Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu František J., O. XX, XXX XX J., zastúpený JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35, 821 08 Bratislava proti žalovanému Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. novembra 2018 takto

rozhodol:

Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.11.2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 24.08.2018 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím súdny úradník. Lehota na zaplatenie náhrady trov konania je 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia o určení výšky náhrady trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1.Žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni - ústredie 29.6.2018 požiadal o prepočítanie invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 4.8.1999. Žiadosť odôvodnil tým, že pre výšku invalidného dôchodku mu nebola zhodnotená žiadna doba služby O., pričom celková doba služby bola 24 rokov a 8 mesiacov, za ktorú mu bol priznaný príspevok za službu, ktorý sa len považuje za výsluhový dôchodok a pri výpočte invalidného dôchodku je potrebné do doby zamestnania (poistenia) zahrnúť aj dobu služby. Tento záver podľa žiadateľa vyplýva z ustáleného právneho názoru súdov SR vrátane NS SR. Poukázal na diskrimináciu pri stanovení výšky invalidného dôchodku v porovnaní s tými, ktorí nekonali žiadnu dobu služby a ktorá vyplynula z toho, že invalidný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, kde základná výmera je 50% priemerného mesačného zárobku a zároveň bol znížený už poberaný invalidný dôchodok z dôvodu zníženého veku odchodu do starobného dôchodku z I. kategórie funkcií, pričom pre I. kategóriu funkcií je základná výmera 60% priemerného mesačného zárobku. Takýto postup nie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení pre výpočet invalidného dôchodku. Prvostupňový správny orgán na základe tejto žiadosti žalobcovi odpovedal listom zo dňa 27.7.2018 a po sťažnosti žalobcu následne rozhodol.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. augusta 2018 tak, že žalobcovu žiadosť o prepočítanie invalidného dôchodku zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odcitoval znenie , , , , a uviedol, že nakoľko žalobca získal 20 rokov doby zamestnania aj s pripočítanou dobou pre výpočet invalidného

dôchodku patrila mu základná výmera 40% priemerného mesačného zárobku. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutím zo dňa 23. júna 2014 bol žalobcovi znížený invalidný dôchodok, pretože bolo preukázané, že žalobca vykonával službu O. v I. kategórii funkcií počas 24 rokov a 249 dní, čo odôvodnilo zníženie dôchodkového veku dosiahnutím XX rokov veku, čo vyplýva z , podľa ktorého sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v , až h) . Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že v súvislosti s posudzovaním nároku na invalidný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia je potrebné prihliadnuť na zovšeobecnený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dôchodkový vek určiť aj s prihliadnutím na získanú dobu výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby. Preto bolo nároku na invalidný dôchodok rozhodnuté opätovne a k získanej dobe zamestnania bola pripočítaná doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia XX rokov veku.

3. Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že Československá socialistická republika v roku 1991 sa zaviazala prijímať záväzky uvedené v časti III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcich sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v časti II. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, neprichádza do úvahy na nárok na invalidný dôchodok prihliadať aj na zamestnanie v služobnom pomere. Toto konštatuje aj Najvyšší súd SR v uznesení . Žalobcovi bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a pripočítané obdobie od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku XX rokov. Invalidný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie a vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1994 až 1998. Celková doba zamestnania je 15 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 15 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 15 rokov. Dôchodok ku dňu vzniku nároku je 30% priemernej mesačnej mzdy. Na nárok invalidný dôchodok a určenie jeho sumy bolo započítané obdobie dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím dôchodkového poistenia od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku, t. j. od 4. augusta 1999 do XX. I. XXXX, t. j. do dovŕšenia XX rokov veku. Ďalej uviedol, že ku dňu, kedy žalobca neformálnou žiadosťou žiadal o priznanie starobného dôchodku, t. j. ku dňu 24. júlu 2010 súčasne spĺňal podmienku nároku na výplatu invalidného dôchodku po správnom určení dôchodkového veku v sume 211,80 Eur mesačne a na výplatu starobného dôchodku v sume 131,70 Eur mesačne. Preto podľa , keďže suma invalidného dôchodku bola vyššia ako suma starobného dôchodku, mu bol naďalej vyplácaný invalidný dôchodok. Ďalej konštatoval, že sociálna poisťovňa nie je kompetentná určovať kategórie zamestnaní, resp. funkcií. Pri určení kategórií sociálna poisťovňa vychádzala z potvrdenia Vojenského úradu dôchodkového zabezpečenia Bratislava zo dňa 2. Septembra 2013, ktorý potvrdil započítanie zhodnotených období pre priznanie príspevku za službu.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.11.2018 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a priloženej dokumentácie žalobcu v celom rozsahu dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Ďalej zopakoval dôvody prvostupňového rozhodnutia a zdôraznil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 23. júna 2014, ktorým bol znížený invalidný dôchodok žalobcu z dôvodu stanovenia nižšieho dôchodkového veku žalobcu a to dosiahnutím XX rokov veku dňa XX.I. XXXX bol potvrdený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. júla 2017 (správne má byť septembra), ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -72, z 11. marca 2015 v spojení s opravným uznesením z 19. augusta 2015. K zníženiu došlo podľa až 6 od 6. júla 2014, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa invalidný dôchodok vyplatil. Ďalej zdôraznil, že na nárok na invalidný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a pripočítané obdobie od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku XX rokov. Žalobca neformálnou žiadosťou z 18. septembra 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku k 24. júlu 2010, pričom v danom čase súčasne spĺňal podmienku nároku na výplatu invalidného dôchodku, ktorý bol vyšší ako starobný dôchodok. Preto podľa v znení bol

