Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)5c9/386620.ce73a8.pdf
PDF · 108.91 KB
No categories available
7So/216/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/216/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej
v právnej veci navrhovateľa: M. Z., narodený X. bytom M., P. ul. č. X. proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 3. októbra 2011, č.k. 24Sd/ 117/2011-
45, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 3. októbra
2011, č.k. 24Sd/117/2011-45 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 24. marca 2011
číslo X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 3. októbra 2011, č.k. 24Sd/117/2011-45, podľa
§ 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie z 24. marca 2011 číslo X., ktorým podľa § 65 ods. 1 a
ods. 2, podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") a podľa § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnom zabezpečení") odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od
22. mája 2009 z dôvodu, že navrhovateľ dôchodkový vek dovŕši až 22. mája 2013.
Podľa názoru krajského súdu navrhovateľ od 1. decembra 1973 do 31. júla 1999
vykonával službu príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej
len "príslušník ZVJS") v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto doba
výkonu tejto služby nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné zohľadniť
zvýhodnenú kategóriu funkcií v súvislosti so znížením dôchodkového veku. Krajský súd mal
za preukázané, že navrhovateľovi bol od 1. augusta 1999 priznaný výsluhový príspevok
podľa § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
a Železničnej polície (ďalej len "zákon č. 73/1998 Z.z."). Z dôvodu, že navrhovateľ spĺňal pre
priznanie výsluhového dôchodku podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 328/2002 Z.z.“) podmienku potrebnej doby 15 rokov služby, došlo k transformácii jeho
výsluhového príspevku na výsluhový dôchodok v zmysle § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.
z. (účinného od 1. júla 2002). Odporkyňa správne zistila dobu zamestnania (poistenia), ktorá
bola navrhovateľovi započítaná na účely priznania výsluhového príspevku, ktorý sa považuje
za výsluhový dôchodok. Navrhovateľovi pritom nebol, a ani nie je priznaný invalidný
výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, ani čiastočný invalidný dôchodok. Pretože bez
uvedenej doby 27 rokov obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľ získal iba 10 rokov
a 335 dní dôchodkového poistenia, nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa
§ 21 zákona o sociálnom zabezpečení. S poukazom na túto skutočnosť podľa názoru súdu
prvého stupňa nemožno pre nárok na starobný dôchodok zhodnotiť dobu, ktorá bola
zhodnotená pre účely priznania výsluhového príspevku (ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok), a teda ani výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii pre vekovú
podmienku podľa § 14 ods. 2 a § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože sa doba
nehodnotí podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení.
Navrhovateľ nespĺňa ani vekovú hranicu pre priznanie nároku na pomerný starobný
dôchodok, a preto odporkyňa postupovala správne a v súlade so zákonom, keď žiadosť
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ku dňu 22. mája 2009 zamietla.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal s odôvodnením, že
navrhovateľ úspech nemal a odporkyňa zo zákona na ich náhradu nemá nárok.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
a zrušil rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Namietal, že dňom 22. mája
2009 splnil podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení podmienky priznania
starobného dôchodku, lebo týmto dňom dosiahol vek 58 rokov a pred 1. januárom 2000
vykonal 25 rokov služby II. kategórie funkcií a k tomuto dňu bol zamestnaný 37 rokov
a 335 dní.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť
ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s 10 ods. 2
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto
obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej
služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak
prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok
alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu,
príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušník Železničnej polície.
Zákon č. 328/2002 Z.z. upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych
vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové
zabezpečenie (vrátane zabezpečenia v prípade invalidity vzniknutej v príčinnej súvislosti
s výkonom služby) a služby sociálneho zabezpečenia (§ 1 ods. 1, § 40 a nasl. zákona
č. 328/2002 Z.z.).
Právne vzťahy, súvisiace so skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru,
príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov
Železničnej polície upravoval do 30. júna 2002 zákon č. 73/1998 Z.z..
Zákon č. 73/1998 Z.z. bol zrušený zákonom č. 328/2002 Z.z. ktorý nadobudol
účinnosť 1. júla 2002.
Všeobecným predpisom o sociálnom zabezpečení (poistení) pred 1. januárom 2004
bol zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a po 31. decembri 2003 je
zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ v dobe od 1. decembra 1973
do 31. júla 1999 bol príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Ustanovenie § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa na navrhovateľa nevzťahuje,
pretože v dobe nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnom poistení (od 1. januára 2004) už
nebol policajtom.
Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa
o starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení bolo treba vyriešiť, či
navrhovateľovi zostali zachované nároky vyplývajúce z výkonu zamestnania zaradené
v II. kategórie funkcií, a teda či mu vznikol nárok na dôchodok znížením dôchodkového
veku.
Odporkyňa vylúčenie doby trvania služobného pomeru príslušníka odôvodnila
poukazom na § 65 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení
a na skutočnosť, že navrhovateľ vykonával službu príslušníka ZVJS v rozsahu zakladajúcom
nárok výsluhový dôchodok.
Navrhovateľ vykonával službu príslušníka ZVJS vrátane základnej vojenskej služby
spolu v rozsahu 27 rokov a od 1. augusta 1999 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa
§ 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z.
Odvolací súd poznamenáva, že pre určenie výšky výsluhového príspevku podľa § 210
a § 211 zákona č. 73/1998 Z.z. nebola rozhodujúca skutočnosť, že navrhovateľ vykonával
službu v I. alebo v II. kategórii funkcií. Predpokladom nároku na výsluhový príspevok bola
podľa§ 210 a § 211 výsluha rokov, t.j. trvanie služobného pomeru počas určeného
minimálneho počtu rokov. Výsluhový príspevok nebol viazaný ani na dovŕšenie určitého
veku.
Podľa prechodného ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení
do 30. júna 2002 výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d)
a odseku 2 (služobný pomer trval aspoň po dobu 15 rokov a za každý ďalší skončený rok
trvania služobného pomeru sa zvyšuje o 1,5 % zo základu pre výpočet dávky) zákona
č. 73/1998 Z.z. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. 1. apríla 1998,
sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho
účinnosti.
To znamená, že výsluhový príspevok priznaný navrhovateľovi podľa § 211 ods. 1
písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. je aj naďalej výsluhovým príspevkom a následne podľa
prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. sa považuje za výsluhový dôchodok podľa
tohto zákona, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú
podľa predchádzajúceho právneho predpisu.
V dôsledku tejto skutočnosti, že výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok iba
považuje, nie je správny názor odporkyne a tiež súdu prvého stupňa, že za obdobie výkonu
služby navrhovateľ získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Záver, že
obdobie výkonu služby nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia (§ 255
ods. 5 zákona o sociálnom poistení) potom nie je správny.
Vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ustanovenie § 274 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení upravuje zásadu zachovania získaných nárokov vyplývajúcich
zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie.
Navrhovateľ nevykonával službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok podľa § 328/2002 Z.z. a obdobie výkonu služby v príslušnej kategórii funkcií mu
nebolo zohľadnené pre dávku dôchodkového zabezpečenia.
Z dôvodu, že navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z.z. nevznikol, nemožno pre vznik jeho nároku na starobný dôchodok aplikovať iné
podmienky ako tie, ktoré boli stanovené v období výkonu a skončenia jeho služby.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne
o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok nie je v súlade so zákonom a ani rozsudok súdu
prvého stupňa, ktorý potvrdil rozhodnutie odporkyne nie je vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rozsudok Krajského súdu v
Žiline podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že rozhodnutie
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne doplniť dokazovanie a znovu posúdiť nárok
navrhovateľa na starobný dôchodok z príslušnej (I. alebo II.) pracovnej kategórie ku dňu
22. mája 2009, t.j. dovŕšenia veku 58 rokov po zohľadnení aj civilného zamestnania, pričom
ako dobu dôchodkového poistenia (zabezpečenia) zohľadní dobu trvania služobného pomeru
príslušníka ZVJS v súlade s § 174 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s príslušnými
ustanoveniami zákona o sociálnom zabezpečení.
Odporkyňa je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP.).
Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Úspešný navrhovateľ v súdnom konaní náhradu trov konania neuplatnil a ani
v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli. Preto odvolací súd navrhovateľovi náhradu
trov nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. decembra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová