Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/16/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcu: F. Q., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, Q., zast. splnomocnenkyňou: Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, proti žalovanej: B. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. XXX, pozbavená spôsobilosti na právne úkony, zastúpená opatrovníkom: U. H., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom T. D. XXX/X, W. F. W., zast. advokátom: JUDr. Pavel Vöröšváry, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 27. decembra 2019 č. k. -39, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálnym odborom pre katastrálne územie F. na liste vlastníctva č. XXXX, stavba nachádzajúca sa na pozemkoch parcely C KN: parc. č. 8560/5, so súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom, parc. č. 8560/2, bez súp. č., druh stavby garáž, v okrese Piešťany, obci F., katastrálnom území F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor ako pozemok parcely C KN: parc. č. 8559/1, o výmere 2981 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8559/2, o výmere 1000 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8559/3, o výmere 3633 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8559/4, o výmere 1273 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8559/5, o výmere 1219 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8559/6, o výmere 230 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8560/1, o výmere 713 m2, druh pozemku záhrada, parc. č. 8560/6, o výmere 354 m2, druh pozemku záhrada, parc. č. 8560/2, o výmere 48 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 8560/5, o výmere 548 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v okrese Piešťany, obci F., katastrálnom území F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor ako pozemok parcely C KN, parc. č. 3020/3, o výmere 9961 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor ako pozemok parcely C KN, parc. č. 4317/2, o výmere 32023 m2, druh pozemku lesný pozemok, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor ako pozemok parcely E KN, parc. č. 8551/1, o výmere 675 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor ako pozemok parcely E KN, parc. č. 8557, o výmere 453 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor ako pozemok parcely E KN, parc. č. 8560, o výmere 1521 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, v okrese Myjava, obci W. F. W., katastrálnom území W. F. W., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Myjava, katastrálny odbor ako pozemok parcely C KN: parc. č. 970, o výmere 17 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Myjava, katastrálny odbor ako pozemok parcely C KN: parc. č. 1009, o

výmere 839 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Myjava, katastrálny odbor ako stavba nachádzajúca sa na pozemkoch parcely C KN: parc. č. 1009 so súp. č. XXX, druh stavby bytový dom, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej a v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej vo výške 4.500 eur vzniknutej v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo dňa 18. januára 2018 zo strany žalovanej.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ust. až 3 a ( v znení neskorších predpisov), vecne dôvodil tým, že v danej veci sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým má súd zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 4.500 eur. Uvedená pohľadávka žalobcu voči žalovanej vznikla z toho dôvodu, že dňa 16. januára 2018 (deň podpisu zmluvy pravdepodobne dňa 18.1.2018) uzatvoril žalobca ako kupujúci so žalovanou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese Piešťany, obci F., katastrálnom území F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor ako pozemok parcely C KN: parc. č. 8559/1, o výmere 2981 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8559/2, o výmere 1000 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8559/3, o výmere 3633 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8559/4, o výmere 1273 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8559/5, o výmere 1219 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8559/6, o výmere 230 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8560/1, o výmere 713 m2, druh pozemku záhrada, parc. č. 8560/6, o výmere 354 m2, druh pozemku záhrada, parc. č. 8560/2, o výmere 48 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 8560/5, o výmere 548 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. V zmysle čl. III. kúpnej zmluvy poukázal žalobca časť kúpnej ceny vo výške 4.500 eur na bankový účet žalovanej, avšak pred podaním návrhu na vklad na príslušný katastrálny úrad bolo žalobcovi dňa 12. júla 2019 doručené odstúpenie od zmluvy zo dňa 10. júla 2019, ktorým žalovaná s účinnosťou ku dňu doručenia odstúpila od kúpnej zmluvy. Súd uvádza, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila a účastníci zmluvy si boli povinní vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Žalovanej tak vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi ním poukázanú sumu vo výške 4.500 eur. Súd uvádza, že túto skutočnosť potvrdila aj samotná žalovaná v odstúpení od zmluvy zo dňa 10. júla 2019. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach, keď mal za to, že žalobca uviedol a opísal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj odôvodnenie úpravy pomerov. Opísanie rozhodujúcich skutočností žalobca hodnoverným spôsobom preukázal listinnými dôkazmi, preto súd nemal pochybnosti o dôvodnosti jeho nároku, preto po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že exekúcia peňažnej pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Z uvedeného dôvodu považoval návrh žalobcu za dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná, s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodila nesplnením predpokladov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolanie podala z dôvodu, že: a) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) b) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Podľa názoru odvolateľky neexistuje dôvod, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov spôsobom ako je uvedené v odvolaním napadnutom uznesení. Tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde a sú iba účelové, s cieľom vydania zabezpečovacieho opatrenia. Jedná sa najmä o nepravdivé tvrdenia žalobcu, ktoré boli evidentne aj dôvodmi, ktorými sa riadil súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí, pri úvahách o rozhodnutí a ktoré teda súd prvej inštancie považoval za relevantné. Je pravdou ako uvádza žalobca, že bola uzavretá kúpna zmluva na predmetné nehnuteľnosti a v zmysle tejto poukázal žalobca časť kúpnej ceny vo výške 4.500 eur na bankový účet žalovaného. Je takisto pravdou, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy a žalovaný sa sám zaviazal, že vráti žalobcovi zálohu

