Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Co-103-2019.pdf
PDF · 106.46 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/103/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: P., proti žalovanému: C., o zaplatenie 9.123,50 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa14. marca 2019, č.k. 3Csp/163/2017-218, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 9.123,50 eur (výrok I.) a o trovách konania výrokom II. rozhodol tak, že priznal žalovanému ich náhradu v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 27.10.2017 domáha zaplatenia sumy 9.123,50,- eur uvádzajúc, že dňa 11.07.2016 došlo k poistnej udalosti na rodinnom dome, ktorého vlastníkom je žalobkyňa. Dňa 14.07.2016 došlo k druhej poistnej udalosti. Žalobkyňa so žalovaným má uzatvorenú zmluvu č. XXXX zo dňa 07.04.2007. Predmetom zmluvy bolo poistenie rodinného domu. Poistná zmluva bola v čase vzniku poistnej udalosti platná a účinná. Žalovaný dňa 04.08.2016 žalobkyni oznámil, že šetrenie poistných udalostí bolo ukončené a vyplatil žalobkyni poistné plnenie v sume 14.998,85 eur a to postupne v decembri 2016 a januári 2017. Podľa rozpočtu opravy škôd je síce výška skutočnej škody 24.122,35 eur, žalovaný však pristúpil k redukcii poistného plnenia dôvodiac, že inštaláciou novej vykurovacej sústavy nastane jej tzv. „technické vylepšenie“, čo žalobkyňa odmieta aj vzhľadom na vyjadrenie p. L. P.. Žalovaný takisto dôvodil, že k poškodeniu strechy poistnou udalosťou došlo len v rozsahu 50% a zvyšok pripisuje opotrebeniu strechy. Žalovaný sa nevyjadril k nároku na náhradu opravy poškodených miestností v sume 5.849,58 eur. Do dnešného dňa nedošlo k oprave nehnuteľností z dôvodu, že žalovaný nevykonal obhliadky všetkých poškodených častí rodinného domu, nedošlo k odsúhlaseniu rozsahu všetkých prác, neboli schválené jednotlivé rozpočty poistných udalostí a opráv a žalovaný neposkytol poistné na opravu vo výške 9.123,50 eur. Žalovaný uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Žalobkyňa požaduje plnú náhradu za nové veci a neprihliada pritom na vek a opotrebenie pôvodných vecí. Prvá poistná udalosť bola vyriešená tak, že žalobkyni bola poskytnutá záloha vo výške 12.124,04 eur na základe cenových ponúk a vyžiadané boli aj doklady o oprave. Žalobkyňa nepreukázala, že by vykonala nejaké opravy, nedoložila doklad o oprave. V prípade doloženia takého dokladu aj vo vyššej sume, by sa žalovaný začal poistným plnením zaoberať, došlo by k prepočítaniu poistného plnenia a prípadne by poistné plnenie doplatili. Žalobkyňa neurobila žiadne opatrenia, aby sa škoda nezväčšovala napriek poskytnutej zálohe. Dňa 03.01.2017 žalovaný telefonicky od žalobkyne žiadal doklady o oprave, tie však predložené neboli. Žalovaný vykonal obhliadky dňa 25.07.2016, 22.08.2016, 25.08.2016 a 13.12.2016. K druhej poistnej udalosti uviedol, že vzhľadom na vykonané obhliadky bola plocha strechy z 50% poškodená krupobitím a z 50% opotrebovaním. Zároveň navrhol vykonať znalecké dokazovanie a výsluch obhliadkára, ktorý vykonával
obhliadku strechy. Súd posúdením zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Vychádzal z toho, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne. Dňa 11.07.2016 a 14.07.2016 došlo k poistným udalostiam v dôsledku ktorých došlo ku škode na rodinnom dome žalobkyne. Tá si následne voči žalovanému uplatnila plnenie poistného. Žalovaný žalobkyni poskytol zálohu na opravu vo výške 14.998,85 eur. Žalobkyňa z týchto prostriedkov žiadnu opravu nevykonala a domáhala sa doplatenia poistného plnenia vo výške 9.123,50 eur. Tieto skutočnosti ani medzi stranami sporu neboli sporné