Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/102/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: I.. I. H., narodený X. I. XXXX, bytom Š.. H.. M. XXXX/X, I., právne zast.: JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou, so sídlom v Martine, Pavla Mudroňa 26, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. novembra 2017, č. 45058-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 18. januára 2023, č. k. -81, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) v poradí druhým rozsudkom zo dňa 18. januára 2023, č. k. -81 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. novembra 2017, č. 45058-3/2017-BA, (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin (ďalej aj „pobočka žalovanej“) zo dňa 24. apríla 2017, č. 10408-1/2017MT, ktorým táto rozhodla podľa prvý bod o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobcovi - zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. Krajský súd pritom vychádzal zo záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd alebo „kasačný súd“) v?skoršom rozsudku zo dňa 24.?augusta 2022, sp. zn. (ďalej aj „skorší rozsudok“).

2. Krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia po zrušení v poradí prvého rozsudku zo dňa 27. februára 2020, sp. zn. -95, kasačným súdom a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

3. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca bol v rozhodnom čase držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: rádiológia, číslo licencie: L1A/ZA/0422/05 (ďalej len „licencia L1A“) vydanou Slovenskou lekárskou komorou dňa

27. septembra 2005 a z titulu držby licencie L1A bol v intenciách právneho názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo dňa 24. novembra 2020, sp. zn. (ďalej aj „1Vs/3/2019“), v spojení s?rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zo dňa 30. novembra 2021, č. k. -22 (ďalej aj „IV. ÚS 610/2021“), považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej aj „SZČO“) podľa o sociálnom poistení v znení k 31. decembru 2010. Konštatoval, že pre účely rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 31. decembra 2010 bolo v súlade s o sociálnom poistení v znení k 31. decembru 2010 okrem statusu SZČO žalobcu podstatné aj to, že žalobca ako SZČO dosiahol v rozhodujúcom období potrebný kvalifikovaný príjem, ktorý bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v o sociálnom poistení v znení k 31. decembru 2010.

4. Ďalej dôvodil, že nebolo rozhodujúce, či tento presahujúci príjem bol dosiahnutý v súvislosti s držbou licencie L1A, výkonom licencie L1A, alebo išlo o príjem žalobcu dosahovaný z inej činnosti. V zmysle záverov citovaných rozhodnutí, povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle bod prvý a v spojení s o sociálnom poistení v znení k 31. decembru 2010 nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa v znení k 31. decembru 2010. Pokiaľ takýto lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo podľa , prípadne písm. b) alebo d) v znení k 31. decembru 2010. Za nerelevantný preto považoval žalobný dôvod žalobcu, že z licencie L1A nedosahoval žiaden príjem.

5. Krajský súd vychádzajúc tak zo záverov najvyššieho správneho súdu v skoršom rozsudku, na ktoré poukázal v?odôvodnení napadnutého rozsudku, nezistil v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovanej, či v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov, žiadne pochybenie spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia. Z?uvedených dôvodov tak žalobu v?zmysle zamietol ako nedôvodnú.

II.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 22. februára 2023. Kasačnú sťažnosť podal z dôvodu upraveného v .

7. Žalobca mal za to, že správny súd nesprávne posúdil otázku jeho statusu SZČO podľa v znení účinnom k 31. decembru 2010, ktorý súd odvodzoval iba od držby licencie L1A. S poukazom na uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 18. februára 2009, sp. zn. , a rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu zo dňa 30. apríla 2019, sp. zn. (ďalej aj „1Vs/1/2019“), ktoré vo vzťahu k posudzovaniu tejto otázky ponúklo odlišné stanovisko, argumentoval, že samotná držba licencie L1A bez toho, aby boli splnené aj ďalšie podmienky, nemôže napĺňať status SZČO. Ďalej uviedol, že licenciu L1A od jej vydania nevyužíval na dosahovanie svojich príjmov a svoje príjmy ako SZČO dosahoval výlučne na podklade licencie L1B. Závery krajského súdu v napadnutom rozsudku o tom, že žalobca mal v rozhodujúcom období postavenie SZČO z titulu vydanej licencie L1A, ktorej bol držiteľom, a zároveň mal ako SZČO dosahovať príjmy na podklade tejto licencie, nepovažoval preto za správne. Podľa názoru žalobcu je racionálne požadovať od Sociálnej poisťovne, aby táto pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára v zmysle , bod 1 v spojení s posudzovala príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmala, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za SZČO v zmysle

8. V súvislosti s rozdielnosťou v názoroch ohľadom totožnej právnej otázky, ktoré veľký senát najvyššieho súdu vyslovil v rozhodnutiach sp. zn. a , žalobca poukázal na nabúranie princípu právnej istoty. Vyzdvihol časový aspekt postúpenia veci na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu, ku ktorému došlo len po piatich mesiacoch od pôvodného rozhodnutia veľkého senátu . Argumentoval, že za taký krátky čas sa nemohlo na totožnej právnej veci nič meniť a nedošlo ani k zmene rozhodnej právnej úpravy, a preto opakované postúpenie rovnakej právnej veci, bez akejkoľvek zmeny skutkových okolností, považoval za arbitrárne konanie v rozpore s princípom právnej istoty. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu podľa jeho názoru neprispelo k zjednoteniu rozhodovacej činnosti a nebolo ani podporené stanoviskom generálneho prokurátora, ktoré tento zaujal v súvislosti s predchádzajúcim rozhodnutím veľkého senátu .

9. Navrhol, aby najvyšší správny súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 4. apríla 2023. V rámci podaného vyjadrenia uviedla, že kasačná sťažnosť neobsahuje také námietky ani dôvody, ktoré by boli právne relevantné a odôvodňovali by zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Pridržala sa svojich vyjadrení v konaní pred správnym súdom.

11. Žalovaná zotrvala na svojom právnom názore, že vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a?povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby postupovala v?súlade so a neprekročila svoje právomoci. Ďalej odkázala na závery veľkého senátu v rozhodnutí a uzavrela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa na účely v znení účinnom do 31. decembra 2010 považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. V ďalšom uviedla, že zákon o sociálnom poistení sa vo svojich ustanoveniach týkajúcich sa príjmu SZČO zmieňuje iba o príjme ako celku dosiahnutom z postavenia SZČO danou SZČO, nie ako o príjme dosiahnutom z konkrétneho podnikania alebo z konkrétnej činnosti. Neuvádza bližšiu špecifikáciu dosiahnutých príjmov a ani nezakazuje posudzovať príjmy dosiahnuté SZČO z viacerých činnosti ako celok.

12. Zdôraznila, že tento totožný právny názor zaujal aj veľký senát najvyššieho súdu v rozhodnutí , ktorý je v zmysle pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Žalobca bol Slovenskou lekárskou komorou viackrát informovaný, že licencia L1A zakladá jej držiteľovi právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia, a preto žalovaná odmieta tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie najvyššieho súdu vnieslo do prejednávanej veci právnu neistotu. Toto rozhodnutie veľkého senátu bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou, ktorú však ústavný súd uznesením odmietol.

13. Záverom žalovaná navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

IV.

14. Najvyšší správny súd ako súd kasačný ( ) preskúmal?kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

15. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v? sociálnych veciach.

19. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. novembra 2017, č. 45058-3/2017-BA, ktorým žalovaná postupom podľa zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, zo dňa 24. apríla 2017, č. 10408-1/2017MT, ktorým táto rozhodla podľa prvý bod tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobcovi - zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. 21. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že

- rozhodnutím zo dňa 30. júna 2016, č. 11504-1/2016-MT, prvostupňový správny orgán, pobočka žalovanej, rozhodol, že žalobcovi ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a?povinné dôchodkové poistenie dňa 31.?marca?2010 [keďže aj po 31. marci?2010 bol naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá zakladá status SZČO na účely sociálneho poistenia a?zároveň príjem žalobcu z?podnikania a?z?inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2008 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica];

- o podanom odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa , č. 23982-2/2017-BA, tak, že odvolanie zamietla v?celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa ;

- rozhodnutím zo dňa 24. apríla 2017, č. 10408-1/2017MT, pobočka žalovanej rozhodla, že žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a?povinné dôchodkové poistenie dňa 31.?decembra 2010;

- o podanom odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 28. novembra 2017, č. 45058-3/2017-BA, tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 24. apríla 2017;

- proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca bránil podaním správnej žaloby - uznesením zo dňa 3.? mája 2018, č.?k.?27Sa/4/2018, bolo konanie vo veci prerušené do právoplatného skončenia konania o kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. [keďže v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. sa správny súd zaoberal právnou otázkou, ktorá bola v predmetnom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. zásadná, a to, či samotnú držbu licencie L1A je možné stotožňovať s vykonávaním činnosti v zmysle ;

- rozsudkom zo dňa 27. februára 2020, č. k. , bolo zrušené preskúmavané rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. novembra 2017 a vec vrátená žalovanej na ďalšie konanie [berúc do úvahy závery veľkého senátu najvyššieho súdu v rozhodnutí krajský súd videl pochybenie zo strany žalovanej v tom, že nesprávne ustálila dátum zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO ako skutočnosť relevantnú pre ďalšie posúdenie odvodovej povinnosti žalobcu v spornom období. V ďalšom konaní bolo úlohou žalovanej tento dátum opätovne ustáliť so zreteľom na to, že § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ods. 1 a 2 § 21 tohto zákona.];

