Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoCsp-43-2020.pdf
PDF · 175.35 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., J. XXXX/XX, v konaní zastúpenej JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, o zaplatenie 9.123,50 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. júna 2020, č.k. 3Csp/163/2017-287, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 27.10.2017 domáhala zaplatenia sumy 9.123,50 eur uvádzajúc, že dňa 11.07.2016 došlo k poistnej udalosti na rodinnom dome, ktorého vlastníčkou a dňa 14.07.2016 došlo k druhej poistnej udalosti týkajúcej sa vykurovacieho systému v rodinnom dome. Žalobkyňa so žalovaným má uzatvorenú poistnú zmluvu č. 7200 zo dňa 07.04.2007, predmetom ktorej zmluvy bolo poistenie rodinného domu, ktorá bola v čase vzniku poistnej udalosti platná a účinná. Žalovaný dňa 04.08.2016 žalobkyni oznámil, že obe poistné udalosti boli ukončené a vyplatil žalobkyni poistné plnenie v sume 14.998,85 eur, ktoré bolo žalobkyni vyplatené postupne v priebehu decembra 2016 až januára 2017. Podľa rozpočtu opravy škôd, je však výška skutočnej škody z oboch poistných udalostí 24.122,35 eur. Žalovaný pristúpil k redukcii poistného plnenia z dôvodu, že inštaláciou novej vykurovacej sústavy nastane tzv. „technické vylepšenie“, čo žalobkyňa odmieta aj vzhľadom na vyjadrenie p. L. P.. Žalovaný takisto konštatoval, že k poškodeniu strechy poistnou udalosťou došlo len v rozsahu 50% a zvyšok pripisuje opotrebeniu strechy. Žalovaný sa nevyjadril k nároku na náhradu opravy poškodených miestností v sume 5.849,58 eur. K oprave na nehnuteľnosti nedošlo do doby podania žaloby z dôvodu, že žalovaný nevykonal obhliadky všetkých poškodených častí rodinného domu, nedošlo k odsúhlaseniu rozsahu všetkých prác, neboli schválené jednotlivé rozpočty poistných udalostí a opráv a žalovaný neposkytol poistné plnenie v celom rozsahu potrebné na opravu, teda nad rámec už poskytnutého plnenia, ešte vo výške 9.123,50 eur, ktorú uplatňuje žalobou. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Právny základ nároku žalobkyne z poistenia nijakým spôsobom nerozporoval. Podľa jeho názoru si však svoju povinnosť splnil, keď riadne vybavil poistnú udalosť a vyplatil žalobkyni poistné plnenie v sume 14.998,85 eur, ktoré zodpovedá rozsahu náhrady škôd vzniknutých na majetku žalobkyne, krytej dojednaným poistením.
3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozhodnutím žalobu zamietol, na odvolaciu intervenciu žalobkyne pre nepreukaznosť doručenia predvolania na pojednávanie jej právnemu zástupcovi, odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie s uložením odstránenia zistených nedostatkov.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 11.07.2016 a 14.07.2016 došlo k dvom poistným udalostiam na rodinnom dome žalobkyne, v dôsledku ktorých vznikla žalobkyni škoda, pričom žalobkyňa mala v čase vzniku poistných udalostí so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu pre prípady vzniku v zmluve vymedzených poistných udalostí. Žalobkyni bola zo strany žalovaného poskytnutá záloha na reparáciu vzniknutej škody vo výške 14.998,85 eur. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby, ani rozhodnutia súdu žiadnu opravu nevykonala. Zo záverov znaleckého posudku pod č. 297/2018 zo dňa 03.07.2018 vypracovaného v priebehu konania na návrh žalobkyne vyplýva, že výška nákladov na odstránenie škody v dôsledku prvej poistnej udalosti je v sume 6.174,04 eur (a to bez prihliadnutia na opotrebenie poškodených častí) a výška nákladov na odstránenie škody z druhej poistnej udalosti je v sume 5.744,77 eur (rovnako bez prihliadnutia na opotrebenie). Celková škoda z oboch poistných udalostí tak predstavuje sumu 11.918,81eur bez prihliadnutia na opotrebenie.
5. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 2, § 806 Občianskeho zákonníka, a po zhodnotení výsledkov dokazovania vo svetle uvedenej právnej úpravy dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby s následkom jej zamietnutia. Ako nesporné medzi stranami vyhodnotil medzi nimi uzatvorenú poistnú zmluvu predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne a tiež, že v dňoch 11.07.2016 a 14.07.2016 došlo k poistným udalostiam na predmete poistenia, teda k vzniku škody na rodinnom dome žalobkyne, ktorá si následne voči žalovanému uplatnila plnenie poistného, na ktoré jej žalovaný poskytol zálohu vo výške 14.998,85 eur, pri výpočte ktorej podľa nej žalovaný postupoval nesprávne, keď podľa jej názoru škoda vzniknutá poistnými udalosťami bola o 9.123,50 eur vyššia, ako škoda určená žalovaným, ktorá jej bola z poistenia z jeho strany vyplatená, ktorú žalobou požaduje doplatiť. Predmetom sporu však bolo určenie výšky poistného plnenia, keďže žalovaný zastával názor, že ním poskytnuté plnenie zodpovedá rozsahu jeho povinnosti vyplývajúcej z poistnej zmluvy. S tvrdeniami žalobkyne ohľadom postupu žalovanej pri vybavovaní poistnej udalosti, či rodinných pomerov žalobkyne, tiež momentálnym stavom nehnuteľnosti sa súd nezaoberal, posúdiac ich ako nepodstatné pre rozhodnutie vo veci samej vzhľadom na predmet konania a spornosť otázky (určenie výšky poistného plnenia, ktorú bolo potrebné vyriešiť. Vo svetle ust. § 806 Občianskeho zákonníka ustálil, že výška plnenia poisťovne závisí predovšetkým od toho, aká škoda bola na majetku poisteného spôsobená, či došlo len k poškodeniu majetku, alebo k jeho zničeniu, k jeho strate alebo k odcudzeniu s tým, že pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci, ktorú mala vec v čase spôsobenia škody. Za účelom zistenia skutočnej škody, ktorá vznikla žalobkyni v súvislosti s poistnými udalosťami, na návrh žalobkyne v tomto smere, nariadil znalecké dokazovanie. Znalec vo svojom posudku pod č. 297/2018 zo dňa 03.07.2018 celkovú škodu bez zohľadnenia opotrebovania určil na sumu 11.918,81 eur (pri zohľadnení opotrebenia na sumu 3.050,10 eur). Keďže však obe znalcom uvedené sumy skutočnej škody (či už s prihliadnutím na opotrebenie vecí, alebo bez prihliadnutia na opotrebenie vecí) sú nižšie, ako záloha poskytnutá žalobkyni žalovaným, dospel k záveru, že žalovaný si splnil svoju povinnosť poskytnúť žalobkyni nielen zodpovedajúce výške skutočnej škody poistné plnenie, ale dokonca jej plnil na opravu škôd vo vyššej sume, ako bola vzniknutá škoda. Pokiaľ žalobkyňa v vo vzťahu k posudku (výlučne v rámci podaného odvolania proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.03.2019) uvádzala, že znalecký posudok považuje za neobjektívny, nesprávne vypracovaný, nezohľadňujúci skutočné škody, pričom to odvodzovala len od ďalšieho všeobecného tvrdenia, že určenie výšky škody znaleckým posudkom je v diametrálne odlišnej výške od škody určenej inými posudkami, ktoré si dala vypracovať, pričom konkrétne pochybenie znalca neuvádzala, súd pri určení výšky škody nemal dôvod nevychádzať z vypracovaného znaleckého posudku pod č. 297/2018 zo dňa 03.07.2018. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal vo veci úplný úspech, vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jej žalobe bude plne vyhovené a zároveň jej bude priznaný plný nárok na náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, prípadne navrhovala zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uvádza, že odvolanie podáva z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej, nesprávne skutkové a právne závery). Vo vzťahu k záverom znaleckého posudku, na ktorom bolo ťažiskovo založené zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie, poukazovala na to, že tento jej bol doručený krátko pred Vianocami, chcela ho konzultovať s nejakým ďalším znalcom, prípadne inými odborníkmi, žiaden z ňou oslovených znalcov však nemal dostatok času sa plnohodnotne vyjadriť k predloženému znaleckému posudku, z ktorého dôvodu v rámci pôvodne jej stanovenej lehoty k nemu pripomienky nezaslala. V súčasnosti však vo vzťahu k nemu namieta, že znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Hamáčekom pod č. 297/2018 považuje za neobjektívny, nesprávne vypracovaný, nezohľadňujúci skutočné škody, ktoré vznikli pri oboch poistných udalostiach. Tento sa podstatne a diametrálne líši už len od rozpočtov samotného žalovaného, ktorý vyčíslil škodu vo väčšom rozsahu, ako bola stanovená znaleckým posudkom, pričom už aj jeho rozpočty boli výrazne krátené z dôvodu údajného zhodnotenia predmetov poistenia. Podľa jej názoru je nemožné, aby výška škody z dvoch poistných udalostí bola určená znaleckým posudkom nižšia, ako bola určená výška škody stanovená priamo žalovaným, ako poisťovňou. Znalcom stanovená výška škody preto nezodpovedá realite a výpočtu žalovaného, ani ňou predloženým rozpočtom spracovaným príslušnými osobami, v ktorých skutočná výška škody je vyčíslená viac, ako na dvojnásobok tej, ktorú stanovil znalec (v prípade poistnej udalosti spojenej s výmenou poškodeného kotla a príslušenstva ide o čiastku 11.794,06 eur, nákladov na opravu poškodeného lexanu a izolácie 566,86 eur a v súvislosti s druhou poistnou udalosťou náklady na opravu strešnej krytiny 5.911,86 eur a súvisiacich nákladov s opravou poškodených miestností v rodinnom dome vrátane omietok a podláh ďalších 5.849,58 eur, teda spolu ide o čiastku 24.122,35 eur). To, že k poistným udalostiam došlo a boli kryté poistnými zmluvami, sporné nebolo. Žalovanému poskytla všetky vysvetlenia, doklady a dôkazy, umožňujúce mu riadnu a úplnú likvidáciu oboch poistných udalostí, ako aj potrebné revízie, rozpočty, odborný posudok spracovaný Ing. Vladimírom Šimkom pod č. 17/2017 zo dňa 31.03.2017, z ktorého vyplýva, že jedinou príčinou vlhnutia a zatekania obvodového muriva a podláh v podzemnom podlaží rodinného domu bola porucha na rozvode vody, ako aj odborný posudok spracovaný Ing. Šimkom pod č. 19/2017 zo dňa 11.04.2017, z ktorého vyplýva, že príčinou poruchy deštrukcie krytiny z asfaltového šindľa na krove rodinného domu bolo silné krupobitie s tým, že vzhľadom na plochu zasiahnutého krovu, to hodnotil ako celoplošnú poruchu. K príčinám vzniku poistných udalostí nemal výhrady ani samotný žalovaný. Rozsah poškodenia bol zrejmý z predloženej fotodokumentácie. Rozpočty riešenia oboch poistných udalostí od dvoch potenciálnych dodávateľov, a to Kovo-HEREL
- L. P. a Y. F., ako osôb spôsobilých k realizácii vyhradených technických zariadení, žalovanému ako aj v konaní predložila. Zo strany žalovaného potom, ako jej bolo oznámené, že dňa 04.08.2016 bolo šetrenie vo vzťahu k obom poistným udalostiam ukončené vyplatením poisteného plnenia podľa rozsahu poškodení zaznamenaných pri ohliadke, jej bolo vyplatené na obidve poistené udalosti celkovo 14.998,85 eur. Nie je však zrejmé, ktoré konkrétne škody z oboch poistných udalostí, sú týmto kryté. Táto čiastka jej bola zasielaná postupnými čiastočnými platbami. Pokiaľ pre poistné šetrenie boli potrebné odborné posudky, stanoviská a rozpočty, na tieto musela žalobkyňa vynaložiť určité náklady, ktoré si následne aj bude zo strany žalovaného uplatňovať. Žalovaný pristúpil k redukcii poistného plnenia a to k zníženiu o 30%, s čím ona nemôže súhlasiť, a to s odkazom na vyjadrenie Bohumila Herela, na obsah ktorého odkazuje a tiež Ing. Šimka. Žalobkyňa doteraz nemohla pristúpiť k vykonaniu opráv z dôvodu, že jej musí predchádzať dôkladné vysušenie všetkých vodou zatečených častí domu, ako aj z dôvodu, že nedošlo k odsúhlaseniu rozsahu všetkých prác zo strany žalovaného, neschváleniu ňou predložených rozpočtov vo vzťahu k jednotlivým poistným udalostiam, ako aj k neúplnosti výmery opráv v rozsahu skutočného poškodenia jednotlivých častí domu. Keďže čiastka, ktorú potrebuje vynaložiť, je o 9.123,50 eur vyššia, ako jej bolo zo strany žalovaného plnené a ona nedisponuje takouto finančnou rezervou, aby mohla začať realizovať opravy rodinného domu bez úplného pokrytia nákladov na odstránenie následku škôd v oboch poistných udalostiach, tieto práce zahájené neboli. Poukazuje na nepriaznivé rodinné pomery, v konkrétnostiach, že na jej manžela H. L. bol najskôr vyhlásený konkurz a tento medzičasom následne aj zomrel. V dôsledku tohto stavu a nepokrytia následkov škody zo strany žalovaného je v dome nefunkčné kúrenie, strecha je poškodená, cez ňu zateká, tvoria sa plesne, dom je nevhodný na bývanie, poukazuje v súvislosti s tým na časté ochorenia dcéry žalobkyne, ako aj trojročnej vnučky, prikladá rozbor vzorky od NRC pri RÚVZ so sídlom v Poprade o zistenej koncentrácii plesní v rodinnom dome, na bývanie v ktorom je tak ona, ako aj jej dcéra a vnučka odkázaná a za daného stavu, keďže nemá finančné prostriedky na komplexnú opravu, je nútená sa tak zdržiavať z hľadiska zdravia v nevyhovujúcom prostredí. Naviac žalovaný prvú platbu uskutočnil až 09.12.2016 a preto vzhľadom na dané ročné obdobie nemohla započať s opravou, čo tiež participovalo na zväčšení rozsahu poškodenia strešnej krytiny. Ňou požadovanými opravami rozhodne tiež nedôjde k technickému zhodnoteniu vykurovacej
sústavy, ktorá je z dôvodu poistnej udalosti nefunkčná, neopraviteľná a preto je potrebné inštalovať novú vykurovaciu sústavu. Jej právny nárok je nepochybný. Povinnosťou žalovaného je uhradiť skutočnú škodu. K výkladu pojmu skutočná škoda poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov v Slovenskej a Českej republike (príkladmo rozhodnutie NS ČR RC 7/92, rozsudok 1CZ 86/90, rozhodnutie ÚS ČR z 19.03.2008 sp. zn. II. ÚS 2221/07, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19.06.2012 sp. zn. 7C/255/2011) a tiež ustanovenia § 442 ods. 1, § 420 ods. 1, § 823 Obč. zákonníka. V závere odvolania uvádza, že výklad právnej normy súdmi nemôže byť svojvoľný, alebo musí rešpektovať základné metódy výkladových pravidiel podľa všeobecnej teórie práva, pričom podľa jej názoru v tomto prípade si súd prvej inštancie osvojil výklad právnej normy, ktorý je v rozpore so základnými metódami výkladových pravidiel právnej normy.