a strany sa na nich zhodujú. Predmetom sporu tak bolo určiť výšku poistného plnenia, keďže žalobkyňa navrhovala doplatenie poistného plnenia. Žalovaný sa bránil jednak tým, že žalobkyňa pri určení výšky škody neprihliadala na opotrebovanie poškodených vecí a zároveň poukazoval na to, že v prípade vykonania opravy by došlo k prepočtu uplatnených nákladov a prípadne k doplateniu poistného plnenia. Žalobkyňa sa bránila tým, že nemá dostatočné finančné prostriedky na celú opravu, a nie je možné vykonať čiastočné opravy. Súd za účelom zistenia skutočnej škody, ktorá vznikla žalobkyni v súvislosti s poistnými udalosťami nariadil znalecké dokazovanie. Znalec vo svojom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 03.07.2018 celkovú škodu bez zohľadnenia opotrebovania určil na sumu 11.918,81 eur. Pri zohľadnení opotrebenia určil škodu na sumu 3.050,10 eur. Obe znalcom uvedené sumy skutočnej škody (či už s prihliadnutím na opotrebenie vecí, alebo bez prihliadnutia na opotrebenie vecí) sú nižšie, ako záloha poskytnutá žalobkyni žalovaným. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný si splnil svoju povinnosť poskytnúť žalobkyni poistné plnenie, dokonca svoju povinnosť prekročil, keďže poskytol žalobkyni poistné plnenie na opravu škôd vo vyššej sume ako bola vzniknutá škoda. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z poistnej zmluvy, teda povinnosť poskytnúť žalobkyni poistné plnenie v prípade vzniku škody z poistnej udalosti. Súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa sa k znaleckému posudku nijakým spôsobom nevyjadrila a predmetný znalecký posudok nenamietala. Vec právne posúdil podľa ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 2, § 806 Obč. zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal vo veci úplný úspech.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jej žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a bude jej priznaný tiež nárok na plnú náhradu trov konania, prípadne navrhovala zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzajúc z obsahu odvolania namietala porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie a tiež nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP). Pokiaľ ide o porušenie práva na spravodlivý proces, naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vzhliadala v tom, že súd prvej inštancie vo veci vydal rozsudok na pojednávaní dňa 14.03.2019, avšak právnemu zástupcovi žalobkyne tento termín pojednávania nebol sprístupnený v jeho elektronickej schránke, teda v zásade, že následkom neúčasti na pojednávaní na ktoré nebola riadne predvolaná, bolo zmarené jej právo uplatňovať zákonné procesné prostriedky na preukázanie dôvodnosti svojho nároku, tiež argumentovať proti znaleckému posudku. Z hľadiska vecného namietala, že znalecký posudok vypracovaný znalcom A.. P., na záveroch ktorého súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, nie je objektívne a správne vypracovaný, nezohľadňuje skutočné škody, ktoré vznikli pri dvoch poistných udalostiach. Jeho objektivita a hodnovernosť je zásadne spochybnená už len v tom, že sa podstatne líši od rozpočtov samotného žalovaného, keď dokonca aj tento vyčíslil škodu vyššiu ako bola znaleckým posudkom určená, pričom už aj rozpočty žalovaného boli výrazne krátené z dôvodu údajného zhodnotenia predmetov poistenia a je nemožné, aby výška škody z obidvoch poistných udalostí bola znaleckým posudkom určená nižšie, ako je výška škody určená priamo samotnou poisťovňou. Žalobkyňa poskytla v priebehu konania dostatok dôkazov preukazujúcich dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Príčiny vzniku