Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. XXX, štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Zdenka Hrušková, advokátska kancelária, 010 01 Žilina, Makovického 7, IČO: 420 730 57, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 11.03.2019 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 26 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26 000 eur od 10.12.2018 do zaplatenia. V spojení s podaním zo dňa 03.06.2019 za žalovaného označil už len Slovenskú republiku, za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR a GP Slovenskej republiky. Návrh upravil a nežiadal už zaviazať pôvodne žalovaného v 1/ rade Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra SR a žalovaného v 2/ rade Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou prokuratúrou. 2. Žalobu odôvodnil tým, že v rámci trestného konania vedeného voči jeho osobe pod ČVS: I.-XXX/ XX-A.-XXXX na ORPZ v Žilne a pod č. XPv XXX/XX na Okresnej prokuratúre v Žiline došlo roku 2005 k vyšetreniu jeho duševného stavu v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní, a to vyšetrovateľka, prokurátori OP, KP, GP, následkom čoho mu bola spôsobená pri výkone verejnej moci škoda, presnejšie nemajetková ujma nesprávnym úradným postupom podľa Uviedol, že vyšetrovateľka v trestnom konaní ČVS: I.-XXX/XX- A.-XXXX voči nemu ako obvinenému nesprávnym úradným postupom tým, že na základe neaktuálneho v danom konaní už použitého príkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 15.03.2002 č.k. XXTp XX/XX na vyšetrenie duševného stavu ako obvineného, nariadila druhýkrát v roku 2005 vyšetriť duševný stav znalcami bez toho, aby si zabezpečila nový príkaz na aktuálne vyšetrenie duševného stavu znalcami zo strany súdu. Uznesením vyšetrovateľky ORPZ v Žiline zo dňa 12.01.2005, ČVS: I.U.-XXX/XX-A.-XXXX, ktorým boli pribratí znalci za účelom vyšetrenia duševného stavu a v rámci ktorého sa vyšetrovateľka priamo odvolávala na už použitý príkaz Okresného súd Žilina. Voči tomuto nesprávnemu postupu namietal a bránil sa zákonnými prostriedkami, podal voči uzneseniu vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005 o pribratí znalcov sťažnosť dňa 24.01.2005. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin uznesením zo dňa 17.08.2005 č. XPv XXX/XX-XXX sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Dovolával sa nápravy žiadosťou o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, na čo reagoval prokurátor Okresnej prokuratúry Martin listom zo dňa 23.08.2005 č. XPv XXX/XX-XXX a uviedol, že v postupe vyšetrovateľky nezistil žiadne závady.

