Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, pobočka Nitra, so sídlom Slančíkovej 3, Nitra, proti žalovanému: Y. K., bytom V. XXX, P., podnikajúci pod obchodným menom: Jozef Čmehýl D-O-S Doprava - Obchod - Služby, s miestom podnikania Hlavná 628, Špačince, IČO: 17 547 521, právne zastúpený: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, o zaplatenie sumy 19.117,78 eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 04.02.2019 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 19.117,78 eur a náhrady trov konania titulom regresného nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi vyplatením dôchodkových dávok pozostalým poškodeného zamestnanca žalovaného.

Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný ako zamestnávateľ svojim zavineným protiprávnym konaním zavinil smrteľný pracovný úraz zamestnancovi G. G.. Dňa 11.03.2015 utrpel smrteľný pracovný úraz zamestnanec žalovaného G. G., ktorý na následky závažného poškodenia zdravia v ten istý deň zomrel. Dňa 09.03.2015 bol zamestnanec G. G. vyslaný na pracovnú cestu do H. ako vodič súpravy vozidiel. Dňa 10.03.2015 na parkovisku v B. zistil, že na ľavom prednom kolese riadiacej nápravy ťahača je prázdna pneumatika s defektom, koleso sám vymenil za náhradné nachádzajúce sa v držiaku na návese, čo oznámil svojmu zamestnávateľovi. Po výklade A. v H. dňa 11.03.2015 došlo za jazdy k prasknutiu pneumatiky na ľavom prednom kolese motorového vozidla. Následkom náhleho prasknutia pneumatiky došlo k okamžitému vybočeniu motorového vozidla mimo komunikáciu a narazeniu kabíny vozidla do protiľahlého svahu, pri náraze došlo k smrteľnému zraneniu vodiča G. G.. V dôsledku smrteľného zranenia p. G. G. boli pozostalej manželke N.. W. G. a dieťaťu G. G. vyplatené dávky z dôchodkového poistenia formou vdovského a sirotského dôchodku. Z protokolu Inšpektorátu práce Trnava č. N.-X-XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 04.04.2017 v príčinnej súvislosti s udalosťou nedostatky zo strany poškodeného neboli zistené a zo strany zamestnávateľa poškodeného boli zistené tieto nedostatky: a) neurčil poškodenému bezpečný pracovný postup po výmene poškodenej pneumatiky, napr. núdzový dojazd vozidla po výmene kolesa s náhradnou pneumatikou do najbližšieho odborného servisu, resp. povolanie servisného vozidla na parkovisko, a následnú opravu poškodenej pneumatiky, čím porušil ustanovenie ; b) ako zamestnávateľ neoboznámil zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, nakoľko na túto činnosť nemal odbornú

spôsobilosť a ani nezabezpečil ich oboznámenie inou osobou oprávnenou na vykonávanie výchovy a vzdelávania, čím porušil ustanovenie V dôsledku protiprávneho konania žalovaného ako poistencovi žalobcu, pozostalej manželke po G. G. N.. W. G. a dieťaťu G. G. boli vyplatené dávky z dôchodkového poistenia formou vdovského dôchodku vo výške 7.864,40 eur a sirotského dôchodku výške 5.217,89 eur za obdobie od 11.03.2015 do 07.08.2017, formou vdovského dôchodku vo výške 3.638,97 eur a sirotského dôchodku vo výške 2.396,52 eur za obdobie od 08.08.2017 do 07.09.2018. V dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného vznikla žalobcovi škoda výplatou dávok dôchodkového poistenia, formou vdovského a sirotského dôchodku v celkovej výške 19.117,78 eur za obdobie od 11.03.2015 do 07.09.2018. Žalobca vyzval žalovaného na dobrovoľnú úhradu škody. Žalovaný v nadväznosti na to požiadal žalobcu o predĺženie odloženia uznania dobrovoľného splnenia povinnosti nahradiť škodu, čo žalobca akceptoval. Následne dňa 29.06.2018 doručil žalobcovi Žiadosť o poskytnutie dodatočnej lehoty k plneniu s odôvodnením, že bola podaná kasačná sťažnosť na Najvyšší súd SR a doposiaľ nebolo rozhodnuté, následne dňa 08.10.2018 doručil žalovaný opakovane Žiadosť o poskytnutie dodatočnej lehoty k plneniu s uvedeným odôvodnením.

Súd vo veci vydal dňa 23.04.2019 v skrátenom konaní platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal, že nedostatok pasívnej legitimácie, pretože škoda vo výške vyplatených dávok sirotského a vdovského dôchodku vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody a v zmysle a má žalovaný právo, aby poisťovateľ za neho nahradil škodu spôsobenú Sociálnej poisťovni. Žalovaný mal v čase dopravnej nehody platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona o PZP v poisťovni Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Z predmetného poistenia zodpovednosti sa hradia aj regresné nároky Sociálnej poisťovne. Uvedený právny názor je podporený aj zmyslom a obsahom európskych noriem, najmä smernice 2009/103/ES zo 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Teda nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní, pretože tento nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Pasívna legitimácia žalovaného nie je daná ani z dôvodu, že dávky vyplácané žalobcom zo systému sociálneho poistenia pozostalým blízkym po zomrelom zamestnancovi, by mali byť kryté práve poistením žalovaného ako zamestnávateľa, čo vyplýva zo samotnej podstaty úrazového poistenia. Žalovaný ako zamestnávateľ, ktorý platil a odvádzal poistné i na dôchodkové poistenie poškodeného zamestnanca je v prípade výplaty dávok pozostalým blízkym z titulu pracovného úrazu krytých zákonným poistením zamestnávateľa - žalovaného chránený ustanovením a žalobcovi nie je možné poskytnúť ochranu podľa , a to ani v prípade zistenia a preukázania porušenia bezpečnostných predpisov. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania na základe toho, že sa žalobca dozvedel o tom, kto za vznik škody zodpovedá z Protokolu Inšpektorátu bezpečnosti práce Trnava zo dňa 04.04.2017 o vyšetrení príčin pracovného úrazu a o tom, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb sa dozvedel najneskôr výplatou každej jednotlivej dávky. Premlčacia doba tak začala vo vzťahu ku každej jednotlivej dávke plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy žalobca dávku poskytol, pričom jednotlivé dávky sa premlčali, tak ako boli postupne poskytované. Nárok na zaplatenie si žalobca uplatnil na súde dňa 06.02.2019, čiže nárok na náhradu škody, právnym titulom vzniku ktorého sú dávky poskytnuté pred 06.02.2016 (tri roky spätne pred podaním žaloby) je premlčaný. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobný nárok je nedôvodný, pretože pracovný pomer medzi žalovaným a zomrelým G. G. bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.09.2005 na dobu neurčitú s dojednaným druhom práce: vodič - závozník. Žalovaný si vo vzťahu k zomrelému zamestnancovi riadne plnil všetky evidenčné poistné a odvodové povinnosti, ktoré mu ako zamestnávateľovi vyplývajú z príslušných právnych noriem. Žalovaný považuje závery Protokolu č. N.- X-XX-X.X/P-JX-XX za nepreukázané a rozporuplné. Protokol nie je možné považovať za dôkaz, ktorý by preukazoval zavinenie žalovaného na vzniku pracovného úrazu ani akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi zistenými nedostatkami na strane zamestnávateľa a vznikom pracovného úrazu. Tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku jeho konania. Pri posudzovaní nároku Sociálnej poisťovne na náhradu škody súd skúma prípadné spoluzavinenie poškodeného, majúce za následok obmedzenie zodpovednosti žalovaného. Žalovaný za jedinú príčinu škody považuje, to, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy. Poškodený zamestnanec utrpel pracovný úraz s následkom smrti výlučne v dôsledku

