Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/63/2019

Potvrdené rozhodnutím 6Co/61/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. U. XX, Q., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody 1150,53 eura a nemajetkovej ujmy 5000 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 03. 2020, č. k. 9C/63/2019-148, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: I. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. U. XX, Q., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: J. republika, v mene ktorej koná G. prokuratúra J. republiky, so sídlom R. 2, T., O.: XXXXXXXX, o náhradu škody 1150,53 eur a nemajetkovej ujmy 5000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody 1150,53 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 1150,53 eur od 20.12.2018 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu 6150,53 eur s úrokom z omeškania ročne 5 % ročne od 20.12.2018 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobu odôvodnil tým, že vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície bolo uznesením z 5.12.2006 začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom a uznesením z 25.1.2010, M.: P. - XX/OEK - NR - XXXX mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom, ktoré rozhodnutie považuje za nezákonné. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, v ktorej popieral spáchanie tohto trestného činu a ku skutku podal relevantné vysvetlenie. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre sťažnosť uznesením z 15.4.2010 zamietol s odôvodnením, že je nedôvodná a podal na neho obžalobu. Okresný súd Nitra vydal 29.11.2012 trestný rozkaz, proti ktorému podal odpor, ktorý bol preto zrušený. Okresný súd Nitra ho na hlavnom pojednávaní rozsudkom z 28.11.2016 uznal za vinného a uložil mu trest, proti ktorému rozsudku podal odvolanie. Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok 27.7.2017 zrušil, oslobodil ho spod obžaloby a odvolanie krajského prokurátora zamietol. Uviedol, že napriek tomu, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo výslovne zrušené pre nezákonnosť, štát zodpovedná za škodu spôsobenú začatím a vedením tohto trestného stíhania aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, R XX/XXXX a sp. zn. X E./XX/XXXX. Uviedol, že za štát koná G. prokuratúra SR aj s poukazom na rozsudok F. súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, na ktorú adresoval svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola odmietnutá. Pretože trestné konanie bolo voči nemu vedené prvý krát a horná hranica trestnej sadzby bola 5 rokov a teda mu mohla byť obmedzená osobná sloboda, nechal sa v trestnom konaním zastúpiť advokátom JUDr. H. G.. I. mu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov vystavil za poskytovanie právnych služieb faktúru č. 2018035 na sumu 1150,53 eur s DPH, ktorú zaplatil. V súvislosti s nezákonným rozhodnutím mu preto vznikla škoda vo výške 1150,53 eur. Pretože nikdy pred tým

sa nedostal do kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní, nevedel sa vysporiadať so vznesením obvinenia, obžalobou a hrozbou trestu odňatia slobody, pričom trestné konanie trvalo sedem aj pol roka, počas ktorého bol vystavený tlaku trestného stíhania, stresu ohľadne jeho výsledku, čo ovplyvnilo jeho osobnosť, psychiku, správanie a dobré meno, vznikla mu aj nemajetková ujma, ktorú požaduje nahradiť vo výške 5000 eur. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ho vyrozumela o tom, že jeho žiadosť odmietla 19.12.2018 a od nasledujúceho dňa požaduje aj úroky z omeškania. K žalobe pripojil uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície o začatí trestného stíhania sp. zn. ČVS: P. - XX/OEK - NR - XXXX z 5.12.2006 a vznesení obvinenia z 25.1.2010, sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, zápisnicu o výsluchu z 22.2.2010, uznesenie Krajskej prokuratúry v Nitre z 15.4.2010, obžalobu prokurátora P. prokuratúry v F. z X.X.XXXX, trestný rozkaz Z. súdu F. z XX.XX.XXXX, odpor proti trestnému rozkazu, zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 3.3.2014, 28.11.2016, plnomocenstvo udelené D.. H. G. z X.X.XXXX, rozsudok Okresného súdu Nitra z 28.11.2016, odôvodnenie odvolania, zápisnicu z verejného zasadnutia z 27.7.2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27.07.2017, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 5.10.2018, vyrozumenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 19.12.2018, faktúru č. 2018035, záverečné vyúčtovanie a detail platby.

2. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú, pretože nie je naplnený základný predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody a to existencia nezákonného s rozhodnutia, ani vznik škody a príčinná súvislosť. Uznal, že ustálená judikatúra vchádza z toho, že ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, považuje sa uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné rozhodnutie, ale nie je možné takýto právny záver podľa neho paušalizovať. Z dôkazného stavu zisteného v čase vznesenia obvinenia vyplývalo dôvodné podozrenie, že žalobca sa dopustil konania, ktoré má všetky znaky stíhaného trestného činu podvodu spolupáchateľstvom a boli na jeho vydanie splnené všetky zákonom určené podmienky. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.11.2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Namietal, že ani oslobodzujúci rozsudok automaticky neznamená, že postup policajta alebo prokurátora bol nezákonný. Prokurátor koná z úradnej povinnosti, pretože štát má legitímny záujem na vedení trestného stíhania, ak existuje podozrenie zo spáchania trestného činu a jeho postup bol v medziach zákona. Obhajoba žalobcu nebola nutnou obhajobou a takouto žalobou sa nemôže obchádzať to, že platná legislatíva neumožňuje náhradu trov konania. Namietal aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z rovnakých dôvodov a aj preto, že ju žalobca nepreukázal. Žalobu navrhol zamietnuť a v prípade jej vyhovenia navrhol určil lehotu na plnenie nie kratšiu ako 30 dní z dôvodu napojenia na štátu pokladnicu. Navrhol pripojiť trestný spis sp. zn. .

3. Žalobca v replike uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pretože nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia bola preukázaná jeho oslobodením spod obžaloby najmä z dôvodu, že skutok sa nestal a nebola preukázaná ani jeho priama účasť na skutku. Podľa neho už od počiatku trestného stíhania a teda aj pred vznesením obvinenia bolo možné vyvodiť, že sa na spáchaní skutku nijako nepodieľal, pričom v uvedenom uznesení a aj rozhodnutí prokurátora o jeho sťažnosti nebol označený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval to, že sa na skutku podieľal. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Namietal, že žalovaný nebral do úvahy jeho bezúhonnosť a dĺžku trestného stíhania. Trestné stíhanie skomplikovalo rozvoj jeho podnikania, pretože v prípade jeho právoplatného odsúdenia by hrozilo odobratie oprávnení na dovoz a distribúciu alkoholu spoločnosti L. J. s.r.o. ktorá má ročný obrat cca 1,6 mil. eur, spôsobilo to zhoršenie pracovného výkonu v spoločnostiach, kde bolo jeho úlohou motivovať zamestnancov a čas strácal aj na výsluchoch a pojednávaniach. Trestné stíhanie sa negatívne prejavilo aj na jeho rodine, matka sa cítila zahanbene, krstní rodičia sa museli zúčastňovať súdnych pojednávaní, prípad bol medializovaný a nešťastná bola aj jeho manželka. Navrhol vypočuť sám seba, svoju matku a manželku a pripojil výpis z obchodného registra a internetovej stránky www.finstat.sk týkajúce sa obchodnej spoločnosti L. J. s.r.o..

4. Žalovaný v duplike trval na tom, že len skutočnosť, že neprišlo k odsúdeniu nemôže byť dôvodom pre tvrdenie, že trestné stíhanie bolo od počiatku nezákonné, inak sa pridržal záverov vo vyjadrení Generálnej prokuratúry SR k žiadosti žalobcu.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe a na doplnenie uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo stručné, prokurátor pri rozhodovaní vychádzal primárne z výpovede svedka Zabáka, ktorý žalobcu nepoznal, skutok bol primárne venovaný Dr. Tkáčovi a jediné čo žalobca urobil

bolo, že podpísal plnú moc pre neho. Na pojednávaní bez relevantných dôvodov nezabezpečil účasť navrhnutých svedkov, pričom zároveň po vyjadrení súdu podľa uviedol, že na ich výsluchu netrvá.

6. Zástupca žalovaného na pojednávaní trval na svojich námietkach voči žalobe, poukázal na to, že nikde nebolo konštatované, že by predmetné uznesenie bolo nezákonné. Nenamietal proti výške trov obhajoby s tým, že sú v celom rozsahu vyúčtované v súlade s vyhláškou a nie sú neúčelné a ani tomu, že sa dal žalobca v trestnom konaní zastúpiť.