kúpnej ceny vo výške 4.500 eur. Žalobca však v návrhu uvádza, že ani po vyše dvoch mesiacoch neeviduje akúkoľvek platbu od žalovaného, a to aj napriek viacerým pokusom o komunikáciu z jeho strany a že žalovaný odmieta so žalobcom komunikovať. Ďalej žalobca uvádza, že žalovaný s ním odmieta komunikovať a zároveň, že do dnešného dňa čo znamená do dňa podania žalobného návrhu žalobca nevrátil dlžnú sumu 4.500 eur, a preto ju plánuje vymáhať súdnou cestou. Uvedené informácie, ktoré poskytol žalobca súdu sú evidentne nepravdivé vzhľadom k tomu, že v skutočnosti došlo k vráteniu sumy 4.500 eur z titulu odstúpenia od zmluvy, a to nielenže v dobe ku dnešnému dňu, ale aj v primeranom predstihu pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný v decembri 2019, pričom už dňa 10.9.2019 bola uhradená na účet žalobcu suma 10.000 eur ako čiastočné vrátenie zálohy a ďalej dňa 23.9.2019 bolo uhradených ďalších 10.000 eur ako ďalšie čiastočné vrátenie zálohy, a to priamo na účet žalobou IBAN: X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý účet je tiež uvedený v predmetnom odstúpení od zmluvy zo dňa 10.7.2019. Ako dôkaz predkladá výpis z účtu za obdobie 3/2019 na meno U. H.. Suma vyššia ako 4.500 eur bola uhradená preto, lebo ako aj vyplýva z odstúpenia od zmluvy medzi účastníkmi boli uzavreté až dve kúpne zmluvy. Je samozrejmé, že suma spolu 20.000 eur zaplatená riadne na účet žalobou obsahuje aj sumu 4.500 eur, ktorá je vrátená z titulu predmetnej kúpnej zmluvy a vrátenia predmetnej zálohy a jedná sa o tú istú časť kúpnej ceny, resp. zálohu, ktorá ako uvádza žalobca v podanom návrhu nemala byť vrátená. Rovnako sa nezakladá na pravde ani tvrdenie žalobou, že by sa pokúšal o komunikáciu so žalovaným a že by žalovaný odmietal komunikáciu. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúcu skutočnosť odvodňujúcu vydanie zabezpečovacieho opatrenia to, že existuje pohľadávka vo výške 4.500 eur, ktorú je povinný žalovaný žalobcovi uhradiť, avšak táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, čo preukazuje písomnými listinami dôkazmi, preto má odvolateľka za to, že nie je dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tento dôvod nebol ani v čase jeho vydania, resp. v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa odvolateľky má rozhodnutie aj vadu, a to že z napádaného rozhodnutia, resp. jeho výroku nevyplýva dočasnosť zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, vzhľadom k tomu, že v zmysle sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Rovnako ako neodkladné opatrenie aj zabezpečovacie opatrenie musí byť nariadené ako dočasné opatrenie, a preto z výroku uznesenia by mala vyplývať aj dočasnosť tohto nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Napádané uznesenie však nijakým spôsobom nevyjadruje dočasnosť, resp. trvanie zabezpečovacieho opatrenia, ani nie je žalobca zaviazaný podať návrh vo veci samej v určitej lehote. Vzhľadom na uvedené žiada odvolací súd, aby uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 27. decembra 2019 č. k. -39 zmenil tak, že zamietne návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň navrhuje, aby súd priznal žalovanej náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní, a to v rozsahu 100 %.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strany predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa až 3 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (3).

8. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ak aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije a nasl. O. z. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní prívlastok sudcovské.

10. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú a) návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva (napr. veci, práva a iné majetkové hodnoty), c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

11. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s , ako aj všeobecné náležitosti žaloby v súlade s Popri všeobecných náležitostiach podania musí spĺňať aj osobitné náležitosti, vyplývajúce predovšetkým z v spojení s a V návrhu musia byť opísané skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Súd je túto skutočnosť povinný vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.

12. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť, na prevoditeľnosti zálohu je totiž založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

13. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Zmyslom zásady proporcionality je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola

neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. mája 2017, sp. zn. ).

14. Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

15. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (m. m. ).

16. V predmetnej veci súd prvej inštancie odôvodnil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia viac menej jednou vetou: „V danom prípade súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k. ú. F., ako aj na LV č.XXXX, XXXX a XXXX k. ú. W. F. W., okres Myjava na zabezpečenie pohľadávky žalobcu, ktorú ako vyplýva z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte neuplatnil žalobou na súde, pričom sa má jednať o pohľadávku vo výške 4.500 eur, preto pokiaľ ide o nehnuteľnosti, na ktoré sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, mal prvoinštančný súd zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej bolo navrhované zriadiť zabezpečovacie opatrenie, čo neurobil a vôbec sa nevysporiadal s otázkou proporcionality. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnej veci bol podaný pred začatím konania vo veci samej, pričom osvedčená výška uplatňovanej pohľadávky má nepochybne zásadný význam pre zisťovanie primeranosti rozsahu (prípadne zriadeného) záložného práva.

17. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní o návrhu na vydanie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené (m. m. ).

18. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. o nepreskúmateľné rozhodnutie ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, vzhľadom na chýbajúcu argumentáciu ohľadom osobitnej obsahovej náležitosti neodkladného opatrenia, a to osvedčenia dôvodnosti meritórneho nároku. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

20. Zákon () venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany strán sporu, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

21. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ako bolo už vyššie uvedené, absentuje v ňom argumentačný základ vo vzťahu k základným predpokladom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku a vo vzťahu k zásade proporcionality, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Preto odvolací súd podľa zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu, predovšetkým uviesť v novom rozhodnutí argumentáciu vo vzťahu k základným predpokladom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej a vo vzťahu k zásade proporcionality, vec bude posúdená a zdôvodnená tak, aby právnym úvahám zodpovedali skutkové zistenia osvedčené stranami. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ). Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za osvedčené a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

23. Podľa a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej) bude končiť ( ).

27. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )