žalobcom trvali na podanej žalobe a mali za to, že bola porušená právna istota žalobcu, a to z dôvodu, že v relatívne krátkom čase bol zmenený právny názor veľkého senátu najvyššieho súdu. Žalobca poukázal na rozdielnosť názorov vydaných súdnych rozhodnutí.

14. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 45058-3/2017-BA zo dňa 28. novembra 2017, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Martin Číslo: 10408-1/2017-MT zo dňa 24. apríla 2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, podľa ktorého prvostupňového rozhodnutia žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj len „SZČO“) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010.

15. Pre posúdenie podanej žaloby žalobcu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného krajský súd v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022, ktorého závermi bol v ďalšom konaní viazaný, poukazuje na nižšie uvedené zákonné ustanovenia.

16. Podľa ust. o sociálnom poistení v znení k 31.12.2010 (ďalej len „“) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

17. Podľa ust. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ().

18. Podľa ust. , samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe []. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

19. Podľa ust. licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný, lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

20. Podľa ust. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa ust. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a

dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

22. Podľa ust. . do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

23. Podľa ust. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

24. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že v rozhodnom čase, kedy konal prvostupňový orgán a žalovaný ako odvolací orgán, bol žalobca držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: rádiológia, číslo licencie: L1A/ZA/0422/05, ktorá bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 27.9.2005 na dobu neurčitú. Z administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že žalobca oznámil ukončenie podnikania u ohlasovacej činnosti. Žalobca ako držiteľ licencie LIA v rozhodnom období, v ktorom konal a rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán a prvostupňový orgán, mal statusové postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa . V zmysle ust. na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO sa okrem statusového postavenia takejto osoby v danom prípade ako SZČO, ktorou žalobca z titulu vydanej licencie L1A ako jej držiteľ bol, vyžaduje súčasne zákonná podmienka príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý je vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v . Aj táto zákonom vyžadovaná podmienka príjmu na strane žalobcu podľa pripojeného administratívneho spisu bola splnená, keď podľa údajov Daňového riaditeľstva SR príjmy žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2008 (8.417.023,00 Sk) presiahli zákonom ustanovenú sumu 106.827,00 Sk, príjmy účastníka konania zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2009 (410.954,46 Eur) presiahli zákonom ustanovenú sumu 3.834,96 Eur. Pokiaľ aj žalobca v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 04.04.2018 namietal, že zistené príjmy nepochádzali z držby licencie typu L1A ako aj, že samotná držba licencie L1A nemôže byť stotožňovaná s vykonávaním činnosti v zmysle , krajský súd na základe rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022 v spojení s rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.11.2020 a Ústavného súdu SR č.k. -22 zo dňa 30.11.2021 uvádza, že táto obrana žalobcu, resp. tento žalobný dôvod nebol právne relevantný.

25. Pre rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu bolo u žalobcu ako SZČO pri rozhodovaní o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 31. decembra 2010 podstatné v zmysle vyššie uvedenej rozhodnej zákonnej úpravy platnej v tom čase to, že žalobca bol držiteľom licencie L1A a súčasne v rozhodnom čase dosiahnutý príjem žalobcu ako SZČO bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , pričom nebolo rozhodujúce, či tento presahujúci príjem bol dosiahnutý v súvislosti s držbou, prípadne výkonom licencie L1A alebo išlo o príjem žalobcu dosahovaný z inej činnosti. Podľa vyjadrených záverov Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022 okrem iného vyplynulo aj to, že k tomu, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. v spojení s rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.11.2020 a uznesenia Ústavného súdu SR č.k. -22 zo dňa 30.11.2021 závery ktorých rozhodnutí boli závermi, z ktorých krajský súd bol povinný vychádzať pri posudzovaní žalobou napadnutého rozhodnutia, uvádza, že ani na žalobný dôvod žalobcu, že na licenciu L1A nedosahoval žiaden príjem, nebolo možné prihliadať. Na základe záverov uvedených rozhodnutí povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A v zmysle . a v spojení s nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykazované v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa §

5 písm. c) . Pokiaľ takýto lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo podľa , prípadne písm. b) alebo d) v znení platnom do 31.12.2010. Krajský súd dodáva, že pri posudzovaní žaloby žalobcu sa vychádzalo v rámci súdneho konania aj z tých právoplatných rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu, v ktorých bolo konštatované u žalobcu, že mu dňa 31. marca 2010 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

26. Krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 21.4.2021, podľa ktorého k posudzovaniu príjmu najvyšší súd bol názoru „....že pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia sa nerozlišuje medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje sa, z akej činnosti tieto príjmy poistenca, prevyšujúce zákonnú hranicu, poistenec dosahuje. Zásadným je, že sa jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom v rozhodujúcom období prevyšujúcim zákonom stanovenú hranicu“ (ods. 44 odôvodnenia predmetného rozsudku).

27. Krajský súd za akceptovania právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. augusta 2022, ktorým bol pôvodný rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -95 zo dňa 27. februára 2020 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú za aplikácie ust. , keďže nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý je v súdnom konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobca nebol v tomto konaní úspešný. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému podľa a contrario trovy konania správny súd nepriznal, pretože nebola zistená výnimočnosť okolností, pre ktoré by bolo možné žalovanému voči žalobcovi priznať náhradu trov súdneho konania a súčasne nebolo zistené ani to, že by bolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobca žalovanému nahradil trovy konania a trovy kasačného konania, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania a trov kasačného konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.