Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/81/2018

Potvrdené rozhodnutím 10Co/96/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Y. XXX/XX, XXX XX K., v zastúpení právne - JUDr. Roman Hriadel, advokát, so sídlom O. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému - E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX K., v zastúpení právne - JUDr. Martin Masný, advokát, so sídlom X. Z. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 1.621,80 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 41C/81/2018-68 zo dňa 5.3.2020 takto rozhodol: P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: G. P.Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. XXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Roman Hriadel, advokát, so sídlom Národná 806/16, 010 01 Žilina, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, V. L. X, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Martin Masný, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie 1 621,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou osobne podanou na Okresnom súde Žilina dňa 12.10.2018 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 621,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 621,80 eur od 14.08.2018 do zaplatenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.07.2018 žalobca utrpel ťažké zranenie pádom na nehnuteľnosti patriacej žalovanému, na plavárni na schodoch pri bočnom vchode. Žalobca ako dôkaz predložil fotodokumentáciu uvedenej plochy, kde došlo k úrazu. Žalobca bol odvezený motorovým vozidlom svojou priateľkou na Urgentnú traumatologickú ambulanciu. Pri páde utrpel žalobca zranenie - zlomeninu dolného konca vretennej kosti a vyvrtnutie a natiahnutie členka, čo potvrdzuje lekárska správa MUDr. M. Š. z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline, Urgentná traumatologická ambulancia spísaná dňa 21.07.2018 o 17.30 hod. Pre zhoršenie zdravotného stavu sa žalobca opätovne v ten istý deň dostavil na vyšetrenie do Fakultnej nemocnice s poliklinikou, Urgentná traumatologická ambulancia v Žiline, čo potvrdzuje lekárska správa MUDr. P. X. zo dňa 21.07.2018 spísaná o 19:43 hod. Dňa 25.07.2018 a dňa 31.08.2018 absolvoval žalobca lekárske vyšetrenia, čo potvrdzuje lekárska správa MUDr. L. B., úrazová chirurgia zo dňa 25.07.2018 a Lekárska správa MUDr. U. V. zo dňa 31.07.2018. Žalobca listom zo dňa 14.08.2018 sa snažil riešiť vec mimosúdne, na čo však žalovaný vôbec nereagoval. Schodište, na ktorom žalobca utrpel zranenie, nie je do dnešného dňa opravené. Podľa informácií žalobcu na schodišti utrpelo zranenie už viacero osôb, vzhľadom k tomu, že schodište nie je ohradené a je prípustné verejnosti. Výška náhrady za bolesť sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za 1 bod a výslednú sumu sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že cena za 1 bod predstavuje sumu 19,08 eur, t.j. priemerná mesačná mzda za rok 2017 predstavuje sumu 954 eur x 2 %. Celková suma náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví predstavuje sumu 1 621,80 eur (85 x 19,08 eur). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca si uplatňuje celkovú škodu vo výške 1 621,80 eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 5 %