žalobcovi naďalej vyplácaný invalidný dôchodok, ktorý bol vyšší. Ďalej dôvodil tým, že námietka týkajúca sa tzv. zvyškovej doby 8 mesiacov pre nárok na invalidný dôchodok, ktorá mu nebola zhodnotená pri príspevku za službu, je právne irelevantná, pretože na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru (ďalej len Dohovor) o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. Žalobcovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava priznaný od 1. septembra 1989 príspevok za službu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 761/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 9. decembra 2013 bola žalobcovi na určenie súm výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba služobného pomeru 24 rokov. Táto doba bola žalobcovi zhodnotená na nárok na starobný dôchodok v právoplatnom rozhodnutí zo dňa 5. januára 2018, v ktorom je uvedený podrobný výpočet starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa - ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol deklarovaný vo viacerých rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa zachovávajú nároky zo zaradenia služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zachovávanie týchto nárokov však spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo II. kategórii funkcií a v určení sumy starobného dôchodku. Dohovor bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním sociálna poisťovňa viazaná pri určení starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom dávky patriacej za tú istú sociálnu udalosť. Sociálna poisťovňa je povinná pri svojej činnosti tento Dohovor aplikovať bez potreby osobitného zákona. O takom postupe bola sociálna poisťovňa poučená Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. , , , . Námietka žalobcu, že sa cíti byť diskriminovaný, nie je dôvodná, pretože sociálna poisťovňa v jeho prípade postupovala rovnako ako u poistencov, ktorí získali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Námietka týkajúca sa nesprávneho výpočtu invalidného dôchodku vzhľadom na nesprávne určenú základnú výmeru PMZ, ktorá mala byť 60% podľa vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalobca získal 20 rokov doby zamestnania aj s pripočítanou dobou pre výpočet invalidného dôchodku, patrila základná výmera 40% PMZ podľa v znení neskorších predpisov, pretože žalobca nezískal dobu zamestnania s pripočítanou dobou aspoň 25 rokov. Na základe toho považoval odvolanie za nedôvodné.

Žalobné body

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že pre výpočet invalidného dôchodku je potrebné zahrnúť aj dobu služby a žalovaný, keď tak neurobil, porušil . Podľa tohto ustanovenia za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok a nie je poberateľom výsluhového dôchodku. Žalobca poberá príspevok za službu, ktorý sa podľa za výsluhový dôchodok iba považuje. Z tohto dôvodu nemôže byť podľa doba služby vylúčená ako doba zamestnania pre výpočet invalidného dôchodku. Ďalej poukázal na to, že na to, aby vznikol nárok na výsluhový dôchodok musela by doba služby žalobcu trvať do 30.6.2012, resp. do 1.5.1998, k čomu však nedošlo. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorého odôvodnení sa uvádza, že výsluhový príspevok priznaný podľa a , sa iba považuje za výsluhový dôchodok, nie je však výsluhovým dôchodkom, a preto nie je možná aplikácia na v tej veci preskúmavaný prípad. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp.

zn. , v ktorom sa uvádza, že keďže výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok iba považuje, názor odporkyne, že obdobie výkonu služby navrhovateľ získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je správny. Potom je nesprávny aj záver, že obdobie výkonu služby nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia ( zákona č. . Ďalej na rozsudok : „Podstatou sporu je otázka, či je pre výpočet invalidného dôchodku navrhovateľa rozhodujúca aj doba poistenia počas výkonu náhradnej vojenskej služby a služby v B. E. od 30.8.1978 do 31.12.1997 (ďalej len „doba služby" alebo „výkonu služby"), keď bol navrhovateľovi po ukončení výkonu služby v Policajnom zbore priznaný od 1.1.1998 príspevok za službu podľa , ktorý sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa , . Podľa ustálenej judikatúry NS SR príspevok za službu podľa alebo výsluhový príspevok podľa nie sú rovnocenné výsluhovému dôchodku podľa a nasl. , iba sa za výsluhový dôchodok podľa znenia zákona považujú, čo správne uviedol aj krajský súd. Odporkyňa uvedenú ustálenú súdnu prax nerešpektuje, čo sa prejavilo tým, že dobu výkonu služby vylúčila z obdobia poistenia pre účely invalidného dôchodku. V rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku sa o dôvode neuznania obdobia od 30.9.1978 do 31.12.1997 sa odporkyňa ani nezmieňuje. Neuznanie uvedeného obdobia vyplýva len z osobného listu dôchodkového poistenia. Dôvod neuznania vyplýva až z písomného podania odporkyne k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu je samotné rozhodnutie odporkyne z hľadiska uznanie dĺžky poistnej doby nepreskúmateľné. Odporkyňa sa mala vysporiadať s dôvodmi neuznania sporného obdobia, pretože jej bola známa skutočnosť, že žiadateľ o invalidný dôchodok je poberateľom príspevku za službu podľa skorších predpisov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporkyne je sama o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia aj podľa . Odvolací súd však dospel k záveru, že krajský súd vec správne rozhodol, ak rozhodnutie odporkyne zrušil z dôvodu podľa , pre nesprávny právny názor. Odvolací súd opakovane s poukazom na svoju konštantnú judikatúru (rozsudky NS SR vo veciach , , , , , ) zdôrazňuje, že príspevok za službu svojim spôsobom určenia a účelom nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznaného podľa a ak sa aj za výsluhový dôchodok podľa prechodného ustanovenia považuje, ešte neznamená, že obdobie výkonu služby, za ktoré bol príspevok za službu vypočítaný, navrhovateľ získal aj v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa a nasl. ako B. B., aj keď ku dňu účinnosti uvedeného zákona už policajtom nebol. Správne preto krajský súd konštatoval, že na navrhovateľa sa síce nevzťahuje , ako dôvodila v konaní aj odporkyňa, avšak nesprávny právny záver odporkyne, že obdobie výkonu služby navrhovateľa v B. nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia ( )". Ďalej žalobca tvrdil, že rovnaký názor je aj v rozhodnutiach NS SR , , , , , . Uzavrel, že žalovaná mala pri výpočte invalidného dôchodku započítať aj dobu služby.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. So žalobnými námietkami sa nestotožnila. Konštatovala, že nebolo sporné, že žalobcovi bol Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Bratislava od 1. septembra 1989 priznaný príspevok za službu podľa , ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Žalobca získal dobu služby 24 rokov a 249 dní v I. kategórii funkcií, a preto splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa , dosiahnutím zníženého dôchodkového veku XX rokov dňa XX. I. XXXX. Žalobcovi bol rozhodnutím z 18. novembra 1999 podľa , od 4. augusta 1999 priznaný invalidný dôchodok, pričom v tomto rozhodnutí nebolo zohľadnené, že žalobcov vek odchodu do dôchodku je XX rokov, ale bol invalidný dôchodok vypočítaný akoby jeho vek odchodu do dôchodku bol XX rokov. Z tohto dôvodu žalovaná rozhodla právoplatným rozhodnutím z 23. júna 2014 o znížení invalidného dôchodku o stanovení nižšieho dôchodkového veku dovŕšením XX rokov veku XX. I. XXXX. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. júla 2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -72, z 11. marca 2015 v spojení s opravným uznesením z 19. augusta 2015. Žalobca žiadal započítať tzv. zvyškovú dobu 8 mesiacov pre nárok na invalidný dôchodok, t. j. dobu ktorá nebola zhodnotená pri priznaní príspevku za službu O.. K tejto námietke nie je možné vyhovieť, pretože na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože

vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru týkajúcu sa starobného dôchodku, nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru, nie je možné na tento prípad aplikovať článok 33 ods. 2 Dohovoru uvedený v VI. časti spoločných ustanovení na invalidný dôchodok. Preto neprichádza do úvahy žalobcovi pre účely nároku na invalidný dôchodok započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky za túto dobu.

7. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. zo dňa 14. februára 2017 a sp. zn. z 10. apríla 2017 prerušili konania v prípadoch, v ktorých nebola započítaná doba výkonu služby a hrubé zárobky za túto dobu pre účely nároku na invalidný dôchodok, nakoľko zistil, že v inej veci vedenej na Najvyššom súde SR je vedené konanie sp. zn. , ktoré sa týka danej problematiky, t. j. potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 29. novembra 2016 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania v súlade s ustanovením a v znení neskorších predpisov s článkom 39 ods. 1 a s článkom 55 ods. 1 . Z tohto dôvodu navrhol súdu, aby prerušil konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR o podanom návrhu. V opačnom prípade žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní veci dospel k záveru, že sú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

9. Podľa (1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí.

10. Podľa a (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (4) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

11. Podľa a (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. (3) Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

12. Podľa a (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

13. Podľa , , a (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

14. Žalobca si žiadosťou o prepočet invalidného dôchodku z právneho hľadiska požiadal o zmenu rozhodnutia, ktorým mu bol invalidný dôchodok priznaný v spojení s rozhodnutím, ktorým bola zmenená výška invalidného dôchodku z dôvodu pôvodne nesprávne určeného dôchodkového veku žalobcu. Sociálna poisťovňa môže tejto žiadosti vyhovieť len v prípade, že bola splnená niektorá z podmienok uvedená v . Žalobca žiadal o zmenu invalidného dôchodku z dôvodu, že dávka bola nesprávne vypočítaná z dôvodu, že do poistnej doby nebola zahrnutá poistná doba za obdobie poistenia počas výkonu služby vojaka. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho konania a prvostupňového rozhodnutia zistil, že obsahy odôvodnení prvostupňového a napadnutého rozhodnutia trpia absenciou jasnej odpovede na žalobcom nastolené relevantné argumenty. Žalobca žiadal, aby sociálna poisťovňa prepočítala jeho invalidný dôchodok ku dňu priznania tejto dávky tak, že do výpočtu zahrnie aj dobu poistenia žalobcu, ktorú získal za obdobie výkonu služby O.. Poukázal na to, že na invalidný dôchodok nebola zhodnotená táto doba a dokonca ani zvyšková doba ôsmich mesiacov, keďže z 24 rokov a 8 mesiacov vojenskej služby mu bolo len 24 rokov zhodnotených na príspevok za službu podľa osobitného predpisu. Tvrdil, že príspevok za službu sa len považuje za výsluhový dôchodok, a preto je podľa ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu SR potrebné pre výpočet invalidného dôchodku zahrnúť do doby poistenia aj dobu služby O.. Ďalej poukázal na to, že dôchodkový vek bol u neho stanovený dovŕšením XX roku z dôvodu I. kategórie funkcií, ale invalidný dôchodok bol vymeraný v III. kategórie funkcií. Tiež, že tento postup nebol v súlade so o sociálnom poistení. Z takto formulovaných dôvodov žiadosti vyplývajú dve podstatné otázky, na ktoré bolo potrebné v rozhodnutí o nevyhovení žiadosti, odpovedať. Žalovaná tak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ako je uvedené v bodoch 2., 3. tohto rozsudku, tak aj v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia (bod 4., 5. tohto rozsudku) žalobcovi na tieto podstatné otázky odpovede nedala. Neboli sporné žiadne rozhodné skutkové okolnosti, resp. skutočnosti. Bolo nepochybne správne zistené, že žalobca dosiahol dobu poistenia v dĺžke 24 rokov a 8 mesiacov v období od 1.1.1965 do 31.8.1989 ako O. základnej služby, ďalšej služby a služby O. Podstatné pre rozhodnutie o žalobcovej žiadosti bolo právne posúdenie tejto skutočnosti pri výpočte invalidného dôchodku. Bolo úlohou administratívneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia, ktorým bola žiadosť žalobcu zamietnutá uviesť právne posúdenie uvedenej skutočnosti, teda uviesť, ktoré ustanovenie bránilo tomu, aby žalobcovi bol do doby poistenia pre výpočet invalidného dôchodku započítaná aj doba poistenia, počas ktorej vykonával O. Riadne odôvodnenie rozhodnutia znamená, že účastník konania dostane odpoveď na svoje podstatné argumenty. Žalovaná v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako je uvedené vyššie, uviedla dôvody, pre ktoré bol predchádzajúcim rozhodnutím znížený invalidný dôchodok, keď pôvodné rozhodnutie nesprávne vychádzalo pri jeho výpočte z toho, že žalobca získa dôchodkový vek vo veku XX rokov, pričom žalobca splnil podmienky skoršieho odchodu do dôchodku a dôvody, pre ktoré sa tak stalo. Toto rozhodnutie je právoplatné a bolo predmetom aj súdneho prieskumu, kedy bolo potvrdené tak tunajším súdom ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Avšak otázka skoršieho veku odchodu do dôchodku a z toho dôvodu prepočtu invalidného dôchodku nebola predmetom konania, ktoré začalo na základe žiadosti o prepočet invalidného dôchodku z dôvodu žiadosti o zahrnutie doby služby vojaka do doby poistenia pre účely invalidného dôchodku. To znamená, že tieto dôvody neodôvodňujú výrok rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Takéto dôvody možno vyhodnotiť len ako odôvodnenie, ktoré neodpovedá na podstatnú argumentáciu žalobcovej žiadosti. Ani ďalšia argumentácia týkajúca sa nemožnosti aplikácie Dohovoru z dôvodu, že jeho časť týkajúca sa invalidných dôchodkov, netvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky, nedáva odpovede na žalobcom uplatnené dôvody, na základe ktorých žiadal o prepočet invalidného dôchodku. Takisto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje zopakovanie dôvodov prvostupňového rozhodnutia s tým, že bolo doplnené, že žalobcovi bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a pripočítané obdobie od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku (XX rokov). Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi neboli dané odpovede na ním nastolené argumenty. Žalovaný v odôvodnení zodpovedal len námietku týkajúcu sa nesprávne určenej základnej výmery PMZ žalobcu tak, že táto nebola dôvodná, pretože žalobca získal 20 rokov doby zamestnania aj s pripočítanou dobou pre výpočet invalidného dôchodku, v takom prípade podľa patrí výmera 40% PMZ podľa , pretože vyššia by bola až keby získal dobu zamestnania s pripočítanou dobou aspoň 25 rokov. To ale nestačí, že bola

zodpovedaná jedna zo žalobcových podstatných námietok. Podľa rozhodnutie musí obsahovať úvahu, ako bola vec správne posúdená. Žalovaná na túto povinnosť tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí rezignovala. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, nemôže preto absenciu odpovedí na rozhodujúce argumenty v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia svojou činnosťou doplniť a tak nahradiť činnosť administratívneho orgánu.

15. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil z dôvodu podľa , pre jeho nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov. Bude úlohou žalovanej v ďalšom konaní vo veci žalobcom podanej žiadosti o prepočet invalidného dôchodku o tejto žiadosti znovu rozhodnúť s tým, že rozhodnutie musí obsahovať náležitosti uvedené v , a teda uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala, to znamená, že bude obsahovať aj úvahu, akým boli právne posúdené rozhodné skutočnosti. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podkladom rozhodnutia sú v zmysle aj návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, v tomto prípade žalobcova žiadosť, pričom žalovaná je povinná v rozhodnutí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a tým sa teda s týmito podkladmi aj vyrovnať. Pre prípad, že žalovaná zotrvá na svojom rozhodnutí v odôvodnení uvedie ustanovenia na vec aplikovaného právneho predpisu, ktoré bránilo zahrnutiu obdobia poistenia žalobcu počas vojenskej služby pre výpočet žalobcovho invalidného dôchodku. Zároveň sa vyrovná so žalobcom namietanou argumentáciou, výkladom právnych predpisov vzťahujúcich sa podľa žalobcu na danú vec, obsiahnutých v rozhodovacej činnosti NS SR, na ktoré žalobca poukazuje.

16. Žalovaná žiadala, aby súd prerušil konanie z dôvodu, že na Ústavnom súde SR prebiehalo konanie o súlade a v znení neskorších predpisov s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 . Žalobca podal vyjadrenie s takýmto návrhom na súd dňa 14.2.2019. Ústavný súd v predmetnej veci rozhodol dňa 13. februára 2019 tak, že návrhu Najvyššieho súdu SR nevyhovel. To bol dôvod, pre ktorý nebol dôvod prerušiť toto konanie. Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že z odôvodnení ani vo výroku napadnutého ani prvostupňového rozhodnutia nie je uvedené, že žalovaná na svoje rozhodnutia tieto ustanovenia zákona aplikovala, takže by chýbal dôvod na prerušenie konania aj z dôvodu, že žalovaná vo svojich rozhodnutiach neuviedla, že tieto ustanovenia , o ktorých ústavnosti sa viedlo na Ústavnom súde SR konanie, boli preskúmavané veci žalovanou aplikované.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní plne alebo čiastočne úspešný. V tomto konaní bol žalobca plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalobcových trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník postupom podľa .

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.