Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 25 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (41)Rozsudok_8Co-106-2018.pdf
PDF · 116.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/106/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. nad F., ul. X. Y.. XXX/XX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX, 2/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. I. V. č. XXX/XX, 2/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. I. V. č. XXX/XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom N., ul. Y. C. č. XX, proti žalovaným: 1/ U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Májová č. 1582, IČO: 50 473 522, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, ul. Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom F., ul. U.. XX, o náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/207/2015-167 zo dňa 26. októbra 2017, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku I. potvrdzuje.
Vo výroku II. rozsudok okresného súdu mení tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcom 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcom 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 4C/207/2015-167 zo dňa 26.10.2017 žalobu žalobcov 2/ a 3/ proti žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že záväzný predmet sporu tvorila žaloba zo dňa 21.07.2015 pôvodnej žalobkyne Y. H. o zaplatenie sumy 15.000 eur, žalobcu 2/ o zaplatenie sumy 15.000 eur a žalobcu 3/ o zaplatenie sumy 10.000 eur voči žalovaným 1/, 2/ ako nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy podľa § 11 Občianskeho zákonníka v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa XX.XX.XXXX, pri ktorej žalobcovia stratili príbuznú, N. H., ktorá zomrela. Od žalovaného 2/ bola uplatnená táto náhrada ako škoda v príčinnej súvislosti s povinným zmluvným poistením žalovaného 1/, u žalovaného 2/ podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z. z.“). Konanie o žalobe žalobkyne 1/ Y. H. bolo zastavené, pretože táto dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na dedičov (§ 63 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“).
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 112 Občianskeho zákonníka, R 29/1985, R 31/1994 a R 16/2014. Súd aplikoval 2-ročnú premlčaciu lehotu ako lehotu pre náhradu škody z toho dôvodu, že z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11.10.2016 a to bodu 6. odôvodnenia, kde Ústavný súd SR konštatoval správnosť názorov krajského súdu pri potvrdení rozsudku prvostupňového súdu, kedy aj prvostupňový súd aj odvolací súd zahrnuli nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti pod pojem škoda podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Uznesením Ústavného súdu SR mal danú pasívnu legitimáciu žalovaného 2/. Mal daný záver, že nemajetková ujma je krytá poistením v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a zároveň tým mal ustálené, že nemajetkovú ujmu tvoriacu predmet tohto sporu je potrebné považovať za škodu. Z toho dôvodu súd v nadväznosti na § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných 1/ a 2/ aplikoval premlčaciu lehotu ako nárok na náhradu škody a neaplikoval premlčaciu lehotu ako na nárok na nemajetkovú ujmu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Mal preukázané, že o škode sa poškodení - žalobcovia dozvedeli v deň dopravnej nehody XX.XX.XXXX, kedy im bolo známe, kto bol vodičom a bolo im známe, že im uvedená škoda vznikla, pretože výsledkom dopravnej nehody bola smrť ich príbuznej. Odo dňa nasledujúceho od 21.07.2012 začala plynúť žalobcom subjektívna premlčacia lehota a uplynula dňa 21.07.2014. Žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty dňa 21.07.2015. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia neprodukovali rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy z pripojeného dôkazu a to trestného spisu vo vzťahu k spočívaniu premlčacej lehoty, v nadväznosti na § 112 Občianskeho zákonníka, R 29/1985, R 31/1974 súd nemal v konaní preukázané, že premlčacia lehota neuplynula, že nárok žalobcovia uplatnili skôr v rámci adhézneho konania. V tomto smere z pripojeného trestného spisu v rozpore s § 132 ods. 2, 3 C. s. p. neoznačili, nepredložili žiadne dôkazy a tvrdenia, teda že nárok uplatnili skôr než dňa 21.07.2015 a že ho uplatnili platným spôsobom v adhéznom konaní. Podľa súdu bola vznesená hmotnoprávna námietka premlčania v zmysle § 152 C. s. p. a povinnosťou žalobcov bolo v nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 C. s. p. výslovne túto námietku premlčania poprieť, uviesť vlastné tvrdenia, inak popretie vznesenej námietky premlčania je neúčinné. Žalovaný 2/ námietku premlčania opieral o 2-ročnú premlčaciu lehotu v podaní zo dňa 26.01.2017, ktorú prevzal právny zástupca žalobcov 19.06.2017 spolu s termínom pojednávania na deň 03.08.2017. Neprodukoval k vznesenej námietke premlčania po uplynutí lehoty 2 rokov z titulu náhrady škody žiadne protitvrdenia, žiadne dôkazy. V nadväznosti na § 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p. dôkaznú povinnosť mali žalobcovia, nie súd. Pokiaľ poukazoval právny zástupca žalovaného 2/ na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011 a sp. zn. 5Cdo/278/2007 zo dňa 25.09.2008, v zmysle ktorých, ako aj ustálenej súdnej praxe, má súd v prvom rade skúmať vznesenú námietku premlčania, k tomu súd uviedol, že pokiaľ chce súd aplikovať premlčaciu lehotu, musí mu byť známy nárok, aby mohol subsumovať príslušný nárok pod príslušnú dĺžku premlčacej lehoty, tak ako tomu bolo v tomto prípade, kedy pre nemajetkovú ujmu platí premlčacia lehota v rozsahu 3 roky podľa § 101 Občianskeho zákonníka a pre nárok na náhradu škody premlčacia lehota v rozsahu 2 roky podľa § 106 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bolo nevyhnutné ustáliť, aký druh nároku je predmetom sporu, aby súd správne aplikoval na daný nárok správnu dĺžku premlčacej lehoty. Nebolo preto možné rozhodnúť o námietke premlčania bez ustálenia charakteru nároku tvoriaceho predmet sporu. Za situácie, kedy je nárok na náhradu škody tvoriaci predmet sporu premlčaný, neexistuje základ nároku na náhradu škody a je nadbytočné a nehospodárne, právne irelevantné dokazovať výšku škody. Z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania. Žalovaní 1/, 2/ boli úspešnými stranami konania v celom rozsahu a preto im súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcom 2/, 3/, teda v rozsahu 100 %. Výrok o náhrade trov konania súd oprel o ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C. s. p. Výška náhrady trov konania bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvostupňového súdu.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 2/ a 3/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v celom rozsahu. V prvom rade poukázali na to, že v rozsudku je chyba v písaní - a to pokiaľ ide o uvedenie žalobcov 1/ a 2/, správne malo byť žalobcovia 2/ a 3/. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukazovali na to, že žalovaný 2/ vo svojom podaní zo dňa 24.01.2017 vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, nakoľko podľa jeho názoru malo dôjsť k podaniu žaloby po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, nakoľko k dopravnej nehode došlo dňa XX.XX.XXXX a žaloba podľa jeho názoru bola podaná až 21.07.2015, teda po uplynutí 3 rokov a 1 dňa odo dňa úmrtia neb. N. H.. K uvedenej skutočnosti oni uviedli, že žaloba bola faxovým podaním doručená súdu dňa 20.07.2015,
pričom bola v zákonnej lehote v zmysle vtedy platných procesných predpisov doplnená predložením originálu žaloby dňa 21.07.2015. Súd však aj napriek uvedenej skutočnosti považoval za deň podania žaloby deň 21.07.2015. Okrem toho v predmetnom podaní žalovaný 2/ zároveň uviedol, že ak sa súd stotožní s argumentáciou žalobcov, že nemajetková ujma je krytá poistením podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. žiada, aby súd vychádzal pri posúdení premlčacej doby z ust. § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. S touto argumentáciou sa súd pri posúdení námietky premlčania v plnom rozsahu stotožnil. Z celkového odôvodnenia rozsudku možno podľa žalobcov usudzovať, že súd mal za to, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa má premlčovať v lehotách podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, teda ako právo na náhradu škody v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. Žalobcovia mali za to, že takýto názor nie je v súlade s Občianskym zákonníkom ani ustálenou súdnou praxou, ktorá sa s otázkou premlčacej lehoty na právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch opakovane vysporiadala tak, že toto právo sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu nepovažovali svoj nárok za premlčaný. Poukázali ďalej na samotné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/279/2007, ktorým odôvodňoval žalovaný 2/ vznesenú námietku a k obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR i v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 265/2009, sp. zn. 1Cdo 100/2009 i sp. zn. 2 Cdo/194/2011. Podľa žalobcov osobitosť úpravy premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzhľadom na úpravu premlčania práva na náhradu škody upravenej v § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka s úpravou jej premlčania v § 106 Občianskeho zákonníka, je práve rozdielny charakter týchto nárokov, hoci sú obidva nárokmi vyplývajúcimi z dopravnej nehody. Žalobcovia preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a ich žalobe vyhovel, alternatívne, aby odvolaním napadnutý rozsudok v rozsahu týmto odvolaním napadnutých výrokov zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako skutkovo právne a správne potvrdiť. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s právnym posúdením veci ohľadne uplatnenia premlčacej doby v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka mal za to, že aj v prípade posudzovania predmetného nároku v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka ide o nárok premlčaný. Podľa žalovaného 1/ zo strany žalobcov malo byť preukázané, či predmetná žaloba bola podaná včas. Žalobca takýto listinný dôkaz do konania počas celého trvania konania nepredložil a taktiež ho nepredložil ani na samotnom pojednávaní, kde opäť došlo zo strany jeho ako aj žalovaného 2/ k vzneseniu námietky premlčania, k uvádzaniu, že predmetná žaloba nebola podaná riadne a včas. Aj samotný súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že žaloba bola podaná na Okresný súd Čadca dňa 21.07.2015. Až v odvolaní proti rozhodnutiu súdu žalobcovia predložili jemu neznámu listinu, ktorou preukazujú, že bolo uskutočnené faxové podanie, pričom z predmetnej listiny nevyplýva, aké faxové podanie malo byť uskutočnené, kto je odosielateľ a kto mal byť prijímateľ. Na predmetný listinný dôkaz súd ani nemôže prihliadať, pretože bolo vydané uznesenie o skončení dokazovania a žalobcovia mali dostatok času túto skutočnosť preukázať počas konania. Taktiež mohli v rámci svojej procesnej obrany alebo procesného útoku predmetnú skutočnosť uviesť, a to aj vo svojich písomných podaniach alebo replikách, ktorými reagovali na námietku premlčania. Žalovaný 1/ podotkol, že zo strany súdu došlo aj k sudcovskej koncentrácii konania, a to výzvou zo dňa 19.09.2017. Na základe vyššie uvedeného teda žalobcovia 2/ a 3/ mali možnosť produkovať predmetný dôkaz, k čomu však z ich strany nedošlo.
4. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že záver súdu o premlčaní nároku a stotožnení sa so vznesenou námietkou premlčania považuje za správny a v súlade s platným a účinným právom. Nárok považoval za premlčaný aj v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote, napriek tomu zastáva stanovisko rovnako ako aj súd, kedy je voči nemu potrebné aplikovať premlčaciu dobu ako pri škode. V rámci bodu a/ Objektívna/trojročná premlčacia lehota žalovaný 2/ uviedol, že v súlade s judikatúrou sa nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch premlčuje, a to v 3-ročnej premlčacej lehote. Takýto záver je možné prijať iba vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý spôsobil zásah do práv a jeho zásah je kauzou na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcami. Ku škodovej udalosti, dopravnej nehode, došlo dňa XX.XX.XXXX, kedy poškodená Lucia Dranáčková na následky nehody zomrela. Žaloba bola podaná dňa 21.07.2015, teda po uplynutí 3 rokov odo dňa nehody. Napriek námietkam zo strany žalovaných žalobcovia v prvostupňovom konaní nedokázali osvedčiť skoršie podanie žaloby elektronickými prostriedkami. Až v podanom odvolaní predložili doklad o tom, že žaloba bola údajne podaná faxom. Voči tomuto procesnému postupu ako aj k