7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil a vykonal dokazovanie zápisnicami a písomnými podaniam z konania vedeného na Okresnom súde Nitra sp.zn. XXT/XXX/ XXXX a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:

8. Z uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície z 5.12.2006 vydaného v rámci konania vedeného pod ČVS: KRP - 89/OEK - NR - 2006 vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a za obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom. Z uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície vydaného v rámci uvedeného konania z 25.1.2010 vydaného v rámci konania vedeného pod ČVS: KRP - 89/OEK - NR - 2006 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie JUDr. Františkovi Tkáčovi a žalobcovi pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom na skutkovom základe, že 16.12.2005 JUDr. Q. pred notárom zastupoval žalobcu na základe plnej moci a požiadal ho, aby do notárskej zápisnice spísal vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vyšetrovateľ v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že vznesenie obvinenia je odôvodnené výsluchmi, znaleckými posudkami, zápisnicami o domových prehliadkach a prehliadkach iných priestorov a správou družstva. Zo sťažnosti žalobcu z 3.2.2010 proti tomuto uzneseniu vyplýva, že žalobca požadoval zastavenie trestného stíhania voči sebe, pretože plnomocenstvo, ktoré pre JUDr. Tkáča podpísal nebolo určené a ani použiteľné na prevody pozemkov na neho formou vydržania a ani nemal o tom, že k tomu prišlo vedomosť a dozvedel sa o tom až od vyšetrovateľa pri výsluhu, na ktorý bol predvolaný ako svedok. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu ako obvineného z 22.2.2010 vyplýva, že tam uviedol rovnaké skutočnosti ako v sťažnosti. Z uznesenia Krajskej prokuratúry v Nitre z 15.04.2010, sp. zn. - 146 vyplýva, že sťažnosť podal aj JUDr. Q., pričom obe sťažnosti boli zamietnuté s odôvodnením, že sú nedôvodné. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že prokurátorovi sa tvrdenia žalobcu o tom, že nemal vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom javili ako nevierohodné, pretože žalobca podpísal plnú moc v prospech JUDr. Q., ktorou ho splnomocnil na všetky úkony týkajúce sa týchto nehnuteľností, ktoré bolo potrebné vykonať pred notárom za účelom spísania a prevzatia osvedčenia o vlastníckom práve k týmto nehnuteľnostiam 6.12.2005 t.j v tej istý deň ako bolo L. W. podpísané vyhlásenie, ktoré bolo následne použité pri spísaní osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním. Z obžaloby bolo preukázané, že na Okresnom súde Nitra bola podaná 13.09.2012 na žalobcu obžaloba pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom, ktorého sa mal dopustiť na uvedenom skutkovom základe s JUDr. Q., v ktorom žalobcovi navrhol uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Z trestného rozkazu vyplýva, že Okresný súd Nitra 29.11.2012 sp. zn. XXT/XXX/XXXX uznal žalobcu za vinného z uvedeného trestného činu a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobná doba v trvaní 2 roky a pre prípad zmarenia mu uložil náhradný peňažný trest 2.000 eur a pre prípad úmyselného zmarenia náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Z odporu vyplýva, že žalobca podal proti trestného rozkazu odpor. Z plnomocenstva z 3.3.2014 vyplýva, že žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie v trestnom konaní advokáta JUDr. H. G.. Z trestného spisu vyplýva, že v prípravnom konaní bol vypočutý žalobca dňa 22.2.2010 a oboznámil sa so spisom dňa 27.8.2012 a matka žalobcu Eva H. bola vypočutá dňa 3.9.2009 a dňa 16.10.2010. Prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť žalobcu a jeho matku. Žalobca navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť matku, manželku a krstných rodičov žalobcu. Hlavné pojednávania boli nariadené na 3.3.2014, 28.4.2014, 26.10.2015, 18.1.2016, 30.3.2016, 18.5.2016, 18.7.2016 a 28.11.2016 a boli odročované z dôvodov vykonávania navrhnutého dokazovania a hlavné pojednávanie 5.10.2016 z dôvodu neupovedomenia poškodeného. Súd rozsudkom uznal žalobcu za vinného zo spáchania trestného činu podvodu v spolupáchateľstve a uložil mu rovnaký trest ako v trestnom rozkaze, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Z písomného odôvodenia rozsudku vyplýva, že žalobca splnomocnil JUDr. Q. na prejednenie a prevádzanie všetkých potrebných úkonov pre notárom a Emil W. vyhlásil, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľností. Zo

zápisnice o verejnom zasadnutí z 27.7.2017 vyplýva, že Krajský súd v Nitre v konaní pod sp. zn. XTo/XX/XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok zrušil, žalobcu spod obžaloby oslobodil a odvolanie prokurátora zamietol. Z písomného vyhotovenia rozsudku vyplýva, že v konaní bolo síce preukázané spáchanie skutku t.j. to že žalobca nadobudol vlastníctvo k pozemkom vydržaním bez toho, aby boli na to splnené podmienky tak, že JUDr. Q. vedome uviedol nepravdivé skutočnosti, ale nemožno bez dôvodných pochybností konštatovať, že žalobca vedel, že svojim konaním t.j. podpísaním plnomocenstva pre JUDr. Q. uvádza jeho prostredníctvom notára do omylu. Odvolací súd uviedol, že nevyplýva žiadna okolnosť, z ktorej by bolo možné konštatovať, že žalobca okrem uvedeného podpisu daného plnomocenstva vykonal nejaký právny úkon, že by sa s JUDr. Q. dohodli na spôsobe ako sa bude vlastníctvo k pozemkom vysporiadavať. Zo žiadosti z 5.10.2018 vyplýva, že žalobca požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 1150,53 eur a nemajetkovej ujmy 5000 eur, ktorá mu mala byť spôsobená predmetným uznesením o vznesení obvinenia. Z odpovede Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 19.12.2018 vyplýva, že túto škodu a ujmu mu neuspokojí, pretože nie sú na to splnené zákonné dôvody a podmienky, pretože nezákonné rozhodnutie je len také rozhodnutie, ktoré nemalo zákonný podklad už v čase jeho vydania. Zo záverečného vyúčtovania JUDr. Pavla Gráčika z 8.8.2018 vyplýva, že trovy právneho zastúpenia v tejto právnej veci vypočítal podľa a vyhlášky MS SR č. . a pozostávajú z úkonu: 1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom vo výške 80,78 eur (60,11 eur + 20 % DPH t.j. 72,13 eur + 7,21 eur + 20 % DPH t.j. 8,65 eur), 2/ účasť na hlavnom pojednávaní 3.3.2014 vo výške 225,05 eur (60,11 eur x 3 + 20 % DPH t.j. 216,40 eur + 7,21 eur + 20 % DPH t.j. 8,65 eur), 3/ účasť na hlavnom pojednávaní 28.4.2014 vo výške 26,69 eur (60,11 eur/4 + 20 % DPH t.j. 18,04 eur + 7,21 eur + 20 % DPH t.j. 8,65 eur), 4/ účasť na hlavnom pojednávaní 26.10.2015 vo výške 82,99 eur (61,75 eur + 20 % DPH t.j. 74,10 eur + 7,41 eur + 20 % DPH t.j. 8,89 eur), 5/ účasť na hlavnom pojednávaní 18.1.2016 vo výške 85,46 eur (63,58 eur + 20 % DPH t.j. 76,30 eur .+ 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 6/ účasť na hlavnom pojednávaní 30.3.2016 vo výške 161,76 eur (63,58 eur x 2 + 20 % DPH t.j. 152,60 eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 7/ účasť na hlavnom pojednávaní 18.5.2016 vo výške 28,24 eur (63,58 eur/4 + 20 % DPH t.j. 19,08 eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 8/ účasť na hlavnom pojednávaní 18.7.2016 vo výške 85,46 eur (63,58 eur + 20 % DPH t.j. 76,30 eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 9/ účasť na hlavnom pojednávaní 5.10.2016 vo výške 28,24 eur (63,58 eur/4 + 20 % DPH t.j. 19,08 eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 10/ účasť na hlavnom pojednávaní 28.11.2016 vo výške 85,46 eur (63,58 eur + 20 % DPH t.j. 76,30 eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 11/ písomné podanie na súd + spísanie záverečnej reči 28.11.2016 vo výške 85,46 eur (63,58 eur + 20 % DPH t.j. 76,30 eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 12/ písomné podanie na súd - odôvodenie odvolania 9.5.2017 vo výške 87,47 eur (65,08 eur + 20 % DPH t.j. 78,10 eur + 7,81 eur + 20 % DPH t.j. 9,37 eur) a 13/ účasť na verejnom zasadnutí 27.7.2017 vo výške 87,47 eur (65,08 eur + 20 % DPH t.j. 78,10 eur + 7,81 eur + 20 % DPH t.j. 9,37 eur). Zo zápisníc a písomných podaní z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. vyplýva, že JUDr. Gráčik sa zúčastnil hlavných pojednávaní a verejného zasadnutia a podal na súd písomné podania tak, ako si tieto vyúčtoval v záverečnom vyúčtovaní. Z faktúry z 16.8.2018 č. 2018035 vyplýva, že JUDr. Gráčik vyúčtoval žalobcovi odmenu za poskytovanie obhajoby v tejto trestnej veci vo výške 1150,53 eur. Z výpisu z účtu vyplýva, že na účte JUDr. G. bola 25.9.2018 zaúčtovaná suma 1150,53 eur. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti L. J. s.r.o. vyplýva, že žalobca je spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, ale nie jediným, pričom v predmete podnikania má viacero činností, jednou z nich je kúpa a predaj tovaru a pohostinská činnosť. Z www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> vyplýva, že táto spoločnosť mala v roku 2018 tržby 1537435 eur.

9. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

11. Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

15. Podľa § 16 ods. 4 veta prvá a druhá zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

16. V konaní nebolo sporné a aj bolo z predložených listinných dôkazov preukázané, že sa viedlo trestné konanie, v ktorom bolo podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu vydané vyšetrovateľom Policajného zboru SR dňa 25.1.2010 uznesenie, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalobca si splnil svoju povinnosť podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu a proti tomuto uzneseniu podal riadny opravný prostriedok, ktorý bol prokurátorom zamietnutý a bola na neho podaná obžaloba na súd. V konaní nebolo sporné, že predmetné právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia nebolo podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu zrušené a ani zmenené pre jeho nezákonnosť, ale žalobca bol v konaní pred súdom spod obžaloby právoplatne oslobodený. V konaní bolo sporné, či žalobcovi bola pri výkone verejnej moci uvedeným rozhodnutím o vznesení obvinenia spôsobená škoda, za ktorú by podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu zodpovedal štát. Žalobca tvrdil, že štát zodpovedná aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo XXX/XXXX, podľa ktorého ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa až zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Žalovaný proti týmto tvrdeniam namietal s tým, že takýto právny záver nie je možné paušalizovať a posúdenie nezákonnosti je vecou konkrétneho posúdenia okolností každého prípadu. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.11.2013 sp. zn., II. ÚS XXX/XXXX, podľa ktorého ak bolo na uznesenie o vznesení obvinenia v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady, nemožno ho bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu, iba preto, že sa v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Žalobca v replike uviedol, že už pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia bolo vyvoditeľné, že sa na spáchaní skutku nijako nepodieľal. Súd sa s takýmto právnym názorom žalobcu stotožnil pretože uznesením o vznesení obvinenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením prokurátora, ktorý rozhodoval o sťažnosti bolo preukázané, že žalobcovi bolo kladené za vinu iba to, že podpísal plnomocenstvo pre JUDr. M. Q., žalobca v sťažnosti a ani pri svojom výsluchu v pozícii obvineného nepoprel, že takéto plnomocenstvo udelil, ale namietal, že nebolo použiteľné pre prevody pozemkov a prokurátor iba z dôvodu, že toto plnomocenstvo bolo podpísané v ten istý deň ako vyhlásenie L. W. považoval jeho tvrdenia za nevierohodné, Z výsluchu žalobcu bolo preukázané, že rovnako sa vyjadroval ešte pred vznesením obvinenia pri svojom výsluchu v pozícii svedka a napriek tomu mu bolo obvinenie vznesené

a odôvodnené bolo iba veľmi všeobecne. Z uvedených dôvodov vyplýva, že v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia a aj rozhodovania o sťažnosti, neboli splnené predpoklady na jeho vydanie, pretože neexistovala pravdepodobnosť o tom, že by žalobca spáchal skutok, ktorý mu bol kladený za vinu a preto je táto obrana žalovaného nedôvodná. Aj z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že súd žalobcu oslobodil, pretože nebolo preukázané, že by vedel, že podpisom plnomocenstva uvádza notára do omylu, ale nie, že by nebolo preukázané spáchanie skutku, ako sa domnieva žalobca s tým, že vyhlásenie, o ktoré oprel prokurátor svoje rozhodnutie napísal JUDr. Tkáč a Emil Zabák ho iba podpísal a žalobcu ani nepoznal, čo toto potvrdzuje predchádzajúce závery súdu o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť vydané. Štát preto zodpovedá žalobcovi podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu za škodu, ktorá mu bola spôsobená týmto rozhodnutím, pretože oslobodením spod obžaloby sa uznesenie o vznesení obvinenia stalo nezákonným, pretože nemalo byť ani vynesené a nebola preukázaná ani obrana žalovaného v tom, že by v čase jeho vydania boli splnené predpoklady na jeho vydanie. Napriek tomu, že žalovaný uviedol, že si je vedomý rozhodovacej praxe v tom, že zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú trestným stíhaním, ktoré skončí oslobodením spod obžaloby je daná, súd z dôvodu právnej istoty poukazuje na už citové rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.augusta 2010 sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 37/2014, ktoré vychádza z týchto záverov. Po tomto rozhodnutí najvyšší súd už nevydal rozhodnutie, ktoré by bolo založené na odlišných právnych záveroch. Táto otázka bola totožne riešená aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR z 30.marca 2011 sp. zn. , z 30.januára 2011 sp. zn, , z 12.decembra 2011 sp. zn. , z 19.júna 2013 sp. zn. a z 19.decembra 2014 sp. zn. a aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR z 7.júla 2016 sp. zn. . Z uvedeného dôvodu je potrebné tieto rozhodnutia považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, na ktorú je súd povinný podľa základných princípov prihliadnuť, pričom nemal dôvod sa od nej v tomto konaní odkloniť. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že orgánom konajúcim v mene štátu je v tejto veci podľa zákona o zodpovednosti štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, pretože trestné konanie sa neskončilo právoplatným odsúdením žalobcu a prokurátor zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2015, sp. zn. . V konaní nebolo sporné ani to, že žalobca si splnil svoju povinnosť podľa zákona o zodpovednosti štátu, pretože svoj nárok vopred predbežne prerokoval s Generálnou prokuratúrou ako príslušným orgánom a nebol uspokojený. Žalobca sa preto podanou žalobou oprávnene domáha svojho nároku žalobou na súde podľa zákona o zodpovednosti štátu.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 18 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

19. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalobca bol v trestnom konaní právne zastúpený podľa zákona o zodpovednosti za škodu, ktoré trovy pozostávajú z hotových výdavkov a odmeny jeho advokáta, ktorá bola určená ako tarifná hodnota podľa vyhlášky č. MS SR č. a boli účelne vynaložené vo výške 1150,53 eur a aj zaplatené a preto bola preukázaná aj ďalšia podmienka pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a to jej vznik. Pretože bez vydania nezákonného rozhodnutia a to uznesenia o vznesení obvinenia by žalobca nemusel byť v trestnom konaní právne zastúpený je medzi týmto rozhodnutím a vznikom škodou aj príčinná súvislosť a preukázaná aj ďalšia podmienka pre úspešné uplatnenie tohto nároku. Z uvedených dôvodov je aj obrana žalovaného v tejto časti nedôvodná a žaloba v časti o zaplatenie 1150,53 eur dôvodná.

20. Podľa § 16 ods. 4 veta tretia zákona o zodpovednosti za škodu, ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

21. Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa nariadenia vlády č. , v znení účinnom od 1.februára 2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. V konaní bolo preukázané, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako príslušný orgán vyhotovila oznámenie o tom, že nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojí dňa 19.12.2018. Žalobca tvrdil, že mu to bolo v uvedený deň aj oznámené, proti čomu žalovaný nenamietal a preto súd tieto tvrdenia považoval za nesporné. Pretože žalovaný jeho nárok nesplnil, dostal sa podľa veta prvá do omeškania. Pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, priznal súd žalobcovi podľa a podľa zákona o zodpovednosti za škodu aj úroky z omeškania od 20.12.2018 do zaplatenia. Pretože z www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> vyplýva, že 20.12.2018 bola základná úroková sadzba ECB 0 percentuálnych bodov, je žaloba podľa nariadenia vlády č. dôvodná aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 5 % ročne z 1150,53 eur od 20.12.2018 do zaplatenia.

25. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

26. Pretože je všeobecne známe, že zástupca žalovaného je štátny orgán, ktorý je napojený na štátnu pokladnicu a pretože ide o odôvodnený prípad, ktorý má na mysli , súd jeho návrhu, proti ktorému žalobca ani nenamietal, určil žalovanému lehotu na plnenie 30 dní a tak rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1150,53 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 1150,53 eur od 20.12.2018 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

27. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

28. Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

29. Podľa § 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom do 31.12.2012, výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

30. Podľa § 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom od 1.1.2013, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu

31. Žalobca žalobou okrem nahradenia majetkovej škody, ktorá predstavuje trovy jeho právneho zastúpenia požaduje nahradiť aj nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla a to v peniazoch. Aj tento žalobou uplatnený nárok bol sporný, pretože žalovaný namietal, že rovnako nie je naplnený predpoklad jeho zodpovednosti za túto ujmu a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na nepreukázanie výšky tohto nároku. Čo sa týka namietanej zodpovednosti, súd sa v plnom rozsahu pridržiava svojich