oboch poistných udalostí boli nepochybné a k týmto nemal výhrady ani žalovaný. Rozsah poškodenia rodinného domu je zrejmý z priloženej fotodokumentácie. Nemôže súhlasiť so žalovaným redukovaným poistným plnením vo výsledku o 30% pri poistnej udalosti pod č. XXXXXXXXXX, keďže ním uvádzané dôvody, že inštaláciou novej vykurovacej sústavy nastane tzv. technické vylepšenie, boli vyvrátené vyjadrením L. P.. Rovnako nemožno akceptovať ani krátenie poistného plnenia v dôsledku druhej poistnej udalosti, ktoré sa týkalo poškodenia strechy, ktoré bolo celoplošné, nešlo o poškodenie lokálne, teda v rozsahu 50% ako to tvrdí žalovaný. Do dnešného dňa nedošlo k odsúhlaseniu rozsahu všetkých prác zo strany žalovaného, neboli vykonané ohliadky poškodených častí rodinného domu, neboli schválené rozpočty jednotlivých poistných udalostí. Výmer opráv je neúplný. Žalovaný neposkytol poistné plnenie ani v rozsahu doteraz
zistených poškodení rodinného domu. Žalobkyňa nedisponuje dostatočnou finančnou rezervou, aby mohla túto opravu rodinného domu realizovať bez poistného plnenia, práve z ktorého dôvodu mala uzatvorenú poistnú zmluvu pre takéto prípady. Finančné krytie zo strany žalovaného nepostačuje na celkovú opravu poškodených častí domu a dochádza v dôsledku toho k vzniku ďalších škôd, a to nielen na rodinnom dome, ale aj na zdravotnom stave či už žalobkyne, alebo jej 3-ročnej vnučky, ktorá tam býva, keďže v dome v dôsledku toho vznikajú plesne, ktorých koncentrácia je vysoká. Ďalej rozsiahlo poukazuje na možné dopady nečinnosti žalovaného, pokiaľ ide o plné finančné krytie poistných udalostí. Poukazuje na rozhodnutia súdov Slovenskej aj Českej republiky, riešiace obdobné prípady a na teoretické východiská súdov v prípade rozhodovania o nárokoch obdobných tomu, ktorý uplatňuje žalobou žalobkyňa, ako aj na zmysel a účel ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Považoval za prekvapivé, že žalobkyňa odvolanie vôbec podala, s poukazom na jej pasivitu v závere konania, keď sa na záverečnom pojednávaní nezúčastnila a k znaleckému posudku sa nevyjadrila, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu základných princípov koncentrácie konania. Závery znaleckého posudku napáda až v odvolaní, a to dôvodmi, ktoré jej boli známe už v čase podania žaloby, nakoľko sa opiera o odborné vyjadrenia a cenové ponuky konkrétnych živnostníkov, ktoré boli doložené z jej strany už k žalobe a najneskôr v čase doručenia posudku. Bola to ona sama, kto inicioval znalecké dokazovanie, ktorým bolo nakoniec preukázané, že poškodenie strechy a kotla bolo spôsobené príčinami, ktoré nie sú kryté poistením, teda opotrebením, zlou montážou strechy, vlhkom, vekom. Tieto skutočnosti, ktoré produkuje na podporu svojej žaloby, mali byť produkované v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Bola to samotná žalobkyňa, ktorá videla potrebu odstránenia rozporov medzi stranami znaleckým posudkom, t.j. prostredníctvom odborne erudovanej osoby, ktorá zodpovie otázky k výške škody, ako aj k príčinnej súvislosti jej vzniku. Nie sú uveriteľné jej tvrdenia o dôvodoch, prečo si napriek poskytnutému preddavku takmer 15.000,- eur nenechala opraviť aspoň strechu a nechala do domu tri roky pršať a rozširovať následky škody neopravením strechy, nehovoriac o tom, že v zmysle záverov posudku, si mohla z tohto preddavku opraviť všetko. Jediné vysvetlenie je to, že žalobkyňa poskytnutý preddavok nemá a minula ho na niečo iné, čomu nasvedčuje aj výpoveď jej manžela, ktorý priznal, že cca polovicu peňazí už minul, údajne na znalcov. K problematike skutočnej škody sa nepovažuje za nutné bližšie vyjadrovať, nakoľko znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že aj celkové náklady na opravu bez zohľadnenia opotrebenia boli nižšie ako už poskytnutý preddavok žalovaným, v súvislosti s čím poukázal na rozsudok NS SR č. k. 5Cdo/200/2011 zo dňa 26.04.2012.