Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-96-2020.pdf
PDF · 99.16 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Y. XXX/XX, XXX XX K., v zastúpení právne - JUDr. Roman Hriadel, advokát, so sídlom O. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému - E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX K., v zastúpení právne - JUDr. Martin Masný, advokát, so sídlom X. Z. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 1.621,80 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 41C/81/2018-68 zo dňa 5.3.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa dňa 12.10.2018 domáhal žalobca voči žalovanému titulom náhrady škody na zdraví zaplatenia sumy vo výške 1.621,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto istiny od 14.8.2018 do zaplatenia. Žalovanému súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Okresný súd vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, v ňom žalobca uviedol, že dňa 21.7.2018 utrpel ťažké zranenie v dôsledku pádu na nehnuteľnosti patriacej žalovanému, v Žiline na plavárni na schodoch pri bočnom vchode. Tvrdil, že pri páde utrpel zlomeninu dolného konca vretennej kosti a vyvrtnutie a natiahnutie členka, čo potvrdzuje aj lekárska správa MUDr. M. X. z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline, urgentná traumatologická ambulancia spísaná dňa 21.7.2018 o 17.30 hod. Pre zhoršenie zdravotného stavu bol opätovne v ten istý deň vyšetrený vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou, urgentná traumatologická ambulancia v Žiline, potvrdzuje to lekárska správa MUDr. P. X. zo dňa 21.7.2018 spísaná o 19:43 hod. V dňoch 25.7.2018 a 31.8.2018 absolvoval lekárske vyšetrenia, v tejto súvislosti žalobca odkázal na lekársku správu MUDr. L. B., úrazová chirurgia zo dňa 25.7.2018 a lekársku správu MUDr. U. V. zo dňa 31.7.2018. Žalobca tvrdil, že za poškodenie jeho zdravia zodpovedá žalovaný, preto aj listom zo dňa 14.8.2018 sa snažil riešiť vec s ním mimosúdne, na čo žalovaný vôbec nereagoval. Schodište na ktorom utrpel zranenie nie je ani do dňa podania žaloby opravené a podľa jeho informácií na uvádzanom mieste utrpelo zranenie už viacero osôb, keďže schodište nie je ohradené a je prípustné verejnosti. Od žalovaného požaduje náhradu škody na zdraví - titulom zaplatenia bolestného v počte bodov 85, za 1 bod 19,08 eur, s úrokom z omeškania 5 % ročne od 14.8.2018, t.j. od podania návrhu na mimosúdne pokonanie.
3. Žalovaný v rámci svojej obrany nárok žalobcu neuznal. Poprel, že by sa mal dopustiť takého konania contra legem, ktoré by v kauzálnej súvislosti rezultovalo do vzniku škody na zdraví žalobcu. Od
akejkoľvek zodpovednosti za škodu vzniknutú na zdraví žalobcu sa dištancoval, spochybňoval miesto pádu poukazujúc na tvrdenie žalobcu, že úraz utrpel na schodišti avšak z predložených dôkazov vyplýva, že príčinou jeho úrazu bol pád na istej rovine, tak logickým výkladom možno dospieť k záveru, že ku pádu nedošlo na schodisku ale na rovine. Podľa žalovaného ani posudok o bolestnom MUDr. M. D., PhD. požiadavku relevantného lekárskeho posudku nespĺňa pre absenciu obligatórnych náležitostí vyžadovaných v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 437/2004 Z.z.. Ak by predmetnú listinu súd považoval za dostatočnú, navrhuje vykonať znalecké dokazovanie za účelom verifikácie rozsahu škody na zdraví žalobcu. Dôrazne ale namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore.
4. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu (vyplývajúceho z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, žalovaného, obsahom lekárskych správ MUDr. M. X. zo dňa 21.7.2018, MUDr. P. X. zo dňa 21.7.2018, MUDr. Z. V. zo dňa 25.7.2018, MUDr. U. V. zo dňa 31.7.2018, lekárskeho posudku MUDr. M. D., PhD. zo dňa 7.9.2018) v rovine hmotnoprávnej posúdiac vec z pohľadu ustanovení § 415, 420 ods. 1, 3, § 444 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 2 ods. 1, 2, § 2 ods. 3 písm. a/, b/, c/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 4 zákona č. 437/2004 Z.z. a v rovine procesnej postupujúc podľa § 132 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) s prihliadnutím aj na povinnosť strán sporu vymedzenú v článku 8 CSP vylúčil opodstatnenosť žaloby.