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdiť. Predovšetkým považoval za prekvapujúce, že k podaniu odvolania zo strany žalobkyne vôbec došlo, a to s poukazom na jej absolútnu pasivitu v závere súdneho konania vo vzťahu k záverom znaleckého posudku, ku ktorým sa prakticky nevyjadrila, tento v konkrétnostiach žiadnym spôsobom nespochybnila, dokonca ani na záverečnom pojednávaní vo veci neprodukovala žiadne vyjadrenie ani zhodnotenie dokazovania, ani neprodukovala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Pre žalovaného je nezrozumiteľná tá časť odvolania, v ktorej odvolateľka poukazuje na to, že znalecký posudok jej bol doručený krátkou pred vianočnými sviatkami (avšak ešte roku 2018) a tak sa nemala možnosť k nemu vyjadriť. Nie je jej totiž zrejmé, čo bránilo odvolateľke jednak v tom čase požiadať o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k znaleckému posudku, tak ako to učinil žalovaný, ktorý sa k nemu po predĺžení lehoty vyjadril v januári 2019, naviac, žalobkyňa sa k nemu nevyjadrila v konkrétnostiach ani po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a prakticky relevantne ani v samotnom podanom odvolaní, keď v konkrétnostiach jeho závery nenamieta. Obmedzuje sa len na všeobecné vyjadrenie, že posudok nie je objektívny, že je nesprávny, avšak bez opory v akomkoľvek vyjadrení odborne spôsobilej osoby, na ktoré by v protiváhe odvolateľka poukazovala. Nemožno potom pripísať na ťarchu súdu prvej inštancie, ak za tejto situácie mal v prípade prvého rozhodnutia vo veci za to, že žalobkyňa závery znaleckého posudku nenamieta. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že dôkazná situácia, v ktorej sa po podaní žaloby nachádzala, nebola spôsobilá k jej úspechu v spore. Ona sama preto iniciovala znalecké dokazovanie na určenie výšky škody, ako aj skutočnosť, či škoda bola v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 29.05.2018. Následne, keď znalecký posudok preukázal, že žalobkyni vznikla škoda len vo výške 11.918,81 eur, a to aj bez zohľadnenia opotrebenia, tak sa k nemu žalobkyňa ani doposiaľ relevantne nevyjadrila a až v odvolaní argumentuje dôkazmi, ktoré boli jej známe už pred tým, ako znalecké dokazovanie navrhovala. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že poškodenie strechy a kotla bolo spôsobené o.i. aj príčinami, ktoré nie sú kryté poistením, a to v dôsledku opotrebenia, zlej montáže strechy, vlhka, veku a ďalšími. Odvolanie je tak vlastne vyjadrením k výsledkom znaleckého dokazovania, ktoré však mala žalobkyňa produkovať už v rámci koncentrácie konania pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa jednoznačne neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v jej povinnosti preukázať dôvodnosť uplatneného nároku. Výšku škody opierala totiž iba o cenové ponuky podnikateľských subjektov, ktoré neboli znalcami, ale iba subjektmi predkladajúcimi ponuky za účelom dosiahnutia zisku, ktoré mohli byť maximalizované, keďže žalobkyňa chcela peniaze vopred na základe uvedených ponúk od žalovaného a nie až po reálne vykonaných opravách, teda z tohto pohľadu nemôžu byť smerodajné a ich objektivitu nakoniec vylúčil aj znalecký posudok. Zo strany žalovaného k celkovému vyčísleniu škody nedošlo, bol poskytnutý iba preddavok vo výške 14.998,85 eur, ktorý orientačne vychádzal z doložených cenových ponúk, ktoré ale nezodpovedali typu pôvodného systému kotla a pri streche bola sporná aj príčina jej poškodenia. Z uvedených dôvodov samotná žalobkyňa videla potrebu odstránenia rozporov znaleckým posudkom, t.j. prostredníctvom odborne erudovanej osoby, ktorá by zodpovedala otázky k výške škody, ako aj k príčinnej súvislosti jej vzniku. Je nedôvodná obrana žalobkyne, že výpočet znalca nie je správny, nakoľko žalovaný jej uhradil viac ako následne určil znalec. Likvidácia poistných udalostí bola vzhľadom na komplikovanosť škody riešená iba preddavkami a žalobkyňa mala následne doručiť faktúry skutočne vykonaných opráv, ktoré by sa následne podrobili ďalšiemu posúdeniu likvidácie. Žiaľ sa stáva, že poisťovateľ po vykonaní znaleckého dokazovania zistí, ako aj v tomto prípade, že uhradil viac, ako mal. Nie je pravda, že by žalovaný nenamietal príčiny vzniku poistných udalostí. Bolo tomu tak od počiatku, nakoľko je zrejmé, že krupobitie padalo na strechu, ktorá bola vo veľmi zlom stave, avšak z iných príčin. Pokiaľ ide o poškodenia kotla, ich príčinu vyvrátil znalecký posudok, ktorý dokonca zistil, že kotol funguje. Nie je udržateľné a vierohodné vyjadrenie žalobkyne, resp. v priebehu konania tiež jej manžela, o dôvodoch, prečo napriek poskytnutému preddavku takmer 15.000,- eur, si nenechali
opraviť aspoň strechu a nechali si 4 roky pršať do domu a rozširovať následky škody neopravením aspoň strechy, pričom je zrejmé zo záverov posudku, že mohli opraviť všetko. Je to nepochopiteľné o to viac, že samotná žalobkyňa poukazuje na to, že v dome býva maloleté dieťa, ktoré má údajne zdravotné problémy z dôvodu plesní. Jediné vysvetlenie môže spočívať v tom, že žalobkyňa poskytnutý preddavok nemá a minula ho na niečo iné, ktorej verzii nasvedčuje aj výpoveď jej manžela, ktorý na pojednávaní ako svedok priznal, že cca polovicu peňazí už minuli, údajne na znalcov. Faktom však je, že žalobkyňa doložila iba dve krátke odborné vyjadrenia, ktoré však nemohli stáť 7.500,- eur. Rovnako nedôvodné je obviňovanie žalovaného, že si žalobkyňa nenechala dom opraviť, nakoľko nevedela, na čo môže poskytnutý preddavok použiť. Toto jej tvrdenie vyvracia priamo jej konanie, keď na jednej strane tvrdí, že dom neopravovala, nakoľko nevedela, či mohla peniaze a akým spôsobom použiť, a na druhej strane nemala problém tieto peniaze minúť v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na ust. § 442 a § 443 OZ spolu s rozhodnutiami Českého najvyššieho súdu, je to práve rozhodnutie NS ČR sp. zn. 1Cz 86/90, ktoré presne vyvracia jej názory. U žalobkyne nedošlo k zmenšeniu jej majetkového stavu vynaložením finančných prostriedkov na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, nakoľko žiadne prostriedky do opravy domu doposiaľ nevynaložila. Pokiaľ poukazuje na to, čo je potrebné rozumieť pod pojmom skutočná škoda, tak práve v zmysle ust. § 442 a § 443 OZ bolo potrebné v okolnostiach tejto veci porovnať hodnotu 21-ročného kotla a 21-ročnej strechy pred poškodením a následne po poškodení, čím by sa dopracovalo k reálnej výške škody. Pokiaľ ide o ňou uvádzaný nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07, tento je na okolnosti posudzovanej veci nepoužiteľný, pretože sa týka jednak motorových vozidiel, a jednak škoda v uvedenom prípade bola spôsobená protiprávnym konaním. V princípe však k problematike skutočnej škody sa nepovažoval za potrebné bližšie vyjadrovať, keďže znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že aj celkové náklady na opravu domu bez zohľadnenia opotrebenia, boli nižšie ako poskytnutý preddavok žalovaným. V konečnom dôsledku dal do pozornosti rozsudok NS SR pod sp. zn. 5Cdo 200/2011 zo dňa 26.04.2012.