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné za použ. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. V preskúmavanej veci je predmetom odvolacieho prieskumu odvolanie proti rozsudku, ktorým bola zamietnutá na nariadenom pojednávaní vo veci a to dňa 14. marca 2019, na ktorom sa žalobkyňa, ani jej právny zástupca nezúčastnili, žaloba žalobkyne o zapl. 9.123,50 eur s odôvodnením, že vychádzajúc zo znaleckého posudku si žalovaný splnil svoju povinnosť poskytnúť žalobkyni poistné plnenie v rozsahu žalobkyni vzniknutej škody a to z oboch poistných udalostí.
8. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania podrobil predovšetkým rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie odvolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného porušenia práva žalobkyne na spravodlivý proces ako výsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý dôvod
je zrejmý z obsahu odvolania (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), k naplneniu ktorého malo dôjsť tým, že jej bola upretá možnosť realizovať jej prislúchajúce procesné práva, pre riadne nedoručenie predvolania na pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie vo veci rozhodol, a ktorého sa týmto nemohla spolu so svojim právnym zástupcom zúčastniť.
9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Jeho naplnenie je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia.
10. Priebeh pojednávania a teda aj jeho nariadenie a predvolanie na pojednávanie, sú upravené v ustanoveniach § 177 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
11. Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP).
12. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, ktoré zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR (právo na prerokovanie veci v prítomnosti a možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom), tiež článku 6 ods. 1 Dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Zúčastniť sa na pojednávaní je právom strán sporu. Stranám zásadne musí byť umožnené, aby v prípade, ak vo veci bolo nariadené pojednávanie, mali možnosť sa tohto zúčastniť, čo predpokladá riadne a včasné doručenie predvolania na pojednávanie, aby im tak bolo umožnené realizovanie ich procesných oprávnení, ktoré im zákon priznáva.
13. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 178 ods. 2 CSP).
14. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej povinnosti, pričom je jeho povinnosť predvolať všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon, prostredníctvom čoho sa zabezpečuje, aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. Z ustanovenia je tiež zrejmé, že predvolanie na pojednávanie sa teda doručuje a primárne vyhotovuje ako písomnosť. A ako takú ju možno doručiť priamo na úkone súdu podľa § 105 ods. 1 CSP, na žiadosť strany na jej elektronickú adresu podľa § 105 ods. 2 CSP, alebo doručujúcim orgánom na adresu podľa § 106 CSP. V prípade doručovania písomnosti do vlastných rúk sa za deň doručenia považuje deň doručenia vyplývajúci z potvrdenia o doručení podľa § 111 ods. 1 CSP, alebo deň, v ktorý sa zásielka s predvolaním vrátila súdu podľa § 112 CSP. Doručenie predvolania ako písomnosti je spoľahlivým prostriedkom na získanie procesného podkladu pre postup súdu o tom, či vykoná nariadené pojednávanie v prípade, ak sa strana alebo jej zástupca na pojednávanie nedostaví.
15. Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
16. Podľa § 111 ods. 2 CSP do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.
17. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgánom verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenou na elektronickej doručenke, alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
18. Doručovanie je mimoriadne významným procesným úkonom, keďže prostredníctvom neho sa zabezpečuje komunikácia medzi súdom a stranami konania a tiež jeho význam spočíva v dôsledkoch, ktoré sú s ním spojené. Okamih doručenia je rozhodujúci pre vznik procesných práv a povinností. Okamih doručenia je rozhodujúci pre vznik procesných práv a povinností, úspešnosť doručenia má dopad v prípade jeho nesprávneho vyhodnotenia tiež v konečnom dôsledku aj na samotné meritórne rozhodnutie. Prípad doručovania do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov - zákon o e-Governmente), prichádza do úvahy ako následný spôsob doručovania po tom, ak nebolo možné doručovanú písomnosť doručiť súdom na pojednávaní alebo pri inom úkone, o ktorý prípad išlo tiež v posudzovanej veci. Elektronickou schránkou sa rozumie elektronické úložisko, v ktorom sú uchovávané elektronické správy a notifikácie (§ 3 písm. l/ zákona o e-Governmente), ktorá elektronická schránka, pokiaľ je aktivovaná, je miestom na elektronické doručovanie, kde sa doručujú aj dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, teda písomnosti, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy a ktoré identifikuje § 111 ods. 2 CSP, t. j. pri ktorých tak ustanovuje zákon, alebo to určí súd. Na potvrdenie doručenia elektronického dokumentu do vlastných rúk slúži elektronická doručenka. Je to elektronický dokument obsahujúci údaje o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú, ktoré zabezpečujú vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. Potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia elektronickej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Údaje uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, kým sa nepreukáže opak. Elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke, alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, teda prostredníctvom tzv. fikcie doručenia, ktorý údaj na elektronickej doručenke odoslanej odosielateľovi je potom uvedený. Úložnou lehotou je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa, považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
19. V konkrétnostiach posudzovanej veci, ako odvolací súd zistil preskúmaním spisového materiálu, súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.03.2019 o 8:30 hod. na č. dv. 11, pričom písomnosť obsahujúcu predvolanie na pojednávanie žalobkyni doručoval, ako vyplýva z dokladu (informácie) na č. l. 214 spisu, prostredníctvom jej právneho zástupcu do jeho elektronickej schránky spôsobom do vlastných rúk bez fikcie doručenia. Elektronická doručenka potvrdzujúca prevzatie písomnosti sa v spise nenachádza. Na čl. 124 spisu je založená len tzv. informácia, ako odozva z elektronického systému určená odosielateľovi (súdu) o nedoručení správy (písomnosti), ktorá obsahovala práve predvolanie na pojednávanie a tiež ako vyplýva z predchádzajúcej úpravy vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku. Súd prvej inštancie, ako vyplýva z obsahu zápisnice z identifikovaného dňa konštatoval, že predvolanie na pojednávanie bolo zástupcovi žalobkyne doručené riadne a včas, preto napriek ich neprítomnosti boli podľa jeho názoru splnené podmienky na prejednanie veci podľa § 180 CSP.
