Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-6-2019.pdf
PDF · 110.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: Z. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, G. U., zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v spore o zaplatenie 30.000 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť sumu 25.000 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 25.000 eur od 16. 12. 2019 do zaplatenia, a teda splniť dlh žalobcu v uvedenej sume pozostávajúci zo sumy náhrady nemajetkovej ujmy priznanej C.. L. X. v sume 10.000 eur, K. X. v sume 10.000 eur a V. X. v sume 5.000 eur v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/46/2017, poskytnutím plnenia C.. L. X. v sume 10.000 eur, K. X. v sume 10.000 eur a V. X. v sume 5.000 eur, z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠPZ: LM 230 AZ, uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným, číslo poistnej zmluvy: 6815294908/1079072251, na ktoré je žalobca zaviazaný rozsudkom v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/46/2017.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 2/3-iny.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 18. 02. 2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 30.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.000 eur od 14. 02. 2019 do zaplatenia a teda splniť dlh žalobcu v uvedenej sume pozostávajúcej zo sumy náhrady nemajetkovej ujmy priznanej C.. L. X. v sume 10.000 eur, K. X. v sume 10.000 eur a V. X. v sume 10.000 eur, v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/46/2017 poskytnutím plnenia C.. L. X. v sume 10.000 eur, K. X. v sume 10.000 eur a V. X. v sume 10.000 eur, z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠPZ: LM 230 AZ, uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným, číslo poistnej zmluvy 6815294908/1079072251, na ktoré je žalobca zaviazaný rozsudkom v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/46/2017. Žalobu odôvodnili tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/100/2015 zo dňa 31. 03. 2016 bol žalobca uznaný
vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 24. 02. 2015 o 21.00 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Kia Cerato EVČ: LM 230 AZ v meste Liptovský Mikuláš po Poľnohospodárskej ulici v smere od mestskej časti Demänová vyššou rýchlosťou, ako je povolená v obci a pri prejazde pravotočivej zákruty v dôsledku neprimeranej rýchlosti 115/km/hod tolerancie +/- 5 % nezvládol vedenie vozidla a prešiel mimo cestu vľavo, kde ľavou stranou vozidla narazil do stĺpov verejného osvetlenia, pričom nepripútaný spolujazdec vo vozidle I. X. bol vymrštený mimo vozidla cez pravé predné okno a utrpel tak viaceré zlomeniny lebky s pomliaždením mozgu a prerušením predĺženej miechy, ktoré zranenia viedli k zlyhaniu riadiacej a regulačnej centrálnej nervovej sústavy a k smrti poškodeného, čím inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konanie - porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) (§ 138 písm. h)) Trestného zákona. Uvedený trestný rozkaz je právoplatný a vykonateľný. Bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom, pričom mu bola určená skúšobná doba vo výmere 4 roky a šesť mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. So žalovaným mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠPZ: LM 230 AZ, číslo poistnej zmluvy 6815294908/1079072251. Náhrada škody z titulu nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu krytia povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-22/12 zo dňa 24. 10. 2013, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2015 zo dňa 16. 12. 2015, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2016 zo dňa 17. 08. 2016, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2015 zo dňa 29. 04. 2015, keď ústavný súd prihliadol na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla. Keďže jeho motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená nemajetková ujma bola v čase nehody povinne zmluvne poistené, náhrada nemajetkovej ujmy je krytá predmetným poistením a je plne opodstatnené požadovať jej splnenie zo strany žalovaného. Za stavu, že žalovaný odmieta poskytnúť plnenie, poskytnutia poistného plnenia sa domáha súdnou cestou.
2. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/6/2019-41 zo dňa 27. 11. 2019 podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10. 12. 2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému neuznávajú v celom rozsahu a považujú ho za premlčaný, preto vznášajú námietku premlčania. Uviedol, že pokiaľ kategoricky pripustíme, že nároky na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých sa na účely Zákona o PZP považujú za užšiu kategóriu škody a to v dôsledku výlučne vývoja judikatúry, nie je žiadny legitímny dôvod na to, aby sa aj tento nárok ako škoda nepremlčiaval v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe ako koniec koncov predpokladá aj sám Zákon o PZP v § 15 ods. 2. V tej súvislosti podporne poukázali na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 06. 2018 sp. zn. 8Co/106/2018, v ktorom sa odvolací súd v súvislosti s posudzovaním premlčania sa stotožňuje s okresným súdom v aplikácii § 106 ods. 1 OZ a potom posúdením začiatku subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od 21. 07. 2012 a jej uplynutím dňa 21. 07. 2014 a podľa odvolacieho súdu sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale v tejto veci ako už bolo konštatované okresným súdom a zhodne i odvolacím súdom ide o nárok na náhradu škody. Odvolací súd uvádza, že nevidel právny dôvod posudzovať námietku premlčania a teda aj premlčacej doby vo vzťahu k žalovanému 1./ a žalovanému 2./ rozdielne, keď ide o nárok považovaný za náhradu škody. Stotožnil sa s vyjadrením žalovaného 2./ k odvolaniu žalobcov, že nie je možné na jednej strane konštatovať, že nemajetková ujma je škodou na účely zákona č. 381/2001 Z. z. a na druhej strane aplikovať premlčanie vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy. Pokiaľ sám žalobca svoj nárok požaduje z titulu poistného plnenia, má potom žalovaný za to, že takýto nárok je premlčaný. V zmysle § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba rok po poistnej udalosti. V danom prípade podľa názoru žalovaného nie je sporné, že s poistnou udalosťou s ktorou je spojená teoretická povinnosť žalovaného plniť (či už priamo poškodeným, ale v prípade dobrovoľnej úhrady zo strany žalobcu ako zodpovednostného subjektu, žalobcovi) je výlučne dopravná nehoda. Keďže k dopravnej nehode došlo dňa 24. 02. 2015, prípadného plnenia z poistnej zmluvy sa žalobca mohol domáhať podaním žaloby najneskôr dňa 25. 02. 2018, pričom tak urobil až dňa 18. 02. 2019. Keďže primárnu zodpovednosť za vzniknutú škodu má ten, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, a len tento bol povinný ju nahradiť a až následne si môže uplatniť nárok na poistné plnenie voči poisťovateľovi - žalovanému. Vzhľadom na § 100 a 104 OZ však k uplatneniu nároku musí dôjsť v rámci objektívne plynúcej premlčacej doby. Žalobca mohol uplynutiu
premlčacej doby zabrániť, či už dobrovoľným plnením tretej osobe, ktorej vznikla škoda a následne pred uplynutím premlčacej doby si mohol nárok voči žalovanému uplatniť súdnou cestou, alebo mohol podať žalobu na súd pred uplynutím premlčacej doby s tým, že v konaní by bolo potrebné vyčkať na právoplatné skončenie konania, v ktorom tretia osoba - poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči žalobcovi. O tom, že voči žalobcovi uplatňovaný nárok a v akej (maximálnej) výške tento vedel už v decembri roku 2017, nič mu nebránilo postupovať v zmysle vyššie uvedeného.
3. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/6/2019-54 zo dňa 16. 12. 2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu 13. 01. 2020 v replike uviedol, že argumentáciu žalovaného týkajúcu sa premlčania uplatneného nároku popierajú. Povinnosťou žalovaného je poskytnúť poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom s uvedeným poistením je krytý aj nárok, na ktorého zaplatenia bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/46/2017 zo dňa 20. 09. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/23/2019-221 zo dňa 26. 09. 2019. Pokaľ ide o poistné plnenie, platí osobitná úprava týkajúca sa premlčania. Žaloba bola podaná na súd dňa 15. 02. 2019, čiže riadne a včas. Keďže jeho motorové vozidlo bolo v čase nehody riadne povinne zmluvne poistené, náhrada nemajetkovej ujmy je krytá predmetným poistením a je plne opodstatnené požadovať plnenie z plnenia zo strany príslušnej poisťovne. Touto žalobou si uplatňuje nárok na poskytnutie poistného plnenia a nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že sa mohol domáhať prípadného plnenia z poistnej zmluvy najneskôr dňa 25. 02. 2018. Premlčacia doba tak, ako ju uvádza žalovaný, sa nevzťahuje na daný prípad, pretože v danom prípade sa premlčanie spravuje osobitnými ustanoveniami OZ a to § 104. Celková dĺžka pri právach na plnenie z poistenia je stanovená na štyri roky po poistnej udalosti. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodujúca skutočnosť okamih vzniku poistnej udalosti. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považuje za nedôvodnú a účelovú už aj s poukazom na jeho tvrdenie a existenciu jeho pochybností o tom, či je ním uplatnený nárok premlčaný alebo nie. Odhliadnuť nemožno od skutočnosti, že svojím písomným podaním zo dňa 07. 02. 2019 žiadal žalovaného o vyplatenie poistného plnenia podľa vyššie uvedeného rozsudku, na ktorý reagoval emailovou správou zo dňa 26. 03. 2019 právny zástupca žalovaného nasledovne „v nadväznosti na Vašu požiadavku nižšie, ako aj Vašu písomnú žiadosť zo dňa 07. 02. 2019 si Vám ako právny zástupca spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/46/2017 dovoľuje uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20. 09. 2019 sp. zn. 4C/46/2017 bolo podané odvolanie zo strany ich klienta, tento nenadobudol právoplatnosť a až do rozhodnutia Krajského súdu v Žiline o podanom odvolaní nie je dôvod pristupovať k plneniu.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si bol a je si vedomý jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ktoré doteraz neodmietol. Navyše vznesenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Svojím písomným podaním zo dňa 07. 02. 2019 žiadal žalovaného aj o vyplatenie poistného plnenia vzniknutých trvalých následkoch, pričom táto žiadosť bola podaná v rovnaký deň, ako žiadosť o úhradu poistného plnenia na plnenie priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, kde žalovaný nenamietal premlčania, ani nevzniesol námietku premlčania, poskytol mu plnenie vo výške 2.490 eur, ktoré bolo pripísané na jeho účet dňa 12. 06. 2019.
4. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/6/2019-67 zo dňa 13. 01. 2020 sa právny zástupca žalovaného nevyjadril, preto vo veci bolo nariadené pojednávanie.
5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že pokiaľ sa týka sumy 5.000 eur, žalobu podávali v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci sp. zn. 4C/46/2017. Žalovaného vyzvali na úhradu dlžnej sumy v lehote do 15. 12. 2019. Upriamujú pozornosť na to, že žalobca sa voči žalovanému domáha vyplatenia nároku za trvalé následky a tento mu bol vyplatený, preto nechápu, prečo jeden nárok je platený a vyplateniu druhého nároku sa žalovaný vyhýba. Majú za to, že námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného je potrebné považovať za nedôvodnú a účelovú. Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, teda premlčacia doba je štvorročná. Ak je vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená nemajetková ujma v čase nehody povinne zmluvne poistené, náhrada nemajetkovej ujmy je krytá predmetným poistením a je opodstatnené požadovať jej splnenie zo strany príslušnej poisťovne.
6. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Majú za to, že žalobca sa nedôsledne vysporiadal s nimi vznesenou námietkou premlčania a prehadzuje dôkazné bremeno na žalovaného. Majú za to, že náhrada nemajetkovej ujmy spadá pod náhradu škody a táto sa premlčuje
tak, ako uviedli v ich písomnom vyjadrení. Pokiaľ sa týka argumentácie, že žalovaný plnil žalobcovi iné plnenie, toto nemá absolútne žiadny súvis s vecným prejednaním veci. Nakoľko náhrada škody má subjektívnu lehotu dva roky spolu s jedným rokom, v špeciálnych prípadoch pri poistných plneniach vyplýva, že žalobca si uplatnil nároky oneskorene.