8. Žalobkyňa nevyužila svoje právo písomnej repliky na vyjadrenie žalovaného.
9. Krajský súd Trenčín ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom vo veci a to zo dňa 14. marca 2019 pod č.k. 3Csp 163/2017-218 žalobu zamietol ako nedôvodnú s odkazom na závery v priebehu konania na návrh žalobkyne vypracovaného znaleckého posudku. V dôsledku odvolacej intervencie žalobkyne, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, uznesením pod č.k. 27Co/103/2019-253 zo dňa 27.02.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to pre zistené procesné pochybenie spočívajúce v absencii riadneho a včasného doručenia predvolania na pojednávanie zástupcovi žalobkyne (§ 178 ods. 2 CSP) a tým nesplnenia zákonných podmienok na uskutočnenie pojednávania a prejednania veci v neprítomnosti žalobkyne a jej zástupcu, na ktorom súd prvej inštancie tiež vyhlásil rozsudok (§ 180 CSP). V poradí ďalším rozsudkom, ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu v aktuálnom odvolacom konaní, súd prvej inštancie po odstránení zisteného procesného pochybenia, za vytvorenia priestoru stranám produkovať prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku, či procesnej obrany, opätovne žalobu zamietol ako nedôvodnú, pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobkyňou o opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku na poistné plnenie nad rámec rozsahu poskytnutého jej zo strany žalovaného ešte pred podaním žaloby, keďže závery znaleckého posudku v ťažiskovej otázke v prospech jej tvrdení nenasvedčovali a žalobkyňa následne ani neprodukovala žiadne dôkazy, či tvrdenia, spôsobilé správnosť záverov znaleckého posudku spochybniť.
12. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existencia inej vady, majúcej za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci, tiež že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch).
13. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
14. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu odvolací súd uvádza, že v konaní úradnou činnosťou nezistil žiadne procesné vady, zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.
15. Ďalej sa odvolací súd zaoberal žalobkyňou uplatňovanými odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces ako dôsledok nesprávneho procesného postupu súdu a existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej), ktorých naplnenie v konkrétnostiach jednoznačným spôsobom neozrejmila, posúdiac obsah odvolania prichádza však vo vzťahu k nim do úvahy jej skutkové tvrdenie o tom, že nemala vytvorený dostatočný priestor pre vyjadrenie sa k znaleckému posudku (ako dôvod pod písm. b/), a nevýznamný, okrajový poukaz žalobkyne na to (i keď to takto presne neformuluje), že súd prvej inštancie sa v odôvodnení dostatočne nevysporiadal so všetkou ňou produkovanou argumentáciou, čo indikuje k námietke o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, jeho možnej nepreskúmateľnosti (ako dôvod pod písm. b/ resp. d/).
16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na splnenie mandukačnej (poučovacej) povinnosti súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či na zachovanie rovnosti strán v konaní.
17. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že ťažiskový dôkaz, na záveroch ktorého je založené napadnuté rozhodnutie, jej bol doručený krátko pred Vianocami, nemala tak dostatok času, aby sa mohla k nemu plnohodnotne vyjadriť (vzhľadom na obdobie jeho doručenia), pričom ho chcela konzultovať s nejakým ďalším znalcom, či inými odborníkmi, žiaden z ňou oslovených znalcov nemal na to v uvedenom období dostatok času.
18. Právo zoznámiť sa s každým dôkazom, či vytvorenie priestoru na možné zaujatie stanoviska k nemu (vyjadrenie sa k nemu) je premietnuté v aktuálnom procesnom kódexe do čl. 9 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“, predtým § 123 OSP), pričom požiadavku na jeho dodržiavanie zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach tiež Najvyšší súd SR (príkladmo v rozhodnutí pod sp.zn. 2Cdo 177/2014).
19. Preskúmaním obsahu spisového materiálu vo svetle produkovanej námietky, však odvolací súd nezistil porušenie tohto práva. Je pravdou, že znalecký posudok, ktorý je nesporne ťažiskovým dôkazom, na ktorého záveroch je založené napadnuté rozhodnutie, bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne v predvianočnom období roku 2018 (konkrétne dňa 11.12.2018 čl. 201 spisu) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, ktoré právo však žalobkyňa nevyužila nielenže v lehote stanovenej jej súdom na zaujatie stanoviska k nemu (pričom ako správne poukazuje žalovaný ani nevyužila na rozdiel od neho možnosť žiadať predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k nemu), ale ani do následného pojednávania vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.3.2019, čo bolo prakticky tri mesiace po jeho doručení a faktom je, že možnosť kvalifikovaného vyjadrenia k nemu nevyužila ani doposiaľ (t.j. v rámci v poradí druhého ňou vyvolaného odvolacieho konania) a to napriek tomu, že v dôsledku prvého zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, mala na to vytvorený skutočne komfortný časový priestor (od doby doručenia posudku po druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie dňa 23.6.2020 uplynulo viac ako 18 mesiacov).