jeho neuváženého a riskantného postupu pri výkone pracovnej činnosti vodiča nákladného vozidla v medzinárodnej kamiónovej doprave (MKD). Poškodený p. G. ako vodič pri výkone práce porušil jednak právne predpisy upravujúce podmienky cestnej premávky a tiež pokyny zamestnávateľa/žalovaného pre vodičov MKD, s ktorými bol riadne oboznámený a ktoré mu okrem iného ukladali povinnosť pred každou jazdou skontrolovať stav pneumatík a diskov. Vodič p. G. tým, že vymenil poškodenú pneumatiku za náhradnú pneumatiku, ktorá bola nevhodného typu sám svojim zásahom spôsobil nespôsobilosť dopravného prostriedku a týmto technicky nespôsobilým vozidlom v rozpore s právnymi predpismi realizoval jazdu. Žalovaný bol informovaný zo strany vodiča p. G. o vzniku a zároveň o vyriešení technického problému až následne po jeho odstránení, pričom nemal vedomosť o tom, ktorá pneumatika bola poškodená a ani o tom, akú náhradnú pneumatiku vodič vymenil. Poškodený vodič bol skúseným vodičom MKD s dlhoročnou praxou, disponoval všetkými potrebnými oprávneniami na výkon činnosti vodiča. Zomrelý zamestnanec G. G. bol držiteľom vodičského preukazu pre skupiny oprávnení A,B,C,E a T. Súčasťou skúšky okrem preverovania znalosti z predpisov o cestnej premávke je aj skúška z náuky o motorových vozidlách a ich údržbe, ktorej obsahom okrem iného je aj preverenie teoretických vedomostí o rozpoznaní a odstraňovaní porúch v pneumatikách ako aj ich praktické zvládnutie. Ďalej bol držiteľom kvalifikačnej karty vodiča č. H s dobou platnosti do 06.07.2019, preukazu o absolvovaní školenia vodičov z vyhlášky U. č. XXX/XXXX Zb. a zo (školenie vykonal autorizovaný bezpečnostný technik T. X. dňa 21.12.2012 a 24.01.2015) a dokladu o psychickej spôsobilosti vodiča vydaného T.. Y. T. dňa 23.09.2014. Poškodený vodič p. G. porušil okrem iného všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky upravené v ust. , a o cestnej premávke. Poškodený zamestnanec nedodržal právne predpisy a pokyny zamestnávateľa, pričom konal v rozpore s jeho odbornou spôsobilosťou viesť nákladné motorové vozidlo, čím zároveň porušil ustanovenie v nadväznosti na a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Žalobca vo svojom vyjadrení odporu žalovaného (tzv. replike) uviedol, že Aj keď mal žalovaný v čase dopravnej nehody platne uzatvorené PZP, žalobca v danom prípade nežaluje žalovaného a poisťovateľa spoločne a nerozdielne. Uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi v zmysle 15 ods. 1 je fakultatívnou možnosťou žalobcu a nie jeho o povinnom zmluvnom poistení dáva poškodenému (v danom prípade žalobcovi) právo voľby, či využije právo uplatniť si nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, nemá však povinnosť tak urobiť. K námietke žalovaného o tom, že dávky vyplácané žalobcom mali byť kryté úrazovým poistením žalovaného ako zamestnávateľa, v prejednávanom prípade ide o dávky dôchodkového poistenia pre pozostalých, a nie o dávky úrazového poistenia. Teda námietka žalovaného je irelevantná a nesúvisiaca s prejednávanou vecou. Úrazové a dôchodkové poistenie sú dve odlišné poistenia, pričom z každého z nich sa vyplácajú iné dávky, pričom aj jednotlivé dávky dôchodkového poistenia podliehajú rôznym režimom v závislosti od ich formy. V prejednávanej veci nejde o dávky dôchodkového poistenia vyplatené poškodenému, ale o tzv. pozostalostné dôchodkové dávky, vyplatené iným osobám, než samotnému poškodenému poistencovi, pretože tento je nebohý. Na vdovský dôchodok a na sirotský dôchodok majú opravné osoby nárok, i keď manžel (manželka) alebo rodič nezomreli v dôsledku pracovného úrazu. Ak je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia a dodržiavať ich, potom konanie v rozpore s uvedeným je jednoznačným porušením právnej povinnosti a protiprávnym konaním, ktoré vrátane zavinenia žalovaného preukazuje Protokol inšpektorátu práce zo dňa 04.04.2017 o vyšetrení príčin pracovného úrazu, z ktorého je nesporné, že žalovaný porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia. K námietke premlčania žalobca uviedol, že až do dátumu 04.04.2017 nemohol mať žalobca vedomosť o existencii tretej osoby, ktorá za vznik škody zodpovedá (neexistoval Protokol Inšpektorátu práce). Až do vyhotovenia Protokolu Inšpektorátu práce, počnúc mesiacom marec 2015 vyplácal žalobca dávky dôchodkového poistenia pozostalým (vdovský a sirotský dôchodok), ktoré mohol prvýkrát regresovať až v deň nasledujúci po dátume 04.04.2017, t. j. keď sa dozvedel o tom, kto za vznik škody zodpovedá. Subjektívna trojročná premlčacia lehota 3 roky na jednotlivé splátky (dávky) vyplatené za obdobie od marca 2015 do marca 2017 tak začala plynúť dňom 05.04.2017 a uplynula by márne 05.04.2020. Keďže však žalobca doručil žalobu na súd dňa 06.02.2019, jeho právo na náhradu týchto dávok sa nepremlčalo. K námietke nedôvodnosti žalobného návrhu argumentoval žalobca tým, že protokol Inšpektorátu práce je spôsobilým podkladom pre ďalšie konanie, aj súdne, nakoľko nie úlohou súdu viesť osobitné vyšetrovanie príčin dopravnej nehody, a výsledky vyšetrenia príčin pracovného úrazu tak, ako sú popísané v Protokole inšpektorátu práce zo dňa 04.04.2017 sú spôsobilým a dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu. Pri zohľadnení miery spoluzavinenia poškodeného

je najdôležitejším podkladom Protokol, nakoľko Inšpektorát práce Trnava skúmal okrem porušenia právnej povinnosti zamestnávateľa aj prípadné porušenie právnej povinnosti na strane zamestnanca, avšak toto nebolo zistené. Pracovný úraz zo dňa 11.03.2015 bol predmetom vyšetrovania orgánov H., pričom práve tieto podklady mali podstatný vplyv na závery z vyšetrenia príčin Inšpektorátu práce O.. Zomrelý p. G. vymenil pneumatiku a riadiacej náprave ťahača, hoci táto bola určená na použitie na nápravy prípojných vozidiel, čo bolo dôsledkom poručenia povinnosti zamestnávateľa žalovaného, ktorý nezabezpečil výchovu a vzdelávanie zamestnancov, respektíve toto vykonané osobou, ktorá nebola oprávnená takéto školenie zamestnancov vykonať. Príčinou nehody bola zmena ľavej prednej pneumatiky, ktorí nebola určená na použitie na náprave. Táto pneumatika náhle zlyhala a spôsobila náhly defekt, pričom náhla strata kontroly bola tak rýchla, že vodič nemal žiadny čas reagovať. Okrem toho v Zázname o registrovanom pracovnom úraze samotný žalovaný uviedol, že jeho miera viny na pracovnou úraze p.. je 100% a v spojení s listinou „Žiadosť o vyplatenie odškodného“ zo dňa 11.04.2017, ktorý predložil v administratívnom konaní vedenom Sociálnou poisťovňou takisto samotný žalovaný potvrdil mieru viny 100 % za zavinenie pracovného úrazu a zároveň žiadal, aby v nadväznosti na túto skutočnosť boli pozostalí p. W. G. a G. G. odškodnení vo výške 100 % výplaty dávky úrazového poistenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedka H. U., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým protokolom Inšpektorátu práce O. č. N.-X-XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 04.04.2017 (č.l. 3 spisu), rozpismi vyplatených dávok (č.l. 4 - 4e spisu), Pokynmi pre vodičov MKD zo dňa 29.12.2014 (č.l. 30 spisu), vodičským preukazom, preukazom o absolvovaní školenia vodičov, kvalifikačnou kartou vodiča, dokladom o psychickej spôsobilosti vodiča, dokladom o zdravotnej spôsobilosti vodiča (č.l. 31 - 33 spisu), záznamom z opakovaného oboznámenia vedúcich zamestnancov o BOZP a OPP zo dňa 29.12.2014 spolu s prezenčnou listinou (č.l. 36 - 37 spisu), s listinou „Summary od Report and Conclusions“ spolu s jej slovenským prekladom (č.l. 66 - 68 spisu), Záznamom o registrovanom pracovnom úraze (č.l. 71 spisu), Žiadosťou o vyplatenie odškodného zo dňa 11.04.2017 (č.l. 72 spisu), usmernením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR „Kontrola dokladov profesionálneho vodiča“ (č.l. 89 spisu), Protokolom o technickej kontrole vozidla (č.l. 97 spisu), znaleckým posudkom č. 62/2019 (č.l. 108 spisu), ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca v konaní uviedol, že je rozhodujúce do akej miery sa žalovaný sám cítil vinný, pretože tento prípad zahŕňal viaceré dávky vyplácané v dobe poistenia, ktorých stav musí žalobca pred ich výplatou prešetriť. Na zázname o registrovanom pracovnom úraze je podpis žalovaného, že je 100 % vinný. Tento dokument bol rozhodujúci, že úraz bol riešený formou výplaty zo Sociálnej poisťovne a následne bol žalovaný aj dotazovaný na osobné vyjadrenie, ako sa v závere vyšetrenia robí, či nevyplynuli nejaké okolnosti, pre ktoré by chcel niečo pozmeniť, na čo opakovane trval na 100 % svojej viny. Uvedený súhlas so 100 % mierou viny prezentoval žalovaný, hoci výsledky inšpektorátu práce mu boli známe a tento protokol nerozporoval. Nie je možné prezentovať a trvať na dvoch úplne opačných názoroch v závislosti od toho, či v jednom prípade mu hrozí regresný postih a pri druhom nie. Inšpektorát práce nevytýka žalovanému v spornom Protokole žiadne porušenie prepravných predpisov na úseku dopravy, ale porušenie zákona o BOZP. Inšpektorát práce vychádzal z dokumentov postúpených anglickými vyšetrovateľskými orgánmi a z nich je zrejmé, že technika jazdy ani porušenie dopravných pravidiel alebo cestnej premávky nie sú konštatované. V Protokole inšpektorátu práce sa okrem iného konštatuje, že nebolo možné zo strany zamestnávateľa (t.j. žalovaného) nijak zdokladovať, kedy kúpil spornú pneumatiku alebo namontovanie tejto pneumatiky, a teda tá pneumatika mohla mať 20 rokov, mohla byť ošúchaná. Z citovaného protokolu inšpektorátu práce vyplýva, že samotný zamestnávateľ nedisponoval informáciami, aké pneumatiky sú ako náhradné v súprave. Zomrelý pán G. volal svojmu zamestnávateľovi a tento mal určiť poškodenému bezpečný pracovný postup po výmene, čo však logicky urobiť nemohol, lebo ako je zrejmé z protokolu, sám túto informáciu nevedel. Neexistuje dôkaz, že by poškodený pán G. mal vedomosť o tom, že pri spornej pneumatike išlo o pneumatiku dojazdovú, ale je naopak zrejmé, že mu to ani nebolo oznámené a ani nemohlo, lebo samotný zamestnávateľ to nevedel. Príčinou nehody nebola výmena nevhodnej pneumatiky, ale jej prasknutie. Ak aj pán G. mal vedomosť o tom, že vymieňa pneumatiku inej konštrukcie, ako je určená na ťahač, neporušil týmto žiadny predpis, zákon mu to vyslovene dovoľuje a jediné obmedzenie, ktoré zo zákona je možné vyčítať vyplýva, že túto pneumatiku mohol použiť na núdzový dojazd. Tento termín z vyhlášky č. použil aj inšpektorát práce, z čoho je zrejmé, že so všetkým týmto bol inšpektorát práce oboznámený a logicky ako príčinu alebo porušenie na strane zamestnávateľa určil neurčenie vzdialenosti tohto núdzového dojazdu, resp. bližšie podmienky. Ak tak žalovaný neurobil, on nesie zodpovednosť za nesprávne vyhodnotenie

