Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-67-2019.pdf
PDF · 69.07 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/67/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v exekučnej veci oprávnenej: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Karadžičova 10, Bratislava, proti povinnému: B. B., nar. X. W. XXXX, adresa trvalého pobytu M. I. XXX/X, Q. C. A., o vymoženie 364,19 eur s prísl., na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 17Er/1173/2012-17 zo dňa 21. augusta 2019 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .
II. Účastníkom, ani súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil exekúciu vedenú JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, súdnym exekútorom v Malackách, sp. zn. EX 3031/2012 na základe výkazu nedoplatkov oprávnenej č. 1110015905 zo dňa 2. júna 2011 a II. oprávnenú zaviazal nahradiť trovy exekúcie. Na odôvodnenie uviedol, že podľa obsahu exekútorského spisu povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie, čím sú naplnené podmienky § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekučného konania rozhodol podľa § 203 ods. 2 Ex. por.
2. Oprávnená sa včas podaným odvolaním domáha zmeny výroku I. tohto uznesenia tak, že sa návrh zamietne, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zastavenie je podľa nej predčasné, keďže nemajetnosť povinného je prechodný stav. Povinný je v produktívnom veku a v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Nie je zrejmé, či exekútor zisťoval existenciu majetkových práv povinného alebo jeho hnuteľných vecí. Zastavením exekúcie hrozí premlčanie majetkového práva oprávnenej. Navyše pohľadávka oprávnenej vznikla z verejného zdravotného poistenia, ktoré vykonáva vo verejnom záujme.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Z vykonanej lustrácie (počas celého exekučného konania) je možné konštatovať jeho nemajetnosť pričom ďalšie vedenie exekúcie by bolo nehospodárnym a neúčelným. Zastavenie pritom nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre budúcu exekúciu.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 10. októbra 2012, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 (porov. § 243b ods. 1 Ex. por.).
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o zastavení resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Citované ustanovenie neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy prípadnú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.
7. V prerokúvanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného. Nimi bolo dostatočne zistené, že povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, nemá zriadený účet v žiadnej banke, nepoberá žiaden príjem, nemá podiely v žiadnej obchodnej spoločnosti. Vzhľadom na to je správny záver, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Takýto postup by bol v priamom rozpore s cit. § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., teda trovy exekúcie, na ktoré majetok povinného nestačí, by stále viac a viac rástli.
8. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami o odopretí prístupu k súdnej ochrane. Súčasťou práva na súdnu ochranu síce je nútený výkon súdnych rozhodnutí (porov. nálezy ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 111/2011), zo samotného práva na súdnu ochranu však nevyplýva aj právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Z toho možno vyvodiť, že súčasťou práva na výkon súdnych rozhodnutí nie je aj právo na to, aby pohľadávka oprávneného bola skutočne vymožiteľná, ani na to, aby sa viedlo exekučné konanie bez ohľadu na majetkové pomery povinného alebo náklady, ktoré spôsobuje. Podstatou práva na nútený výkon rozhodnutí, aby štát efektívne dopomohol oprávnenému k vymoženiu jeho nároku, ak je to možné. Ani zákon, ani ústava, ani štát však nemôžu zabezpečiť skutočnú vymožiteľnosť pohľadávky proti nemajetnému povinnému. Preto vyššie zaujatý výklad § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. nemožno považovať za ústavne nekonformný.
9. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 C.s.p. potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli (výrok II).
11. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.