Prokurátor mohol napraviť nesprávny úradný postup vyšetrovateľky a nemal taký nezákonný postup odobrovať. Ani Generálna prokuratúra SR na základe jeho podnetu nezjednala nápravu a konala úradne nesprávnym postupom, čo vyplýva z jej listu z 03.03.2006, sp. zn. IV/1 GPt 33/06 a z listu zo dňa 05.05.2006 č.k. IV/1 GPt 242/06-14 s tým že námietky vyhodnotila ako nedôvodné. K vyšetreniu duševného stavu v dôsledku nesprávneho úradného postupu reálne došlo a v tej súvislosti aj k podaniu znaleckého posudku zo dňa 25.04.2005 znalcami MUDr. F. L., Mudr. X. T. a MUDr. Y. Š., CSc., z odboru psychiatria a z odvetvia psychológia. V roku 2005 bol teda opakovane vyšetrený duševný stav žalobcu avšak bez existencie nového príkazu súdu na vyšetrovanie duševného stavu, a teda bez akéhokoľvek relevantného právneho podkladu vyžadovaného . Žalobca bol tak nezákonne podrobený daným úkonom trestného konania, a to všetko v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľky, na ktorý nadviazal nesprávny úradný postup prokurátora okresnej prokuratúry, ako aj generálnej prokuratúry, nakoľko tento postup vyšetrovateľky odobrili a nenapravili. Najvyšší súd SR v rámci dovolacieho konania v tejto trestnej veci v uznesení zo dňa 29.03.2017 sp. zn. uviedol, že námietka žalobcu je dôvodná. Vyšetrovateľka pri vydaní uznesenia o pribratí znalcov z 12.01.2005 mala žiadať súd o nový príkaz na vyšetrenie duševného stavu. Uzavrel, že postupom vyšetrovateľky, ktorá nežiadala okresný súd o vydanie nového príkazu na vyšetrenie duševného stavu, došlo k porušeniu práva žalobcu. Dňa 19.05.2017 sa tak dozvedel, že úradný postup vyšetrovateľky nebol správny. Skutočnosť, že reálne došlo k nesprávnemu úradnému postupu konštatoval Najvyšší súd SR. Žiadosťou zo dňa 03.10.2018 prostredníctvom orgánu v mene štátu vo veci náhrady škody podľa vyzval na predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej mu pri výkone verejnej moci podľa Žiadosti nebolo vyhovené s poukazom na a z dôvodu premlčania. Mal za to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol odmietnutý neoprávnene. V danej veci ide o nárok na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, nie nezákonným rozhodnutím. V otázke premlčania poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 22.11.2005 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 05.04.2011. Zdôraznil, že o škode sa dozvedel 19.05.2017, keď mu bolo doručené uznesenie NS SR, ktorý konštatoval, že vyšetrovateľka postupovala úradne nesprávnym spôsobom. Nárok tak nie je premlčaný. V jeho prípade nejde o nesprávny úradný postup, v prípade ktorého sa žiadne rozhodnutie ako nezákonné neruší, nemá teda objektívna lehota žiaden zmysel a ani neprichádza do úvahy ale len subjektívna lehota a tá mu začala plynúť dňom 19.05.2017, kedy sa dozvedel o tom, že mu ujma bola skutočne spôsobená nesprávnym úradným postupom. Musel sa podrobiť nedôstojnému úkonu vyšetrenia duševného stavu tromi znalcami, z odboru psychiatria a klinická psychológia, napriek nesprávnemu úradného postupu. Bola mu spôsobená nemajetková ujma. Došlo k závažnému a neoprávnenému zásahu do jeho ľudských práv a slobôd, najmä do jeho osobnostných práv, do osobnej slobody, osobnej integrity, bolo porušené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, bolo porušené jeho právo na rešpektovanie súkromného života a súkromia, vrátane práva na ochranu osobných údajov. Za porušenie jeho práv zodpovedá štát a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Jeho následky už nemožno nijako odčiniť, navrátenie do pôvodného stavu je nemožné, jediné čo prichádza do úvahy je len finančná náhrada nemajetkovej ujmy vzniknutej vyšetrením duševného stavu bez riadneho príkazu súdu, pričom túto náhradu žiada vo výške 26 000 eur. Všetko sa prejavilo u neho okrem iného v pocitoch neistoty, krivdy, poníženia, napätia, čo všetko negatívne zasiahlo do najrôznejších spoločenských vzťahov týkajúcich sa jeho osoby. Samotné vyšetrenie bolo stresujúce, psychicky vyčerpávajúce, nepríjemné, znalcom dal najavo, že vyšetrenie je v rozpore so zákonom, zaobchádzalo sa s ním ako s psychicky narušenou osobou. Nehovoriac o obsahu posudku, ktorého závery boli diametrálne odlišné - v negatívnom smere, od iného znaleckého posudku v inej jeho trestnej veci sp. zn. , v rámci ktorého bol vyšetrený jeho duševný stav v blízkej časovej súvislosti a s prospešnými závermi pre neho, čo negatívne pôsobilo aj na jeho seba posudzovanie, čo prerastalo do stavov nedôvery v zákon, stavov znechutenia, apatie, nespavosti. Hlavné pojednávania v jeho trestnej veci boli verejné, verejne sa oboznamoval aj znalecký posudok a závery posudku sú publikované aj v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. z 12.02.2015, rozsudky sú zverejňované na internete, pričom anonymizácia je prakticky nedostatočná, nie je problematické zistiť o akého obžalovaného sa jednalo v tom ktorom prípade anonymizovaného rozhodnutia a koho duševný stav a s akými závermi bol vyšetrovaný. Má stále pocity zahanbenia, narušenia osobnej dôstojnosti a iné negatívne pocity o to väčšie, že vyšetrenie duševného stavu bolo urobené bez zákonného príkazu súdu. Poukázal na jednoznačnú príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní na jednej strane a nemajetkovou ujmou ktorá mu vznikla na druhej strane. Či by sa bránil alebo nebránil voči nesprávnemu úradnému postupu nemá to žiadny vplyv na existenciu jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy - nie je to podmienkou uplatnenia

