Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-81-2009.pdf
PDF · 183.33 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/81/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcov: žalobkyne 1/ L. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, V. - Y., v konaní zastúpená U.. X. Y., narodeným XX.X.XXXX, bytom J. M. XXX/XX, F., žalobkyne 2/ L.. R. Z., narodenej XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, M., I. republika, v konaní zastúpenej Bc. P. Z., narodeným XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/ XX, V., I. republika, proti žalovaným: žalovanej 1/ C.. D. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom 1. máje XXX/X, B., I. republika, žalovanému 2/ C.. U. Z., narodenému XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V., v konaní zastúpenými C.. X. Z., narodeným XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje zmier v nasledovnom znení:
Podielové spoluvlastníctvo:
- L. Y., narodenej XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, V.-Y., v podiele 6/9, L.. R. Z., narodenej XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, M., I. republika, v podiele 1/9, C.. U. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V., v podiele 1/9 a C.. D. U., narodenej XX.XX.XXXX, bytom 1. máje XXX/X, I. republika, v podiele X/X k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Galanta, obec Pata, katastrálne územie Pata, ako parcela registra „C", parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3.583 m2 zrušuje,
- L.. R. Z., narodenej XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, M., I. republika, v podiele 7/9, C.. U. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V., v podiele 1/9 a C.. D. U., narodenej XX.XX.XXXX, bytom1. máje XXX/X, I. republika, v podiele 1/9 k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXX, okres Galanta, obec Pata, katastrálne územie Pata, ako parcela registra „C", parcelné číslo XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere 639 m2 a parcelné číslo XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1.063 m2 zrušuje,
- L.. R. Z., narodenej XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, M., I. republika, v podiele 8/9, C.. U. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V., v podiele X/XX a C.. D. U., narodenej XX.XX.XXXX, bytom1. máje XXX/X, I. republika, v podiele 1/18 k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Galanta, obec Pata, katastrálne územie Pata, stavbe: rodinnému domu, súpisné číslo XXX, nachádzajúcemu sa na parcele číslo XXXX zrušuje.
Podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Galanta, obec Pata, katastrálne územie Pata, ako parcela registra „C", parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3.583 m2 sa stanú C.. U. Z., narodený XX.XX.J., bytom I. XX, V. za náhradu, v podiele 8/9 a C.. D. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom1. máje XXX/X, I. republika, v podiele 1/9.
Podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXX, okres Galanta, obec Pata, katastrálne územie Pata, ako parcela registra „C", parcelné číslo XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere 639 m2 a parcelné číslo XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1.063 m2 sa stanú C.. U. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V. za náhradu, v podiele 8/9 a C.. D. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom1. máje XXX/X, I. republika, v podiele 1/9.
Podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Galanta, obec Pata, katastrálne územie Pata, stavby: rodinného domu, súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na parcele číslo XXXX sa stanú C.. U. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V. za náhradu, v podiele XX/XX a C.. D. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom1. máje XXX/X, I. republika, v podiele 1/18.
C.. U. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V. sa zaväzuje zaplatiť L.. R. Z., narodenej XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, M., I. republika náhradu vo výške 35.000 Eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd schváli uzavretý zmier.
II. Žalovaný 2/ je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu vo výške 10.892,32 Eur, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na náhradu žalobkyne 1/ z a m i e t a.
IV. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným spoločne a nerozdielne, ktorý bude uhradený z preddavku evidovaného pod položkou registra D14/36/2015 vo výške 19,37 Eur, a to po právoplatnosti rozsudku.
V. Súd vracia žalovanej 1/ zo zaplateného preddavku evidovaného pod pol. reg. D14/36/2015 sumu vo výške 62,58 Eur.
VI. Upravuje sa učtáreň súdu, aby po právoplatnosti výroku V. rozsudku sumu vo výške 62,58 Eur poukázala na adresu sídla žalovanej 1/.
VII. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V predmetnom konaní žalobcovia navrhujú, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k parcela č. XXXX/1, v k.ú. Pata (LV č. XXXX). Vzájomnou žalobou žalovaní navrhujú, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo aj vo vzťahu k ďalším dvom pozemkom a rodinnému domu (parcela č. XXXX a XXXX a rodinný dom súp. č. XXX, k.ú. Pata, LV č. XXX a XXXX). Po vyše desiatich rokoch sporu strany dospeli k zmieru ohľadne zrušenia a vyporiadania všetkých nehnuteľností, okrem výšky primeranej náhrady jednej z ustupujúcich spoluvlastníčok. Súd vo výroku I. schválil zmier ohľadne časti merita veci. Vo výroku II. súd autoritatívne rozhodol o časti sporu, ohľadne ktorej strany nedospeli k zmieru. Z uvedeného hľadiska sa súd v odôvodnení obmedzí k zhrnutiu skutkového deja konania a právnej argumentácie strán iba z pohľadu splnenia zákonných predpokladov zmieru a vo vzťahu k spornej časti konania, t.j. výšky primeranej náhrady ustupujúcej spoluvlastníčky z podielového spoluvlastníctva parcely č. XXXX/X, k.ú. Pata.
2. Dňa 07.05.2009 bola súdu doručená žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností ako parcela č. 6314/1, v katastrálnom území Pata (špecifikovanej vo výroku I., prvá odrážka). Pôvodnými žalobcami boli L. Y., C.. M. T. a C.. X. Z.. Pôvodnými žalovanými boli C.. R. Z. a C.. U. Z.. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaní podľa názoru žalobcov neprejavovali o nehnuteľnosť záujem. Pôvodní žalobcovia 1. a 2. navrhli dohodu ohľadne zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, avšak na túto žalovaní nereagovali. Žalobcovia v žalobe navrhli reálne rozdelenie nehnuteľnosti v zmysle geometrického plánu C.. Y. B. č. X/XXXX zo dňa 13.03.2008. V žalobe bola žalobcami predmetná nehnuteľnosť ohodnotená na cenu 1.200 Eur.
3. Dňa 07.09.2009 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných, ktorí nesúhlasili so žalobou z dôvodu, že táto nenavrhovala celkové riešenie z pohľadu okolitých pozemkov a medziľudských vzťahov, ktoré sú medzi spoluvlastníkmi narušené (i keď žalovaný 2/ spočiatku súhlasil). Žalovaní spolu s vyjadrením doručili súdu vzájomnú žalobu, ktorou navrhli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo aj k nehnuteľnostiam, zapísaných v katastri nehnuteľností ako parcela č. XXXX a XXXX (špecifikovaných vo výroku I., druhá odrážka). Všetky označené nehnuteľnosti sú totiž dedičstvom súrodencov po rodičoch. Je dôležité upraviť pomery tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k ďalším konfliktom a k zhoršovaniu vzťahov. L. Y. a C.. M. T. mali zabezpečený prístup k pozemku parcela č. XXXX/X zriadeným vecným bremenom od svojej sestry cez susediace pozemky. V žalobe však nie je návrh ohľadne prístupu ostatných spoluvlastníkov pozemku parcely č. XXXX/X v prípade navrhovaného reálneho rozdelenia. Na zlé vzťahy v rodine poukázal aj pôvodný žalovaný C.. R. Z. (email zo dňa 14.10.2009). Podaním zo dňa 24.09.2010 žalovaní doručili súdu geometrický plán C.. W. B., v ktorom bol obsiahnutý reálny návrh rozdelenia všetkých troch pozemkov.
4. Uznesením č.k. 16C/81/2009-96 zo dňa 13.01.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/81/2009-103 zo dňa 22.02.2010 súd na základe návrhu žalobcov pripustil zámenu účastníkov, kedy namiesto C.. R. Z. pribral do konania C.. D. U..
5. Súd na návrh žalovaných uznesením č.k. 16C/81/2009-199 zo dňa 18.10.2010 nariadil do právoplatného skončenia veci samej neodkladné (predbežné) opatrenie, ktorým žalobkyni L. Y. nariadil, aby sa zdržala budovania oplotenia a aby odstránila vybudované oplotenie na parcele č. XXXX/X vybudované po začatí súdneho konania. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol na odvolanie žalobcov v časti odstránenia oplotenia vybudovaného po začatí súdneho konania zamietnutý a vo zvyšnej časti bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené (uznesenie č. k. 24Co/94/2011-280 zo dňa 19.4. 2011).
6. Žalobcovia (vyjadrenie doručené súdu dňa 08.10.2009) namietali neúplnosť a nezrozumiteľnosť vzájomnej žaloby. Na pojednávaní dňa 25.01.2012 sa žalobcovia vyjadrili tak, že nie všetky strany v konaní sú spoluvlastníkmi nehnuteľností (ale iba jeden zo žalobcov a žalovaní), vo vzťahu ku ktorým žiadajú žalovaní zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo. Pre vyporiadanie týchto nehnuteľností by bolo potrebné vypracovať nový geometrický plán, pričom vo vzájomnej žalobe nie je obsiahnutý návrh na zrušenie spoluvlastníctva a vyporiadanie rodinného domu na parcele č. XXXX, najmä prístup do rodinného domu cez dotknuté pozemky.
7. Žalovaní (vyjadrenie doručené súdu dňa 07.02.2012) poukázali na potrebu doriešenia situácie ako celku, keďže vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie by práve len skomplikovalo situáciu. Celkové riešenie je právne dovolené a technicky možné. Pokiaľ žalobcovia pristúpia na riešenie ohľadne všetkých troch parciel, žalovaní súhlasia aj s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu na parcele č. XXXX. Žalobcovia trvali (vyjadrenie doručené súdu dňa 22.02.2012) na vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie.
8. Dňa 26.06.2012 bolo súdu doručené podanie (následne potvrdené podaním doručeným súdu dňa 24.09.2013), v ktorom žalovaní navrhli zrušiť a vyporiadať aj podielové spoluvlastníctvo rodinného domu stojaceho na parcele č. XXXX (špecifikovaný vo výroku I., tretia odrážka).
9. Uznesením č.k. 16C/81/2009-395 zo dňa 17.04.2013 súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo a z odvetvia pozemné stavby (správne má byť „oceňovania nehnuteľností“), kde úlohou znalca, pôvodne C.. E. K., bolo odpovedať na otázku či nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (parcela č. XXXX/X), č. XXX (parcela č. XXXX a č. XXXX) a rodinný dom zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX (stojaci na parcele č. XXXX) sú reálne deliteľné vzhľadom na veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby tieto nehnuteľnosti mohli slúžiť ich vlastníkom spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a účelnému využitiu a aká je všeobecná hodnota špecifikovaných nehnuteľností. Úlohou znalkyne bolo tiež vypracovať geometrický plán nového usporiadania vlastníckych vzťahov. Uznesením č.k. 16C/81/2009-453 zo dňa 12.12.2013 súd, na žiadosť znalkyne Ing. Zálešakovej, zmenil uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania v osobe znalca a za znalca určil Ing. Miroslava Javora. Dňa 16.06.2014 bol súdu doručený znalecký posudok Ing. Miroslava Javora č. XX/XXXX (č.l. 474 a nasl.; ďalej len „ZP1“).
10. Súd uznesením č.k. 16C/81/2009-595 zo dňa 17.06.2015 vzhľadom na námietky strán nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Romanom Wágnerom, z odboru geodézia a kartografia a fotogrametria, aby tento zodpovedal otázku ohľadne reálnej deliteľnosti všetkých nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania.
11. Uznesením č.k. 16C/81/2009-752 zo dňa 25.06.2018 súd rozhodol, že pokračuje s právnym nástupcom nebohého žalobcu 3/, C.. X. Z., a to s L.. R. Z. ako žalobkyňou 3/.
12. Uznesením č.k. 16C/81/2009-784 zo dňa 12.11.2018, právoplatným dňa 23.11.2018 súd pripustil zmenu strany sporu, a to, aby do konania vstúpila na miesto žalobkyne 2/ C.. M. U., L. Y.. Od uvedeného času sú stranami sporu súčasní žalobcovia a žalovaní.
13. Uznesením č.k. 16C/81/2009-826 zo dňa 06.03.2019, právoplatným dňa 18.03.2019, súd pripustil zmenu vzájomnej žaloby, kde žalovaní navrhli zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že L. Y. by sa stala výlučnou vlastníčkou pozemku parcely č. 6314/1 bez náhrady. L.. R. Z. by nebola naďalej vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou nehnuteľností. Žalovaní by sa každý jednotlivo stali výlučnými vlastníkmi novovzniknutých nehnuteľností, z toho C.. U. Z. by sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu. C.. U. Z. by zaplatil L.. R. Z. primeranú náhradu za jej spoluvlastnícke podiely do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd by zároveň zriadil vecné bremeno s právom prechodu v prospech vlastníkov jednotlivých pozemkov.
14. Dňa 27.05.2019 žalobkyňa 1/ doručila súdu návrh na zmenu žaloby, kde navrhla vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníctva v znení zodpovedajúcom zneniu zmieru (pozn. súdu: s technickou zmenou, keďže pokiaľ niektorí spoluvlastníci ostávajú aj naďalej spoluvlastníkmi, neznamená to, že sa pôvodné spoluvlastníctvo nezrušuje, t.j. zrušuje sa pôvodné spoluvlastníctvo a vzniká nové spoluvlastníctvo; zároveň došlo k zmene pobytu žalovanej 1/). Nad rámec obsahu zmieru by bol v zmysle zmeny žaloby C.. U. Z. zaviazaný zaplatiť U.. L. Y. náhradu v sume 35.000 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Na pojednávaní dňa 08.08.2019 vyjadrila súhlas s návrhom na zmenu žaloby aj žalobkyňa 2/, čo potvrdila svojim podpisom do zápisnice. Strana žalobkyne 1/ poukázala na to, že pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel na parcele č. 6314/1 vychádzali zo ZP1 so zohľadnením nárastu cien nehnuteľností, vychádzajúc z informácií verejne dostupných ohľadne cien nehnuteľností v okolí. Jedná sa o pozemok v intraviláne a zmena spôsobu využitia sa nejaví byť problematická. Žalobkyňa 1/ sa o pozemok od nadobudnutia spoluvlastníctva stará až do súčasnosti. Osobne sa zaslúžila o to, že predmetný pozemok je označený v prelukách na individuálnu bytovú výstavbu. Žalovaní súhlasili s navrhovaným vyporiadaním okrem výšky primeranej náhrady, ktorá by mala byť vyplatená žalobkyni 1/. Namietali, že by žalobkyňa 1/ obhospodarovala pozemok do súčasnosti. Navrhli náhradu, najviac vo výške 10.000 Eur. Na pojednávaní žalovaní predložili súkromný znalecký posudok znalca Ing. Ľubomíra Križana č. 15/2019, z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností (ďalej len „ZP2“), ktorý súd doručil krátkou cestou obom žalobkyniam. Súd na pojednávaní poučil stranu žalobcov, že v prípade, že požadujú v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj tzv. širšie vyporiadanie, je potrebné konkretizovať ho, čo do predmetu a výšky. Súd na pojednávaní poučil strany, aby najneskôr do 10 dní po tom, čo im bude doručené uznesenie o pripustení zmeny žaloby doručili svoje vyjadrenia, návrh na primeranú náhradu žalobkyne 1/ a navrhli dôkazy, ktoré chcú v konaní vykonať.