V rámci prvého odvolacieho konania produkovala len neurčité, vágne a všeobecné námietky voči záverom posudku, ktoré prakticky doslovne prevzala do podaného odvolania v tomto odvolacom konaní, s pokračujúcou pretrvávajúcou absenciou produkcie kvalifikovaných vecných námietok proti posudku, či možnosti produkovať návrhy na doplnenie dokazovania za účelom ich prípadného získania, vo svetle čoho táto námietka rozhodne nemôže ísť na ťarchu správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie, teda ani indikovať k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ale výlučne na ťarchu samotnej žalobkyne.
20. V nadväznosti na to, odvolací súd v súvislosti s nedostatočným využívaním procesných oprávnení účastníkom, dáva do pozornosti žalobkyni zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, keďže je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu svoje práva strácať, čo platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane využitia práva na vyjadrenie sa k dôkazom, (tiež produkovania tvrdení, návrhov na dokazovanie, predkladanie dôkazov a pod.).
21. Pokiaľ ide o možné nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nemožno pochybovať, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.
22. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) však bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.
23. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ale odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, čím z hľadiska ani tejto námietky nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b/, ale tiež ani pod písm. d/ CSP.
24. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v princípe dostatočnú odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolateľka sa s názormi súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá
tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) k naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.
25. Ďalšou časťou odvolacích námietok žalobkyňa smerovala voči správnosti skutkových a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
26. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
27. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
28. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, predložené dôkazy vykonal a vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo správne zistených skutočností a ich dôsledného vyhodnotenia, následne vyvodil správne právne závery o existencii práva žalobkyne na poskytnutie plnenia zo strany žalovaného vo výške určenej poistnými podmienkami definovanými v poistnej zmluve zo dňa 7. 4. 2007, predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne (§ 788 ods. 1, § 806 Obč. zákonníka) v dôsledku dvoch poistných udalostí, ktoré vznikli v dňoch 11.7.2016 a 14.7.2016, avšak vo výsledku v dôsledku toho, že žalovaný poukázal žalobkyni ešte pred podaním žaloby z tohto titulu plnenie (v sume 14.998,85 eur), ktorého rozsah prevyšuje výšku škody spôsobenej na majetku žalobkyne (v sume 14.998,85 eur), určenú v priebehu konania vykonaným znaleckým dokazovaním na návrh žalobkyne (vo výške 11.918,81 eur znalcom Ing. Hamáčekom - posudok zo dňa 3.7.2018 pod č. 297/2018), dokonca v alternatívne bez zohľadnenia opotrebenia poškodeného majetku k času vzniku poistných udalostí, pričom žalobkyňa závery tohto posudku prostredníctvom produkovania relevantných vecných námietok nespochybnila, ani v tomto smere žiadne dôkazy, či návrhy na ich doplnenie neprodukovala, z ktorého dôvodu nebola žaloba, ktorou si táto uplatňovala ešte ďalšie poistné plnenie (9.123,50 eur), presahujúce v konaní zistenú výšku škody na poistenom majetku spôsobilá k inému, ako v neprospech nej vyznievajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorého rozhodnutie následne nebolo z hľadiska záveru o jeho vecnej správnosti spôsobilé k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu vo svetle ust. § 387 ods. 1 CSP. Dôvodne tiež vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore, konštatoval súd prvej inštancie vznik nároku na jeho strane voči žalobkyni na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP) s tým, že o ich výške po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Svoje rozhodnutie, ako bolo uvedené už v predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia, súd prvej inštancie
dostatočne odôvodnil, v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie.
29. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
30. Žalobkyňa sa prostredníctvom ťažiskových vecných odvolacích námietok dovoláva odlišného posúdenia výšky prináležiaceho jej poistného plnenia zo strany žalovaného, majúceho pôvod v škode, vzniknutej na jej majetku v dôsledku dvoch po sebe nasledujúcich poistných udalostí, ktorý nárok odvodzuje od poistnej zmluvy uzatvorenej stranami v roku 2007.
31. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia a správne tiež konštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, medzi stranami nebol sporný vznik škody na majetku žalobkyne (rodinnom dome) v dôsledku dvoch poistných udalostí v dňoch 11.07.2016 a 14.07.2016, ako ani to, že žalobkyňa mala v čase vzniku poistných udalostí so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu pre prípady vzniku poistných udalostí, z ktorých jej aj v okolnostiach posudzovanej veci vzniklo právo na plnenie. Rovnako nebolo sporné, že žalobkyni po predložení dokladov z jej strany (vrátane vypracovaných rozpočtov dodávateľskými subjektmi na vykonanie prác súvisiacich s reparáciou vzniknutej škody v celkovej výške 24.122,35 eur), bolo zo strany žalovaného ešte pred podaním žaloby poskytnuté poistné plnenie vo výške 14.998,85 eur s prihliadnutím na opotrebenie poškodeného majetku v čase vzniku poistných udalostí, či jeho možné zhodnotenie prostredníctvom v rozpočtoch navrhovaných postupov. Žalobkyňa, ako vyplynulo z jej vyjadrení, ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadnu opravu poškodeného majetku nevykonala. Ako vyplynulo z výpovede svedka p. L. (manžela žalobkyne) približne polovicu poskytnutých prostriedkov už minuli, podľa jeho tvrdenia na znalcov.
32. Dôvodom podania žaloby zo strany žalobkyne ako sama uvádzala je, že nesúhlasí s výškou poskytnutého plnenia a nárokuje si doplatok, predstavujúci rozdiel medzi ňou predloženými rozpočtovanými nákladmi a výškou žalovaným jej poskytnutého plnenia. Keďže žalovaný dôvodnosť tohto nároku namietal, navrhla žalobkyňa na jeho preukázanie vykonanie znaleckého dokazovania, v rámci ktorého odborného posúdenia boli znalcovi formulované za súčinnosti oboch strán znalecké úlohy, v rámci ktorých mal posúdiť rozsah poškodenia na strešnej konštrukcii a vykurovacom systéme rodinného domu žalobkyne v dôsledku oboch poistných udalostí v alternatívach: a/ bez prihliadnutia na ich opotrebenie (životnosť) v čase vzniku poistných udalostí a b/ s prihliadnutím na opotrebenie, súčasne určiť výšku škody s vypracovaním položkovitého rozpočtu stavebných prác a materiálov potrebných na reparáciu vzniknutých škôd. Zároveň jeho úlohou bolo stanoviť rozsah poškodení v diferenciácii a/ vzniknutých výlučne v dôsledku poistných dejov (krupobitia, zatekania), b/ v spolupôsobení ďalších vplyvov, nezávislých od poistných udalostí (vek, opotrebenie, prípadne ďalšie vplyvy).
33. Zo záverov znaleckého posudku č. 297/2018 zo dňa 03.07.2018 vypracovaného znalcom Ing. Hamáčkom vyplýva, že znalec po vykonaní ohliadky dotknutej nehnuteľnosti a oboznámení sa so všetkými relevantnými listinnými dokladmi, so zadanými úlohami v potrebnom rozsahu sa aj vysporiadal a svoje závery tiež podrobne vyargumentoval, zároveň sa vysporiadavajúc zrozumiteľným spôsobom aj s rozdielnou (sumárnou i dielčou) výškou škody (rozpočtovanými nákladmi na jej reparáciu) vzniknutou v príčinnej súvislosti s oboma poistnými udalosťami ustálenou prostredníctvom jeho posudku a rozpočtovanými nákladmi, predloženými žalobkyňou, ktoré vypracovali na jej žiadosť a v ňou zadanom rozsahu tretie subjekty.
34. V konkrétnostiach znalec vo vzťahu k prvej poistnej udalosti zo dňa 14.7.2016 (poškodenie strechy krupobitím, s tým súvisiacej škody na ostatných konštrukciách domu ako omietky, podlahy - v spolupôsobení aj s prasknutím potrubia a zatopením suterénu, ku ktorému došlo následne druhou poistnou udalosťou, tiež poškodeniu prekrytia zimnej záhrady - LEXAN) konštatoval poškodenie strešnej konštrukcie v rozsahu plošného poškodenia strešnej krytiny, avšak bez potreby jej demontáže, s možnosťou osadenia novej krytiny - šindľa na jestvujúci šindeľ, s výškou škody v podobe podrobne rozpočtovaných nákladov na jej odstránenie (materiál + stavebné práce) 5.744,77 eur vrátane DPH vo variante bez prihliadnutia na opotrebenie (vek a celkovú životnosť strešnej krytiny). Zároveň tým aj zdôvodnil pôvod rozdielnosti ním ustálenej výšky škody a rozpočtovanými nákladmi predloženými žalobkyňou (spracovanými potencionálnym dodávateľom fy CENTAR Partizánske), ktorá spočíva v tom, že obsahuje aj položky ako demontáž strešnej krytiny, ktorá nie je potrebná (keďže nový šindeľ je možné osadiť na jestvujúci), tiež nové oplechovanie a žľaby, ktoré rovnako nie je potrebné meniť, keďže poškodené poistnou udalosťou nebolo. Vo variante s prihliadnutím na opotrebenie s poukazom na vek krytiny 21 rokov v pomere s jej životnosťou, stanovil zostatkovú životnosť 16%, opotrebenie 84%. Ako príčinu vzniku rozsahu škody na strešnej krytine v rámci zadanej úlohy stanovil krupobitie s participáciou na jej rozsahu jednoznačne veku krytiny 21 rokov (čas od jej osadenia do vzniku poistnej udalosti), ktorá bola vo svetle jej 25 ročnej životnosti pred jej ukončením a časom pôsobiace poveternostné vplyvy majúce degradačný na ňu, a súčasne tiež napriek platným normám neosadené odvetrávanie strešnej konštrukcie a v konečnom dôsledku podľa znalca na v čase ohliadky zistenej a naďalej postupujúcej degradácii celej strechy (od vzniku poistnej udalosti v roku 2016 k času ohliadky v roku 2018) participuje aj fakt, že strecha do toho času nebola opravená. Pokiaľ ide o poškodenie prekrytia - prestrešenia zimnej záhrady LEXAN, túto stanovil zhodne s vyčíslenou škodou aj položkami uvedenými v rozpočte predloženom žalobkyňou, t.j. vo výške 566,86 eur s DPH, vo variante bez prihliadnutia na opotrebenie. Výšku súvisiacej škody na ostatných konštrukciách domu (omietky, podlahy - v spolupôsobení aj s prasknutím potrubia a zatopením suterénu, teda z oboch poistných udalostí spolu), stanovil na sumu 1.361,09 eur vrátane DPH (vo variante bez prihliadnutia na opotrebenie). Zároveň pri ich životnosti 60 rokov stanovil rozsah opotrebenia pre potreby druhej varianty na 35%.
35. Pokiaľ ide o druhú poistnú udalosť zo dňa 11.7.2016 posúdil, že v dôsledku prasknutia mosadznej vsuvky na prívodnom vodovodnom potrubí došlo k poškodeniu vykurovacej sústavy (vykurovacieho kotla LIEBER vrátane príslušenstva - obehových čerpadiel a elektronickej regulácie), čo si vyžiada osadenie nového kotla s prípravou TÚV, osadenie 4 ks nových obehových čerpadiel s novou reguláciou na štyri okruhy, s navrhovaným typom kotla BUDERUS LOMAX GB 172-24T50 (ktorý má osadený tak ako pôvodný kotol zabudovaný zásobník teplej úžitkovej vody na rozdiel od v rozpočte navrhovaného kotla, ktorý vyžaduje osadenie samostatného zásobníkového bojlera, na ktorý v mieste osadenia kotla nie je miesto a ktoré riešenie by tak bolo nákladnejšie). Čiastku na opravu vykurovacieho systému vo variante bez prihliadnutia na opotrebenie stanovil na sumu 4.246,09 eur vrátane DPH. Výšku opotrebenia pri životnosti prvkov vykurovacieho systému 25 rokov stanovil na 84%. V odlišných navrhovaných riešeniach pokiaľ ide o prvky vykurovacej sústavy, majú pôvod rozdielnosti medzi rozpočtom predloženým žalobkyňou a posudkom znalca.
36. Celkovú výšku škody z oboch poistných udalostí stanovil znalec bez prihliadnutia na opotrebenie poškodených častí a ich prvkov na sumu 11.918,81 eur vátane DPH (strešná konštrukcia 5.744,77 + prestrešenie LEXAN-zimná záhrada 566,86 eur + stavebné konštrukcie:omietky,podlahy 1.361,09 eur + vykurovací systém 4.246,09 eur), čo je o čiastku 3.084,04 eur viac, ako doposiaľ (už v čase pred podaním žaloby) z oboch poistných udalostí žalovaný plnil žalobkyni.
37. Žalobkyňa, ako už bolo uvedené vyššie, sa v konkrétnostiach k záverom znaleckého posudku nevyjadrila, len v rámci tak prvého ňou podaného odvolania (ktoré prakticky doslova prevzala do aktuálneho odvolania) vo všeobecnosti uvádzala, že tento považuje za neobjektívny, nesprávne vypracovaný, nezohľadňujúci skutočné škody, ktoré vznikli pri oboch poistných udalostiach, tiež, že tento sa líši (v zmysle, že vyčíslená škoda je nižšia) tak od rozpočtov samotného žalovaného, ako aj ňou predložených rozpočtov, čo podľa nej nie je možné. Na spochybnenie správnosti záverov znaleckého posudku však nepredložila žiaden dôkaz, ani vykonanie žiadneho ďalšieho dôkazu po doručení jej znaleckého posudku nenavrhovala, prakticky, ako na to poukazuje tiež žalovaný, od doručenia posudku sa stala v spore z hľadiska produkovania prostriedkov procesného útoku nečinnou.