dojazdovej vzdialenosti pánom G. a táto zodpovednosť a ňou spojené následky nemôžu byť pričítané pánovi G..

Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ ide o telefonát pána G. pred nehodou, v utorok za jazdy, po pauze na odpočívadle A. v B. mu volal pán G., že dostal defekt, že všetko je OK a pokračuje ďalej do H.. On povedal, že dostal defekt po prestávke, takže to nebolo za jazdy. Pán G. vôbec nepovedal, že dostal defekt na prednú nápravu. Profesionálni vodiči sú školení, ako majú postupovať pri defekte. Ak by dostal defekt za jazdy buď si ho vymení sám alebo si zavolá servis. Predmetný náves bol kupovaný s Fuldami. Vodiči chodili pravidelne na STK, pravidelne chodili na výmenu pneumatík, na vyfukovanie pneumatík, nadštandardne boli poučovaní, aby si kontrolovali pred jazdou minimálne okrem iného stav oleja, stav chladiacej nádrže a samozrejme aj stav pneumatík. To znamená výšku dezénu, kvalitu, či nie je stará. V súprave vozidla sú dve klietky na rezervné pneumatiky, lebo na iných ťahačoch nebývajú predné pneumatiky zhodné s návesovými. Konkrétne v tomto prípade tam boli v jednom koši rezervné pneumatiky Fuldy a to 6 kusov, lebo na návesoch dochádza častejšie k defektom. V ďalšej rezervnej klietke boli 4 kusy rezervných pneumatík na hnanú nápravu ťahača, a to značky Continental. Žiadny náves, súprava nemá viac ako dva druhy, resp. dva rozmery pneumatík. Tento konkrétny náves sa kupoval v G. v roku 2012 na pneumatikách K.. Predmetná pneumatika Fulda bola možno 2 roky stará, určite nie viac ako hovorí norma, bola určená na náves. L. G. bol švagor žalovaného, tak preto aj do vyhlásenia inšpektorátu práce napísal, že sa cíti morálne vinný z toho titulu, že som ho bral ako rodinu. Vyšetrovanie nehody trvalo 2 roky, následne si ho zavolal inšpektoráte práce, kde bol oboznámený s vyšetrením nehody. Za pár dní mu volali zo Sociálnej poisťovne, že či to uznáva, aby príbuzným bolo vyplácané vdovské alebo sirotské. To uznal, ale neuznal, že by to mal platiť on. Nikde to tam nezaregistroval, že toto odškodnenie bude žalobca pýtať od neho. Žalovaný bol v tom, aby sa príbuzným poškodeného vyplatilo 100 %. Inšpektorát práce mu dával za vinu, že nezavolal servis, čo ale nemohol, pretože nevedel, čo sa vlastne stalo. Nikdy neuznal vinu z pracovného úrazu.

Právny zástupca žalovaného opätovne zdôraznil, že vo vzťahu k žalovanému nie sú naplnené predmetné zákonné predpoklady pre uplatňovanie náhrady škody. Pre priznanie regresného nároku Sociálnej poisťovne je rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby. U žalovaného však neexistuje jeho zavinené protiprávne konanie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Protokol Inšpektorátu práce O. č. N.-X-XX-X.X/P-JX-XX nie je možné v žiadnom prípade považovať za rozhodnutie, ktorým by bol súd viazaný. Žalovaný sa vždy vyjadroval tak, že sa necíti vinný (uvedené je zrejmé z protokolu, z jeho námietok voči rozhodnutiu o začatí konania o uložení pokuty, ako aj z ďalšieho priebehu správneho konania). Žalovaný nespochybňuje Protokol inšpektorátu práce v časti popisujúcej priebeh pracovného úrazu, avšak popiera, že tie nedostatky, ktoré sú mu v protokole vytýkané. Žalovaný považuje závery Protokol Inšpektorátu práce O. č. N.-X-XX-X.X/P-JX-XX za nesprávne a nezákonné a to z dôvodov, že: a) neexistuje právna povinnosť zamestnávateľa/žalovaného určiť bezpečný pracovný postup profesionálnemu vodičovi po výmene poškodenej pneumatiky; b) v prípade profesionálnych vodičov, ktorí sú povinne pravidelne vzdelávaní v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných právnych predpisov z oblasti dopravy nemá zamestnávateľ povinnosť ich školiť v tejto oblasti. Identifikácia poškodenia pneumatiky, ako aj následné riešenie situácie (výmenou, realizáciou bezpečného dojazdu, zabezpečením výmeny prostredníctvom odborného servisu), je výlučne v kompetencii a zodpovednosti profesionálneho vodiča nákladnej kamiónovej dopravy. Bežnou praxou každého takéhoto vodiča je permanentná kontrola stavu vozidla (a teda aj spôsobilosti kolies), ako aj realizácia výmeny náhradnej pneumatiky. Uvedené poznatky a zručnosti sú predmetom základného kvalifikačného vzdelávania vodičov nákladnej kamiónovej dopravy, jednak ako predpokladu pre získanie príslušného vodičského oprávnenia príslušnej skupiny a jednak tiež ich osobitného vzdelávania v zmysle o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov. Tento osobitný právny predpis podrobne upravuje podmienky získania základnej kvalifikácie ako aj podmienky pravidelného výcviku vodičov. Splnenie okrem iného vymedzuje povinnosti a práva vodičov z hľadiska ich povinnej základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku. Realizáciu kurzov a výcviku sú oprávnené vykonávať školiace strediská. Zákonná úprava tiež určuje obsah tohto vzdelávania a výcviku profesionálnych vodičov. Z predloženého výňatku programu kvalifikácie a výcviku vodičov tak ako bol schválený oprávnenému školiacemu stredisku H. U. je zrejmý rozsah a obsah vzdelávania vodiča v oblasti odstraňovania a výmeny kolies, či konštrukcie pneumatík. Okrem toho právne predpisy určujú, že na vozidle nesmú byť, okrem núdzového dojazdu, súčasne použité pneumatiky rôznych rozmerov a konštrukcií, ak pri schválení nebolo určené inak, pričom na rovnakej náprave musia byť použité