5. V súdenej veci okresný súd vyhodnotil za nepreukázané vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnosti, príp. ku schodisku -kde mal žalobca dňa 21.7.2018 v dôsledku pádu utrpieť úraz a tvrdené následné poškodenie zdravia, akákoľvek zákonná príp. zmluvná povinnosť žalovaného o tvrdené miesto úrazu sa starať, schody udržiavať vo vyhovujúcom stave v rámci bezpečnosti a bezpečného pohybu na nich, tieto opravovať, či rekonštruovať, vykonávať ich údržbu,- preukázaná nebola. Žalobca svoje tvrdenie o vlastníckom práve žalovaného nepodložil dôkazmi, na túto otázku nenavrhoval žiadne dokazovanie. Súd zdôraznil povinnosť tvrdenia sporových strán obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných k posúdeniu nároku, ďalej zdôraznil aj povinnosť dôkaznú obsahom ktorej je označovanie a predkladanie dôkazov. Ak žalobca tvrdil, že za poškodenie jeho zdravia zodpovedá žalovaný bolo jeho povinnosťou uvedené tvrdenie aj preukázať. Žalobe je možné vyhovieť len vtedy ak žalobca žaluje nositeľa hmotnoprávnej povinnosti ( záväzku ), v súdenom spore o náhradu škodu nebolo možné konštatovať, že by bol žalovaný nositeľom hmotno-právnej povinnosti, žalobca totiž nepreukázal, že by žalovaný mal byť v postavení zodpovednostného subjektu -t.j. v pozícii vlastníka, či v pozícii prevádzkovateľa
- tak nebolo jeho povinnosťou vykonávať údržbu tvrdeného miesta úrazu, následne sa nemohol dopustiť ani protiprávneho konania - ako jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Súd poukazuje na právnu úpravu vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov - čo v súdenej veci absentovalo / žalobca totiž nepreukázal protiprávne konanie žalovaného, porušenie ním právnej povinnosti. Na základe uvedeného súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore a tento záver v podstate viedol k zamietnutiu žaloby.
6. Výsluchom žalovaného a výsluchom svedka C. X. dokazovanie súd nevykonal, pretože tieto dôkazy vykonať nenavrhol žalobca - ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a žalovaný, ktorý tieto dôkazné návrhy vzniesol, nebol povinný preukazovať svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Navyše ani výsluchom svedka C. X. ( mal byť vypočutý na okolnosť kde a ako mal spadnúť žalobca ) bez ďalšieho by nebolo preukázané vlastníctvo žalovaného k predmetným schodom a jeho následná zodpovednosť za vzniknutú škodu voči žalobcovi. Podľa názoru súdu na preukázanie vlastníckeho práva nestačí, že si niekto myslí, že určitá vec niekomu patrí, či už je to strana sporu alebo svedok. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti vyplýva z relevantných dokladov (napr. stavebné rozhodnutie, kolaudačné rozhodnutie, zmluvy, dedičské rozhodnutie, prípadne doklady o iných skutočnostiach ustanovených zákonom a pod.) takéto dôkazy žalobca neprodukoval ani neoznačil, žalovaný vlastníctvo k predmetným schodom poprel a opak preukázaný nebol. Okresný súd upriamuje pozornosť i na to, že už pri predbežnom právnom posúdení označil za sporné vlastnícke právo žalovaného k predmetným schodom, tým považoval za spornú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, žalobca ale k tejto spornej skutočnosti nenavrhol žiadne dokazovanie, z tohto pohľadu aj samotný výsluch žalovaného je neúčelný.
7. Rozhodovanie o náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd oprel o ust. § 255 ods. 1 CSP a vychádzajúc zo zásady úspechu/neúspechu strán v spore priznal žalovanému - ako plne úspešnej strane v spore voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dodal, že o výške náhrady trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
8. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalobca. Tvrdí, že súd postupoval v rozpore so všetkými zásadami civilného sporového konania vymedzené v úvodných článkoch CSP, keď na jednej strane poukazuje na článok o hospodárnosti konania, svojim postupom ale túto zásadu porušil. Pojednávanie bolo odročené na návrh právneho zástupcu žalovaného trikrát, aj za účelom poskytnutia lehoty na mimosúdnu dohodu. Hoc on/cestou právneho zástupcu sa usiloval o stretnutie so žalovaným, prípadne s jeho právnym zástupcom, podarilo sa to až na tretíkrát. Aj na pojednávaní dňa 5.3.2020 na ktorom bol vynesený rozsudok konal súd formálne, hoc bol vypočutý, jeho výsluch bol prerušovaný, sudkyňa mu vytýkala, prečo sa všetky podrobnosti dozvedá až na pojednávaní, prečo to nie je napísané v žalobe, doslova narušila celú jeho výpoveď, preto nebol schopný reagovať na ďalšie jej otázky, - uvádzaným postupom fakticky mu nebolo umožnené samostatne sa vyjadriť k celej veci.
9. Záver súdu o nepreukázaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného hodnotí žalobca za predčasný. Žalovaný svoje vlastníctvo na predmetných nehnuteľnostiach nespochybnil, nezospornil, v rámci mimosúdnej pokonávky jeho nárok uznal do výšky sumy 500 eur, ak by si nebol vedomý svojej zodpovednosti, mimosúdne pokonanie by nenavrhoval a neuznal nárok do výšky sumy 500 eur. Žalovaný absenciu pasívnej vecnej legitimácie videl v tom, že sa nedopustil konania, ktoré by bolo bezprostredným následkom vzniku škody (čo vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalovaného), - nespochybnil vlastníctvo k nehnuteľnosti kde sa mu úraz stal, sám sa stretol s jeho/žalobcom/ právnym zástupcom, uznal nárok do výšky 500,- eur. Súd sa nesprávne odvoláva na dôkazné bremeno v súvislosti s preukazovaním rozhodných skutočností, nedôvodne tvrdí, že on/ žalobca má preukazovať vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnosti. Listy vlastníctva z katastra nehnuteľnosti, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz v súdnom konaní, on/žalobca predložiť nemôže, takýto doklad kataster vydá len vlastníkovi. Nemohol predložiť ani geometrický plán, ktorý by preukazoval parcely na ktorých predmetné nehnuteľnosti sú, tieto dôkazy mal súd požadovať od žalovaného. Je preto názoru, že okresný súd svojim postupom znemožnil mu uplatniť si procesné práva do takej miery, že jeho práva na spravodlivý proces boli porušené.
10. V závere odvolania žalobca zdôrazňuje, že výklad a používanie ustanovení Civilného sporového poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhuje potvrdenie rozsudku z dôvodu jeho vecnej správnosti a žiada priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasí s odvolacím tvrdením žalobcu o nerešpektovaní zásady hospodárnosti konania súdom. Pojednávania totiž boli odročené na základe zhodného návrhu oboch strán sporu, nadväzne tak súd zo zákona bol povinný konanie prerušiť (vyplýva to aj z dikcie § 163 ods. 1 CSP). Tvrdenia žalobcu, že mu fakticky nebolo umožnené samostatne sa vyjadriť k celej veci, sa nezakladá na pravde, čo demonštruje aj rozsiahly obsah jeho prednesu na pojednávaní, gro pojednávania totiž tvorila výpoveď žalobcu, pričom ho súd zákonne konformným postupom len upozornil, že už v samotnej žalobe mal pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy tak ako to vyžaduje ust. § 132 ods. 1 CSP. Hodnotí za účelovú argumentáciu žalobcu, že on/žalovaný nespochybnil svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti na ktorej mal žalobca utrpieť úraz, rovnako účelovo aj nepravdivo uvádza žalobca, že on/žalovaný mal uznať jeho nárok do výšky 500,- eur, tieto tvrdenia žalobcu sa absolútne nezakladajú na pravde. Zdôrazňuje i to, že vo vyjadrení k žalobe poukázal na právny význam ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., ktoré je všeobecným regulatívom zodpovednostných vzťahov vo sfére civilného práva, že on nie je zodpovedným subjektom voči žalobcovi z titulu škody na jeho zdraví, pretože sa nedopustil takého konania contra legem, ktoré by v kauzálnej súvislosti rezultovalo do vzniku škody na zdraví žalobcu. Nárok žalobcu nielen prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ale aj priamo na pojednávaní poprel a tiež poprel, že by mal žalobca utrpieť úraz na nehnuteľnosti v jeho/žalovaného vlastníctve. Súd správne uviedol v rozsudku, že on/žalovaný síce žalobcovi ponúkol sumu 500,- eur ako možnosť mimosúdneho vyriešenia sporu, avšak s tým, že rozporoval akúkoľvek zodpovednosť za škodu na zdraví žalobcu. V súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou nie je možné od neho žiadať, aby preukázal túto negatívnu skutočnosť.
12. V ďalšom štádiu odvolacieho konania už strany sporu nereagovali.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala v zákonom stanovenej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc procesne podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolaniu žalobcu nebolo možné vyhovieť.
