Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-52-2019.pdf
PDF · 90.83 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/52/2019
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, Q., právne zastúpený: Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, proti žalovanej: B.D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, pozbavená spôsobilosti na právne úkony, zastúpená opatrovníkom: U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. D. XXX/X, W. F. W., právne zastúpená: JUDr. Pavel Vöröšváry, advokát, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.12.2019 domáhal, aby súd zriadil v jeho prospech záložné právo na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej vo výške 4.500 eur vzniknutej v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zo strany žalovanej. Žalobca sa zároveň domáhal i náhrady trov konania.
2. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 6C/52/2019 - 39 zo dňa 27.decembra 2019 nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení, v akom ho žalobca navrhol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Proti tomuto uzneseniu podala dňa 21.01.2020 žalovaná odvolanie v celom rozsahu a žiadala odvolací súd, aby uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 27. decembra 2019 č. k. 6C/52/2019 - 39 zmenil tak, že zamietne návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní, a to v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 26Co/16/2020 - 78 zo dňa 27.februára 2020 napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu, predovšetkým uviesť v novom rozhodnutí argumentáciu vo vzťahu k základným predpokladom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej a vo vzťahu k zásade proporcionality, vec bude posúdená a zdôvodnená tak, aby právnym úvahám zodpovedali skutkové zistenia osvedčené stranami. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu postupovať v súlade s ustanovením § 220 C.s.p. a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné
a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za osvedčené a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
5. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
7. S použitím vyššie citovaného § 391 ods. 2 CSP, riadiac sa názorom nadriadeného súdu, sa súd prvej inštancie opätovne oboznámil so skutkovým a právnym stavom danej veci, posúdil nárok žalobcu vo veci samej a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca ako kupujúci a žalovaná ako predávajúca uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese F., obci F., katastrálnom území F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom E. Ú. F., katastrálny odbor ako pozemok parcely C KN: parc. č. XXXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku E. F., parc. č. XXXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku E. F., parc. č. XXXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku E. F., parc. č. XXXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku E. F., parc. č. XXXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku E. F., parc. č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku E. F., parc. č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku N., parc. č. XXXX/ X, o výmere XXX m2, druh pozemku N., parc. č. XXXX/X, o výmere XX m2, druh pozemku N. F. Y. A., parc. č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku N. F. Y. A.. V zmysle Čl. III. zmluvy mal žalobca časť kúpnej ceny vo výške 4.500 eur poukázať na bankový účet žalovanej.
9. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že ním žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX podpísanej dňa XX.XX.XXXX, pričom sa zároveň zaviazala poukázať predmetnú sumu 4.500 eur (poukázanú jej žalobcom) na účet žalobcu, a to bezodkladne po doručení odstúpenia od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
10. Z výpisu z LV č. XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vedených Okresným úradom F., katastrálnym odborom pre k.ú. F. a z LV č. XXXX, XXXX, XXXX vedených Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre k.ú. W. F. W. súd zistil, že žalovaná je vlastníkom resp. bezpodielovým spoluvlastníkom spolu so svojim manželom nehnuteľností uvedených na týchto LV.
11. Z výpisu z účtu opatrovníka žalovanej súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola uhradená na účet žalobcu suma 10.000 eur ako čiastočné vrátenie zálohy a ďalej dňa XX.XX.XXXX bolo uhradených ďalších 10.000 eur ako ďalšie čiastočné vrátenie zálohy, a to priamo na účet žalobou G.: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
12. Podľa § 343 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
14. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
15. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
16. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
20. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
23. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
24. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
25. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
26. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanej. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol
ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
27. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
28. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalobca súdu poskytol len časť informácií svedčiacich práve v jeho prospech. Poprela tvrdenie žalobcu, že v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia existovala peňažná pohľadávka žalobcu voči nej. Na preukázanie neexistencie tvrdenej pohľadávky už v čase podania návrhu, o ktorú pohľadávku opiera žalobca dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, žalovaná predložila dva prevodné príkazy prijaté Q. W. Y..X.., v ktorej má opatrovník žalovanej účet. Podľa týchto príkazov mala byť dňa XX.XX.XXXX a následne dňa XX.XX.XXXX poukázaná v prospech účtu, z ktorého mala byť podľa predloženého odstúpenia od kúpnych zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX, od ktorého odstúpenia od zmluvy žalobca odvodzuje peňažný nárok voči žalovanej, ktorého zabezpečenie žiada v tomto konaní, žalovanou z peňažného účtu opatrovníka žalovanej žalobcovi záloha kúpnej ceny zo zmluvy, konkrétne suma 10.000 eur a následne tiež suma 10.000 eur, s účelom platby čiastočné vrátenie zálohy. Žalovaná tiež predložila výpis z predmetného peňažného účtu opatrovníka žalovanej, vedeného vo Q.W. W. Y..X.., z ktorého mali byť uvedené platby poukázané, z ktorých výpisov vyplýva, že uvedené príkazy z účtu boli bankou aj zrealizované. Žalovaná uviedla, že suma 4.500 eur bola uhradená preto, lebo ako aj vyplýva z odstúpenia od zmluvy medzi účastníkmi boli uzavreté dve kúpne zmluvy a suma spolu 20.000 eur zaplatená riadne včas na účet žalobcu obsahuje aj sumu 4.500 eur.
29. Odvolanie žalovanej, spolu s uvedenými prílohami (príkazmi na úhradu a výpismi z účtu) boli žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zastúpenia riadne doručené, pričom mu bol súdom daný dostatočný časový priestor zaujať k nim stanovisko. Žalobca však na uvedené nereagoval, tvrdenia žalovanej nepoprel, nespochybnil, nevyvrátil, z čoho je možné konštatovať ich relevantnosť a tým potom neosvedčenie nároku, ktorému sa mala zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a to nielen v čase vydania napadnutého uznesenia, ale už aj v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
30. Súdu je známe, že medzi stranami boli uzatvorené dve kúpne zmluvy, od ktorých dlžníci odstúpili jedným úkonom, pričom pri oboch zmluvách sa platila záloha, ktorú dlžníci boli povinní z dôvodu odstúpenia veriteľovi (žalobcovi) vrátiť. Splatnosť oboch pohľadávok nastala naraz, keď pri kúpnej zmluve týkajúcej sa prejednávanej veci bola záloha, ktorú bola dlžníčka povinná veriteľovi vrátiť 4.500 eur, pri druhej zmluve 17.750 eur, čo spolu predstavuje sumu 22.250 eur. Žalovaná plnenie vo výške 20.000 eur priradila k pohľadávke 4.500 eur, čo žalobca doteraz nenamietol.
31. Súd preto po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj s ostatným obsahom spisu dospel k záveru, že nie je osvedčené trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Z uvedeného dôvodu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku úspešnej žalovanej na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP. Po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.