iba zhodné pneumatiky. Nespornou skutočnosťou je, že vodič vymenil ľavé predné koleso riadiacej nápravy ťahača s poškodenou pneumatikou za náhradné koleso síce rozmerovo zodpovedajúce, ale konštrukčne určené na nápravy prípojných vozidiel, t.j. za absolútne nevhodné. Profesionálny vodič je za danej situácie jediným zodpovedným, kto môže a musí zhodnotiť stav pneumatiky a zrealizovať výmenu poškodenej pneumatiky za náhradnú - vhodnú, spôsobilú pneumatiku, a to buď samostatne alebo s využitím servisu. Pokiaľ by opravu nebol schopný zrealizovať za žiadnych okolností nemal/ nesmel v jazde pokračovať s nevhodnou náhradnou pneumatikou (a to dokonca ani v tom prípade, keby nemal k dispozícii inú vhodnú náhradnú pneumatiku). Vodič vzhľadom na jeho kvalifikáciu a odpornú prípravu musí vedieť identifikovať správne náhradné koleso (a to jednak typovo vhodné na tú ktorú nápravu, ako aj vhodné z hľadiska jeho spôsobilosti na jazdu) a rovnako tak má vedieť bezpečne zabezpečiť realizáciu potrebnej opravy/výmeny. Vodič síce neporušil žiadne dopravné predpisy týkajúce sa techniky jazdy (ako napr. rýchlosť, odstup, vzdialenosť, bezpečnosť obiehania), avšak porušil viaceré ďalšie konkrétne dopravné predpisy a svoje povinnosti profesionálneho vodiča. Právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa rozumejú aj dopravné predpisy. Riadne oboznámenie zamestnanca s nimi je rozhodujúcou podmienkou určujúcou, či sa zamestnávateľ bude môcť zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz vzniknutý porušením takýchto predpisov. V predloženom listinnom dôkaze „Žiadosť o vyplatenie odškodného“ nikde nie je uvedené, že by žalovaný uznal či súhlasil s určením jeho 100% viny na vzniknutom pracovnom úraze. Uvedeným listom sa žalovaný nevyjadroval k otázke zavinenia, či príčin pracovného úrazu, len žiadal o pomoc pre pozostalých, ktorí boli aj jeho príbuznými (nakoľko zomrelý vodič bol jeho švagor) a to bez vedomosti o nejakých možných následkoch v oblasti uplatňovania si regresných nárokov. V „Zázname o registrovanom pracovnom úraze“ zo dňa 25.03.2015 síce je vypísané v úvode tohto formulára v kolónke rozsah zodpovednosti zamestnávateľa 100 %, avšak vzhľadom na dátum zhotovenia tohto záznamu je zrejmé, že nikto (ani zamestnávateľ, ani inšpektor práce, dokonca ani anglické vyšetrovacie orgány) nevedel v tomto čase, čo bolo skutočnou príčinou pracovného úrazu - dopravnej nehody. Okrem toho subjektívne vyjadrenie žalovaného ohľadom jeho zodpovednosti (bez skutočného preukázania jeho protiprávneho konania, príčinnej súvislosti a zavinenia) nie je relevantným pre posúdenie naplnenia zákonných dôvodov priznania regresného nároku. Z Protokolov o technickom stave súpravy, t.j. ťahača Q.: O a návesu Q.: O spolu s technickými preukazmi oboch vozidiel je zrejmé, že obe vozidlá boli v spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Obe vozidlá nevykazovali žiadnu chybu v overovanej skupine kontrolovaných úkonov označovanej číslom 400 a nasledujúce, pričom pri technickej kontrole sú preverované nápravy, kolesá, disky, pneumatiky (konštrukcia, typ dezénu, rozmer, poškodenie, hĺbka dezénových drážok), pruženie, tlmiče, stabilizátor, spojovacie hriadele a kĺby a tiež stav a pripevnenie náhradných kolies. Zamestnávateľ si riadne splnil povinnosť vo vzťahu k zamestnancovi a vo vzťahu k bezpečnosti v práci vodiča nákladnej kamiónovej prepravy, tým že si preveril, či je držiteľom vodičského preukazu príslušného oprávnenia skupín, kvalifikačnej karty vodiča, preukazu o absolvovaní školenia vodičov, dokladu o psychickej spôsobilosti vodiča. L. G. ako profesionálny vodič nákladnej kamiónovej medzinárodnej dopravy tým, že použil nevhodnú pneumatiku, porušil vyhlášky č. , nakoľko osadil na rovnakú nápravu pneumatiku nezhodnú samotným názvom (zn. Fulda namiesto zn. Goodyear). Takúto pneumatiku mohol použiť len na núdzový dojazd a nie na jazdu. Pod núdzovým dojazdom je vždy potrebné vnímať najbližšie možné servisné miesto alebo výjazd z diaľnice. Všetky tieto skutočnosti musel, resp. mal vedieť vzhľadom na jeho kvalifikáciu výlučne vodič. Zamestnávateľ riadne zabezpečil oboznámenie poškodeného vodiča pána G. s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti práce, teda vedenia motorového vozidla, a to prostredníctvom tretích subjektov tým, že vyžadoval všetky potrebné oprávnenia na vedenie motorového vozidla a tiež všetky ďalšie osobitné kvalifikačné predpoklady na výkon práce profesionálneho vodiča. Všetky uvedené doklady žalovaný kontroloval a pán G. nimi disponoval. Z dokazovania jasne vyplynul obsah vzdelávania profesionálnych vodičov, a to aj konkrétne pracovný postup počas odstraňovania a výmeny kolesa, ohľadom konštrukcie pneumatík a ohľadom bezpečnosti a ochrane zdravia pri výmene kolesa. V rámci školení profesionálny vodič je oboznamovaný aj s metodikou označovania pneumatík a informácií, ktoré sú výrobcami pneumatík na pneumatikách zobrazované. V konaní došlo k preukázaniu toho, že výlučne zamestnanec - vodič, porušil dopravné predpisy a následkom toho vznikla nehoda.