7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/100/2015, 4C/46/2017, s Poistnou zmluvou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (založená v prílohovej obálke spisu), s výzvou na úhradu plnenia zo dňa 28. 11. 2019 doručenú žalovanému dňa 03. 12. 2019 (č. l. 60, 61 spisu).
8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:
9. Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/100/2015-233 zo dňa 31. 03. 2016 bol žalobca uznaný vinným, že dňa 24. 02. 2015 o 21.00 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Kia Cerato, ev. č. LM 230 AZ v meste Liptovský Mikuláš po Poľnohospodárskej ulici v smere od mestskej časti Demänová vyššou rýchlosťou, ako je povolená v obci v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov a pri prejazde pravotočivej zákruty v dôsledku neprimeranej rýchlosti 115/ km/hod. v tolerancii +/- 5 % nezvládol vedenie vozidla a prešiel mimo cestu vľavo, kde ľavou stranou vozidla narazil do stĺpu verejného osvetlenia, pričom nepripútaný spolujazdec vo vozidle I. X., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom G. U., O. Y.. R.. F. XXXX/X, bol vymrštený mimo vozidla cez pravé predné okno a utrpel tak viaceré zlomeniny lebky s pomliaždením mozgu a prerušením predĺženej miechy, ktoré zranenia viedli k zlyhaniu riadiacej a regulačnej centrálnej nervovej sústavy a k smrti poškodeného, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ (§ 138 písm. h/) Trestného zákona. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý bol vo výmere 2 roky, ktorý bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba 4 roky a 6 mesiacov a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viest motorové vozidlá o výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného - C.. L. X. s nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie.
10. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/46/2017-148 zo dňa 20. 09. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 9Co/23/2019-221 zo dňa 26. 09. 2019 súd zaviazal žalovaného 1./ (v tomto konaní žalobcu) zaplatiť pozostalým po neb. poškodenom I. X. - C.. L. X. sumu 10.000 eur, K. X. sumu 10.000 eur a V. X. sumu 5.000 eur a žalobu voči žalovanému 2./ (v tomto konaní žalovanému) zamietol, nakoľko žaloba voči žalovanému 2./ bola podaná po uplynutí premlčacej doby. 11. Súd mal preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že motorové vozidlo zn. Kia Cerato, ev. č. LM 230 AZ, ktorým došlo k vzniku poistnej udalosti bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného na základe Poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 16. 06. 2014.
12. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
14. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. N. V. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Podanou žalobou sa žalobca ako poistený domáhal voči poisťovateľovi vyplatenia poistného plnenia poškodeným za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia, na ktoré plnenie bol poistený zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/46/2017-148 zo dňa 20. 09. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/23/2019-221 zo dňa 26. 09. 2019 spolu vo výške 25. 000 eur. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že vo vyššie uvedenom konaní sa poškodení (pozostalí po neb. I. X.) domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to voči škodcovi a zároveň si podľa § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej ZoPZP) uplatnili nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi škodcu. Pretože sa jednalo o nároky z titulu náhrady škody, samotný ZoPZP v súvislosti s premlčaním nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi uvádza, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Z tohto dôvodu preto súd vzhľadom na poisťovateľom vznesenú námietku premlčania nárok poškodených na náhradu škody proti poisťovateľovi škodcu pre uplynutie premlčacej doby zamietol.
18. V tomto súdnom konaní ide o uplatnenie si nároku na náhradu poistného plnenia titulom zodpovednosti za škodu, nie nárok na náhradu škody, ako sa mylne domnieva žalovaný. V konaní ostala spornou otázka premlčania nároku poisteného (žalobcu) na vyplatenie poistného plnenia poškodeným v zmysle § 4 ods. 2 a 4 ZoPZP, keď zo strany žalovaného neboli tvrdené ani preukázané žiadne dôvody uvádzané v § 5 ods. 1 ZoPZP, ktoré by zbavovali poisťovateľa hradiť za poisteného škodu.
19. Podľa názoru súdu je v súdenom prípade potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako všeobecného právneho predpisu pokiaľ sa týka ne/premlčania uplatneného nároku. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti; celková dĺžka premlčacej doby tak predstavuje štyri roky po poistnej udalosti. Pod poistnou udalosťou treba rozumieť právnu skutočnosť, ktorá nastala počas trvania poistného vzťahu a s ktorou zákonné alebo zmluvné dojednanie viaže vznik povinnosti poisťovateľa platiť. Poistnú udalosť nemožno bez ďalšieho stotožňovať so škodovou udalosťou. V prípade, že vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená nemajetková ujma, bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., náhrada nemajetkovej ujmy je krytá predmetným poistením a je plne opodstatnené požadovať jej splnenie zo strany príslušnej poisťovne. Pokiaľ bola v súdnom konaní osoba zodpovedná za spôsobenú nemajetkovú ujmu právoplatne zaviazaná na jej náhradu, momentom právoplatnosti súdneho rozhodnutia jej vzniká nárok požadovať splnenie jej dlhu poisťovňou. Za stavu, že poisťovňa odmieta poskytnúť plnenie, poskytnutia poistného plnenia sa osoba zodpovedná za vznik ujmy môže domáhať súdnou cestou (z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/262/2016 zo dňa 19. 12. 2017).
20. Predmetom tohto súdneho sporu bolo uplatnenie si nároku na vyplatenie poistného plnenia poisťovňou za poisteného, nie nárok na náhradu škody (pričom pojem škoda pri extenzívnom výklade zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým osobám), ktorú si voči škodcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/46/2017 uplatnili poškodení. Súd sa preto nestotožnil s obranou žalovaného ohľadom počítania premlčacej doby ako pri náhrade škody (kombinovaná subjektívna a objektívna lehota). Súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka, pričom začiatok plynutia premlčacej doby začína plynúť
od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol poistený zaviazaný zaplatiť pozostalým náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žaloba na súd bola podaná dňa 18. 02. 2019, konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/46/2017 bolo právoplatne skončené dňa 26. 11. 2019, nárok žalobcu tak premlčaný nie je a žaloba bola podaná včas. Ak by aj súd pripustil výklad, že začiatok plynutia premlčacej doby začína plynúť do škodovej udalosti (v súdenom prípade ku dňu, kedy došlo k usmrteniu neb. I. X.), žaloba poisteného voči poisťovateľovi bola podaná v zákonom stanovenej štvorročnej lehote (tri roky plus jeden rok).
21. Výška poistného plnenia medzi stranami sporu nebola sporná a súd ju mal za preukázanú z vyššie uvedeného konania, v ktorom súd právoplatne zaviazal poisteného zaplatiť poškodeným spolu 25.000 eur. Preto pokiaľ sa podanou žalobou žalobca domáhal zaplatenia vyššej sumy (30.000 eur), súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. Z dokladov založených v spise mal súd preukázané, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu poistného plnenia listom zo dňa 28. 11. 2019, doručenému poisťovateľovi dňa 03. 12. 2019, ktorým ho vyzval na úhradu dlžnej sumy 25.000 eur v lehote do 15. 12. 2019. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho, t. j. od 16. 12. 2019. Pokiaľ sa teda podanou žalobou žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania od skoršieho dátumu (odo dňa 14. 02. 2019), súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci (5/6-ín), náhradu trov konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšoval úspech žalovaného (1/6-ina), rozdiel predstavuje 2/3-iny. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. Súd dáva do pozornosti, že konanie vo veci sp. zn. 4C/46/2017 bolo právoplatne skončené dňa 21. 11. 2019 (právna zástupkyňa žalobcu si rozhodnutie odvolacieho súdu prevzala dňa 12. 11. 2019) a preto žalobcovi nič nebránilo uskutočniť procesný úkon (čiastočné späťvzatie žaloby) v tomto spore ešte pred doručením žaloby žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.