obsahu dôkazného prostriedku vzniesol námietku. Z priloženého dokumentu nie je podľa neho zrejmé, čo konkrétne bolo obsahom faxovej zásielky a nie je možné priložený dokument stotožniť so samotnou žalobou. Skutočnosť včasného doručenia žalobcovia nepreukázali v konaní pred prvostupňovým súdom a výpis z faxového prenosu (bližšie neurčený) doložili súdu spolu s odvolaním, čím podľa jeho názoru porušili procesné predpisy. Rovnako ich možno považovať v rozpore s ust. § 399 C. s. p. V rámci bodu b/ Subjektívna/dvojročná premlčacia lehota žalovaný 2/ zdôraznil, že má za to, že vo vzťahu k nemu nemožno aplikovať premlčanie podľa bodu a/. On nijako nezasiahol do práv žalobcov na rozdiel od žalovaného 1/ a jeho zodpovednosť možno posudzovať (za predpokladu uznania pasívnej vecnej legitimácie, ktorej existenciu popiera) len cez ustanovenia zák. č. 381/2001 Z. z. Je preto nespochybniteľné, že i uplatňovaný inštitút premlčania musí byť v súlade s týmto záverom. Súd podľa jeho názoru aplikoval správny právny inštitút na predmetnú vec a jeho rozhodnutie je v súlade s platným a účinným zákonom. Mal za to, že nie je možné na jednej strane konštatovať, že nemajetková ujma je škodou na účely zák. č. 381/2001 Z. z., ale na druhej strane aplikovať premlčanie vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy. Túto zásadnú skutočnosť si uvedomil aj prvostupňový súd. V právnom štáte je takéto konanie neudržateľné, nie je možné aplikovanie zák. č. 381/2001 Z. z. a zároveň ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k premlčaniu ignorovať. Zákon č. 381/2001 Z. z. síce v ust. § 15 ods. 2 zákona ustanovuje, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Primárne toto ustanovenie hovorí o škode a nie o náhrade nemajetkovej ujmy, a preto nemožno aplikovať inštitút premlčania nemajetkovej ujmy na premlčanie nemajetkovej ujmy, ktorá je pri takomto posúdení vyhodnotená ako škoda na účely zák. č. 381/2001 Z. z. Zák. č. 381/2001 Z. z. nepozná náhradu nemajetkovej ujmy, ale len inštitút náhrady škody a presne ustanovuje v § 4, čo sa nahrádza prostredníctvom jeho ustanovení. Ak sa príjme záver, že nemajetkovú ujmu, resp. jej náhradu je možné subsumovať pod túto škodu, tak jediný možný a logický záver, že premlčanie bude v intenciách ostatných škôd nahrádzaných z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, a to ako 2-ročná doba subjektívna tak aj 3-ročná doba objektívna. Pre plynutie premlčacej doby čo do jej začatia a dĺžky je rozhodujúci Občiansky zákonník a v predmetnom prípade sa malo aplikovať ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Žalobcovia 2/ a 3/ na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ písomne nereagovali.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil (§ 388 C. s. p.).
7. V preskúmavanej veci okresný súd žalobu žalobcov 2/ a 3/ vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ zamietol považujúc ich nárok za škodu podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Prihliadol pritom na námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/ a 2/. Aplikoval 2-ročnú subjektívnu premlčaciu dobu. Žalobcovia sa dozvedeli o dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, kedy im bolo známe, kto bol vodičom a bolo im známe, že im uvedená škoda vznikla, pretože výsledkom dopravnej nehody bola smrť ich príbuznej. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom 21.07.2012 a uplynula dňa 21.07.2014, pričom žaloba bola podaná dňa 21.07.2015 a teda po uplynutí premlčacej doby.
8. Podľa odvolacieho súdu okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne poukazuje na to, že bolo najskôr nevyhnutné ustáliť, aký druh nároku je predmetom sporu, aby súd aplikoval na daný nárok správnu dĺžku premlčacej doby. Okresný súd ustálil ako charakter nároku tvoriaceho predmet sporu, že nemajetková ujma je krytá poistením podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z., teda nemajetkovú ujmu tvoriacu predmet tohto sporu je potrebné považovať za škodu.
9. Zák. č. 381/2001 Z. z. v ust. § 15 od 01.01.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený, pričom predpokladom vzniku povinnosti poisťovateľa je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla.
10. Z poistenia zodpovednosti má poistený právo, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania zodpovednosti, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z., t. j. uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, okrem iného škody na zdraví a nákladov pri usmrtení (§ 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z.).
11. Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy, ale aj nemajetkovej ujmy na základe výslovného znenia zákona, akými sú napr. bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej než materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám i materiálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Podľa právnej úpravy poistenia občiansko-právnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach (Smernica Rady č. 72/166/EHS, Smernica č. 90/232/ EHS, Smernica č. 2000/26/EHS) sú členské štáty Európskej únie povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán a potencionálnych obetí nehôd a aby akékoľvek škody a ujmy v oblasti povinného poisteného krytia cestujúcich motorových vozidiel nezostali neuhradené. V súlade s týmto cieľom sa úpravou povinného poistenia občiansko-právnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel okrem iného vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúcu z prevádzky vozidla (čl. 3 ods. 1 Smernice č. 72/166/EHS, čl. 1 Smernice č. 90/232/EHS) a aby bolo zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie motorového vozidla poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poisťovateľovi zodpovednej osoby, pričom podľa citovaných smerníc za poškodeného sa považuje akákoľvek osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu následkom dopravných nehôd, oprávnená na náhradu odškodného, pokiaľ ide o akúkoľvek skodu alebo ujmu spôsobenú motorovými vozidlami (čl. 1 ods. 2 Smernice č. 72/166/EHS a Smernice č. 90/232/EHS).
12. S použitím eurokomformného výkladu pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v ustanoveniach zák. č. 381/2001 Z. z. (§ 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1) a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma, spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnej formy podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka - ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z.
13. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka tak aj podľa názoru odvolacieho súdu spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti žalovaného 2/ za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa uvedeného zák. č. 381/2001 Z. z.
14. Ako konštatoval aj okresný súd v odôvodnení rozhodnutia i Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 666/2016-36 z 11.10.2016 vydanom v inej obdobnej veci akceptoval rozšírenie pojmu „škoda na zdraví“ prostredníctvom eurokomformného výkladu použitého všeobecnými súdmi aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Nezistil tak žiaden dôvod na konštatovanie ústavnej arbitrárnosti, nemôže byť taký výklad rozporný so zákazom výkladu contra legem.
15. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom okresného súdu, že nemajetkovú ujmu tvoriacu predmet tohto sporu je potrebné považovať za škodu.
16. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Neuplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže prevziať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo v neprimeranej dobe nútené plniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania, vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k zrýchlenému vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.
17. V zmysle § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi, a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá (ods. 1). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
19. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním premlčania sa stotožnil s okresným súdom v aplikácii § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a potom posúdením začiatku subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby od 21.07.2012 a jej uplynutím dňa 21.07.2014. Nie však s tým, že žaloba bola podaná žalobcami dňa 21.07.2015. Bolo potrebné súhlasiť so žalobcami v odvolaní len v tom, že žaloba bola nimi podaná dňa 20.07.2015 a to faxom, ktorý je súčasťou spisu (č.l. 1 - 5 spisu). Originál žaloby bol podaný súdu dňa 21.07.2015 (č.l. 6 - 10 spisu). Bolo tak správne postupované a to v zmysle ust. § 42 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (podanie obsahujúce návrh vo veci samej urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu). Na poukazovanie žalovaných 1/ a 2/ vo vyjadreniach v tom, že žalobcovia predložili doklad o faxovom podaní až v odvolacom konaní nebolo preto prihliadnuté. Uvedené však napriek tomu nemalo vplyv na predchádzajúci záver o podaní žaloby po uplynutí premlčacej doby.
20. Odvolanie žalobcov namietajúcich nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Aj podľa odvolacieho súdu sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale v tejto veci ako už bolo konštatované okresným súdom a zhodne i odvolacím súdom ide o nárok na náhradu škody. K týmto záverom prezentovaným okresným súdom žalobcovia v odvolaní nič konkrétnejšie neuviedli. Naviac odvolací súd uvádza, že nevidel právny dôvod posudzovať námietku premlčania a teda aj premlčacie doby vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovanému 2/ rozdielne keď ide o nárok považovaný za náhradu škody. Stotožnil sa s vyjadrením žalovaného 2/ k odvolaniu žalobcov, že nie je možné na jednej strane konštatovať, že nemajetková ujma je škodou na účely zák. č. 381/2001 Z. z. ale na druhej stane aplikovať premlčanie vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy.
21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Výrok o trovách konania súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalobcov 2/ a 3/ nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %. Okresný súd totiž nesprávne zaviazal k náhrade trov konania žalobcov 1/ a 2/, keď žalobkyňa 1/ zomrela v priebehu konania a súd voči nej konanie právoplatne zastavil (č.l. 165 spisu). Stranu žalobcov preto predstavovali žalobcovia 2/ a 3/.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/ a 2/ a to v celom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).