15. Uznesením č.k. 16C/81/2009-874 zo dňa 15.08.2019 súd pripustil zmenu žaloby v znení návrhu žalobkyne 1/ zo dňa 27.05.2019, opraveným a doplneným dňa 23.07.2019 a v listinnej podobe 24.07.2019, so súhlasom žalobkyne 2/ dňa 08.08.2019.
16. Na pojednávanie dňa 11.11.2019 boli predvolaní obaja znalci, a to Ing. Miroslav Javor a Ing. Ľubomír Križan. Podľa § 208 ods. 3 CSP, ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Súd sa aj v tomto prípade zameria na spornú časť, teda hodnotu pozemku parcely č. 6314/1. Znalec Ing. Javor uviedol, že nerozlišoval povahu jednotlivých pozemkov (t.j. druh pozemku), keďže tieto sa nachádzajú v zastavanom území obce, teda sú určené pre výstavbu. Na otázku žalovaných, že ako mohol ohodnotiť pozemok pod rodinným domom a ornú pôdu rovnakou hodnotou uviedol, že orná pôda je v danom prípade určená na výstavbu a pri hodnote sa vychádza aj z tohto predpokladu, že na predmetnom území sa môže stavať. Keďže v danom prípade bolo jeho primárnou úlohou zamerať sa na deliteľnosť nehnuteľností, kde vyhodnotil, že z hľadiska účelného využitia je potrebné k nim pristupovať ako k celku, rovnako pristupoval k vyhodnoteniu všeobecnej
hodnoty nehnuteľností. Na otázku súdu, ako sa zmenili okolnosti od času ohodnocovania, znalec uviedol, že v prípade všeobecnej hodnoty nehnuteľností sa jedná o trhovú hodnotu, ktorá sa s odstupom času mení. Došlo k zmene vo výške koeficientu cenovej úrovne, ktorý sa s odstupom času zmenil o cca 31,9%. Znalec použil koeficient z prvého kvartálu 2014, a to vo výške 2,235, v súčasnosti by použil koeficient z druhého kvartálu 2019 vo výške 2,554. Zároveň je potrebné zobrať na zreteľ opotrebenie nehnuteľnosti. Vždy je potrebné zhodnotiť všetky kritériá. V čase posúdenia nebola vybudovaná prístupová cesta k pozemku parcela č. XXXX/1. Uvažoval nad možnosťou prístupu k nej z ulice. Pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov sú pevne dané kritériá vo vyhláške, ale znalec vyberá zaradenie do príslušných tried tak, ako to vyplýva z tabuľky 2 na strane 30 a 31 ZP1. Je možné, aby sa určenie koeficientov u dvoch znalcov líšilo. Znalec nemal vedomosť o obsahu ZP2. Znalec Ing. Križan uviedol, že všetky nehnuteľnosti ohodnotil samostatne. Do úvahy bral to ako boli pozemky zapísané v katastri nehnuteľností. Cieľom znalca je vždy priblížiť sa k trhovej hodnote, čím odpovedal na otázku výrazného rozdielu v hodnotení povyšujúcich faktorov. K technickým podmienkam možnej susednej výstavby sa vyjadril tak, že pozemok by mal byť napojený na inžinierske siete, musí byť zabezpečená prístupová cesta, ktorá v prípade, že je nad 50 m k príslušnému pozemku, musí mať pás široký 3,5 m a spevnenú prístupovú komunikáciu a miesto, kde sa môže otočiť požiarne auto. Uvedené všetko zvyšuje náklady pre zabezpečenie prípadného stavebného povolenia. Strany sa v závere dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, spornou zostala iba výška náhrady žalobkyne 1/. Súd následne odročil pojednávanie na 12.12.2019 za účelom doručenia záverečných rečí v písomnej forme.
17. Žalovaní vo svojom záverečnom vyjadrení doručenom súdu 03.12.2019 namietajú, že znalec Ing. Javor ohodnotil všetky pozemky tou istou cenou, a táto mala byť podľa názoru žalovaných rozlíšená podľa druhu pozemku a podľa potencionálneho využitia, napr. či orná pôda môže byť potencionálne stavebným pozemkom, a či v tomto ohľade spĺňa zákonné kritériá. Parcela č. XXXX/X, pozemok zapísaný ako orná pôda, tieto kritériá nespĺňa. Pozemok je neobrobený. Strana žalovaných navrhla zaviazať C. U. Z. k zaplateniu primeranej náhrady L. Y. vo výške 10.000 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhli zaviazať L. Y. odstrániť nezákonne, bez súhlasu spoluvlastníkov 2ks unimobuniek s celým príslušenstvom umiestnených na parcele č. 6314/1 do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Ostatné návrhy obsiahnuté vo vyjadrení obsahom zodpovedajú uzavretému zmieru, preto tieto súd nevyhodnotil ako nové návrhy. Žalovaní navrhli zriadiť vecné bremeno v prospech C.. U. podľa znaleckého posudku Ing. Romana Wagnera č. 12/2015.
18. Žalobkyňa 1/ v záverečnom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.12.2019 navrhla súdu vyporiadať spoluvlastníctvo v širšom zmysle. Žalobkyňa sa takmer 20 rokov starala o nehnuteľnosť, čo považuje za svoju investíciu do zhodnotenia nehnuteľnosti. Na pozemku sa nachádzajú stromy a dreviny, čo ani jeden znalecký posudok nezohľadnil a čo mohlo byť zrejmé z obhliadky. Značnú časť pritom vysadila žalobkyňa 1/. Na ohodnotenie týchto nehnuteľností žalobkyňa 1/ navrhla postupovať podľa kalkulačky spoločenskej hodnoty drevín nachádzajúcej sa na webových stránkach enpro.sk s poukazom na vyhlášku MŽP SR č. 24/2003 Z.z. Táto hodnota je podľa výpočtu 26.016 Eur. Pre účely údržby a zhodnotenia nehnuteľnosti žalobkyňa 1/ zakúpila a opotrebovala náradie a pomôcky, ktoré vyčíslila v minimálnej sume 2.500 Eur, benzín v sume 600 Eur, spotrebný materiál a údržba náradia 2.000 Eur. Odhadovaná suma náhrady pre žalobkyňu 1/ je tak 59.075,40 Eur (vrátane hodnoty podľa ZP1). Žalobkyňa 1/ poukázala na nehodnovernosť ZP2, čo je zrejmé aj z expresnej rýchlosti jeho vyhotovenia. Znalec nevedel na pojednávaní zodpovedať otázky týkajúce sa výrazných rozdielov v hodnotení koeficientov. Žalobkyňa 1/ sa domnieva, že znalec koeficienty ovplyvňujúce hodnotu nehnuteľností smerom nahor znížil a koeficienty znižujúce hodnotu nehnuteľnosti znižujúce hodnotu zvýšil. Sám znalec uviedol, že koeficienty účelovo upravoval s cieľom dopracovať sa k údajne trhovej cene vyporiadavanej nehnuteľnosti. Znalec použil pri koeficiente všeobecnej situácie hodnotu 0,8, ktorá prislúcha poľnohospodárskym oblastiam značne vzdialeným od obcí. Pri koeficiente intenzity využitia znalec použil hodnotu 0,9, ktorá prislúcha popisu „veľmi malé využitie, jednoposchodové, súkromné rekreačné domčeky, 1-2 poschodové stavby rodinných domov s podštandardným vybavením, nepodpivničené, nízke nebytové stavby nevyužívané alebo s malým využitím“. Znalec Ing. Javor použil hodnotu 1,0, ktorá zodpovedá popisu „rodinné domy so štandardným vybavením, bežne obytné domy stredného využitia, 3-4 poschodové domy s 2-3 bytmi na jednom podlaží prístupné z jedného schodišťa, obytné domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre výrobu a služby s bežným technickým vybavením. Pri povyšujúcich faktoroch z rozmedzia 1,00-3,00 použil hodnotu 1,7, čo naznačuje nehnuteľnosť bez perspektívy na budúce vyššie použitie v budúcnosti. Pri redukujúcich faktoroch z rozmedzia 0,2-1,00 použil koeficient 1,00, čo naznačuje zvýšený spád emisií, značný vplyv priemyselnej výroby, uskladnenie odpadov, ekologické zaťaženie, svahovitý
pozemok zatienený lesom a sklami. Na iniciatívu žalobkyne 1/ bol pozemok zapísaný na č.l. XXXX označený v Územnom pláne obce Pata č. XX/OZ-XXXX ako „Doporučená výstavba rodinných domov v prelukách“. Aj túto iniciatívu žalobkyňa považuje za svoju investíciu, keďže táto skutočnosť pozitívne ovplyvňuje hodnotu pozemku. V prípade schválenia zmieru sa spoluvlastníkmi stanú žalovaní, ktorým nič nebráni v úprave pozemkov tak, aby tieto zodpovedali zákonným požiadavkám, resp. aby zriadili vecné bremeno v prospech budúcich vlastníkov. Žalobkyňa 1/ poukázala na jej ústretovosť, kedy sa strany nakoniec dohodli na vyporiadaní nehnuteľností ako celku, pritom sama je spoluvlastníčka iba jedného z pozemkov. Dôvodom boli pretrvávajúce konflikty a dezilúzia z toho, že by niekedy mohla nerušene užívať pozemok. Poukázala na skutočnosť, že žalovaní pôvodne vôbec nerozlišovali medzi druhmi pozemkov, až pri určení spoluvlastníctva žalovaných zrazu uvádzajú, že parcela č. XXXX/X má podstatne nižšiu hodnotu ako ostatné pozemky. Žalobkyňa 1/ poukázala na ponuky realitných kancelárií, kde rádovo je cena stanovená na 50 Eur/m2. Na základe uvedeného žalobkyňa 1/ navrhla zmenu žaloby tak, že C.. U. Z. bude zaviazaný k zaplateniu primeranej náhrady žalobkyni 1/ vo výške 40.000 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa 1/ priložila postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb a ponuky realitných kancelárií. Súd doručil záverečné vyjadrenia stranám navzájom.