20. Ako bolo uvedené už vyššie, pri doručovaní písomnosti do vlastných rúk do elektronickej schránky adresátovi, v tomto prípade právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý spôsob zvolil pri doručovaní predvolania na pojednávanie dňa 14.3.2019 v posudzovanej veci súd prvej inštancie, bolo možné identifikovanú písomnosť vychádzajúc z ust. § 32 ods. 5 písm. b/ zák. o e-Governmente považovať za doručenú, keďže adresátom nebol orgán verejnej moci buď dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenou na elektronickej doručenke, alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť by nastala skôr, a to aj vtedy, ak by sa adresát o tom nedozvedel. Dôkazom tejto skutočnosti, teda doručenia písomnosti týmto spôsobom doručovania by bola elektronická doručenka vygenerovaná elektronickým systémom, čo nevyhnutne samozrejme predpokladá, že písomnosť doručovaná elektronicky do elektronickej schránky, bude doručovaná pri spôsobe doručovania do vlastných rúk s fikciou doručenia, kedy prichádza k uloženiu elektronickej úradnej správy počas ktorej je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta a počas ktorej sa uložená elektronická úradná správa považuje za nedoručenú, po uplynutí ktorej lehoty vychádzajúc z citovaných ustanovení tak, ako to je aj v praxi z dostupných doručeniek zrejmé, systém
vygeneruje doručenku pre odosielateľa úradnej správy, na ktorej je uvedené, že uplynula úložná lehota rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia, po uplynutí ktorej uvedením konkrétneho dňa a času aplikáciou fikcie doručenia sa správa považuje za úspešne doručenú. Použitie fikcie doručenia je vylúčené podľa § 266 CSP t.j. pri platobnom rozkaze (ktorý však nebol predmetom doručovania v danom konkrétnom prípade), pri ktorom osobitnom spôsobe doručovania okrem potvrdenia prevzatia písomnosti adresátom nenastávajú účinky doručenia ako v prípade fikcie doručenia uplynutím úložnej lehoty, počas ktorej však na rozdiel od fikcie doručenia, správa nie je sprístupnená adresátovi v elektronickej schránke o ktorý nesprávny spôsob doručovania predvolania na pojednávanie v danom prípade zo strany súdu voči žalobkyni tiež zjavne išlo, čomu zodpovedá absentujúca elektronická doručenka, za súčasne vygenerovanej správy o nedoručení písomnosti, ktorá sa nachádza v spise. Súd prvej inštancie teda nesprávne pri zvolenom spôsobe doručovania do vlastných rúk predvolania na pojednávanie žalobkyni postupoval spôsobom, ktorý prichádza do úvahy v osobitných prípadoch (§ 266 CSP) napriek tomu, že správne bolo potrebné postupovať pokiaľ zvolil spôsob doručovania do vlastných rúk s využitím fikcie doručenia, kedy by bolo možné písomnosť jedným zo spôsobov uvedeným v ust. 32 ods. 5 vyššie cit. zákona považovať za doručenú, keďže pri využití tohto spôsobu, by reálne aj elektronickým systémom bola doručovaná písomnosť sprístupnená adresátovi, k čomu však v dôsledku pochybenia pri doručovaní v tomto prípade nemohlo dôjsť.
21. Vychádzajúc tak z vyššie uvedeného zistenia, nebola splnená procesná podmienka riadneho a včasného doručenia predvolania na pojednávanie zástupcovi žalobkyne (§ 178 ods. 2 CSP) a teda ani na uskutočnenie identifikovaného pojednávania a prejednania veci v neprítomnosti žalobkyne a jej zástupcu (§ 180 CSP). Konštatovanie súdu obsiahnuté v zápisnici z pojednávania z dotknutého dňa, že predvolanie na pojednávanie bolo zástupcovi žalobkyne doručené riadne a včas, čím napriek ich neprítomnosti považoval za splnené podmienky na prejednanie veci podľa § 180 CSP, tak nemá oporu v obsahu spisového materiálu a pokiaľ za týchto okolností súd prvej inštancie na vyššie uvedenom pojednávaní vec v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu podľa § 180 CSP prejednal, a tiež vo veci rozhodol, nepostupoval správne, ktorým nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni realizovať procesné oprávnenia, ktoré jej zákon priznáva.
22. Odvolanie žalobkyne z hľadiska odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP tak nebolo možné považovať za iné ako v plnom rozsahu dôvodné, majúce nevyhnutne bez ďalšieho za následok zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( 391 ods. 1 CSP), v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 2 CSP). S poukazom na dôvod zrušenia rozhodnutia, sa odvolací súd vecnými námietkami produkovanými v odvolaní z hľadiska hospodárnosti nezaoberal.
23. Súd prvej inštancie po vrátení veci odstráni nedostatky súdneho konania tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, v konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, CSP, bude sa zaoberať tiež všetkými argumentmi účastníkov konania produkovanými tiež v odvolacom konaní, vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotí v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 CSP a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1, 3 CSP).
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).