od 14.08.2018, t.j. od podania návrhu na mimosúdne pokonanie. Vzhľadom k tomu, že so žalovaným nie je možné vyporiadať vec mimosúdne, je žalobca nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2018 poprel nárok žalobcu v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca vyvodzuje svoj nárok titulom údajnej zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví žalobcu v dôsledku zranenia, ktoré sa žalobcovi malo stať na nehnuteľnosti údajne patriacej žalovanému. Tvrdil, že s opisom stavu uvedeným v žalobe a z neho rezultujúcim nárokom na náhradu škody sa nemožno stotožniť. Tvrdil, že sa nedopustil takého konania contra legem, ktoré by v kauzálnej súvislosti rezultovalo do vzniku škody na zdraví žalobcu. Mal za to, že nemožno predmetný prípad subsumovať pod . Tiež mal za to, že zodpovednosť žalovaného nemožno abstrahovať ani u . Uviedol, že sa dištancuje od akejkoľvek zodpovednosti za škodu vzniknutú na zdraví žalobcu, a to v dôsledku absencie kauzálnej súvislosti medzi jeho konaním a škodou vzniknutou na zdraví žalobcu. Poukázal, že žalobca tvrdí, že úraz utrpel na schodišti, pričom z predložených dôkazov vyplýva, že príčinou úrazu žalobcu bol pád na tej istej rovine, t.j. logickým výkladom je možno dospieť k záveru, že pri páde nedošlo na schodisku, ale na rovine. Uviedol, že MUDr. M. Š. vo svojej správe zo dňa 21.07.2018 uviedol, že žalobca sa šmykol na plavárni, spadol a poranil si pr. zápästie, podvrtol ľavý členok a nohu. Spochybnil aj lekársky posudok MUDr. M. D., PhD., nakoľko mal za to, že tento neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti v zmysle pozitívnej taxatívnej enumerácie uvedenej v Z hľadiska kvalifikácie škody na zdraví žalobcu preto nemožno uvedenú listinu vydanú MUDr. M. D., PhD. považovať za lekárky posudok. V zmysle položky č. 167c sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch je podvrtnutie členkového kĺbu ustanovená rozpätím bodov 15-25. MUDr. M. D., PhD. bez akéhokoľvek zdôvodnenia kvalifikoval túto položku 25 bodmi. Z lekárskych správ však nie je zrejmé, že v prípade žalobcu by sa malo jednať o vážne poškodenie zdravia, či ťažší alebo dlhší priebeh liečenia. Naopak práve v správe MUDr. Ľ. V. zo dňa 25.07.2018 (t.j. už 4 dni po úraze) je uvedené, že žalobca sa cíti lepšie. Končatina bez NCZ. V prípade, ak by súd považoval lekársky posudok za dostatočný, navrhol vykonať znalecké dokazovanie pre účely verifikácie rozsahu škody na zdraví žalobcu. Poukázal na absenciu pasívnej vecnej legitimácie v jeho prípade. Tvrdil, že sa nedopustil konania, či už omisívneho alebo komisívneho charakteru, ktorého bezprostredným následkom by bol vznik škody na zdraví žalobcu. 4. Okresný súd vo veci samej nariadil pojednávane na deň 05.03.2020, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej. 5. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa pridržiava doterajšej argumentácie v spore. Nad rámec uviedol, že má za to, že sú splnené zákonné podmienky na priznanie nároku. V prípade pochybnosti lekárskeho posudku MUDr. D., žiadal jeho výsluch. Uviedol, že so žalovaným mimosúdne rokovali, a žalovaný ponúkol žalobcovi sumu 500 eur, s ktorou žalobca nesúhlasil. Uviedol, že preukazovanie určitých skutočností môže vyplývať z ďalšieho dokazovania. Tvrdil, že žalobca nemá žiadnu možnosť, aby preukazoval vlastníctvo strany žalovaného. Uviedol, že ak dôkazy, ktoré nemôže zabezpečiť žalobca, je na strane žalovaného, aby preukázal túto skutočnosť, pretože dôkazné bremeno prešlo na žalovaného. Mal za to, že preukázali tvrdenia obsiahnuté v žalobe. Žalovaný jednoznačne, presne a zrozumiteľne vysvetlil ako sa celá udalosť stala. Popísal, kde sa to stalo v určitých súvislostiach, ktoré majú logiku a z toho vyplýva aj záver, že k zraneniu došlo tak ako on uviedol. Mal za to, že bola preukázaná aj výška škody, a to posudkom MUDr. D.. Uviedol, že žalovaný ako vlastník schodov je za ne zodpovedný, musí ich udržiavať v stave, aby nedochádzalo k úrazom. Prevádzka žalovaného je určená na poskytovanie reštauračných služieb. Podmienkou poskytovania reštauračných služieb je aj to, že sú zabezpečené všetky ďalšie súvislosti s tým spojené a jedna z tých podmienok sú aj toalety pri takýchto zariadeniach a tieto toalety patria k prevádzke. Žalovaný zodpovedá za prístup k toaletám a má ich udržiavať v stave, aby nedošlo k zraneniam. Mal za to, že bez akýchkoľvek pochybností je preukázané, že úraz sa stal na schodoch, ktoré sú k prevádzke, aj k toaletám, ktoré patria k prevádzke žalovaného. 6. Právny zástupca žalovaného pred súdom zotrval na doterajšej skutkovej ako aj právnej argumentácii prezentovanej v spore. Uviedol, že pri rozporovaní akejkoľvek zodpovednosti za škodu na zdraví žalobcu, však tomuto napriek popretí jeho zodpovednosti v rámci mimosúdnych pojednávaní žalovaný ponúkol 500 eur. Žalobca nesúhlasil. Trval na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Spochybnil tvrdenie žalobcu, že schodisko je vo vlastníctve žalovaného. Žiadal žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, ako aj k príčinnej súvislosti. 7. Žalobca pred súdom v rámci svojho výsluchu uviedol, že v deň úrazu bol na plavárni. Navštevoval prevádzku aj u pána Š., ktorý ju má v prenájme od žalovaného. V deň, keď došlo k úrazu, bol na terase, ktorú prevádzkuje C. Š.. Išiel použiť WC, ktoré je pre zamestnancov prevádzky Š., ale využívala ich aj verejnosť, nikdy neboli uzamknuté, WC boli voľne dostupné aj pre hostí prevádzky žalovaného. Na