14. Odvolací súd totožne ako súd prvej inštancie zdôrazňuje sporový charakter konania, v ňom neplatí vyšetrovacia zásada - v rámci nej povinnosť súdu dôkazy vyhľadávať, prešetrovať. V sporovom konaní platí dispozičná zásada, v dôkaznej fáze sporu dominuje procesná aktivita strán sporu realizovaná v rámci procesného útoku, v rámci procesnej obrany, strany sporu sú povinné na svoje tvrdenie dôkazy označiť, predkladať - teda majú tzv. povinnosť dôkaznú. Aj za procesného stavu splnenia uvedenej povinnosti je nutné aby na základe produkovaných dôkazov uniesli dôkazné bremeno na tvrdené skutočnosti. V súdenej veci vytvoril okresný súd stranám sporu relevantný procesný priestor na realizáciu ich procesných práv, obsah spisu preukazuje, že aj žalobca mal súdom umožnené, aby si patrične uplatňoval tie procesné práva, ktoré v sporovom konaní mu procesný poriadok priznáva, bolo vecou žalobcu či a ako súdom umožnený procesný priestor využije. Je zrejmé, že v dôkaznej fáze konania žalobca - hoc tvrdil existenciu zodpovednostného vzťahu za vznik škody na zdraví u žalovaného, nielen nepredložil , ale ani neoznačil relevantné dôkazy na preukázanie tejto rozhodnej/ zásadnej skutočnosti. Súd otázku o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobcu vedúcu fakticky ku zamietnutiu žaloby v súdenej veci musel vyvodiť z existujúcej dôkaznej situácie, ktorá takýto záver aj preukazovala. Odvolací súd navyše poznamenáva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( napr. I.ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08) a jeho súčasťou nie je ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( I. ÚS 97/97).
15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
17. Podľa skutkového vymedzenia žaloby odvolací súd hodnotí za nepochybné, že žalobca sa domáha voči žalovanému nároku na náhradu škody v zmysle označených hmotnoprávnych ustanovení, tvrdiac zodpovednosť žalovaného za vznik škody na jeho zdraví, z tohto titulu povinnosť miesto vzniku úrazu ( schody kde žalobca podľa jeho tvrdenia v rozhodný deň spadol ) udržiavať v takom stave aby inému škoda na zdraví spôsobená nebola. 18. Predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu okrem porušenia právnej povinnosti, existencie škody a zavinenia, je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Tento predpoklad musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Existencia tohto predpokladu je nevyhnutná aj vtedy, ak sa uplatňuje škoda spôsobená na zdraví. Subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Zákon totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou.
19. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a druhý účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania sa v občianskom práve používa pojem vecná legitimácia. Vo všeobecnosti vecná legitimácia ( aktívna na strane žalujúcej, pasívna na strane žalovanej ) je stav vyplývajúci z hmotného práva. Predstavuje vzťah
strany sporu k prejednávanej veci a má ju ten, kto je subjektom hmotno-právneho vzťahu ( subjektom oprávneným, resp. subjektom povinným ) o ktorom sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak ten o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti ( žalovaný ) nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide nie je.
20. Povinnosť v spore preukázať, že žalovaný je subjektom/nositeľom zodpovednostného vzťahu - že zodpovedá v zmysle ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka žalobcovi za vznik škody na zdraví jednoznačne zaťažovalo žalobcu. Nepostačuje iba žalobné tvrdenie, že žalovaný je vlastníkom miesta úrazu, resp. že predmetné schody patria k prevádzke žalovaného bez označenia, predloženia dôkazu na túto skutočnosť. Relevantný dôkaz, ktorý by preukázal vlastníctvo žalovaného k miestu úrazu žalobcu ( tvrdené schody ), prípadne zodpovednosť žalovaného z iného titulu, žalobca súdu neoznačil, nepredložil. Ani prípadnú snahu o mimosúdne vyrovnanie účastníkov v priebehu sporu iba samo o sebe nemožno kvalifikovať ako relevantný dôkaz o tom, že žalovaný je nositeľom hmotno- právnej zodpovednosti/povinnosti voči žalobcovi/ o to viac, keď žalovaný zásadne namietal v spore nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na konštatované súvislosti potom krajský súd musel konštatovať vecnú správnosť zamietnutia žaloby, keďže žalobca v spore nepreukázal, že žalovaný
- je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v spore ide, prakticky tento bol zásadný a určujúci záver na ktorom okresný súd zamietnutie žaloby založil.
21. Odvolacie argumentácie žalobcu neboli spôsobilé narušiť a ani nenarušili záver o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore.
22. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania účastníkov aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodovanie súdu vychádzajúce zo zásady úspechu/neúspechu strán v spore má zákonný rámec. Žalovaný v spore plne úspešný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý voči nemu sa neúspešne domáhal nároku na náhradu škody.
23. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalovanému v odvolacom konaní úspešnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, ktorý úspešný ohľadne podaného odvolania nebol. Dodáva zároveň, že aj o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP okresný súd.
24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.