19. Na pojednávanie dňa 12.12.2019 sa dostavili žalovaní (v zastúpení) a žalobkyňa 2/ (v zastúpení), ktorí navrhli súdu schváliť súdny zmier založený v spise na č.l. 982 a 983, ktorý návrh následne podpísali. Pojednávanie bolo následne odročené z dôvodu na strane žalobkyne 1/, z dôvodu účasti jej zástupcu v dopravnej nehode, ku ktorej došlo 10.12.2019 v neskorých nočných hodinách, pričom odvtedy chodia po polícii a vyšetreniach. Súd ospravedlnil neúčasť žalobkyne 1/ a jej zástupcu, keďže došlo k objektívnej skutočnosti, ktorá zjavne sťažila ich možnosť dostaviť sa na pojednávanie. Na pojednávaní dňa 10.02.2020 boli prítomné všetky strany. Žalobkyňa 1/ a jej zástupca vyjadrili súhlas s uzavretím zmieru, ktorý podpísali (č.l. 982 a 983), čím sa zmier považuje za uzavretý. Žalobkyňa 1/ sa odvolala na svoje písomné záverečné vyjadrenie a uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnako aj žalobkyňa 2/ nemala žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobkyňa 1/ trvala na návrhu na zmene žaloby, s čím vyjadrila súhlas žalobkyňa 2/. Žalobkyňa 1/ špecifikovala, že k zmene žaloby došlo z dôvodu, že žalobkyňa 1/ žiada aj širšie vyporiadanie. Strana žalovaných predložila súdu doplnenie záverečnej reči, ktorá bola ústne prednesená. Žalovaní nesúhlasia s vynaloženými investíciami. Odvolávajú sa na ZP2, kde sú definované dôvody, pre ktoré pozemok parcela č. XXXX/1 nemôže byť stavebným pozemkom. Žalobkyňa 1/ uviedla Obec Pata do omylu, keď navrhla parcelu za stavebný pozemok, keďže nemala súhlas ostatných spoluvlastníkov. Pozemok bude naďalej v spoluvlastníctve, vybudovanie prístupovej cesty je neperspektívne. Zmena na stavebný pozemok je nereálna z pohľadu financovania zo súkromných zdrojov, keďže ide o vyše 150m vybudovania inžinierskych sietí a prístupovej cesty s otočkou na konci cesty. K zhoršeniu medziľudských vzťahov došlo konaním žalobkyne 1/, keď táto vybudovala oplotenie a unimobunky, vysadila okrasné kríky a stromy, a to bez súhlasu spoluvlastníkov, čo bolo aj predmetom predbežného opatrenia. Žalovaní trvajú na určení náhrady žalobkyni 1/ vo výške 10.000 Eur. Žalovaní nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
20. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. V záverečnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.12.2019 žalovaní navrhli zaviazať L. Y. odstrániť 2ks unimobuniek s celým príslušenstvom umiestnených na parcele č. XXXX/X do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Ostatné návrhy vo vyjadrení súd nevyhodnotil ako návrhy na zmenu vzájomnej žaloby. Zriadenie vecného bremena pre C.. U. (bod 17) nie je nutné, keďže v zmysle uzavretého zmieru zostáva spoluvlastníčkou všetkých nehnuteľností. Naposledy súd pripustil zmenu vzájomnej žaloby uznesením č.k. 16C/81/2009-826 zo dňa 06.03.2019, právoplatným dňa 18.03.2019. Žalovaní návrh na rozšírenie vzájomnej žaloby predostreli v záverečnom vyjadrení k už vykonanému dokazovaniu. Súd však v danej veci nevykonal žiadne dokazovanie, keďže od podania žaloby koná o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Akékoľvek nové dokazovanie je v tomto štádiu konania v príkrom rozpore s princípom hospodárnosti (čl. 8, čl. 17, § 153, § 157 CSP). Žalobkyne navrhli zmenu žaloby z titulu širšieho vyporiadania. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 204/2010 zo dňa 23.3.2011 vyplýva, že „...pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však
jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991).“. Takýto nárok - rozdiel medzi náhradou za spoluvlastnícky podiel a sumou investície - predstavuje neoprávnený majetkový prospech toho, ktorý sa obohatil z dôvodu, ktorý odpadol. Povinnosť uhradiť bezdôvodné obohatenie (neoprávnený majetkový prospech) z titulu zhodnotenia podielu neinvestujúceho spoluvlastníka vzniká totiž až momentom zániku podielového spoluvlastníctva. Žalobkyne nárok na širšie vyporiadanie uplatnili v záverečnom vyjadrení (aj napriek upozorneniu súdu na pojednávaní dňa 08.08.2019), teda v čase, do ktorého súd nevykonal žiadne dokazovanie v tomto ohľade a akékoľvek odročenie pojednávania by bolo aj v tomto prípade v príkrom rozpore s princípom hospodárnosti. Zároveň tento nárok uplatnili v jednom výroku spolu s uplatneným nárokom na primeranú náhradu ustupujúcemu spoluvlastníkovi, čo je v rozpore s vyššie citovaným odôvodnením o nevyhnutnosti uplatnenia takéhoto nároku samostatným výrokom, a to žalobou so všetkými náležitosťami, k čomu v danom prípade nedošlo. Z uvedených dôvodov súd návrhy na zmenu žaloby a vzájomnej žaloby nepripustil. Po vyhlásení dokazovania za skončené súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 09.03.2020, kedy vyhlásil rozsudok tak, ako to vyplýva z jeho výrokovej časti.
21. Súd na danú vec aplikoval predovšetkým nasledovné právne normy:
Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 136 ods. 2, prvá veta OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Podľa § 137 ods. 1 a 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 141 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 77 ods. 1 a 2 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Podľa § 120 ods. 1 a 2 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
Podľa § 121 ods. 1 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, hodnotením dôkazov každého jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a aplikovaním vyššie uvedených právnych noriem s prihliadnutím na súdnu prax, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
22. V čase vyhlásenia rozsudku sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (pozemok parcela č. XXXX/X, k.ú. Pata) v podielovom spoluvlastníctve všetkých strán v konaní. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (rodinný dom na pozemku, parcela č. XXXX) a XXX (pozemky parcela č. XXXX a XXXX, k.ú. Pata) sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a žalobkyne 2/. Všetky uvedené nehnuteľnosti tvorili súčasť dedičstva súrodencov po rodičoch. Ide o rodinný dom s pozemkom, na ktorom stojí rodinný dom a na seba nadväzujúce susediace pozemky. Od ulice Y. je vstup na parcelu č. XXXX, na tejto stojí rodinný dom. Parcela č. XXXX susedí s parcelou č. XXXX a XXXX/ X. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že počas celého trvania konania pretrvávajú medzi stranami narušené medziľudské vzťahy. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa čl. 7 Civilného sporového poriadku, základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. O to výraznejšie túto úlohu vnímal súd v tomto konaní, v ktorom na strane žalobcov a žalovaných ide o či už vzdialenejších alebo blízkych rodinných príslušníkov.
23. Súd uvítal, že všetkým zúčastneným stranám sa podarilo v priebehu konania uzatvoriť zmier ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku všetkým nehnuteľnostiam a k výške zaplatenia primeranej náhrady žalobkyni 2/, ktorú jej v celom rozsahu zaplatí žalovaný 2/, ktorý nadobúda príslušné spoluvlastnícke podiely ustupujúcej spoluvlastníčky.
24. Podľa § 148 ods. 1 a 2 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uzavretie zmieru teda je v podľa Civilného sporového poriadku prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu teda je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009; zdroj: najpravo). Na základe uvedeného súd aj v predmetnom konaní skúmal to, či zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
25. Strany za dohodli na uzatvorení zmieru, ktorého obsahom je dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ku všetkých nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorých navrhli zrušiť a vysporiadať spoluvlastníctvo najprv žalobcovia a neskôr vzájomnou žalobou aj vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam žalovaní. Kogentné predpisy nevylučujú možnosť uzatvorenia zmieru ohľadne časti sporu. Rozdelenie nehnuteľnosti by nebolo dosť dobre možné. Rodinný dom je v zmysle záverov znala Ing. Javora nedeliteľný. Pozemky tiež nie je dosť dobre možné rozdeliť (drobiť) tak, aby slúžili ich vlastníkom z pohľadu účelného využitia. Parcela č. XXXX sa nachádza pod rodinným domom. Na tento pozemok nadväzujú pozemky č. XXXX/X a č. XXXX. Pozemok č. XXXX/X ma iných spoluvlastníkov ako ostatné dve špecifikované parcely. V prípade rozdelenia pozemku č. XXXX/X by bolo potrebné zriadenie vecného bremena v práve prechodu, čo by práve z pohľadu konfliktov nezodpovedalo rozumnému usporiadaniu. Zmierom predpokladané riešenie je tak riešením celkovej situácie z pohľadu využitia rodinného domu a priľahlých pozemkov, ktoré sa stanú podielovým spoluvlastníctvom osôb, medzi ktorými nie sú narušené medziľudské vzťahy. Zmier zároveň zodpovedá vôli súčasných spoluvlastníkov. Keďže súd sa má o zmier vždy pokúsiť, súd nevidí dôvod na autoritatívnom prikázaní veci. Tak ako to vyplýva z výroku I. rozsudku, súd schválil zmier strán v časti zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva ku všetkým nehnuteľnostiam tak, ako sú špecifikované vo výroku I, vrátane dohody o výške a spôsobe zaplatenia primeranej náhrady žalobkyni 2/.
26. Jedinou spornou otázkou zostala otázka primeranej náhrady žalobkyni 1/ vo vzťahu k pozemku, parcela č. XXXX/X, k.ú. Pata, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Súd v tomto prípade aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 OZ, ktorý predpokladá, že v prípade autoritatívneho rozhodnutia súdu o prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, súd rozhodne tiež o primeranej náhrade. Medzi stranami nie je spor o tom, že žalobkyni 1/ patrí primeraná náhrada za jej podiel na spoluvlastníctve predmetného pozemku, čo je aj obsahom uzatvoreného zmieru (..“za náhradu..“). Strany sa však nevedeli dohodnúť na jej výške. Túto spornú otázku ponechali strany na autoritatívnom rozhodnutí súdu. Úlohou súdu bolo teda vykonať dokazovanie ohľadne spornej otázky, ktorou je výška primeranej náhrady
žalobkyni 1/, ku ktorej zaplateniu je povinný ten spoluvlastník, ktorý nadobúda podiel ustupujúcej spoluvlastníčky, teda žalovaný 2/.
27. V žalobe bola žalobcami predmetná nehnuteľnosť ohodnotená na cenu 1.200 Eur. Zo žaloby nevyplýva spôsob výpočtu. Žalovaní sa vyjadrili (vyjadrenie doručené súdu dňa 07.09.2009, č.l. 42), že pozemok, parcela č. XXXX/X sa viac ako 5 rokov nevyužíva na pestovanie plodín, ide o zatrávnenú plochu. Žalovaní vo vyjadrení (doručenom súdu dňa 24.01.2012) uvádzajú cenu pozemku parcela č. XXXX/X v sume 2.245,46 Eur, a to s odkazom na § 7 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., kde v zmysle prílohy č. 1 hodnota ornej pôdy v k.ú. Pata je 0,6267 Eur/m2 (3.583 x 0,6267).
28. Zhrnutie ZP1:
V ZP 1 boli nehnuteľnosti ohodnocované ku dňu 12.06.2014. Znalec postupoval podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z., vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „Vyhláška č. 492/2004 Z.z.“). Súd sa zameria na ohodnotenie parcely č. XXXX/X, v katastrálnom území Pata (špecifikovanej vo výroku I., prvá odrážka).
Podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Znalec ohodnotil všeobecnú hodnotu všetkých posudzovaných nehnuteľností podľa metódy polohovej diferenciácie. Znalec nepoužil porovnávaciu metódu pre nedostatok podkladov na porovnanie. Nepoužil tiež kombinovanú metódu, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu, tak aby bolo možné vykonať kombináciu.
Znalec šetrením zistil, že pozemok, parcela č. XXXX/1 je zapísaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, ale v skutočnosti sa využíva ako okrasná záhrada a na rekreačné účely. Na pozemku sú umiestnené dve vedľa prenosné unimobunky s dreveným prístreškom, ktoré nie sú pevne spojené so zemou a ich osadenie nevyžadovalo úpravu podkladu. Podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o stavbu a preto nie sú unimobunky s prístreškom v znaleckom posudku ohodnocované. Znalec ohodnotil aj príslušenstvo pozemku, a to ploty, studne a vonkajšie úpravy. Na parcele sa nachádza rozostavaný plot vybudovaný v roku 2010. Konštrukčne pozostáva z oceľových povrchovo upravených stĺpikov a betónovým základom okolo stĺpikov. Pletivo nie je zrealizované. Na pozemku sa ďalej nachádza vŕtaná studňa. Znalec vo vzťahu k nehnuteľnostiam ako celku konštatuje, že tieto sa nachádzajú v zastavanej časti obce Pata, ktorá má cestné pripojenie na diaľnicu, je v blízkosti Nitry, Trnavy (25 km). Obec má približne 3.050 obyvateľov. Dopyt po nehnuteľnostiam je v rovnováhe s ponukou. Je to vhodná lokalita k bývaniu umiestnená na okraji obce. Pozemok je rovinatý. Inžinierske stavby sú v blízkosti stavby v rozsahu elektrická prípojka, plyn, vodovod. V okolí nehnuteľnosti sa nachádza zástavba rodinných domov, areál poľnohospodárskeho družstva a výrobné haly. Zo ZP1 vyplýva, že v okolí je dobrá infraštruktúra. Obec je vyhľadávaným obytným satelitom mesta Sereď a objavuje sa aj záujem obyvateľov mesta Bratislava pre rekreačné účely. K pozemkom je prístup len cez cudzie pozemky a k účelnému využitiu je potrebné zriadiť vecné bremeno na priznanie práva prechodu. Tieto faktory sú zohľadnené v koeficiente redukujúcich faktorov. Parcela č. XXXX je v katastri nehnuteľností zapísaná ako záhrada, parcela č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/X ako orná pôda, hoci sa využíva ako záhrada. Z uvedeného dôvodu znalec stanovil jednotkovú cenu pre všetky pozemky.
Znalec v posudku konštatuje, že k pozemku parcela č. XXXX/X nie je možný prístup z pozemnej komunikácie, len zo susedných pozemkov. Na predmetnom pozemku podľa znalca nie je možné umiestniť stavbu na bývanie z dôvodov v § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a § 82 vyhlášky č. 94/2002 Z.z. Podľa § 7 ods. 1 a ž 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie. Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky. Stavba, ak to vyžaduje jej účel, musí mať zabezpečený prístup vozidiel na zásobovanie a priestor na státie vozidiel pri nakladaní a vykladaní. Prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby. Podľa § 82 ods. 1 až vyhlášky č. 94/2004 Z.z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, prístupová komunikácia na zásah musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 m. Prístupová komunikácia podľa odseku 1 nemusí byť vybudovaná k samostatne stojacej stavbe, ak náklady na jej vybudovanie by boli neúmerne vysoké alebo ak sa nachádza v ťažko prístupnom mieste alebo na odľahlom mieste. Prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh. Vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5 m a výšku najmenej 4,5 m. Každá neprejazdná jednopruhová prístupová komunikácia dlhšia ako 50 m musí mať na konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie vozidla.
Všeobecná hodnota pozemku sa vypočíta podľa základného vzťahu VŠHPOZ = M x VŠHMJ [€]; M - výmera pozemku v m2 (v danom prípade 5.285 m2), VŠHMJ- jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2 (znalec stanovil jednotkovú hodnotu pozemku 10,70 Eur/m2); spolu 56.549,50 Eur.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov. Stanoví sa podľa vzťahu VŠHMJ = VHMJ x kPD [€/m2]; VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky v prílohe č. 3 (v danom prípade sa jedná o obec pod 5.000 obyvateľov, teda jednotková východisková hodnota pozemku je 3,32). kPD predstavuje koeficient polohovej diferenciácie, kde znalec osobitne vyhodnotil koeficient všeobecnej situácie - stavebné územie obcí do 5.000 obyvateľov, okrajové priemyslové a poľnohospodárske časti obcí a miest do 10.000 obyvateľov (0,9), intenzity využitia - rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením (1,00), dopravných vzťahov - pozemky na okraji miest a obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca (0,85), obchodnej a priemyselnej polohy
- obytná alebo rekreačná poloha (1,2), technickej infraštruktúry - dobrá vybavenosť (1,3), koeficient povyšujúcich faktorov - pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej hodnote (3,00), a redukujúcich faktorov - závady viaznuce na pozemku (napríklad: právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.) (0,9).
Znalec nezistil prípadné riziká spojené s využívaním nehnuteľnosti, ktoré by mali vplyv na cenu. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemku, parcely č. 6314/1 vo výške 38.338,10 Eur.
29. Zhrnutie ZP2:
Úlohou znalca v ZP2 Ing. Ľubomíra Križana bolo stanoviť všeobecnú hodnotu všetkých nehnuteľností (špecifikovaných v prvej až tretej odrážke výroku I.). Nehnuteľnosti boli ohodnocované k 15.07.2019. Aj v tomto prípade znalec postupoval podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., v znení v čase ohodnocovania. A aj v tomto prípade znalec použil metódu polohovej diferenciácie a z rovnakých dôvodov, aké uviedol znalec Ing. Javor, nepoužil ostatné metódy. V čase ohodnocovania vecné bremeno v prospech oprávnených k pozemku parcela č. 6314/1 spočívajúce v práve prechodu zaniklo vkladom V 4906/2014, povoleným dňa 23.12.2014. Nedošlo k zmene v časti označenia druhu pozemkov. Aj v tomto prípade sa súd zameria iba na spornú časť, t.j. na ohodnotenie pozemku parcely č. XXXX/X.
K. šetrením zistil, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v Trnavskom kraji, približne 25 km od krajského mesta Trnava a 25 km od mesta Nitra, a to v intraviláne obce na existujúcej ulici na okraji obce v zástavbe podobných rodinných domov postavených v 60 -70 rokoch minulého storočia. Obec Pata patrí
do kategórie obcí s počtom obyvateľov do 5.000. Počet obyvateľov v súčasnej dobe je 3.100. Občianska vybavenosť v obci je na dobrej úrovni. Obec je vyhľadávaným satelitom mesta Sereď a taktiež sa prejavuje záujem obyvateľov miest pre rekreačné účely. Z uvedených dôvodov je obec vyhľadávanou lokalitou, čo má za následok zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností. Nezamestnanosť v obci je minimálna do 5%. Hustota obyvateľov je malá. Na vplyv nehnuteľnosti má poloha obce ku krajskému mestu Trnava. Životné prostredie v lokalite, kde sa nehnuteľnosť nachádza je minimálne zaťažené iba cestnou premávkou malého rozsahu. Pozemky sú rovinaté. Pozemok parc.č. 6314/1 je na liste vlastníctva vedený ako orná pôda a takisto je tak využívaný. Je veľký predpoklad, že pozemok nebude ani v budúcnosti inak využívaný, pretože k nim nie je prístup z pozemnej komunikácie, len cez parc. č. XXXX, ktorej vlastníkmi sú iné fyzické osoby. K pozemku nie je spevnená prístupová cesta. K najbližšej komunikácii je to viac ako 50m. Na pozemku nie je možné umiestniť stavbu na bývanie z dôvodov uvedených v § 7 vyhlášky 532/2002 Z.z. a § 82 Vyhlášky 94/20042.z. Cenu pozemku znalec odvodil od základnej hodnoty obce Pata.
Všeobecná hodnota pozemku sa vypočíta podľa základného vzťahu VŠHPOZ = M x VŠHMJ [€]; M - výmera pozemku v m2 (v danom prípade 3.583 m2), VŠHMJ- jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2 (znalec stanovil jednotkovú hodnotu pozemku v sume 4,56 Eur/m2) - 16.338,48 Eur.
Jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku stanovil podľa vzťahu VŠHMJ = VHMJ x kPD [€/m2]; VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky v prílohe č. 3 (v danom prípade sa jedná o obec pod 5.000 obyvateľov, teda jednotková východisková hodnota pozemku je 3,32). kPD predstavuje koeficient polohovej diferenciácie, kde znalec osobitne vyhodnotil koeficient všeobecnej situácie - stavebné územie obcí do 5.000 obyvateľov, okrajové priemyslové a poľnohospodárske časti obcí a miest do 10.000 obyvateľov (0,8), intenzity využitia - nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym využitím - poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia (0,9), dopravných vzťahov - pozemky na okraji miest a obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca (0,85), funkčného využitia územia - plochy obytných a rekreačných území (1,2) technickej infraštruktúry - stredná (1,1), koeficient povyšujúcich faktorov - pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej hodnote (1,7), a redukujúcich faktorov - žiadne (1,0).