WC išiel po predmetných schodoch, ktoré sú zdevastované. Uviedol, že tieto schody patria prevádzke žalovaného. Nebola žiadna prekážka, aby sa niekto dostal k WC. Nikto, ani Š., ani jeho bývalý spoločník nemali žiadne námietky voči používaniu WC. Uviedol, že WC patrí žalovanému. WC je za prevádzkou. Pri zostupe po schodoch ku WC sa mu na schodoch stal úraz, nikto úraz nevidel. Až keď už ležal pri aute, ku ktorému spadol, ho videl Š.. Š. dlhší čas nevnímal, že leží pri aute, až keď na neho začal mávať došlo mu, že sa niečo stalo a prišiel ku nemu a pomohol mu postaviť sa. K WC nie je žiadna tabuľa zákazov, alebo zákaz nepovolaným osobám, alebo niečo podobné. Schody sa bežne používajú. Nie je tam žiadna zábrana na vstup. Je to voľne otvorené, voľne prístupné, schody sú rozsypané. Ani WC nie je zabezpečené, je to voľne prístupné. Až po úraze sa tam objavila malá tabuľka zákaz vstupu nepovoleným osobám, do úrazu tam žiadny zákaz nebol. Ako miesto úrazu určil vonkajšie schodisko na plavárni, schody ktoré sú od Domu techniky. Tvrdil, že schody vlastní žalovaný. Schodov je šesť. Spadol na treťom schode. Úraz sa mu stal cca o 15-16 hodine podvečer. Bolo horúce leto. Vypil dve pivá. V čase úrazu bol pri zmysloch. Po úraze išiel na urgent. Š. nevidel ako spadol, videl ho ležať až pri aute. Š. nemal ani šajnu, že spadol. Nebol pod vplyvom alkoholu, nevyplýva to ani z lekárskych správ. Pasívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od vlastníctva žalovaného k predmetným schodom. 8. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli.

9. Podľa lekárskej správy MUDr. M. Š. zo dňa 21.07.2018 žalovaný mal stanovenú diagnózu zlomenina dolného konca vretennej kosti, bližšie neurčená, vyvrtnutie a natiahnutie členka, časť bližšie neurčená. V správe sa píše pád na tej istej rovine pri pokĺznutí, podvrtnutí a potknutí. Šmykol sa na plavárni, spadol a poranil s pr. zápästie, podvrtol ľavý členok a nohu.

10. Podľa lekárskej správy MUDr. P. X. zo dňa 21.07.2018 žalovanému bola stanovená diagnóza zlomenina dolného konca vretennej kosti, bližšie neurčená, vyvrtnutie a natiahnutie členka, časť bližšie neurčená. V správe sa píše pád na tej istej rovine pri pokĺznutí, podvrtnutí a potknutí.

11. Podľa lekárskej správy MUDr. Ľ. V. zapísaná MUDr. L. B. bola žalovanému dňa 25.07.2018 stanovená diagnóza otvorená rana prstov bez poškodenia nechtu, zlomenina dolného konca vretennej kosti bližšie neurčená, pričom pacient sa cíti trošku lepšie a končatina bez NCZ, opuch v regresii, končatina bez NCZ, RTG vidujem postavenie t. č. vyhovujúce.

12. Podľa lekárskej správy MUDr. U. V. zo dňa 31.07.2018 žalovanému bola stanovená diagnóza zlomenina dolného konca vretennej kosti bližšie neurčená, RTG postavenie - vhodné ku konz. Th, opuch primeraný, n - c v norme prsty voľné.

13. Žalobca listom zo dňa 14.08.2018 vyzval žalovaného na dobrovoľnú úhradu škody. Žalovanému doručený dňa 18.08.2018.

14. Podľa lekárskeho posudku MUDr. M. D., PhD. zo dňa 07.09.2018 žalovaný mal stanovenú diagnózu zlomenina dolného konca vretennej kosti bližšie neurčená. Úraz utrpel dňa 21.07.2018, zlomenina dolného konca vretennej kosti s posunutím úlomkov, liečená konzervatívne, podvrtnutie ľavého členkového kĺbu liečené konzervatívne. Odškodnenie za bolesť podľa pol 149b zlomenina dolného konca vretennej kosti s posunom úlomkov 60 bodov, pol 167c podvrtnutie členkového kĺbu 25 bodov. Odškodnenie za bolesť je 85 bodov.

15. Podľa potvrdenia o priemernej mesačnej mzde zamestnanca hospodárstva SR v roku 2017 priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva v roku 2017 dosiahla 954 eur.

16. Okresný súd sa oboznámil aj s predloženými fotografiami schodiska (prílohová obálka č.l. 12 spisu).

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa , bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

Podľa § 2 ods. 3 písm. a) b) c) zákona poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „poskytovateľ náhrady“) je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 zákona náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 zákona Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/437/>). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Podľa žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

18. V prvom rade sa okresný súd zaoberal a vyhodnocoval námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.

19. Okresný súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaný je v danej veci pasívne vecne legitimovaný ležalo na žalobcovi. Okresný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní, ktoré je viazané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný

žalobou, to znamená nielen neprekročiteľnosť navrhovaného súdneho výroku, ale aj viazanosť tzv. skutkom, t.j. žalobnými tvrdeniami, z ktorých žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a ním tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. V sporovom konaní, aby strana bola úspešná, je potrebná jej vecná legitimácia, aktívna legitimácia na strane žalobcu a pasívna legitimácia na strane žalovaného. Vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva. Vecne legitimovaný je ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu alebo subjektom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorých sa v konaní jedná.

20. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že pasívna vecná legitimácia žalovaného však nie je v danej veci zo strany žalobcu preukázaná. Nie je preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej mal žalobcovi vzniknúť dňa 21.07.2018 úraz, resp. nie je preukázané, že vlastníkom predmetného schodiska, na ktorom žalovaný dňa 21.07.2018 spadol a utrpel úraz je vo vlastníctve žalovaného. Nie je tak preukázané, že žalovaný mal povinnosť (či už zákonnú, prípadne zmluvnú) sa o túto nehnuteľnosť, resp. o tieto predmetné schody starať, tieto udržiavať vo vyhovujúcom stave v rámci bezpečnosti a bezpečného pohybu na nich, tieto opravovať, či rekonštruovať. Nie je tak preukázané, že žalovaný bol povinný vykonávať údržbu predmetných schodov. Skutočnosť vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, resp. predmetných schodov bola aj spornou otázkou medzi stranami sporu. Okresný súd uvádza, že medzi stranami sporu bolo sporné, že žalobca dňa 21.07.2018 utrpel úraz na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalovaný. Žalovaný vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti poprel. Vyplýva to nielen z vyjadrenia k žalobe, ale aj z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní. Rovnako nebolo preukázané, že by žalovaný zodpovedal za škodu ako prevádzkovateľ schodiska, resp. že by zodpovedal na inom zákonnom, či zmluvnom podklade. Žalobca tvrdil, že vlastníkom predmetného schodiska je žalovaný, avšak svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nedoložil žiadne dôkazy a ani nenavrhol v tomto smere žiadne dokazovanie. Len uviedol, že sa dozvedel, že vlastníkom predmetných schodov je žalovaný. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že sporové konanie podľa je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou. Strana súdneho konania má povinnosť tvrdenia, obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných k posúdeniu jeho nároku a povinnosť dôkaznú, obsahom ktorej je označovanie a predkladanie dôkazov. Strana sporu je povinná najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinná preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi. Z prejednacej zásady vyplýva zodpovednosť strany sporu za zistenie skutkového stavu veci. Vychádzajúc z uvedeného ak žalobca tvrdil, že žalovaný je vlastníkom predmetných schodov (prípadne prevádzkovateľom), a teda je v danej veci pasívne vecne legitimovaný, bol povinný toto tvrdenie aj preukázať. Žalobca mal možnosť k tomuto svojmu tvrdeniu doložiť dôkazy. Ak nebolo v jeho možnostiach súdu doložiť dôkazy, resp. tieto dôkazy zabezpečiť, tak ako tvrdil právny zástupca žalovaného, žalovaný mal možnosť súdu navrhnúť dokazovanie v tomto smere, t.j. na preukázanie svojich tvrdení o vlastníckom práve žalovaného. V civilnom procese je úplne bežnou praxou, že niektoré pre vec relevantné dôkazy, ktoré strany sporu bez svojej viny nemôžu zabezpečiť, či predložiť, sú na návrh zabezpečované cestou súdu. Súd však nemôže v civilnom sporovom konaní bez návrhu strán sporu vykonávať dokazovanie, resp. naznačovať v akom smere by sa malo dokazovanie pre úspech strany sporu vyvíjať a ktoré dôkazy by bolo potrebné, či nutné vykonať. Nemožno tak súhlasiť so žalobcom, ktorý súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy a ani nenavrhol súdu žiadne relevantné dokazovanie na preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (a teda jeho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti), že z jeho strany nebolo možné túto spornú otázku preukázať, a teda dôkazné bremeno prešlo automaticky na žalovaného. Okresný súd uvádza, že obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena tej ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. ). Okresný súd tak má za to, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného preukazuje žalobca tak ako už uviedol vyššie. Na žalobcovi ležalo dôkazné bremeno v tomto smere. Nebolo tak možné pri negatívnej dôkaznej teórii dôkazné bremeno preniesť na žalovaného, ktorý tvrdil, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Na žalovanom neležalo ani dôkazné bremeno, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti prípadne je. Toto bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu. Okresný súd dopĺňa, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu

v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. ).

21. Vzhľadom na uvedené tak nie je preukázané ani protiprávne konanie žalovaného ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu vzniknutej žalobcovi. Ak nebolo preukázané, že žalobca je vlastníkom, či prevádzkovateľom predmetných schodov, nebolo jeho povinnosťou vykonávať údržbu týchto predmetných schodov, a teda nemohol a dopustiť protiprávneho konania. Súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Poškodený, teda žalobca, musí preukazovať, že došlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, t.j. k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného, čo v danom prípade preukázané nebolo.

22. Uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolí a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúci sa v neúspechu jej žalobného návrhu. Keďže žalobca trval na pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, a to bez relevantného preukázania, súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žalobu zamietol. V tejto súvislosti okresný súd už nepovažoval za potrebné, aby súčasne takúto žalobu preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa k ostatným námietkam, k písomným, či ústnym prednesom strán sporu.

23. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia okresný súd uvádza, že nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a výsluchom svedka C. Š., ktoré dokazovanie navrhol žalovaný. V prvom rade okresný súd uvádza, že tieto dôkazy neboli navrhnuté žalobcom, ako stranou sporu, na ktorej ležalo dôkazné bremeno. Žalovaný nebol povinný preukazovať základnú spornú skutočnosť, a to pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Naviac svedok C. Š. mal byť vypočutý na preukázanie okolnosti kde a ako mal spadnúť žalobca. Týmto výsluchom by tak bez ďalšieho nebolo preukázané vlastníctvo žalovaného k predmetným schodom a teda jeho zodpovednosť za škodu vniknutú žalobcovi. Na preukázanie vlastníckeho práva nestačí, že si niekto myslí, že určitá vec niekomu patrí, či už je to strana sporu, alebo svedok. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je vedené v príslušnom registri, či vyplýva z relevantných dokladov (napr. stavebné rozhodnutie, kolaudačné rozhodnutie, zmluvy, dedičské rozhodnutie, či doklady o iných skutočnostiach ustanovených zákonom a pod..). Pokiaľ ide o výsluch žalovaného, tento rovnako nepovažoval okresný súd pre rozhodnutie veci za potrebný. Výsluch žalovaného nenavrhol žalobca, ako strana sporu na ktorej ležalo dôkazné bremeno. Rovnako len výsluchom žalovaného by nebolo preukázané jeho vlastnícke právo k predmetných schodom a jeho zodpovednosť v konaní. Okresný súd zdôrazňuje že žalovaný vlastnícke právo k predmetným schodom poprel vo vyjadrení k žalobe ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a teda jeho výsluch považoval okresný súd za nadbytočný. Okresný súd dodáva, že pri svojom predbežnom právnom posúdení uviedol ako spornú skutočnosť vlastnícke právo žalovaného k predmetným schodom a teda spornú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Právny zástupca žalovaného na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto smere trval. Žalobca k tejto spornej skutočnosti nenavrhol žiadne dokazovanie. Preto len samotný výsluch žalovaného bez ďalšieho považoval okresný súd za neúčelný.

24. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia v spojení s tak, že žalovaný má ako plne úspešná strana sporu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.