- žalovaná podala proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa 24. augusta 2022, sp. zn. , tak, že rozsudok krajského súdu zo dňa 27. februára 2020, č. k. , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie [Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla správne v intenciách právneho názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s uznesením ústavného súdu , keď dospela k záveru, že žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie až dňa 31. decembra

2010, a nie dňa 31. marca 2010. V prípade žalobcu ako držiteľa licencie L1A je zároveň naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jeho vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobca licenciu L1A nevyužíval neznamená reálnu nemožnosť jej využívania];

- následne krajský súd rozsudkom zo dňa 18. januára 2023, č. k. -81, zamietol žalobu ako nedôvodnú vychádzajúc tak z právneho názoru vysloveného najvyšším správnym súdom v rozsudku zo dňa 24.?augusta 2022, sp. zn. , ktorým bol viazaný.

22. V podanej kasačnej sťažnosti žalobca opätovne otvoril otázku posudzovania jeho statusu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2010 z dôvodu držby licencie L1A (bez jej reálneho využívania na dosiahnutie príjmov) v súvislosti so zánikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 31. decembra 2010. Najvyšší správny súd však otázku postavenia žalobcu v súvislosti s držbou licencie L1A považuje za vyriešenú, najmä vzhľadom na skorší rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 24.?augusta 2022, sp. zn. , ktorý sa uvedenej otázke vyčerpávajúco venoval, a na ktorej spornosť dal najvyšší správny súd už odpoveď. Najvyšší správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným v skoršom rozsudku, v rámci ktorého boli zohľadnené aj odlišné právne názory vyslovené veľkým senátom najvyššieho súdu ( a ), pričom zároveň dáva do pozornosti, že proti rozhodnutiu bola odmietnutá ústavná sťažnosť ústavným súdom .

23. Nedôvodné sú aj námietky žalobcu o tom, že je povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára skúmať a posudzovať príjmy poistenca osobitne vo vzťahu k licencii L1A. Najvyšší správny súd opätovne poukazuje na závery veľkého senátu , na ktoré v danej súvislosti odkázal aj vo svojom skoršom rozsudku: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle bod prvý a v spojení s o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou? činnosťou ( o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a?nie?je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa písm.?c) alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) v znení platnom do?31.?decembra?2010.

24. Je teda možné zhrnúť, že žalovaná nebola povinná vo vzťahu k žalobcovi skúmať, z?čoho konkrétne mu plynuli príjmy vykázané v daňovom priznaní za roky 2008 a 2009 ako príjmy z podnikania. Rozhodujúce pre posúdenie trvania povinného nemocenského a ?dôchodkového? poistenia bolo, že v príslušnom období žalobca dosiahol zdaniteľné príjmy v?kvalifikovanej výške, a licencia, ktorá mu bola udelená na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A v povolaní lekár, bola v platnosti. Žalobcovi preto nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňom 31. marca 2010.

25. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danej veci bol porušený princíp právnej? istoty, v tejto súvislosti je treba pripomenúť, že podľa v znení neskorších predpisov v spojení s právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. O? otázkach, ktoré sú predmetom tohto konania, urobil právne závery veľký senát najvyššieho súdu rozsudkom , ktorý je pre senáty najvyššieho správneho?súdu záväzný ( od. 3 ) a ktorý je podkladom pre ustálenie rozhodovacej praxe v totožných otázkach. Ak teda správny súd formuloval svoje rozhodnutie so zreteľom naň, nemohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty v danej veci. Uvedený rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu

nahradil pôvodné rozhodnutie veľkého senátu vydané k danej problematike (), čo je v ňom explicitne vyjadrené.

26. Záverom najvyšší správny súd? poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo?veci Atanasovski proti bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko zo dňa 14. januára 2010, č. 36815/03, podľa ktorého vývoj judikatúry sám o sebe nie je v rozpore s výkonom spravodlivosti, keďže neschopnosť zachovať dynamický a vývojový prístup by mohol byť prekážkou reformy alebo zlepšenia. Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že požiadavka právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní nezahŕňa právo na jednotnosť judikatúry (čo neskôr zdôraznil v rozsudku Nejdet Şahin and Perihan Şahin proti Turecku zo dňa 20. októbra 2011, č. 13279/05).

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobcu proti rozsudku krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v?tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa v?spojení s?§?167 ods. 1 nepriznal a žalovanej ich nepriznal z?dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z v?spojení s .

29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.