nároku. Nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie len samotné konštatovanie porušenia práva. Výška nemajetkovej ujmy 26 000 eur je opodstatnená s prihliadnutím na okolnosti veci a závažnosť zásahu a porušeniu práva. V tejto súvislosti mu vzniklo zaručené právo na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v jeho sfére človeka, ktorú je možné zmierniť už len poskytnutím finančnej náhrady. Nárok nie je nejakým domnelým nárokom, ale nárokom objektívne daným, nakoľko každý kto by sa nachádzal na jeho mieste a v jeho pozícii ako postihnutej osoby, by ju ako závažnú ujmu pociťoval. Úroky z omeškania žiadal priznať odo dňa, v ktorom mu bola doručená odpoveď, že nárok nebude uspokojený. 3. Okresný súd uvádza, že pasívna legitimácia Slovenskej republiky je nespochybniteľná, avšak dospel k názoru, že za štát mala konať iba Generálna prokuratúra SR. V tejto súvislosti okresný súd uvádza, že posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať mene štátu, má procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu, vzhľadom na obsah a povahu daného sporu, má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie, ale zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967). Okresný súd tak bol povinný sa postarať o odstránenie tejto procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej vady žaloby žalobcu poučil o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka (č.l. 145 spisu). V zmysle ods. písm. f) okresný súd dospel k záveru, že orgánom oprávneným konať za štát je Generálna prokuratúra. Okresný súd na tomto mieste poukazuje aj na súdnu prax v zmysle ktorej dospel k záveru, že konať v danej veci v mene štátu má Generálna prokuratúra SR, a to na rozsudok NS SR zo 14.10.2015, sp. zn. , ako aj na rozhodnutie č. 4 prijaté na zasadnutí Kolégia NS SR, ktoré sa konalo dňa 03.12.2015. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že sú naplnené predpoklady uplatnenia . Prokurátor vykonáva dozor v prípravnom konaní podľa . A o prokuratúre. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin uznesením zo dňa 17.08.2005 č. XPv XXX/XX-XXX sťažnosť žalobcu proti predmetnému uzneseniu vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005, ČVS: I.-XXX/XX-A.-XXXX, ako nedôvodnú zamietol. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin listom zo dňa 23.08.2005 č. -250 uviedol, že v postupe vyšetrovateľky nezistil žiadne závady. Prokurátor mal možnosť napraviť úradný postup vyšetrovateľky. Zachoval postup vyšetrovateľky, hoci mu právny poriadok dával oprávnenie konať aj inak, nevyužil svoju kompetenciu, uznesenie nezrušil. Na základe uvedeného súd v konaní ďalej konal už len s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky, a nie aj s Ministerstvom vnútra SR. Generálna prokuratúra SR listom z 03.03.2006, sp. zn. K. J. XX/XX a listom zo dňa 05.05.2006 č.k. K. J. XXX/XX-XX v dôsledku podaného podnetu zo strany žalobcu žalobcovi oznámila, že jeho námietky týkajúce sa danej veci a postupu vyšetrovateľky vyhodnotila ako nedôvodné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa okresný súd v tomto rozhodnutí, resp. v dôvodoch tohto rozhodnutia zaoberal už len podaniami (vyjadrením, duplikou) Generálnej prokuratúry SR, nie aj podaniami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu (č.l. 82 spisu). Žalobu žiadal zamietnuť. Mal za to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu zo strany žalovaného. Mal za to, že žalobca odvodzuje svoj nárok nie z nesprávneho úradného postupu, ale z nezákonného rozhodnutia, a to uznesenia vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005, ČVS: OÚV-309/10-ZA-2002 v spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Martin zo dňa 17.08.2005 č. XPv XXX/XX-XXX. Mal za to, že žalobca v žalobe nešpecifikoval nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, od ktorého by odvodzoval svoj nárok. Uviedol, že nie sú splnené podmienky pre konanie podľa Tvrdenia žalobcu o existencii nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu sú len jeho tvrdeniami bez toho aby ich existencia bola preukázaná tak ako to predpokladá ust. , a Uviedol, že rozhodnutie NSSR sp. zn. zo dňa 29.03.2017 je potrebné vykladať z hľadiska jeho výrokovej časti. NS SR dovolanie žalobcu odmietol. Nezistil porušenie práva na obhajobu, ktoré by nepochybne premietol do výrokovej časti svojho rozhodnutia. Rozhodnutie NSSR sa tak z hľadísk podstatných pre aplikáciu uznesenia vyšetrovateľky nedotýka. Nezákonným rozhodnutím je len právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo sa v danej veci nestalo. Uznesenie vyšetrovateľa, policajta, či prokurátora v trestnom konaní je potrebné považovať z hľadiska aplikácie za rozhodnutie a v žiadnom prípade nie za nesprávny úradný postup. Podľa žalobcu malo byť do jeho práv zasiahnuté do jeho osobnostných práv vykonaním znaleckého dokazovania, ktoré však bolo realizované práve na základe uznesenia vyšetrovateľky. Týmto uznesením vyšetrovateľky o pribratí znalca boli založené práva a povinnosti, ktorých výkon žalobca namieta. Znalecké dokazovanie bolo vo veci vykonané výlučne na základe uznesenia vyšetrovateľky. Vzniesol

námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 26 000 eur z titulu podľa žalobcu nezákonného uznesenia vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005. Uviedol, že nie sú mu známe také prílohy žaloby, z ktorých y vyplývalo, kedy žalobcovi bolo oznámené uznesenie vyšetrovateľky 12.01.2005, nepochybne sa tak stalo pred podaním sťažnosti, ktorú žalobca podal dňa 24.01.2005. Namietal samotnú dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy. Mal za to, že žalobca s výnimkou svojich tvrdení, nárok na náhradu škody vo výške 26 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy nijako nepreukázal a v tomto smere ani neprodukuje žiadne dôkazy. 5. Žalobca v replike (č.l. 97 spisu) zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v žalobe. Nesúhlasil, že v danej veci si odvodzuje nárok od nezákonného rozhodnutia. Zdôraznil, že nárok si uplatňuje z nesprávneho úradného postupu, tak ako uviedol v žalobe a tento v žalobe aj podrobne konkretizoval. Zdôraznil, že žiadny z orgánov činných v trestnom konaní nezabezpečil príkaz na vyšetrenie duševného stavu od súdu. Považoval za chybné zaoberať sa tak príslušnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa k nezákonnému rozhodnutiu. Poukázal na . Opakovane zdôraznil rozhodnutie NSSR, ktorý konštatoval nesprávny úradný postup vyšetrovateľky. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú. V otázke premlčania sa pridržiaval argumentácie prezentovanej v žalobe. Rovnako sa pridržiaval argumentácie vo vzťahu k vzniku, preukázaniu a výške nemajetkovej ujmy. Zdôraznil, že bol nezákonne vyšetrovaný jeho duševný stav. 6. Žalovaný v podanej duplike (č.l. 123 spisu) v celom rozsahu odkázal na vyjadrenie k žalobe. Neuznal ani samotnú existenciu nároku. 7. Žalobca v podaní zo dňa 07.07.2019 (č.l. 132 spisu) mal za to, že jeho nárok je v celom rozsahu daný. Opätovne zdôraznil, že nárok odvodzuje z nesprávneho úradného postupu špecifikovaného a konkrétne opísaného v podanej žalobe a nie z nezákonného rozhodnutia. Preto považuje námietku premlčania za nedôvodnú. 8. Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 05.03.2020, na ktorom vec za účasti strán sporu prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej. Okresný súd v súlade s uviedol stranám sporu svoje predbežné právne posúdenie, najmä v otázke titulu uplatneného nároku, t.j. či sa v danej veci jedná o nárok uplatnený na základe nesprávneho úradného postupu alebo nárok uplatnený z nezákonného rozhodnutia a v tej spojitosti aj v otázke premlčania uplatneného nároku (č.l. 193 spisu). 9. Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom zotrvala na doterajšej argumentácii v spore. Zotrvala na argumentácii, že v danej veci sa jedná o nárok z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle Zdôraznila, že nárok v danej veci jednoznačne premlčaný nie je. Nesúhlasila s predbežným právnym posúdením zo strany súdu. Mala za to, že sa nemôže jednať o nárok z titulu nezákonného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie vyšetrovateľky o pribratí znalcov nebolo žiadnym nadriadeným orgánom zrušené z dôvodu nezákonnosti. Najvyšší súd konštatoval, že sa jedná o nesprávny úradný postup, nie že ide o nezákonné rozhodnutie. Okresný súd tak nemôže prebíjať názor Najvyššieho súdu. Najvyšší súd jasne konštatoval, že postup vyšetrovateľky bol nesprávny. Okresný súd sa tak odchýlil od vysloveného názoru súdu vyššieho stupňa. Uviedla, že príkaz na vyšetrenie duševného stavu je samostatné rozhodnutie a je stanovený určitý postup, ktorý vyšetrovateľ alebo prokuratúra musí dodržať, aby k vyšetreniu duševného stavu došlo. Ide tu o dve rozhodnutia a postup, ktorý musí byť zachovaný. Ide tu o rozhodnutie o pribratí znalcov a o príkaz súdu na vyšetrenie duševného stavu a tomu predchádza postup vyšetrovateľky, kde musí požiadať o príkaz. Takže tu nemožno dávať do jednej roviny fakt, že nebol vyžiadaný príkaz s nezákonným rozhodnutím o pribratí znalcov, nakoľko absentuje jeden medzník a tým je príkaz. Nemožno tak hovoriť o nezákonnom rozhodnutí o pribratí, ale o nesprávnom úradnom postupe v súvislosti s vyšetrením duševného stavu, keď nežiadala vyšetrovateľka o vydanie príkazu. Pokiaľ by nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, tak najvyšší súd sa ani nebude zapodievať takouto okolnosťou a neuvedie, že vyšetrovateľka pochybila až došlo k porušeniu práva obvineného. Ak by mal najvyšší súd za to, že ide o nezákonné rozhodnutie, čo sa týka pribratia znalcov, tak by to jasne uviedol. 10. Žalovaný pred súdom v celosti zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Zotrval na argumentácii, že v danej veci sa jedná o nárok z titulu nezákonného rozhodnutia, nie nesprávneho úradného postupu a zotrval tak aj na vznesenej námietke premlčania. 11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa aj s podstatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli danej veci, ako aj v spise tunajšieho okresného súdu sp. zn. , ktorého súčasťou bol aj spis NS SR sp. zn. a tiež vyšetrovací spis č. ČVS: OÚV-309/10-ZA-2002, a to vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej.

12. Uznesením zo dňa 12.01.2005, ČVS: I.-XXX/XX-A.-XXXX vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ úrad justičnej a kriminálnej polície Žilina pribrala na vyšetrenie duševného stavu žalobcu znalcov z

odboru psychiatria a odvetvia klinická psychológia. (č.l. 13 spisu). Uznesenie o pribratí znalcov, a teda nariadenie vyšetrenia duševného stavu žalobcu bolo na základe príkazu na vyšetrenie duševného stavu žalobcu z Okresného súdu v Žiline pod č. zo dňa 15.03.2002.

13. Príkazom na vyšetrenie duševného stavu č. XXTp XX/XX zo dňa 15.03.2002 okresný súd vydal príkaz na vyšetrenie duševného stavu žalobcu, ktoré vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu žalobca navrhla vyšetrovateľka OÚV PZ Žilina v konaní pod č. ČVS: OÚV-XXX/XX-A.-XXXX zo dňa 13.03.2002.

14. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin uznesením č.k. XPv XXX/XX-XXX zo dňa 17.08.2005 sťažnosť žalobcu podanú dňa 24.01.2005 proti uzneseniam vyšetrovateľa OR PZ ÚJKP OVK Žilina sp. zn. I.-XXX/XX-A.-XXXX z 12.01.2005 a 14.01.2005, ktorými do konania pribral znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria na vyšetrenie duševného stavu žalobcu a tiež pribral znalca z odboru zdravotníctva za účelom popísania poranení poškodenej a žalobcu ako nedôvodné zamietol.

15. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 29.03.2017 dovolanie žalobcu odmietol. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že vyšetrovateľka pri vydaní uznesenia o pribratí znalcov z 12.01.2005 mala žiadať súd o nový príkaz na vyšetrenie duševného stavu, avšak treba poukázať aj na skutočnosť, že žalobca bol právne zastúpený, sťažnosť voči uzneseniu si podal avšak nie z dôvodu, že nebol platný príkaz na vyšetrenie duševného stavu, ale z dôvodu zaujatosti vyšetrovateľky. Uzatvoril, že postupom vyšetrovateľky, ktorá nežiadala okresný súd o vydanie nového príkazu na vyšetrenie duševného stavu došlo k porušeniu práva žalobcu, ktoré však nie je možné kvalifikovať s poukazom na okolnosti veci za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, tak aby mohlo zakladať dovolací dôvod podľa .

16. Podaním zo dňa 03.10.2018 podal žalobca na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

17. Podaním zo dňa 18.01.2019 Generálna prokuratúra SR oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť a jeho nárok na náhradu škody neuspokojí.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa , , Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

19. V prvom rade okresný súd považuje za potrebné uviesť, že v danej veci z hľadiska právnej kvalifikácie zodpovednostného vzťahu sa jedná o nárok na náhradu škody uplatnený z titulu nezákonného rozhodnutia v súlade s a a nie o nárok z titulu nesprávneho úradného postupu. Okresný súd pri právnej kvalifikácii uplatneného nároku vychádzal aj z Uznesenia Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 19.09.2018, podľa ktorého právnej vety na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť zákonné rozhodnutie. Ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné a teda by nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej moci poškodený subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu. Vzhľadom na predmet danej veci, uplatnený nárok na náhradu škody podľa okresný súd má vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci za to, že nárok žalobcu je treba posudzovať ako nárok na náhradu škody nie z titulu nesprávneho úradného postupu, ale nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia. Okresný súd v danej veci neposudzuje či vyšetrovateľka zvolila správny alebo nesprávny úradný postup, záver o postupe vyšetrovateľky v danej veci vyplýva z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý záver najvyššieho súdu okresný súd týmto rozhodnutím neneguje, nerozporuje, neprebíja tak ako namietala právna zástupkyňa žalobcu. Okresný súd sa s predmetným názorom najvyššieho súdu vo vzťahu k postupu vyšetrovateľky v danej veci nezaoberá. Okresný súd názor najvyššieho súdu berie na zreteľ, tento v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyvracia, nepopiera, ani sa od tohto názoru neodchyľuje. Okresný súd má pri právnej kvalifikácii zodpovednostného vzťahu len za to, že úradný postup vyšetrovateľky, vyhodnotený najvyšším súdom ako nesprávny úradný postup, bol zavŕšený rozhodnutím vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005 ČVS: I.-XXX/XX-A.-XXXX, voči ktorému podanú sťažnosť prokurátor uznesením zo dňa 17.08.2005 č.k. XPv XXX/XX-XXX zamietol, a v tomto rozhodnutí sa úradný postup vyšetrovateľky aj prejavil. Úradný postup vyšetrovateľky bol „zhmotnený“ v rozhodnutí vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005 ČVS: OÚV-XXX/XX-A.-XXXX o pribratí znalcov za účelom vyšetrenia duševného stavu žalobcu. V otázke právnej kvalifikácie zodpovednostného vzťahu podľa sa tak jednoznačne jedná o nárok na náhradu škody na základe nezákonného rozhodnutia, nie nesprávneho úradného postupu. Okresný súd má za to, že v prípade, že sa nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu odzrkadlí v jeho rozhodnutí, t.j. v danej veci v rozhodnutí vyšetrovateľky zo dňa 12.01.2005 ČVS: I.-XXX/XX-A.-XXXX, tak v takom prípade sa možno domáhať nároku na náhradu škody len z titulu nezákonného rozhodnutia. Úradný postup vyšetrovateľky ktorá pribrala do konania znalcov uznesením zo dňa 12.01.2005 ČVS: I.-XXX/XX-A.-XXXX na základe „starého“ príkazu súdu bez toho, aby si vyžiadala nový príkaz sa zhmotnil do jej rozhodnutia zo dňa 12.01.2005 ČVS: OÚV-XXX/ XX-A.-XXXX. Nemožno tak prisvedčiť názoru právnej zástupkyni žalobcu, že nemožno dávať do jednej roviny fakt, že nebol vyžiadaný príkaz s nezákonným rozhodnutím o pribratí znalcov, nakoľko absentuje jeden medzník a tým je príkaz. Okresný súd má za to, že tento postup vyšetrovateľky, ktorá pribrala znalcov bez príkazu súdu bol pohltený vydaním rozhodnutia zo dňa 12.01.2005 ČVS: I.-XXX/XX-A.- XXXX. Okresný súd poukazuje aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v zmysle ktorých nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky a pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti, či vady postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a

môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, presne tak ako tomu bolo aj v tejto prejednávanej veci. Ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia za týmto účelom zhromažďuje podklady hodnotí zistené skutočnosti tieto právne posudzuje ide o činnosť smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené v zmysle ustanovení upravujúcich nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny radný postup teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. Vychádzajúc z uvedeného tak názor právnej zástupkyne žalobcu, že nemožno hovoriť o nezákonnom rozhodnutí o pribratí znalcov, ale o nesprávnom úradnom postupe v súvislosti s vyšetrením duševného stavu, keď vyšetrovateľka nežiadala nový príkaz, možno posúdiť ako názor v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

20. Z dôvodu, že súd kvalifikoval uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia a z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného okresný súd nárok žalobcu ako neskoro uplatnený zamietol. Pri posudzovaní otázky premlčania súd vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Pokiaľ ide v danej veci o samotné plynutie premlčacej doby podľa citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že predmetné uznesenie je zo dňa 12.01.2005. Bolo nesporné, že žalobca podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť dňa 24.01.2005, a teda rozhodnutie bolo žalobcovi bezpochyby oznámené a doručené, tak ako vyplýva aj zo skutkového stavu veci. Zo zisteného skutkového stavu veci tak vyplýva, že žalobcovi bolo doručené rozhodnutie pred 24.01.2005. Ak žalobca podal žalobu dňa 11.03.2019 podal ju neskoro, teda po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na márne uplynutie objektívnej premlčacej doby sa okresný súd nezaoberal už subjektívnou.

21. Vzhľadom na právny záver o premlčaní nároku, sa okresný súd už nezaoberal ani ostatnými vznesenými námietkami a tvrdeniami. Súd tak nevyhodnocoval ani splnenie podmienok na náhradu škody v súlade s príslušnými ustanoveniami (, zákona). Okresný súd dodáva, že v danej veci len konštatoval, že z hľadiska právnej kvalifikácie a ide o nárok z titulu nezákonného rozhodnutia a zároveň podľa o nárok premlčaný. Okresný súd sa tak už nezaoberal splnením predpokladov nevyhnutných pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobnej ne.

22. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné (a to v prvom rade právnou kvalifikáciou zodpovednostného vzťahu pri uplatnenom nároku a v tej spojitosti aj vznesenou námietkou premlčania).

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalobcovi.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.