predchádzajúcich záverov o naplnení všetkých zákonných podmienok na preukázanie dôvodnosti toho nároku a to existenciu nezákonného rozhodnutia, na vydanie, ktorého neboli v tom čase splnené všetky predpoklady, vznik ujmy na strane žalobcu, pretože v zásade každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, pretože už len samotný fakt, že je trestne stíhaný výrazne zasahuje do jeho súkromného, osobného a aj pracovného života, do jeho cti a dobrej povesti, tým skôr, ak sa v trestnom konaní neskôr ukáže, že išlo o obvinenie nepravdivé a aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy. Nahradenie nemajetkovej umy v peniazoch však podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu prichádza do úvahy iba, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Kritéria, podľa ktorých sa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje sú príkladmo uvedené v § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu a ide o osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Aj keď je výška zadosťučinenia v peniazoch predmetnom voľnej úvahy súdu, táto sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. (rozhodnutie Najvyššieho sudu z 27.apríla 2006 sp. zn. ) V konaní nebolo sporné, že žalobca bol bezúhonný a že trestné stíhanie trvalo sedem aj pol roka. Z trestného spisu bolo preukázané, že žalobca nespôsobil žiadne prieťahy, rovnako však súd nemôže konštatovať, že by prieťahy spôsobil žalujúci prokurátor alebo súd tak, ako tvrdil žalobca, pretože s výnimkou jedného hlavného pojednávania, bolo hlavné pojednávanie odročované vždy z dôvodov vykonávania navrhnutého dokazovania, ktoré prebiehalo plynule a okrem žalobcu v ňom bola vypočutá aj jeho matka a krstní rodičia. Trestné stíhanie preto malo bezpochyby vplyv na rodinný život žalobcu. Žalobca však nepreukázal medializáciu prípadu, vplyv trestného stíhania na jeho matku a manželku, pretože bez odôvodnenia nezabezpečil ich prítomnosť na pojednávaní a neskôr ani netrval na ich výsluchu, pričom žiadne iné dôkazy neoznačil a ani súdu nepredložil. Žalobca sa zúčastňoval pravidelne aj hlavných pojednávaní, ale pretože bol zastúpený advokátom, ktorý bol rovnako prítomný a jeho odmenu a náhradu hotových výdavkov si žalobca v konaní dôvodne uplatnil ako škodu, sú tvrdenia žalobcu o strate jeho času nedôvodné, pretože jeho účasť nebola nevyhnutá. Trestné stíhanie malo bezpochyby vplyv aj na pracovný život žalobcu. V konaní bolo preukázané, že žalobca podniká, pretože je spoločníkom spoločnosti EMMA SLOVAKIA s.r.o., ktorá mala v roku 2018 tržby takmer 1,6 mil. eur. V konaní však nebolo preukázané, že by sa táto spoločnosť venovala dovozu a distribúcii alkoholu a práve týmto titulom by mala mať uvedený ročný obrat a preto nebola preukázaná hrozba trestného stíhania do pracovného života žalobca v súvislosti s odobratím oprávnení na dovoz a distribúcii alkoholu. V konaní bolo preukázané, že žalobca nie je v spoločnosti jediným spoločníkom a preto nebola odôvodnená ani jeho obava o zaúverovaní tejto spoločnosti pre prípad uloženia trestu odňatia slobody ako žalobca tvrdil. Z obžaloby okrem tohto bolo preukázané, že prokurátor navrhoval uložiť žalobcovi trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Súd preto ani z uvedeného dôvodu nepovažoval jeho tvrdenia o týchto obavách za dôvodné. Žalobca nepreukázal v akých ďalších spoločnostiach je spoločníkom. Súd preto súd nepovažoval za dôvodné ani jeho tvrdenia o tom, že v nich malo prísť k zhoršeniu jeho pracovného výkonu v súvislosti so stratou pozitívnej motivácie. Súd z uvedených dôvodov považoval v danom prípade za dostatočné zadosťučinenie pre žalobcu už samotné konštatovanie porušenia jeho práva podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu a preto toto konštatuje a v časti o nahradenie nemajetkovej ujmy 5000 eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania žalobu zamieta.

32. Výška nemajetkovej ujmu nemôže byť okrem toho neprimeraná a musí zohľadňovať aj iné právne predpisy upravujúce odškodnenie, judikatúru ústavného súdu a ESĽP (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.júla 2018 sp. zn. ). , ktorým bolo novelizované ustanovenie zákona o zodpovednosti za škodu s účinnosťou od 1.1.2013 bol okrem stanovený maximálny limit výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom ani tento zákon nič nemení na predchádzajúcom konštatovaní súdu, že táto výška má byť primeraná. S prihliadnutím na to, že v konaní bolo preukázané čiastočne iba kritérium osoby žalobcu ako poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ale nebola preukázaná taká ujma a následky v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení žalobcu, ktorú by súd hodnotil ako závažnú, pretože žalobcovi nebolo zasiahnuté do jeho osobnej slobody väzbou, neboli mu spôsobené žiadne telesné zranenia, nebolo preukázané zhoršenie jeho zdravotného stavu alebo stavu jeho rodinných príslušníkov a nebolo potrebné prihliadnuť ani na okolnosti za ktorých k vzniku ujmy prišlo, súd považoval žalobu v časti o nahradenie nemajetkovej ujmy 5000 eur za neprimeranú. Pre porovnanie súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Q. z XX.XX.XXXX sp. zn. , ktorým bola priznaná nemajetková

ujma 5000 eur v prípade trestného stíhania pre zločin znásilnenia spáchaného na maloletej osobe, rozhodnutia ESĽP v prípadoch, kde súd rozhodoval o nemajetkovej ujme v súvislosti s väzbou a to U. proti Slovenskej republike, kde súd priznal nemajetkovú ujmu 4200 eur sumu, H. proti Slovenskej republike ujmu 8000 eur, V. proti Slovenskej republike ujmu 8000 eur, ktoré zásahy do osobnosti považuje súd za oveľa intenzívnejšie ako zásah v spornom prípade.

33. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie majetkovej škody a žalovaný v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy a preto súd podľa vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( )

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.