38. V civilnom sporovom konaní rozhoduje súd na základe dôkazov, ktoré označia alebo predložia strany sporu. Tieto dôkazy posudzuje súd, hodnotí ich jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach podľa zásad daných ust. § 191 CSP a priraďuje im určitú dôkaznú hodnotu. Niektoré otázky však nevie posúdiť ani súd a potrebuje k tomu pomoc iného subjektu, odborníka, ktorý je Civilným sporovým poriadkom uznaný za špecifický subjekt odlišný od súdu (znalec). Za osobu znalca súd ustanovuje osobu zapísanú v zozname znalcov, ktorá vo svetle príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, okrem iného popri splnení podmienky vysokej odbornosti v svojom odbore a odvetví, musí splniť aj podmienku bezúhonnosti, a to počas celého výkonu svojej znaleckej činnosti, pri ktorom musí (§ 5 ods. 7 v spojení s § 16 ods. 2 ) dodržiavať nielen právny poriadok, ale morálne a etické zásady výkonu tejto činnosti, pričom uvedenú činnosť musí tiež vykonávať nestranne a nezaujato podľa najlepšieho svedomia a vedomia, pri plnom využití jeho odborných znalostí.
39. Znalecký posudok ako dôkazný prostriedok je bližšie upravený v § 207 ods. 1 veta prvá CSP, vychádzajúc z ktorého „Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 (odborné vyjadrenie), súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.“. Jedným zo špecifík tohto dôkazného prostriedku teda je to, že na posúdenie predmetu konania, respektíve určitej otázky v rámci prebiehajúceho konania, sú potrebné špeciálne znalosti, t.j. znalosti odborné, ktorými súd nedisponuje. Aj znalecký posudok je podriadený voľnému hodnoteniu dôkazov, čo znamená v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi.
40. Formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalcom pre zadávateľa, tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. V prípade zistenia vád takéhoto posudku, z hľadiska možnosti jeho preskúmania je potrebné rozlíšiť, či ide o nedostatky formálneho vyhotovenia, o nedostatky nepreskúmateľnosti, poprípade nedostatky odborného zistenia, keďže súd správnosť odborných záverov vyjadrených znalcov preskúmavať nemôže, tieto len môže voľne hodnotiť vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli poprípade z iných dôkazov.
41. V konkrétnostiach posudzovanej veci však preskúmaním posudku odvolací súd nezistil, že by v konaní vypracovaný znalecký posudok, na ktorého odborných záveroch založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, vykazoval po formálnej stránke evidentné nedostatky, či bol poznačený neobjektivitou. Z hľadiska obsahového je dostatočne preskúmateľný, zrozumiteľný, založený na znalosti skutočností pre posúdenie zadaných otázok, obsahujúci podklady súvisiace s obsahom spisového materiálu a z nich vyplývajúce zistenia (príčiny vzniku škody, rozsah škody, rozpočet na jej reparáciu obsahujúci tak stavebné práve, ako aj zvolený materiál a to vo vzťahu k dielčim poškodeniam), spracovaný vyčerpávajúco v zmysle zadaných mu úloh (spracovanie alternatív výšky škody bez a s prihliadnutím na opotrebenie v kolízii so životnosťou poškodených prvkov) a v konečnom dôsledku z jeho obsahu je zrejmý aj pôvod odlišne stanovenej výšky škody a s tým súvisiacich nákladov na jej odstránenie od rozpočtov predložených žalobkyňou za racionálneho a udržateľného zdôvodnenia (nepotrebnosť niektorých prác z hľadiska zvolenej technológie opravy, voľba iných z hľadiska účelnosti a primeranosti prvkov a pod.). Pokiaľ za tohto stavu súd prvej inštancie nemal pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, čo je zrejmé z toho, že na jeho záveroch bez ďalšieho svoje rozhodnutie založil, nemožno mu pri absencii vecnej protiargumentácie žalobkyne voči záverom posudku, v tomto smere nič vytknúť.
42. Pokiaľ chcela žalobkyňa spochybniť závery znalca, bolo jej povinnosťou produkovať v konkrétnostiach také vecné tvrdenia voči dielčim záverom, a k nim také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca boli spôsobilé aj reálne spochybniť (príkladmo navrhnúť výsluch znalca, či vykonanie revízneho posudku, prípadne predloženie iného posudku, ktorý by si dala sama vypracovať, či iné...), čo však neučinila, naopak, ako bolo uvedené už vyššie, po doručení posudku bol jej postup v konaní poznačený z hľadiska relevantných postupov pasivitou. Jej námietky voči posudku sú len všeobecného, vágneho charakteru, nespôsobilé k akémukoľvek spochybneniu vecnej správnosti či už záverov samotného posudku, ako aj vo výsledku napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ poukazuje na to, že výška škody stanovenej posudkom je odlišná od ňou predložených rozpočtovaných
nákladov na jej sanáciu, tak objektívne dôvody sú zrejmé už z obsahu posudku, pričom nižšie stanovená výška škody (avšak a to je rozhodujúce v alternácii bez prihliadnutia na opotrebenie) z ktorej následne aj súd vychádzal, nie je ani dôsledkom jej poníženia znalcom prihliadnutím na participácii zistených ďalších príčin jej vzniku (neosadenie odvetrávania, neopravenie poškodených častí ani dva roky po vzniku poistnej udalosti, či aj pred poistnou udalosťou existujúca vlhkosť v priestoroch umiestnenia vykurovacej sústavy). Naviac z hľadiska obsahového a rozsahu výpovednej hodnoty pre posúdenie spornej otázky (výšky škody) sú len samotné rozpočty v jednoduchom položkovitom vyhotovení predložené žalobkyňou, nespôsobilé k spochybneniu správnosti záverov znaleckého posudku, keďže tieto boli jednak vypracované výlučne v rozsahu zadania požiadavky žalobkyne, jednotlivé položky z hľadiska materiálu, technologických postupov a s nimi súvisiacou potrebou vykonania stavebných prác nie sú zdôvodnené, ani objektivizované vo svetle určujúcich kritérií posudzovanej veci, teda pre potreby rozhodovania nie sú relevantným (vo vzťahu k posudku) ukazovateľom, či porovnávacím materiálom umožňujúcim jeho udržateľné spochybnenie. Samotná skutočnosť, že znalec vyčíslil inú výšku škody (nižšiu), dokonca nedosahujúcu predbežné rozpočtovanie poistného plnenia žalovaným, rozhodne nediskvalifikuje bez ďalšieho závery posudku z nahliadania na ne ako na správne, pričom samotný žalovaný vecnú správnosť záverov znaleckého posudku (z pochopiteľných dôvodov) ani nenamieta. Pokiaľ vo všeobecnosti žalobkyňa odkazuje tiež na ňou predložené odborné stanoviská Ing. Šimku (číslo 19/2017 a 17/2017), tak tieto sú vo vzťahu k ťažiskovej otázke (výške škody) bez právneho významu, keďže táto otázka prostredníctvom nich riešená nie je a vo vzťahu k správnosti výšky škody určenej znalcom v kolízii s príčinami vzniku škody (keďže v nich je riešená otázka príčin poškodenia strešnej krytiny a zatekania v rodinnom dome), je rovnako bez dopadu na správnosť záverov znalca o výške škody, keďže znalec nespochybnil, že príčinou posudzovaných javov bolo krupobitie a porucha na rozvode vody (ako konštatoval v odborných vyjadreniach tiež Ing. Šimko), pričom zistenie znalca o participácií tiež ďalších skutočností na rozsahu škody, sa do výšky škody v neprospech žalobkyne vo výsledku v alternatíve, z ktorej vychádzal súd pri rozhodovaní (variant bez prihliadnutia na opotrebenie), zjavne nepremietol.
43. Odvolací súd vo vzťahu k nedostatočnej aktivite žalobkyne, pokiaľ ide o produkovanie potrebných skutkových tvrdení, či predkladanie dôkazov, resp. návrhov na ich vykonanie pokiaľ ide o výšku škody a s ňou súvisiace závery znaleckého posudku, poukazuje na základný princíp, ktorým je na rozdiel od mimosporového konania ovládaného vyšetrovacím princípom, ovládané dokazovanie v sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, a to princíp prejednací (zásada formálnej pravdy uvedená v ust. § 185 CSP), ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu, potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Ak tak strany nekonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania a to v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní a poslednou možnosťou je moment pred vyhlásením uznesenia súdom prvej inštancie o skončení dokazovania. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Keďže teda súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli, bolo tak na jednej strane na žalobkyni, akým spôsobom svoj nárok formulovala a na akých skutočnostiach jeho dôvodnosť zakladala pri reálnom predpoklade unesenia dôkaznej povinnosti vo vzťahu k nim a na strane druhej rovnako na žalovanom, na akých skutočnostiach pri reálnom predpoklade ich preukázania, založil svoju obranu proti uplatnenému nároku, u oboch vo vedomí, že pasivita, či nesprávne zvolená argumentácia, tomu-ktorému z nich môže priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si týchto povinností pretransformovaných do nesprávne, nedostatočne produkovaných tvrdení, či predkladania dôkazov, sa nutne muselo prejaviť v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá dôkazné bremeno na preukázaní svojich tvrdení neuniesla, k naplneniu čoho aj došlo v posudzovanej veci na strane žalobkyne, keď táto neprodukovala také tvrdenia, či dôkazy (resp. návrhy na ich vykonanie), ktoré by boli spôsobilé k odlišnému záveru, aký vyplynul z v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie existujúcej dôkaznej situácie, čo nemohlo mať za následok iné, ako v jej neprospech vydané rozhodnutie.
44. V konečnom dôsledku odvolací súd uvádza, že odvolanie žalobkyne je síce svojim rozsahom obsiahle, avšak v ťažiskovej časti nevzťahujúce sa k záverom, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, z ktorého dôvodu tak, ako súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (keďže žalobkyňa ich produkovala už v samotnej žalobe avšak za odlišného skutkového stavu, aký bol prítomný v čase jeho rozhodovania), ani odvolací súd sa s týmito nevysporiadaval, keďže nie sú nijaké spôsobilé k priaznivejšiemu rozhodnutiu pre žalobkyňu s ohľadom na predmet konania. Takto žalobkyňa rozsiahlo v odvolaní produkuje polemiku o (ne)opodstatnenosti zníženia poistného plnenia žalovaným v dôsledku opotrebenia, či možného zhodnotenia poškodených prvkov vo svetle zákonnej povinnosti žalovaného uhradiť jej skutočnú škodu (bez možnosti jej zníženia v dôsledku opotrebenia, či zhodnotenia) a to poukazom na viaceré rozhodnutia vyšších súdov v Slovenskej a Českej republike (z ktorých tiež cituje) pričom výklad právnej normy na ňu dopadajúcej súdom prvej inštancie považuje za svojvoľný. Vyššie uvedená otázka však vzhľadom na závery posudku, vychádzajúc z ktorého výška žalovaným poskytnutého plnenia presiahla výšku škody stanovenú znalcom vo variante bez prihliadnutia na možné opotrebenie, či zhodnotenie, teda skutočnej škody, predmetom posudzovania súdom prvej inštancie nebola, keďže k tomu na rozdiel od času podania žaloby (kedy strany vychádzali z iných skutkových okolností) žiaden udržateľný dôvod nebol a neexistuje ani v čase posudzovania vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacím súdom. Identický osud stíha tiež námietky žalobkyne o ňou tvrdenom nesprávnom postupe žalovaného pri vybavovaní poistnej udalosti, či rodinných pomeroch, zdravotných ťažkostiach obyvateľov rodinného domu, ktorý bol dotknutý poistnými udalosťami, keďže vo svetle žalobkyňou formulovaného žalobného nároku a závery znaleckého dokazovania, nemôže mať dopad na správnosť prijatých záverov, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. S ohľadom na zistenia znalca (postupovanie degradácie materiálov na poškodených prvkoch) v dôsledku nerealizovania opráv (v tomto čase už po dobu cca štyroch rokov od vzniku poistných udalostí (keďže žalobkyňa aj v odvolaní zotrváva na tom, že opravy doposiaľ nerealizovala), pri zistení, že žalovaným jej poskytnuté peňažné plnenie presahuje rozsah nákladov potrebných na reparáciu vzniknutej škody, možno len dať záverom do pozornosti žalobkyni, aby tento ňou namietaný nepriaznivý stav ďalšou svojou nečinnosťou vo svetle ňou tvrdených nepriaznivých dopadov na obyvateľov domu nekonzervovala, či nerozvíjala.
45. S poukazom na tieto závery, potom súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobkyni nevyhovel a jej žalobu zamietol ako neopodstatnene uplatnenú, za súčasne správneho záveru tiež v časti o trovách konania, reflektujúceho výsledok sporu.
46. Odvolacie námietky žalobkyne tak neboli dôvodnými.
47. Z vyššie uvedených dôvodov tak dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní neviedla žiadne rozhodujúce, pre rozhodnutie relevantné skutočnosti, spôsobilé k odlišnému, v prospech nej vyznievajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, naviac s ktorými by sa súd prvej inštancie už vo svojom rozhodnutí nebol zaoberal, či vysporiadal.
48. Odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania a to podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému napriek jeho úspechu v odvolacom konaní ich náhradu nepriznal, keďže žalovaný jednak ich náhradu nepožadoval a jednak mu vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu ani nevyplynul.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).