Znalec nezistil žiadne mimoriadne riziká. Všeobecnú hodnotu pozemku, parcely č. 6314/1 teda stanovil vo výške 16.338,48 Eur.
30. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva by mala byť všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Len v takomto prípade nie je žiadny zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Z uvedených dôvodov je vždy potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty v čase vyporiadania, resp. v čase najbližšom k tomuto času.
31. Pri hodnotení znaleckého posudku nie je súd na základe vlastnej úvahy oprávnený korigovať odborné závery znalca. Pri hodnotení znaleckého posudku je súd oprávnený skúmať jedine správnosť podkladov znaleckého posudku v tom smere, či tieto podklady majú oporu vo vykonanom dokazovaní a či znalec postupoval v súlade s právnymi predpismi stanovenou metodickou postupu znalca pri vypracovaní znaleckého postupu. To neznamená, že by súd mal nekriticky preberať závery znalca. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti skutkových záverov, z ktorých znalec vychádzal, alebo o správnosti jeho odborných postupov, je potrebné k týmto skutočnostiam znalca vypočuť a v prípade ich pretrvávania je možné ich riešiť prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku. Súd teda nemôže riešiť rozpor medzi závermi dvoch znaleckých posudkov tak, že na základe vlastnej úvahy spriemeruje znalcami odlišne určenú všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností. To isté platí aj vo vzťahu k dvom záverom o všeobecnej hodnote nehnuteľností v ZP1 a ZP2 (obdobný záver vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/143/2012 zo dňa 19.11.2013). V tomto smere súd hodnotil oba znalecké posudky, ktoré podľa hodnotenia súdu majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi (v prípade ZP 1 - podľa vyhlášky č. 490/2004 Z. z. a v prípade ZP2 - vyhláška č. 228/2018 Z.z.). Súkromný znalecký posudok spĺňa náležitosti podľa § 209 ods. 2 CSP („Ak je spolu so žalobou predložený
súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.“).
32. Obaja znalci použili rovnakú jednotkovú východiskovú hodnotu pozemku, parcely č. XXXX/X, k.ú. P. (LV č. XXXX) o výmere 3.583m2 (ďalej len „pozemok“), a to VHMJ = 3,32 Eur/m2. Následne hodnotili jednotlivé koeficienty polohovej diferenciácie, kde znalec osobitne zaradí príslušný pozemok do určitej triedy tak, aby sa čo najviac priblížil k trhovej hodnote. Určenie jednotlivých tried vyplýva z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. U oboch znalcov došlo k zhodnému zaradeniu v dvoch položkách, a to pri hodnotení koeficientu dopravných vzťahov (0,85) a koeficientu obchodnej a priemyselnej polohy/v súč. funkčného využitia územia (1,2). Ing. Javor hodnotil koeficient všeobecnej situácie (stavebné územie obcí do 5.000 obyvateľov, priemyslové a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10.000 obyvateľov) 0,9 a Ing. Križan 0,8 pri rozpätí 0,8-0,9. Ing. Javor hodnotil koeficient intenzity využitia v triede 3, a to 1,0 (rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením) a Ing. Križan v triede 3., a to 0,9 (nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym využitím, poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia). Ing. Javor hodnotil koeficient technickej infraštruktúry pozemku v triede 3. (dobrá vybavenosť (napríklad: miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu), a to 1,3 a Ing. Križan v triede 2. (stredná vybavenosť, možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny), a to 1,1. Obaja znalci hodnotili koeficient povyšujúcich faktorov pozemku z rovnakého dôvodu, a to ako pozemok s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote, Ing. Javor v hodnote 3,0 a Ing. Križan, 1,7 pri rozpätí 1,01 - 3,00. Ing. Javor hodnotil koeficient redukujúcich faktorov 0,9 ako závady viaznuce na pozemku (napríklad: právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.). Ing. Križan takéto faktory nezistil. Jednotkovú hodnotu pozemku tak Ing. Javor stanovil 10,70 Eur/m2 a Ing. Križan 4,56 Eur/m2. Ing. Javor použil jednotkovú cenu pre všetky pozemky. Ing. Križan pristupoval k určeniu hodnoty jednotlivých pozemkov a pozemky hodnotil podľa zápisu ich druhu v katastri nehnuteľností.
33. Žalobkyne argumentujú, že pozemok má byť hodnotený ako pozemok, u ktorého je predpoklad využitia ako stavebného pozemku. Takýto predpoklad je zrejmý podľa názoru žalobkýň aj z Územného plánu Obce Pata, kde je označený v časti doporučenej výstavby rodinných domov v prelukách. Obaja znalci však zhodne skonštatovali, že na pozemku, parcela č. XXXX/X nie je možné umiestniť stavbu na bývanie z dôvodov špecifikovaných v bode 28 a 29 rozsudku. Žalobkyne nepredložili súdu žiadny dôkaz o opaku. Nie je vylúčené, že pri splnení všetkých zákonných predpokladov bude pozemok spôsobilým stavebným pozemkom, avšak v tomto štádiu to nie je možné zaručiť, pretože v súčasnosti tieto predpoklady pozemok nespĺňa. Aj v prípade, že by pozemok takéto zákonné predpoklady spĺňal, je zrejmé, že už len k vybudovaniu prístupovej cesty a inžinierskych sietí bude potrebná značná investícia. Obaja znalci v prípade pozemku použili koeficient povyšujúcich faktorov, a to, že ide o pozemok s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu. Medzi ďalšie povyšujúce faktory vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. je zaradená napríklad aj položka „pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti“, ktorou znalci pozemok nehodnotili. Znalec Ing. Javor použil koeficient povyšujúcich faktorov 3,0 a znalec Ing. Križan 1,7. Ako je uvedené vyššie, súd nemôže pristúpiť k spriemerovaniu položiek. Súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal pozemok hodnotiť jednotkovou položkou pre všetky vyporiadavané pozemky, pričom aj sám znalec Ing. Javor vyhodnotil, že na pozemku nie je možné umiestniť stavbu na bývanie, preto je nelogické ohodnotiť tento pozemok rovnakým koeficientom ako parcelu pod rodinným domom, ktorá sa nachádza na pozemku už zapísanom v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie. Ing. Javor sa vyjadril, že jeho primárnou úlohou bolo zamerať sa na deliteľnosť nehnuteľností, kde vyhodnotil, že z hľadiska účelného využitia je potrebné k nim pristupovať ako k celku, rovnako pristupoval k vyhodnoteniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností. V čase rozhodovania je však situácia diametrálne odlišná, keďže nedochádza k vyporiadaniu rozdelením. Žalobkyne mali možnosť predložiť vlastný súkromný znalecký posudok, resp. iný relevantný dôkaz (resp. navrhnúť..), čo neurobili. Jednotlivé položky zvýraznené žalobcom v inzerátoch sa týkajú stavebných pozemkov, preto ich nie je možné použiť vo vzťahu k pozemku, ktorý v čase rozhodovania nie je stavebným pozemkom a obaja znalci sa zhodli v tom, že na pozemku nie je možné umiestniť stavbu na bývanie.
34. Strany sa konkrétne nevyjadrili ku skutočnosti, že znalec Ing. Javor ohodnotil v ZP1 aj rozostavaný plot a studňu. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu rozostavaného plota na parcele č. XXXX/1 vo výške 1.640,08 Eur a vŕtanej studne na parcele č. XXXX/X vo výške 767,78 Eur. Znalec Ing. Križan tieto v
ZP2 neohodnotil. Podľa ustálenej judikatúry, studne a oplotenia nie sú súčasťou pozemku. Uvedené vedľajšie stavby treba považovať v zmysle § 121 OZ za príslušenstvo veci. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej veci v právnom zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov (obdobne v Uznesení Najvyššieho súdu SR z 30. 8. 2012, sp. zn. 6 Cdo 18/2011). Úlohou znalca Ing. Javora však nebolo určenie hodnoty príslušenstva nehnuteľnosti, pozemku parcely č. XXXX/X. Rovnako ani žaloba, resp. vzájomná žaloba, či ZP2 nepredpokladajú zrušenie a vyporiadanie príslušenstva pozemku. Z uvedeného dôvodu súd v primeranej náhrade žalobkyne 1/ nezohľadnil všeobecnú hodnotu predmetného príslušenstva.
35. Stromy už z „povahy“ veci patria k pozemkom a taktiež je zrejmé, že ich oddelením od pozemku sa zníži jeho hodnota. Stromy sa teda považujú za súčasť pozemku. Uvedené sa vzťahuje aj na kry a porasty. Ani jedna zo strán nenavrhla vykonať dôkaz ohľadne existencie a hodnoty jednotlivých drevín v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ich hodnotu stanovili žalobcovia až v záverečnom vyjadrení, a to v rámci rozšírenia žaloby o tzv. „širšie vyporiadanie“, kde si žalobkyňa 1/ uplatnila nárok na investíciu do týchto drevín.
36. Súd teda vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemku, parcela č. XXXX/1, k.ú. Pata vo výške stanovenej znalcom Ing. Križanom, a to 16.338,48 Eur. Súd nepristúpil k zaokrúhleniu podľa vyhlášky č. 228/2018 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže táto povinnosť zaokrúhlenia vyplýva znalcovi pri súčte všeobecných hodnôt pri vypracovaní znaleckého posudku. V posudzovanom prípade žalovaný 2/ nadobúda podiel žalobkyne 1/ v rozsahu 6/9. Teda žalobkyni 1/ ako ustupujúcej spoluvlastníčke prislúcha náhrada zodpovedajúca sume 10.892,32 Eur (1/9=1.815,3866). Obe strany navrhli lehotu zaplatenia primeranej náhrady 60 dní od právoplatnosti rozsudku (žalovaní v záverečnom vyjadrení a žalobca v zmenenej žalobe). Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ primeranú náhradu vo výške 10.892,32 Eur v súlade s návrhom strán, t.j. do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti súd nárok žalobkyne 1/ na náhradu zamietol (výrok III.; vo výške 35.000-10.892,32=24.107,68 Eur).
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Vo výroku IV. súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade trov štátu vo výške 19,37 Eur. Ide o odmenu znalca Ing. Romana Wágnera, ktorá bola z časti hradená zo štátnych prostriedkov z dôvodu, že v danom čase ešte nebol zložený preddavok na predmetné znalecké dokazovanie zo strany žalovanej 1/ (150 Eur). Preto súd priznal tento nárok štátu z preddavku evidovaného pod položkou registra D14/36/2015 vo výške 19,37 Eur.
39. Uznesením č.k. 16C/81/2009-999 zo dňa 05.03.2020 bola vyplatená odmena znalca Ing. Javora v súvislosti s jeho výsluchom a pojednávaní dňa 11.11.2019. Suma 7,84 Eur bola vyplatená z preddavku zloženého žalobcami v súvislosti so znaleckým dokazovaním Ing. Javorom (D14/92/2013). Suma 26,43 Eur bola vyplatená z preddavku zloženého žalovanou 1/ evidovaného pod položkou D14/36/2015. Uvedený preddavok bol zložený na znalecké dokazovanie Ing. Wágnerom, ale až potom, čo bola odmena znalca Ing. Wágnera vyplatená z celkovej sumy preddavkov žalobkýň a žalovaného 2/ a štátnych prostriedkov. Uznesením č.k. 16C/81/2009-1001 zo dňa 05.03.2020 bola vyplatená odmena znalca Ing. Križana v súvislosti s jeho výsluchom na pojednávaní dňa 11.11.2019. Suma 41,62 Eur bola vyplatená z preddavku zloženého žalovanou 1/ evidovaného pod položkou D14/36/2015. Bolo by nespravodlivé rozhodnúť o náhrade týchto trov niektorým zo žalobcov, keď všetky nimi uhradené preddavky už boli použité k úhrade trov znaleckého dokazovania. Ing. Križan vyhotovil ZP2 na základe objednávky žalovaného 2/, ale súd považoval za potrebné vypočuť znalca tak, aby vedel vyhodnotiť tento posudok jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti so ZP1 a ostatnými dôkazmi. Na základe uvedeného tak zo sumy preddavku 150 Eur evidovaného pod položkou D14/36/2015 zostane na účte suma 62,58 Eur (150-19,37-26,43-41,62), ktorú sumu súd vracia žalovanej 1/ vo výroku V. a VI. zo zaplateného preddavku evidovaného pod pol. reg. D14/36/2015.
40. Súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania z úradnej povinnosti primárne podľa úspechu strany v spore. V prípade čiastočného úspechu môže súd vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V predmetnom konaní vznikli stranám trovy predovšetkým v súvislosti s poplatkovou povinnosťou vo vzťahu k podanej žalobe, vzájomnej žalobe, k predbežnému opatreniu a v súvislosti so znaleckými dokazovaniami. Spoluvlastníci pozemkov č. XXXX a XXXX a rodinného domu na parcele č. XXXX sa dohodli na celom merite veci formou zmieru. Pre dohodu je typické, že strany nachádzajú kompromis, kde sa predpokladá, že strana ustúpi zo svojich niektorých nárokov v záujme zmierlivého riešenia. V prípade zmieru tak nemožno hovoriť o celkovom úspechu ani jednej z príslušných strán. Spoluvlastníci parcely č. XXXX/X sa dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čo možno hodnotiť ako dohodu o polovici sporu (50%). Strany sa nedohodli na výške primeranej náhrady žalobkyne 1/. Súd v spornej časti (50%) priznal žalobkyni 1/ sumu 10.892,32 Eur zo žalobkyňou 1/ navrhovaných 35.000 Eur. Žalovaní žiadali priznať náhradu žalobkyni 1/ najviac vo výške 10.000 Eur. Výška primeranej náhrady závisela od odborného posúdenia, pričom súd vychádzal zo ZP2, čo však nemôže byť na ujmu žalobkyni 1/, ktorá sa odvolávala na ZP1. V prípade predbežného opatrenia možno tiež hovoriť iba o čiastočnom úspechu oboch strán, keďže návrhu žalovaných bolo vyhovené iba čiastočne. Znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom na základe ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok z úradnej moci, keďže pre rozhodnutie boli potrebné odborné znalosti z odboru stavebníctvo, odvetvia oceňovania nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu je preto spravodlivé, aby sa všetky strany podieľali na úhrade pomerne. Žalobkyňa 1/ je síce spoluvlastníčkou iba jedného pozemku, ale ide o najväčší pozemok v rámci vyporiadania a žalobkyňa 1/ vlastní 6/9. Všetky strany sa tak pomerne podieľali na trovách znaleckého dokazovania nariadeného súdom, vrátane výsluchov znalcov dňa 11.11.2019 s tým, že žalovanej 1/ sa vracia len nepatrná čiastka v sume 62,58. Žalovaný 2/ hradil trovy súkromného znaleckého posudku, ktorý navrhol vykonať ako dôkaz na svoju obranu. V tejto časti je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že to bola práve strana žalobkýň, ktorá úspešne navrhla zmier, ktorý bol bez námietok žalovaných následne uzavretý. ZP2 je tak v časti nad rámec určenia výšky primeranej náhrady žalobkyne 1/ bezpredmetný. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani jednej zo strán, keďže úspech oboch strán bol len čiastočný (výrok VII.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.