Svedok H. U. vo svojej výpovedi uviedol, že je majiteľom autoškoly a školiaceho strediska pre kvalifikačnú kartu vodičov. Disponuje oprávnením realizovať školenia v zmysle Čo sa týka obsahu školenia profesionálnych vodičov za účelom získavania kvalifikačnej karty vodiča, im dáva do povinnosti preškolovať vodičov periodicky každých 5 rokov a jednou z tých fáz BOZP sú aj pneumatiky, kde sa majú montovať, čo sa má robiť, ako majú chodiť na STK, čo

všetko sa má okolo týchto vecí robiť. Je to 35 hodinové školenie a v poslednej fáze môžu školení vodiči buď jazdiť, ale keď sú vyjazdení vodiči, robia montáž, demontáž pneumatiky, ako sa doťahuje, aké tlaky pneumatík, kde to má vodič napísané a čo všetko okolo toho je. Do ich školiaceho strediska chodia aj vodiči žalovaného, ale poškodený vodič, ten bol na školení v X., ale všetci musia spĺňať rovnaké podmienky. Súčasťou školenia profesionálnych vodičov je aj problematika označovania pneumatík. To sa robí takou formou, že sa to najprv nakreslí a povie sa, čo je konštrukcia atď., a tie pneumatiky musia byť zhodné, čo sa týka konštrukcie, typu a značky a potom sa vodičom vysvetľuje, ako to vymeniť a z akej sady, lebo na vozidle sa používajú také pneumatiky, čo navrhne výrobca vozidla alebo výrobca pneumatík. Keď dôjde k defektu, vodič je školený z toho, že na núdzové dôjdenie do najbližšieho miesta môže použiť z tých pneumatík alebo už podľa nového zákona si zavolá asistenčnú službu a oni mu to prídu vymeniť a nemusí tam mať ani rezervu. Vodiči sú poučení, čo všetko majú robiť a najmä o tom, že na mieste musí použitú pneumatiku uvoľniť, aby sa to neotláčalo, potom ako to má spraviť, aby sa mu pritom niečo nestalo, že po namontovaní tak po 20 - 30 km znova musí prísť a podoťahovať a zase skontrolovať to. Profesionálny vodič, držiteľ karty vodiča by mal vedieť rozpoznať označenie pneumatiky a jej použitie, lebo ako vodič z povolania prešiel „B-čkom“, kde tam boli konštrukcie, všetko aj pneumatiky a preskúšaním v teste 13., 14. a 15. otázka, potom to je v skupine „C“, keď sa robí zase preskúšanie každých 5 rokov, a potom je tá kvalifikačná karta vodiča, kde im dávajú knižku bezpečnej cestnej premávky a rôzne ďalšie brožúrky, kde je všetko uvedené, aj označenie pneumatík, čo znamená „S, P, T“ atď., konštrukčná rýchlosť, zaťaženie na nápravu. Obsahom výcviku je aj postup pri výmene poškodenej pneumatiky a pravidla bezpečnosti a ochrany zdravia pri výmene kolies, najprv teoreticky a potom neskôr prakticky. Profesionálni vodiči pri každej prestávke si obídu a skontrolujú vozidlo. Čo sa týka núdzového dojazdu, tam sa musí dodržať rýchlosť. Už len pohľadom na tú pneumatiku a keby bolo vidieť, že je to trochu iné, tak si treba prečítať maximálnu povolenú rýchlosť. Predmetom školenia týchto vodičov sú aj dopravné právne predpisy. Sú to dve také školenia. Skúša sa na krajskom úrade, to, aké majú majitelia povinnosti, aby bolo vozidlo v riadnom technickom stave a nesmie sa použiť, keď nie je v riadnom technickom stave, povinnosť je mať STK, pri STK sa im automaticky kontrolujú aj pneumatiky. Vodič keď vyjde za hranice a nezavolá alebo nič nepovie, je on v plnom rozsahu za vozidlo zodpovedný. Svedok ďalej potvrdil, že výrobcovia pneumatík označujú pneumatiky aj informáciou týkajúcou sa toho, na ktorú nápravu je pneumatika určená. Obvykle tam dávajú šípku, ale zvyčajne pneumatiky vpredu sú hladké a vzadu sú vrúbkované, takže nemal by si to vodič pomýliť a ďalšia vec je, keď na školeniach dávajú brožúrky, tam je uvedené ktoré číslo na pneumatike znamená či už rýchlosť, záťažovosť a rôzne ďalšie veci. Vodič je spôsobilý rozoznať opotrebovanosť prípadnej náhradnej pneumatiky a rozhodnúť či je použiteľná. Na pneumatike je v jednej časti veľké „T, W“ a indikátor opotrebenia, to je šesť kúskov dookola a je tam šípka. Pri letných pneumatikách je stanovené 1,6 mm a u zimných 3 mm, ale keď je to na 75 %, ešte je to všetko v poriadku. Pohľadom sa to tam dá zbadať, ale to sa všetko na školeniach preberá. Vodič musí byť telesne, duševne schopná osoba, v plnom rozsahu musí vedieť ovládať pravidlá cestnej premávky, vedenie vozidla a musí mať všetky dokumenty u seba, čo sa týka technického, vodičského, lekárske psychotesty, a každý jeden vodič si chodí kontrolovať dookola pneumatiky. Vizuálne sa dá hneď zbadať, či ide o pneumatiku určenú na ťahač, resp. či je určená iba na náves, sú tam navyše čísla aj šípky. Je to určené podľa výrobcu. Či ide o pneumatiky určené na náves alebo na ťahač vyplýva podľa rýchlosti, podľa tlaku, lebo na zadné kolesá sú väčšie tlaky pri pneumatikách, tam je to zobrazené písmenami Q alebo K, prípadne sú ťažšie a vpredu sú také ľahučké behúne. Tie zadné pneumatiky sú také hrubé, teda vizuálne je to vidieť. Predovšetkým vizuálne a podľa čísiel, čo ktoré znamená. Konkrétne ide o rýchlostná kategóriu a index hmotnosti - zaťaženie.

Podľa ustanovenia o sociálnom poistení sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Citované ustanovenie zakladá regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Nárok podľa tohto ustanovenia je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody a ide o občianskoprávny nárok, ktorý má povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k všeobecným predpisom, t. j. k , čo znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené, riadia ustanoveniami všeobecných predpisov o náhrade škody.

Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa citovaného ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Tretia osoba (v tomto prípade žalovaný) má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu, v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že pri nároku Sociálnej poisťovne na náhradu poskytnutých dávok od tretích osôb, treba skúmať mieru zavinenia tretej osoby, lebo v rozsahu, v akom nebolo jej zavinenie (spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok, nemá tretia osoba voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok. Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (resp. „náhrady škody“) vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie uvedeným zákonným ustanovením je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby, a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže o sociálnom poistení ako osobitný právny predpis otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravuje, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy ( ). (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 11. 2003 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. 05. 2004 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 01. 2009, sp. zn. ).

Podľa ustanovenia (ďalej len „“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Iba ak sú splnené všetky uvedené predpoklady tak objektívnej povahy [písm. a) až c)], ako aj subjektívnej povahy [písm. d)], ide o zodpovednosť za škodu založenú na princípe zavinenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu ani nebol sporný skutkový priebeh udalostí, z ktorých následne vyvodzuje žalobca svoj žalobný nárok. Teda, že dňa 09.03.2015 bol zamestnanec žalovaného G. G. vyslaný na pracovnú cestu do H. ako vodič súpravy vozidiel. Dňa 10.03.2015 na parkovisku v B. zistil, že na ľavom prednom kolese riadiacej nápravy ťahača je pneumatika s defektom, koleso sám vymenil za náhradné nachádzajúce sa v držiaku na návese, čo následne telefonicky oznámil svojmu zamestnávateľovi (žalovanému). Po vykládke tovaru vo A. v H. dňa 11.03.2015 došlo za jazdy k prasknutiu vymenenej pneumatiky na ľavom prednom kolese motorového vozidla. Následkom náhleho prasknutia pneumatiky došlo k vybočeniu motorového vozidla z komunikácie a narazeniu kabíny vozidla do protiľahlého svahu. Pri náraze došlo k smrteľnému zraneniu vodiča G. G.. Taktiež nie je sporné, že v dôsledku smrteľného zranenia p. G. G. boli pozostalým poškodeného (manželke a dieťaťu) vyplatené dávky z dôchodkového poistenia formou vdovského a sirotského dôchodku v celkovej výške 19.117,78 eur za obdobie od 11.03.2015 do 07.09.2018. Žalobca založil svoj nárok na vyplatenie poskytnutých dávok na záveroch protokolu Inšpektorátu práce O. č. N.-X-XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 04.04.2017, ktorý podľa názoru žalobcu preukázal zavinené protiprávne konanie žalovaného, na základe ktorého došlo k výplate dôchodkových dávok pozostalým poistenca žalobcu pána G..

Ako už bolo uvedené, vznik zodpovednosti za škodu je založený na nevyhnutných predpokladoch, ktorými sú porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ku ktorým sa ako štvrtý predpoklad v niektorých prípadoch vyžaduje aj zavinenie. Z predložených listinných dôkazov - Protokolu Inšpektorátu práce O.

č. N.-X-XX-X.X/P-JX-XX (č.l. 3 spisu), dokumentu „Summary od Report and Conclusions“ (č.l. 66 - 68 spisu), Záznamu o registrovanom pracovnom úraze (č.l. 71 spisu), je dostatočne preukázané (a v konečnom dôsledku ani nebolo sporné medzi stranami), že došlo k protiprávnemu konaniu (výmena pneumatiky s defektom na hnacej náprave vozidla za nevhodnú pneumatiku určenú pre náves), následkom ktorého došlo k vzniku škody (smrteľný pracovný úraz poškodeného poistenca žalobcu p. G. a následné vyplatenie dávok nemocenského a úrazového poistenia pozostalým poškodeného), pričom k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním (smrteľný pracovný úraz poškodeného bol spôsobený náhlym prasknutím vymenenej nevhodnej pneumatiky a nárazom kabíny vozidla do svahu). Príčinou dopravnej nehody teda bola výmena ľavej prednej pneumatiky za pneumatiku, ktorá nebola technicky určená na použitie na hnacej náprave. Pokiaľ však ide o otázku zavinenia, žalobca v konaní nepreukázal, že by k vzniku škody došlo zavinením žalovaného. Práve naopak, z výsluchu svedka pána U. ako odborne spôsobilej osoby vykonávajúcej školenia pre profesionálnych vodičov, vyplýva, že v rámci školení je profesionálny vodič oboznamovaný okrem iného aj s metodikou označovania, starostlivosti, kontroly stavu, či prípadnej výmeny poškodených pneumatík, ako aj s informáciami, ktoré sú výrobcami pneumatík zobrazované na pneumatikách. Doklady predložené žalovaným (č.l. 31 - 37 spisu) zároveň preukazujú, že vodič p. G. bol preukázateľne držiteľom platného vodičského preukazu pre skupiny oprávnení A,B,C,E a T, platného preukazu o absolvovaní školenia vodičov z vyhlášky SÚBP č. a zo , a platného dokladu o psychickej spôsobilosti vodiča zo dňa 23.09.2014. Okrem toho bol poškodený p. G. preukázateľne držiteľom aj platnej kvalifikačnej karty vodiča.

o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov upravuje získavanie povinnej základnej kvalifikácie vodičov a pravidelný výcvik vodičov. Na základe toho sa vykonávajú kurzy základnej kvalifikácie vodičov a kurzy pravidelného výcviku vodičov. Tieto kurzy môže realizovať len školiace stredisko registrované podľa citovaného zákona na vykonávanie takýchto kurzov na okresnom úrade v sídle kraja. Potvrdením o získaní základnej kvalifikácie je osvedčenie o základnej kvalifikácii, ktoré vydáva vodičovi okresný úrad v sídle kraja. Následné kurzy pravidelného výcviku sú zamerané na zopakovanie a prehĺbenie úrovne vedomostí a zručností poskytovaných v kurzoch základnej kvalifikácie. Vodičovi, ktorý je držiteľom osvedčenia o základnej kvalifikácii alebo osvedčenia o pravidelnom výcviku, vydá okresný úrad v sídle kraja kvalifikačnú kartu vodiča na základe jeho písomnej žiadosti. Kvalifikačná karta vodiča je dokladom ustanoveným na vedenie vozidla v cestnej premávke. Vodič je povinný pri vedení motorového vozidla mať pri sebe tento doklad.

Tým, že bol poškodený p. G. držiteľom kvalifikačnej karty vodiča, preukázateľne tak musel byť oboznámený so všetkými podmienkami bezpečnej jazdy a jeho vedomosti a zručnosti museli byť predtým preverené príslušnými skúškami v zmysle platných právnych predpisov z oblasti dopravy (vrátane .). Rozsah a obsah kurzov profesionálnych vodičov (základnej kvalifikácie, resp. pravidelného výcviku) vyplývajú z Prílohy č. 1 a č. 3 , pričom ich bližšie popísal svedok U. pri svojej výpovedi pred súdom. Z dokazovania tak vyplynul obsah vzdelávania profesionálnych vodičov, a to aj konkrétne pracovný postup počas odstraňovania a výmeny pneumatiky, ohľadom konštrukcie pneumatík a ohľadom bezpečnosti a ochrane zdravia pri výmene kolesa.

Pokiaľ ide o inkriminovanú udalosť dopravnej nehody, dospel súd k záveru, že identifikácia poškodenia pneumatiky, ako aj následné riešenie situácie (výmenou, realizáciou bezpečného dojazdu, zabezpečením výmeny prostredníctvom odborného servisu), bola výlučne v kompetencii a zodpovednosti profesionálneho vodiča nákladnej kamiónovej dopravy - poškodeného p. G.. Ako vyplýva, že z dokumentu „Summary od Report and Conclusions“ (č.l. 66 - 68 spisu), príčinou dopravnej nehody bolo použitie nevhodnej pneumatiky na ľavej riadiacej náprave vozidla napriek tomu, že pneumatika bola určená na náves, nie na riadiacu nápravu. Z dokazovania zároveň vyplýva (a medzi stranami ani nie je sporné), že túto pneumatiku pred dopravnou nehodou osadil na vozidlo práve poškodený p. G.. Takúto pneumatiku mohol vodič použiť len na núdzový dojazd a nie ďalšiu jazdu v rozsahu stoviek kilometrov. Pod núdzovým dojazdom je pritom potrebné chápať jazdu vozidlom len na nevyhnutnú vzdialenosť a na nevyhnutný čas, t.j. do najbližšieho možného servisného miesta alebo bezpečného výjazdu z komunikácie. Všetky tieto skutočnosti musel, resp. mal vedieť vzhľadom na jeho kvalifikáciu výlučne poškodený ako profesionálny vodič a držiteľ kvalifikačnej karty vodiča. Možno teda konštatovať, že zavinenie na vzniku smrteľnej dopravnej nehody nesie v plnej miere poškodený, pretože svojím konaním (neodbornou výmenou pneumatiky a ďalšou jazdou na neprimeranú vzdialenosť) porušil dopravné predpisy a následkom toho vznikla dopravná nehoda.

Tretia osoba v zmysle § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v danom prípade žalovaný) má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky Sociálnej poisťovni (žalobcovi) len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku jeho konania. Pri posudzovaní nároku Sociálnej poisťovne na náhradu škody súd skúma prípadné spoluzavinenie poškodeného, majúce za následok obmedzenie zodpovednosti tretej osoby (žalovaného). Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nebolo preukázané zavinenie žalovaného na spôsobení smrteľného pracovného úrazu poškodeného p. G., nemohol vzniknúť ani regresný nárok žalobcu voči žalovanému na uhradenie vyplatených dávok dôchodkového poistenia pozostalým poškodeného.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami a na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru o nedôvodnosti žalobného návrhu žalobcu, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa ustanovenia o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

V súvislosti s námietkou premlčania má súd za to, že žalobca si regresný nárok voči žalovanému mohol v zmysle § 238 ods. 5 zákona o sociálnom poistení uplatniť (actio nata) najskôr nasledujúci deň potom, ako sa dozvedel o tom, kto za vznik škody zodpovedá, čo v danom prípade predstavuje moment, keď sa dozvedel o záveroch Protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 04.04.2017, na základe ktorého mohol žalobca vychádzať z toho, že dôchodkové dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Subjektívna trojročná premlčacia doba na jednotlivé splátky (dávky) vyplatené za obdobie od marca 2015 do marca 2017 tak začala plynúť najskôr dňom 05.04.2017 a uplynula by márne 05.04.2020. Objektívna desaťročná premlčacia doba začala plynúť od momentu vyplatenia dôchodkových dávok, t.j. najskôr od marca 2015 a márne by uplynula v marci 2025. Keďže však žalobca doručil žalobu na súd dňa 06.02.2019, jeho právo na náhradu vyplatených dôchodkových dávok nebolo premlčané, a teda námietka premlčania nebola vznesená dôvodne.

Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou pre vec nepodstatnou argumentáciou strán sporu prezentovanou v konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Podľa ustanovenia (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože dospel k záveru, že pri daných skutkových okolnostiach existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadať. Súd vychádzal z toho, že hoci v dôsledku zamietnutia žaloby by bol pomer úspechu žalovaného v rozsahu 100 %, zároveň má súd za to, že žalobca dôvodne predpokladal naplnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu (t.j. smrteľnú dopravnú nehodu poistenca žalobcu). Vzhľadom na to, že žalovaný pri vyšetrovaní Inšpektorátu práce O. nerozporoval zistené nedostatky, ktoré boli konštatované v protokole č. N. Až následne sa snažil svoju zodpovednosť za porušenie ustanovení a popierať, avšak procesne neúčinne (t.j. oneskorene podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, resp. zamietnutá kasačná sťažnosť). Sám žalovaný v konaní potvrdil, že pri dotazovaní zo strany žalobcu uznal, aby pozostalým po poškodenom boli vyplatené dôchodkové dávky, avšak nečakal, že ich bude od neho následne Sociálna poisťovňa regresne požadovať. Takisto v žiadosti o vyplatenie odškodného zo dňa 11.04.2017 (č.l. 72 spisu) žiadal žalobcu, aby odškodnil pozostalú manželku a syna poškodeného v rozsahu 100 %. Už z toho je zrejmé tendenčné konanie žalovaného, ktorý účelovo prijímal svoju zodpovednosť za smrteľný úraz svojho zamestnanca, dokým žalobca vyplácal pozostalým dôchodkové dávky, avšak už svoju zodpovednosť popieral, keď si žalobca voči nemu uplatnil regresný nárok za takto vyplatené dávky.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ().