Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-2-2021.pdf
PDF · 159.73 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcov: 1/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, V. - Y., v konaní zastúpená Mgr. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M. XXX/XX, F., a 2/ JUDr. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, M., Česká republika, v konaní zastúpenej Bc. P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, V., Česká republika, proti žalovaným: 1/ Ing. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. U. XXX/X, B., Česká republika, a 2/ Ing. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V., v konaní zastúpenými Ing. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 9. marca 2020, č.k. 16C/81/2009-1003, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku III. a závislom výroku VII. o trovách konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný 2/ má voči žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie vo výroku I. schválil zmier, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo L. Y., v podiele 6/9, JUDr. R. Z., v podiele 1/9, Ing. U. Z. v podiele 1/9 a Ing. D. U. v podiele 1/9 k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Galanta, obec P., katastrálne územie P., ako parcela registra „C", parcelné číslo 6314/1, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3.583 m2, ďalej spoluvlastníctvo JUDr. R. Z. v podiele 7/9, Ing. U. Z. v podiele 1/9 a Ing. D. U. v podiele 1/9 k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXX, okres Galanta, obec P., katastrálne územie P., ako parcela registra „C", parcelné číslo 6315, druh pozemku: záhrada, o výmere 639 m2 a parcelné číslo 6316, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1.063 m2 zrušuje a spoluvlastníctvo JUDr. R. Z. v podiele 8/9, Ing. U. Z. v podiele 1/18 a Ing. D. U. v podiele 1/18 k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Galanta, obec P., katastrálne územie P., stavbe: rodinnému domu, súpisné číslo XXX, nachádzajúcemu sa na parcele číslo 6316 s tým, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Galanta, obec P., katastrálne územie P., ako parcela registra „C", parcelné číslo 6314/1, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3.583 m2 sa stanú Ing. U. Z. za náhradu, v podiele 8/9 a Ing. D. U. v podiele 1/9, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXX, okres Galanta, obec P., katastrálne územie P., ako parcela registra „C", parcelné číslo 6315, druh pozemku: záhrada, o výmere 639 m2 a parcelné číslo 6316, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1.063 m2 sa stanú Ing. U. Z. za náhradu, v podiele 8/9 a Ing. D. U., v podiele 1/9 a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom
Galanta, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Galanta, obec P., katastrálne územie P., stavby: rodinného domu, súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na parcele číslo 6316 sa stanú Ing. U. Z. za náhradu, v podiele 17/18 a Ing. D. U., v podiele 1/18, s tým, že Ing. U. Z. sa zaväzuje zaplatiť JUDr. R. Z. náhradu vo výške 35.000 Eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd schváli uzavretý zmier. Výrokom II. súd rozhodol, že žalovaný 2/ je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu vo výške 10.892,32 Eur, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na náhradu žalobkyne 1/ zamietol, výrokom IV. rozhodol, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným spoločne a nerozdielne, ktorý bude uhradený z preddavku evidovaného pod položkou registra D14/36/2015 vo výške 19,37 Eur, a to po právoplatnosti rozsudku, výrokom V. súd vrátil žalovanej 1/ zo zaplateného preddavku evidovaného pod pol. reg. D14/36/2015 sumu vo výške 62,58 Eur a výrokom VI. upravil učtáreň súdu, aby sumu vo výške 62,58 Eur poukázala na adresu sídla žalovanej 1/ a napokon výrokom VII. súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 136, § 137, § 141, § 142 a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj § 77 a § 148 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne súd dôvodil, že v predmetnom konaní žalobcovia v žalobe, doručenej dňa 07.05.2009, navrhovali zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele č. 6314/1, v k.ú. P. (LV č. XXXX) a navrhli reálne rozdelenie nehnuteľnosti v zmysle geometrického plánu Ing. Y. B. č. 5/2008 zo dňa 13.03.2008. Žalovaní vzájomnou žalobou navrhovali zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj vo vzťahu k ďalším dvom pozemkom a rodinnému domu (parcela č. 6315 a 6316 a rodinný dom súp. č. XXX, k.ú. P., LV č. XXX a XXXX), keď všetky označené nehnuteľnosti sú dedičstvom súrodencov po rodičoch, pričom je dôležité upraviť pomery tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k ďalším konfliktom a k zhoršovaniu vzťahov. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby na zistenie reálnej deliteľnosti nehnuteľností a bol podaný znalecký posudok Ing. Miroslava Javora č. 32/2014 (ďalej len ZP1). Po opakovane pripúšťanej zmene žaloby ohľadom spôsobu vyporiadania a zmene vzájomnej žaloby, strany sporu napokon dospeli k zmieru ohľadne zrušenia a vyporiadania všetkých nehnuteľností, v ktorej časti súd podľa § 148 CSP schválil zmier, okrem výšky primeranej náhrady ustupujúcej spoluvlastníčky z podielového spoluvlastníctva parcely č. 6314/1, k.ú. P., a v tejto časti musel súd autoritatívne rozhodnúť, keď túto spornú otázku ponechali strany na jeho rozhodnutí.
3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania. V žalobe bola žalobcami predmetná nehnuteľnosť ohodnotená na cenu 1.200 Eur, spôsob výpočtu zo žaloby nevyplýval. Žalovaní uviedli, že parcela č. 6314/1 sa viac ako 5 rokov nevyužíva na pestovanie plodín, ide o zatrávnenú plochu, jeho cena je podľa nich v sume 2.245,46 Eur a to s odkazom na § 7 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., kde v zmysle prílohy č. 1 hodnota ornej pôdy v k.ú. P. je 0,6267 Eur/m2 (3.583 x 0,6267). V konaní boli podané dva znalecké posudky, v oboch prípadoch znalci postupovali podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a použili metódu polohovej diferenciácie. V ZP 1 Ing. Javora boli nehnuteľnosti ohodnocované ku dňu 12.06.2014, znalec šetrením zistil, že pozemok, parcela č. 6314/1 je zapísaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, ale v skutočnosti sa využíva ako okrasná záhrada a na rekreačné účely. Na pozemku sú umiestnené dve vedľa prenosné unimobunky s dreveným prístreškom, nejedná sa o stavbu a preto nie sú v posudku ohodnocované, znalec však ohodnotil aj príslušenstvo pozemku ( ploty, studne a vonkajšie úpravy), zhodnotil lokalitu a konštatoval tiež, že k pozemkom je prístup len cez cudzie pozemky a k účelnému využitiu je potrebné zriadiť vecné bremeno na priznanie práva prechodu. Uvedené faktory zohľadnil v koeficiente redukujúcich faktorov. K pozemku parcela č. 6314/1 nie je možný prístup z pozemnej komunikácie, len zo susedných pozemkov a na pozemku podľa znalca nie je možné umiestniť stavbu na bývanie z dôvodov v § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a § 82 vyhlášky č. 94/2002 Z.z. Znalec nezistil prípadné riziká spojené s využívaním nehnuteľnosti, ktoré by mali vplyv na cenu a stanovil všeobecnú hodnotu pozemku, parcely č. 6314/1 vo výške 38.338,10 Eur. Úlohou znalca v ZP 2 Ing. Ľubomíra Križana bolo stanoviť všeobecnú hodnotu všetkých nehnuteľností a tieto boli ohodnocované k 15.07.2019, kedy vecné bremeno v prospech oprávnených k pozemku parcela č. 6314/1 spočívajúce v práve prechodu zaniklo vkladom V 4906/2014, povoleným dňa 23.12.2014. Nedošlo k zmene v časti označenia druhu pozemkov. Znalec šetrením zistil, že nehnuteľnosti sa nachádzajú vo vyhľadávanej lokalite, pozemok parc.č. 6314/1 je na liste vlastníctva vedený ako orná pôda a takto je aj využívaný, pričom je veľký predpoklad, že ani v budúcnosti nebude využívaný inak, pretože k nim nie je prístup z pozemnej komunikácie, len cez parc. č. 6316, ktorej vlastníkmi sú iné fyzické osoby. K pozemku
nie je spevnená prístupová cesta, k najbližšej komunikácii je to viac ako 50m a na pozemku nie je možné umiestniť stavbu na bývanie z dôvodov uvedených v § 7 vyhlášky 532/2002 Z.z. a § 82 Vyhlášky 94/20042.z. Znalec nezistil žiadne mimoriadne riziká a všeobecnú hodnotu pozemku, parcely č. 6314/1 stanovil vo výške 16.338,48 Eur (pri jednotkovej hodnote pozemku v sume 4,56 Eur/m2).
4. Súd prvej inštancie dôvodil, že primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva by mala byť všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu, preto je vždy potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty v čase vyporiadania, resp. v čase najbližšom k tomuto času. Súd poukázal na rozdielne závery dvoch znalcov o všeobecnej hodnote nehnuteľností a konštatoval, že pri hodnotení znaleckého posudku nie je súd na základe vlastnej úvahy oprávnený korigovať odborné závery znalca, je oprávnený skúmať jedine správnosť podkladov znaleckého posudku v tom smere, či tieto podklady majú oporu vo vykonanom dokazovaní a či znalec postupoval v súlade s právnymi predpismi stanovenou metodickou postupu znalca pri vypracovaní znaleckého postupu. To neznamená, že by súd mal nekriticky preberať závery znalca, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti skutkových záverov, z ktorých znalec vychádzal, alebo o správnosti jeho odborných postupov, je potrebné k týmto skutočnostiam znalca vypočuť a v prípade ich pretrvávania je možné ich riešiť prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku. Súd nemôže riešiť rozpor medzi závermi dvoch znaleckých posudkov tak, že na základe vlastnej úvahy spriemeruje znalcami odlišne určenú všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností. Konštatoval, že oba znalecké posudky majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, obaja znalci použili rovnakú jednotkovú východiskovú hodnotu pozemku, parcely č. 6314/1, k.ú. P. (LV č. XXXX) o výmere 3.583m2 (ďalej len „pozemok“), a to VHMJ = 3,32 Eur/m2 a následne hodnotili jednotlivé koeficienty polohovej diferenciácie, kde znalec osobitne zaradí príslušný pozemok do určitej triedy tak, aby sa čo najviac priblížil k trhovej hodnote, pričom určenie jednotlivých tried vyplýva z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. U oboch znalcov došlo k zhodnému zaradeniu v dvoch položkách, a to pri hodnotení koeficientu dopravných vzťahov (0,85) a koeficientu obchodnej a priemyselnej polohy/v súč. funkčného využitia územia (1,2). Ing. Javor hodnotil koeficient všeobecnej situácie (stavebné územie obcí do 5.000 obyvateľov, priemyslové a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10.000 obyvateľov) 0,9 a Ing. Križan 0,8 pri rozpätí 0,8-0,9. Ing. Javor hodnotil koeficient intenzity využitia v triede 3, a to 1,0 (rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením) a Ing. Križan v triede 3., a to 0,9 (nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym využitím, poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia). Ing. Javor hodnotil koeficient technickej infraštruktúry pozemku v triede 3. (dobrá vybavenosť (napríklad: miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu), a to 1,3 a Ing. Križan v triede 2. (stredná vybavenosť, možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny), a to 1,1. Obaja znalci hodnotili koeficient povyšujúcich faktorov pozemku z rovnakého dôvodu, a to ako pozemok s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote, Ing. Javor v hodnote 3,0 a Ing. Križan 1,7 pri rozpätí 1,01 - 3,00. Ing. Javor hodnotil koeficient redukujúcich faktorov 0,9 ako závady viaznuce na pozemku (napríklad: právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.). Ing. Križan takéto faktory nezistil. Jednotkovú hodnotu pozemku tak Ing. Javor stanovil 10,70 Eur/m2 a Ing. Križan 4,56 Eur/m2. Ing. Javor použil jednotkovú cenu pre všetky pozemky. Ing. Križan pristupoval k určeniu hodnoty jednotlivých pozemkov a pozemky hodnotil podľa zápisu ich druhu v katastri nehnuteľností.
5. Žalobkyne argumentovali, že pozemok má byť hodnotený ako pozemok, u ktorého je predpoklad využitia ako stavebného pozemku, čo vyplýva z Územného plánu Obce P., kde je označený v časti doporučenej výstavby rodinných domov v prelukách. Obaja znalci však zhodne skonštatovali, že na predmetnom pozemku nie je možné umiestniť stavbu na bývanie z dôvodov, ktoré presne špecifikovali a žalobkyne nepredložili súdu žiadny dôkaz o opaku. Aj v prípade, že by pozemok takéto zákonné predpoklady spĺňal, je zrejmé, že už len k vybudovaniu prístupovej cesty a inžinierskych sietí bude potrebná značná investícia. Obaja znalci v prípade pozemku použili koeficient povyšujúcich faktorov, a to, že ide o pozemok s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu. Medzi ďalšie povyšujúce faktory vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. je zaradená napríklad aj položka „pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti“, ktorou znalci pozemok nehodnotili. Znalec Ing. Javor použil koeficient povyšujúcich faktorov 3,0 a znalec Ing. Križan 1,7 a súd nemohol položky spriemerovať. Súd ďalej uviedol, že nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal pozemok hodnotiť jednotkovou položkou pre všetky vyporiadavané pozemky, pričom aj sám znalec Ing. Javor vyhodnotil, že na pozemku nie je možné umiestniť stavbu na bývanie, preto je nelogické ohodnotiť tento pozemok rovnakým koeficientom ako
parcelu pod rodinným domom, ktorá sa nachádza na pozemku už zapísanom v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie. Ing. Javor sa vyjadril, že jeho primárnou úlohou bolo zamerať sa na deliteľnosť nehnuteľností, kde vyhodnotil, že z hľadiska účelného využitia je potrebné k nim pristupovať ako k celku, rovnako pristupoval k vyhodnoteniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností. V čase rozhodovania je však situácia diametrálne odlišná, keďže nedochádza k vyporiadaniu rozdelením. Žalobkyne mali možnosť predložiť vlastný súkromný znalecký posudok, resp. iný relevantný dôkaz (resp. navrhnúť), čo neurobili. Jednotlivé položky zvýraznené žalobcom v inzerátoch sa týkajú stavebných pozemkov, preto ich nie je možné použiť vo vzťahu k pozemku, ktorý v čase rozhodovania nie je stavebným pozemkom a obaja znalci sa zhodli v tom, že na pozemku nie je možné umiestniť stavbu na bývanie. Súd teda vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemku, parcela č. 6314/1, k.ú. P. vo výške stanovenej znalcom Ing. Križanom, a to 16.338,48 Eur, pričom v posudzovanom prípade žalovaný 2/ nadobúda podiel žalobkyne 1/ v rozsahu 6/9 a teda žalobkyni 1/ ako ustupujúcej spoluvlastníčke prislúcha náhrada zodpovedajúca sume 10.892,32 Eur (1/9=1.815,3866), na zaplatenie ktorej súd na základe zhodného návrhu strán uložil lehotu na plnenie 60 dní, v ostatnej časti teda v sume 24.107,68 Eur nárok žalobkyne 1/ na náhradu zamietol výrokom III. ( 35.000-10.892,32=24.107,68 Eur).
6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a v tomto prípade súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani jednej zo strán, keďže úspech oboch strán bol len čiastočný (výrok VII.). Vychádzal z toho, že spoluvlastníci pozemkov č. 6315 a 6316 a rodinného domu na parcele č. 6316 sa dohodli na celom merite veci formou zmieru, preto nemožno hovoriť o celkovom úspechu ani jednej z príslušných strán. Spoluvlastníci parcely č. 6314/1 sa dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čo možno hodnotiť ako dohodu o polovici sporu, nedohodli sa výške primeranej náhrady žalobkyne 1/. Súd v spornej časti (50%) priznal žalobkyni 1/ sumu 10.892,32 Eur z ňou navrhovaných 35.000 Eur, žalovaní žiadali priznať náhradu žalobkyni 1/ najviac vo výške 10.000 Eur, výška náhrady závisela od odborného posúdenia, pričom znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom na základe ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok z úradnej moci, a je preto spravodlivé, aby sa všetky strany podieľali na úhrade pomerne. Súd z tohto dôvodu tiež zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade trov štátu vo výške 19,37 Eur a zároveň zostatok zo sumy zloženého preddavku 150 Eur vo výške 62,58 Eur vrátil žalovanej 1/.
7. Proti výroku rozsudku, zamietajúcom vo zvyšku jej nárok na náhradu voči žalovanému 2/, sa odvolala žalobkyňa v 1. rade, považujúc rozsudok za nepresvedčivý, nejasný, nezrozumiteľný, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a v nižšie naznačených častiach arbitrárny, protirečivý a preto nezákonný, súd tiež podľa nej nesprávnym procesným postupom znemožnil jej uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode výrokovej časti rozsudku bol spor nesprávne označený len ako konanie „o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“ bez toho, aby zrozumiteľne a určite identifikoval prejednávaný spor vo vzťahu ku konkrétnemu spoluvlastníctvu, konkrétnej veci, konkrétnej nehnuteľnosti a konkrétnemu spôsobu zrušenia a vyporiadania. Keďže žaloby boli v priebehu konania účastníkmi modifikované, výroková časť rozsudku tak nespĺňa náležitosti vyžadované v § 220 ods. 1 CSP. Ďalej dôvodila, že vychádzajúc z obsahu rozsudku súd podľa nej rozhodoval o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu „ako celku“ teda vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX parcela č. 6314/1, na LV č. XXX parcela č. 6315 a č. 6316 a na LV č. XXXX rodinný dom súpisné č. XXX na parcele č. 6316, takéto zrušenie a vyporiadanie „ako celku“ navrhli vo vzájomnej žalobe žalovaní a súd vzájomnú žalobu pripustil so súhlasom žalobkyne, ktorá tak zmenila aj svoju pôvodnú žalobu, ktorú zmenu návrhu následne súd takisto pripustil. Základným princípom vzájomnej žaloby žalovaných, teda vyporiadavania všetkých nehnuteľností „ako celku“ je neexistencia kvalitatívnych a hodnotových rozdielov medzi vyporiadavanými nehnuteľnosťami (s výnimkou rodinného domu), inak povedané „m 2 ornej pôdy sa rovná m2 zastavanej plochy a nádvorí a m2 záhrady“. Tento princíp m2=m2 odôvodňujú žalovaní od počiatku dedičstvom po otcovi a rozumným usporiadaním vzájomných vzťahov a súd tento princíp akceptuje v priebehu celého konania, keď pripustil vzájomnú žalobu, keď nariaďoval znalecké posudky, keď vykonal obhliadku, keď akceptoval reálne rozdelenie všetkých pozemkov bez toho, aby rozlišoval medzi druhmi a spôsobmi využitia a tento princíp m2=m2 vyplýva aj z geometrických plánov navrhnutých žalovanými i súdnymi znalcami. Žalobkyňa 1/ po počiatočných pochybnostiach o aplikovateľnosti tohto princípu nakoniec s ním vyjadrila súhlas v záujme snahy
o uzavretie zmieru a preto logicky a legitímne očakávala, že bude uplatňovaný nielen na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností (s výnimkou rodinného domu) reálnym rozdelením veci ale aj na spôsob zrušenia a vyporiadania nehnuteľnosti prikázaním podielov za náhradu. Súd však v bode 33. odôvodnenia rozsudku uviedol, že nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal pozemok hodnotiť jednotkovou položkou pre všetky vyporiadavané pozemky, pričom sám znalec Ing. Javor vyhodnotil, že na pozemku nie je možné umiestniť stavbu na bývanie, preto je nelogické hodnotiť tento pozemok rovnakým koeficientom ako parcelu pod rodinným domom, ktorá sa nachádza na pozemku už zapísanom v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvoria. Tento názorový obrat súdu vyvoláva u žalobkyne dojem arbitrárnosti a má za to, že súd nesprávne posúdil skutkový stav a dospel k nesprávnemu právnemu záveru a navyše tieto podstatné rozdiely v posudzovaní skutkového stavu dostatočne ani neodôvodnil. Konštatáciu súdu, že „nevidí dôvod“ a „je nelogické hodnotiť“ nemožno považovať za súladnú s ust. § 220 ods. 2 CSP a rozsudok je v týchto súvislostiach nepreskúmateľný čo do dôvodov aj zrozumiteľnosti. Ďalej poukázala na to, že vypracovanie znaleckého posudku Ing. Javora (označovaný ako ZP 1) bolo nariadené súdom a znalecký posudok Ing. Križana (označovaný ako ZP 2) bol predložený v záverečnej fáze konania stranou žalovaných a žalobkyne mali len veľmi obmedzenú možnosť sa k nemu vyjadriť, pričom žalobkyňa 1/ namietala zákonnosť tohto posudku ako dôkazu. Sám súd uviedol, že by nemal nekriticky preberať závery znalca ale zároveň uviedol, že nemôže spriemerovať znalcami odlišne určenú všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností a tak vyriešiť riešiť rozpor medzi ich závermi, s čím žalobkyňa súhlasí, ale súd si tu protirečí, pretože nekriticky prebral závery znalca Ing. Križana bez toho, aby uspokojivo vysvetlil, prečo si osvojil práve závery ZP 2, keď neobstojí naznačované vysvetlenie, že v čase rozhodovania je situácia diametrálne odlišná, keďže nedochádza k vyporiadaniu rozdelením. Toto je podľa odvolateľky nelogické, prečo by mala mať nehnuteľnosť inú všeobecnú hodnotu pri vyporiadaní spoluvlastníctva reálnym rozdelením a inú v prípade prikázania podielov za náhradu. Odvolateľka tiež poukazuje na to, že obaja znalci nezistili riziká spojené s využívaním nehnuteľností, ktoré by mali mať vplyv na cenu a každý z nich určil všeobecnú hodnotu inak, pričom súd nekriticky prebral závery súdneho znalca Ing. Križana. Súd tiež neuviedol, ako sa vysporiadal s návrhmi strán sporu týkajúcimi sa všeobecnej hodnoty parc. č. 6314/1, hoci žalobkyňa 1/ aj žalovaní navrhli súdu výšku náhrady, ktorá by mala byť poskytnutá žalobkyni v 1. rade, rozsudok je nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o záver súdu, že predmetný pozemok parcela č. 6314/1 nie je v súčasnosti stavebným pozemkom, tento odvolateľka nespochybňuje, ak ale súd posudzuje stav veci v čase rozhodovania, nerozumie, prečo hodnotil stav veci v budúcnosti, keď v bode 33. odôvodnenia uviedol ničím nepodložený záver, že aj v prípade, že by pozemok takéto zákonné predpoklady spĺňal, je zrejmé, že už len k vybudovaniu prístupovej cesty a inžinierskych sietí bude potrebná značná investícia, odvolateľka nerozumie, čo chcel súd týmto tvrdením povedať. Má za to, že v takom prípade sa súd mohol pokúsiť aj o úvahu iným smerom, napr. že výsledkom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako celku t.j. nehnuteľností parcela č. 6314/1, 6315 a 6316 bude, že všetky podiely sa stretnú v zásade v jedných rukách a pre nových vlastníkov nebude predstavovať zásadnejší problém relatívne jednoduchým geometrickým plánom zmeniť pozemky z hľadiska druhu, účelu, hraníc a výmery s bezproblémovým prístupom. Pri hodnote necelých 5 Eur za m2 pozemku parcela č. 6314/1 určenej súdom a obchodovanej hodnote výhľadovo stavebných pozemkov v intraviláne za cca 50 Eur predstavuje vcelku solídne 10-násobné zhodnotenie investície. Napokon žalobkyňa vytkla súdu, že nevykonal žiadne dokazovanie smerom k finančným možnostiam žalovaného 2/ poskytnúť náhrady žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/, hoci splnomocnený zástupca žalovaného 1/ viackrát deklaroval, že sa jedná o finančne náročný záväzok a splniť ho bude ťažké. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
8. Žalovaní sa vyjadrili prostredníctvom ich zástupcu, pričom považovali rozsudok za správny a kvalifikovane vypracovaný, na základe zmieru bola zrozumiteľne definovaná výroková časť a bolo podané obsiahle právne zdôvodnenie. Poukázali na to, že žalovaní pred podaním žaloby jednoznačne navrhovali, aby podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané ako celok, čo sa nestalo, pričom žalobcovia zavádzali súd, že žalovaní o to neprejavovali záujem. Žalobkyňou v 1. rade bol predložený geometrický plán Ing. Y. B. č. 5/2008, ktorý ohodnotil predmetnú nehnuteľnosť ornú pôdu parcela č. 6314/1 na 1.200 Eur, v konečnom dôsledku bol tento plán bezpredmetný, keďže parcela sa nachádza v strede záhrady vzdialenej cca 100 metrov od cestnej komunikácie a nebolo doložené, ako bude doriešená prístupová cesta, pokiaľ podielové spoluvlastníctvo nebude doriešené ako celok, čiže žaloba bola irelevantná a nezmyselná. Pôvodné žalobkyne L. Y. a M. T. mali zabezpečený prístup k pozemku č. 6314/1 zriadeným vecným bremenom na susednom pozemku svojej tety, ktorá ho ale zakrátko zrušila a rodinný dom s týmto pozemkom predala. Žalovaní podali vzájomný návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva ako celku, keď jedine takýmto spôsobom bolo možné vyriešiť prístupovú cestu pre žalobkyňu 1/, pretože vzťahy medzi spoluvlastníkmi boli narušené. Konanie na súde bolo komplikované hlavne vďaka žalobkyni 1/, pričom všetky postupne predkladané znalecké posudky vypracované Ing. Javorom, Ing. Vágnerom a Ing. Križanom žalobkyňa 1/ spochybňovala, súd dokonca musel v konaní vydať predbežné opatrenie, pretože žalobkyňa 1/ si svojvoľne začala budovať oplotenie na parcele č. 6314/1 a na pozemku si svojvoľne umiestnila 2 unimobunky a vyvŕtala studňu. Žalovaní požadovali vyporiadať pozemky podľa zákona v zmysle geometrického plánu Ing. Vágnera s prístupovou cestou v zmysle zákona v šírke 2 metre, žalobkyňa 1/ ale požadovala prístupovú cestu v šírke 3,5 metra a na poslednú chvíľu účelovo navrhla prikázanie žalovanému 2/ za finančnú náhradu jej prislúchajúceho podielu. Žalovaný 2/ súhlasil s tým, že túto ornú pôdu odkúpi maximálne za 10.000 Eur, pretože zmena spôsobu využitia je problematická a nereálna. Na záver sa strany dohodli a sporná zostala len výška náhrady žalobkyne 1/. Žalovaní poukazujú na to, že predmetná parcela je vzdialená cca 100 metrov od riadnej cestnej komunikácie, kde sú vybudované inžinierske siete a je otázka splnenia zákonných kritérií ekonomickej efektívnosti a účelnosti pri budovaní prístupovej cesty, keď k pozemku treba dotiahnuť plyn, elektrinu a vodu, pričom s takýmto vynaložením finančných prostriedkov je individuálna bytová výstavba nezaujímavá. Preto znalec Ing. Križan určil cenu tejto ornej pôdy diferencovane. Ing. Javor ocenil všetky druhy pôdy rovnakou cenou, je ale nemysliteľné, aby zastavaná plocha a nádvorie, záhrada alebo orná pôda mali rovnakú cenu. Aj keď sa predmetná orná pôda nachádza v intraviláne, nemôže sa automaticky považovať za stavebný pozemok a ako orná pôda ohodnotená Ing. Javorom je táto nadhodnotená. Pokiaľ žalobkyňa sa zaslúžila o to, že predmetný pozemok je označený na individuálnu bytovú výstavbu, žalobkyňa tak konala bez vedomia a súhlasu spoluvlastníkov. Obecné zastupiteľstvo účelovo neskúmalo, či potencionálne umiestnenie individuálnej bytovej výstavby bude či nebude spĺňať zákonné kritériá. Znalec Ing. Križan správne hodnotil všetky nehnuteľnosti diferencovane, berúc do úvahy to, ako sú zapísané v katastri nehnuteľností, pričom preskúmaval všetky zákonné kritériá, hlavne to, či orná pôda parcela č. 6314/1 sa môže stať aj stavebným pozemkom, pričom uzavrel, že to možné nie je v zmysle § 82 ods. 1 Vyhlášky č. 94/2004 Z.z. (ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 metrov). Z uvedených dôvodov táto parcela stráca na hodnote a preto cena musí byť nižšia. Úvahy o uplatňovaní princípu m2=m2 nie sú namieste, keďže existujú kvalitatívne a hodnotové rozdiely medzi druhom pôdy. Stanovenie rozdielnej hodnoty pozemkov je dôvodné v zmysle predloženého znaleckého posudku Ing. Križana. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
9. K odvolaniu sa vyjadrila aj žalobkyňa v 2. rade, ktorá poukázala na to, že z odvolania je zrejmé, že sa týka výlučne žalovaného v 2. rade a žalobkyne v 1. rade, preto sa dôvodnosťou podaného odvolania nemá dôvod zaoberať, cíti sa schváleným súdnym zmierom viazaná a nechce byť účastná ďalšieho pokračujúceho súdneho konania týkajúceho sa výlučne spornej výšky náhrady, ktorá sa jej netýka. Výrok, ktorým bola dotknutá, je podľa nej právoplatný a vykonateľný.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam odvolateľky považovať za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke (§ 387 ods.1 a 2 CSP).
11. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta pre obec P. a to parc. č. 6314/1- orná pôda na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. 6315 - záhrada a parc. č. 6316 - zastavaná plocha a nádvoria na liste vlastníctva č.XXX a stavbe - rodinnému domu súp. Č. XXX na parc. č. 6316 na liste vlastníctva č. XXXX. Súd prvej inštancie výrokom I. schválil zmier ohľadne zrušenia a vyporiadania všetkých
nehnuteľností a v tejto časti jeho rozsudok nadobudol právoplatnosť, rovnako nadobudol právoplatnosť aj výrok II, ktorým bola žalovanému 2/ uložená povinnosť žalobkyni 1/ zaplatiť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva náhradu vo výške 10.892,32 Eur. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na obsah podaného odvolania (v ktorom odvolateľka síce uvádza, že sa odvoláva voči výroku II, ale v skutočnosti odvolanie smeruje voči výroku III, pretože požaduje náhradu vyššiu než priznanú výrokom II.) tak bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý výrokom III. zamietol žalobu žalobkyne 1/ v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na túto náhradu, t.j. o zaplatenie sumy 24.107,68 Eur (keď táto požadovala celkovú náhradu vo výške 35.000 Eur a súd jej priznal 10.892,32 Eur) a zároveň závislý výrok VII o trovách konania.
12. Podľa § 387 ods.1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
13. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd nezistil v danej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by preto zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom k nesúhlasu žalobkyne 1/ s takýmito dôvodmi však bola vyvolaná potreba vysporiadania sa s jej odvolacími námietkami a i pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
14. Ako prvé odvolateľka namietala, že prvoinštančný súd v úvode výrokovej časti rozsudku spor nesprávne označil len ako konanie „o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“ bez toho, aby zrozumiteľne a určite identifikoval prejednávaný spor vo vzťahu ku konkrétnemu spoluvlastníctvu, konkrétnej veci, konkrétnej nehnuteľnosti a konkrétnemu spôsobu zrušenia a vyporiadania a keďže žaloby boli v priebehu konania účastníkmi modifikované, výroková časť rozsudku tak podľa odvolateľky nespĺňa náležitosti vyžadované v § 220 ods. 1 CSP. Táto námietka bola právne bezvýznamnou. Z obsahu rozhodnutia a to tak výroku ako aj odôvodnenia je totiž bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čo bolo predmetom konania, a teda čoho sa strany domáhali. Aj v prípade, ak by išlo o nesprávne formálne označenie predmetu konania v rozhodnutí prvoinštančného súdu (o aký prípad tu však nešlo, pretože označenie predmetu sporu bolo bezpochyby korektné a aj dostatočné), nemohla mať táto vada za následok odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom. (por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/200/2016 zo dňa 22.6.2017).
15. Žalobkyňa 1/ v odvolaní ďalej namietala postup súdu, ktorý v priebehu celého konania akceptoval žalovanými uplatňovaný princíp vyporiadavania všetkých nehnuteľností „ako celku“, t.j. m2 = m2 (princíp spočívajúci v neexistencii kvalitatívnych a hodnotových rozdielov medzi vyporiadavanými nehnuteľnosťami) a napokon ho neaplikoval pri zrušení a vyporiadaní nehnuteľností prikázaním podielov za náhradu, čo odvolateľka považuje za arbitrárne a rozporné s princípom právnej istoty. Uvedená odvolacia námietka nie je dôvodná. Treba pripomenúť, že podielové spoluvlastníctvo možno zrušiť dohodou spoluvlastníkov (§ 141 ods. 1 OZ) alebo rozhodnutím súdu (§ 142 OZ), pričom zákon preferuje dohodu spoluvlastníkov ako základný a prirodzený spôsob zrušenia spoluvlastníctva. Zatiaľ čo pri dohode o spôsobe vyporiadania nie sú spoluvlastníci nijako viazaní a môžu sa dohodnúť akýmkoľvek spôsobom (pokiaľ dohoda nie je v rozpore so zákonom či dobrými mravmi), v prípade vyporiadania súdom autoritatívnym rozhodnutím musí súd vychádzať z ust. § 142 OZ, ktorý zakotvuje spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť. Treba teda zásadne odlišovať prípad, kedy sa spoluvlastníci dohodnú o zrušení a spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva od prípadu, kedy rozhoduje súd a teda rozlišovať, v akej súvislosti bolo uvažované v rámci tohto konania o použití uvedeného princípu, zjednodušene označeného odvolateľkou ako m2 = m2. V priebehu tohto roky trvajúceho súdneho sporu sa uvažovalo medzi stranami o rôznych spôsoboch vyporiadania, medzi iným napr. aj zámena m2 za m2, ktorý princíp v prípade dohody vylúčený nebol. Napokon však strany dospeli k zmieru tak, ako bol schválený súdom vo výroku I. napadnutého rozsudku a z neho dohoda strán o akceptovaní žalobkyňou tvrdeného základného princípu „m2 = m2“ nijako nevyplýva. Z obsahu spisu už vôbec nevyplýva to, že by uvedený princíp bol akceptoval súd prvej inštancie ako základný princíp, aplikovaný pri predmetnom vyporiadavaní. Ak súd musel autoritatívne rozhodnúť o výške náhrady, ktorá žalobkyni prislúcha na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva, nemal žiadny
dôvod postupovať podľa uvedeného „princípu“, takýto postup by bol ostatne v rozpore so zákonom, v zmysle ktorého patrí v prípade prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom primeraná náhrada. Takouto primeranou náhradou nemôže byť taká náhrada za ornú pôdu, aká by patrila za zastavané plochy a nádvoria. Napádaný postup súdu preto nemohol viesť k žiadnemu porušeniu právnej istoty žalobkyne a jeho rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne.
16. Nedôvodná bola aj tá námietka odvolateľky, že znalecký posudok Ing. Križana označovaný ako ZP2 je nezákonný, pretože tento bol predložený žalovanými a to až v záverečnej fáze konania, pričom žalobkyne mali len veľmi obmedzenú možnosť sa k nemu vyjadriť. K tomuto odvolací súd uvádza, že obe strany sporu mali možnosť predložiť súkromný znalecký posudok a to až dovtedy, kým súd nevyhlási dokazovanie za skončené. V zmysle Civilného sporového poriadku (§ 209) súkromný znalecký posudok, ak má všetky predpísané náležitosti a obsahuje znaleckú doložku, v konaní sa naň hľadí rovnako, ako keby bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom, upustilo sa teda od posudzovania súkromných znaleckých posudkov len ako súkromných listín. V danom prípade znalecký posudok predložený žalovanými spĺňa zákonom vyžadované náležitosti a súdu preto nič nebránilo vychádzať z jeho záverov (i keď tieto musel hodnotiť komplexne v rámci voľného hodnotenia dôkazov). Nie je pravdou, že by žalobkyňa mala obmedzenú možnosť sa k tomuto znaleckému posudku vyjadriť. Posudok bol doručený zástupcovi žalobkýň na pojednávaní ešte dňa 08.08.2019, čo vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania (cit: ...“súd odovzdáva po jednom vyhotovení ZP číslo 15/2019 zástupcom žalobkýň“), následne boli obaja znalci, Ing. Javor aj Ing. Križan predvolaní na ďalšie pojednávanie konané dňa 11.11.2019, kedy boli súdom vypočutí a obe strany mali možnosť klásť znalcom otázky, ktoré právo aj využili. Žalobkyňa cestou svojho zástupcu podala k tomuto znaleckému posudku tiež písomné vyjadrenie dňa 25.11.2019 obsiahnuté v rámci jej návrhu na zmenu žaloby a záverečnej reči a súd prvej inštancie ho doručoval protistrane. Napokon súd vo veci opätovne pojednával ešte dňa 10.02.2020 a to za prítomnosti žalobkyne 1/ aj jej zástupcu a až v uvedený deň vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalobkyni preto celkom nepochybne bolo zachované právo vyjadriť sa k tomuto dôkazu a bol jej na to poskytnutý dostatočný časový priestor.
17. Najväčšia časť odvolacích námietok žalobkyne 1/ smerovala proti postupu súdu, ktorý hoci mal k dispozícii dva znalecké posudky, z toho posudok Ing. Javora (označovaný ako ZP1) bol posudkom znalca, ktorého súd sám ustanovil a napriek tomu súd pri rozhodovaní nekriticky prebral práve závery znaleckého posudku Ing Križana (označovaný súdom ako ZP2). Tento postup podľa názoru odvolateľky navyše súd riadne nezdôvodnil, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné.
18. V súvislosti s uvedenými výhradami predovšetkým treba pripomenúť, že vychádzajúc už z vyššie predostretého niet pochýb, že predložený súkromný znalecký posudok má v tomto konaní rovnakú relevanciu ako znalecký posudok znalca ustanoveného súdom. Inak povedané, ZP 2 nemá nižšiu dôkaznú silu než ZP 1 len preto, že znalec nebol ustanovený súdom. Ak mal súd potom pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku; pre túto úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Následne súd podľa zásad voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 CSP uváži, či je potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, alebo doposiaľ vykonané dôkazy postačujú pre vydanie rozhodnutia vo veci. V danom prípade závery dvoch znaleckých posudkov sa v otázke stanovenia všeobecnej hodnoty značne odlišovali, súd prvej inštancie preto za účelom vysvetlenia rozdielností vypočul na pojednávaní k týmto otázkam oboch znalcov a priklonil sa k ZP 2, ktorý vzal za podklad svojho rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku bol toho názoru, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal práve zo ZP 2. Súd prvej inštancie tu poukázal na to, že primeranou náhradou ustupujúceho spoluvlastníka má byť taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, aby si odstupujúci spoluvlastník za získaný finančný ekvivalent v prípade potreby mohol zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Z uvedených dôvodov je vždy potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty v čase vyporiadania, resp. v čase najbližšom k tomuto času, preto sa priklonil k ZP 2, vyhotovenému ku dňu 15.07.2019. Okrem toho v prípade ZP 1 primárnou úlohou znalca Ing. Javora ( ktorý vyhotovil posudok ku dňu 12.06.2014) bolo zamerať sa na deliteľnosť nehnuteľností, kde vyhodnotil, že z hľadiska účelného využitia je potrebné k nim pristupovať ako k celku, rovnako pristupoval k určeniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností, zatiaľ čo v čase rozhodovania je situácia diametrálne odlišná, keďže nedochádza
k vyporiadaniu rozdelením (k odvolacej námietke žalobkyne 1/ vznesenej v tejto súvislosti treba doplniť, že rozdelenie nehnuteľnosti môže mať vplyv na hodnotu nehnuteľnosti, keď ovplyvňuje jej tvar, veľkosť, prístup, možnosti využitia a iné). Súd prvej inštancie ďalej argumentoval, že na druhej strane úlohou znalca Ing. Križana bolo stanoviť všeobecnú hodnotu všetkých nehnuteľností a to ku dňu 15.07.2019, teda podľa aktuálneho stavu. Napokon súd prvej inštancie poukázal na tú významnú skutočnosť, že Ing. Javor v ZP 1 použil jednotkovú cenu pre všetky pozemky bez ohľadu na to, či ide o zastavané plochy a nádvoria, záhrady alebo ornú pôdu, zatiaľ čo Ing. Križan jednotlivé pozemky hodnotil podľa zápisu ich druhu v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie bol pritom toho názoru - a odvolací súd sa s ním stotožňuje, že niet dôvodu ohodnotiť predmetný pozemok (parc. č. 6314/1), ktorý je na liste vlastníctva vedený ako orná pôda, rovnakým koeficientom ako parcelu pod rodinným domom, ktorá sa nachádza na pozemku už zapísanom v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie, zvlášť keď obaja znalci zhodne konštatovali, že na pozemku parc. č. 6314/1 nie je možné umiestniť stavbu na bývanie z dôvodov, že tento nespĺňa predpoklady ustanovené vyhláškou. Rozsudok netrpí vadou nepreskúmateľnosti, pretože v odôvodnení sa súd relevantným spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalobkyne 1/ k otázke primeranej náhrady a uviedol podrobne dôvody, pre ktoré nie je možné hodnotiť predmetný pozemok ako stavebný, pričom odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje.
19. Súd prvej inštancie nepochybil, keď výšku náhrady určil na základe ZP 2, ktorý ocenil pozemok ku dňu 15.07.2019 a podľa aktuálneho stavu na liste vlastníctva, pričom súhlasiť treba aj s tým, že súd nebol oprávnený odborné závery znalca podľa vlastnej úvahy korigovať, prípadne spriemerovať rozdielne znalcami uvádzané hodnoty. Je tiež namieste uviesť, že z ničoho nevyplýva, že by znalec Ing. Križan nebol postupoval v súlade s právnymi predpismi, alebo že by podklady, z ktorých vychádzal, nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, preto nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne 1/, že závery tohto znalca treba považovať za účelové a neobstojí ani jej tvrdenie o tom, že by znalec manipuloval s koeficientami pri použití metódy polohovej diferenciácie, pretože tieto jej tvrdenia rovnako neboli ničím podložené. Ak žalobkyňa 1/ namietala, že znalec Ing. Križan nevedel uspokojivým spôsobom odôvodniť významné rozdiely použitia koeficientov v jeho znaleckom posudku a znaleckom posudku Ing. Javora, odvolací súd uvádza, že aj súkromného znalca možno síce vyslúchnuť, no podľa § 208 ods. 3 CSP len o skutočnostiach uvádzaných v súkromnom znaleckom posudku. Na rozdiel od kontrolného znaleckého dokazovania súkromný znalec nemá postavenie umožňujúce mu prehodnocovať a podľa situácie potvrdzovať alebo vyvracať závery obsiahnuté v iných odborných vyjadreniach a znaleckých posudkoch. Ďalej treba uviesť, že pokiaľ žalobkyňa 1/ chcela účinne spochybniť odborné závery znaleckého posudku Ing. Križana, s ktorými nesúhlasila, bolo jej povinnosťou predložiť k svojim tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili (R 102/2015). Žalobkyňa 1/ síce navrhla ako dôkazy na preukázanie vyššej než znalcom ocenenej hodnoty nehnuteľností viaceré ponuky z realitných portálov, ktoré inzerujú predaj nehnuteľností v obci P. za cenu podstatne vyššiu, ale tieto sa týkali stavebných pozemkov, preto ako správne konštatoval prvoinštančný súd, nejde o dôkaz, ktorý by obstál.
20. K odvolacej námietke žalobkyne 1/, že súd sa nevysporiadal s návrhmi oboch strán sporu týkajúcimi sa všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti sa žiada uviesť len toľko, že v zmysle § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexituje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. V prejednávanej veci v otázke všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a výšky primeranej náhrady ustupujúcej spoluvlastníčke však nedospeli strany k zhode a navrhovali rozdielnu výšku náhrady, preto súd vykonával k tejto otázke dokazovanie, výsledkom ktorého bolo ustálenie výšky primeranej náhrady, ktorá sa premietla do rozhodnutia súdu. Z napadnutého rozsudku je zrejmé z akých dôkazov súd pritom vychádzal, ako ich hodnotil a na základe akých úvah dospel k svojim záverom. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s pravidlami hodnotenia dôkazov (čl. 15 CSP, § 191 CSP), spravujúc sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Pokiaľ súd nevykonal dokazovanie ohľadom finančných možností žalovaného 2/ na poskytnutie náhrady žalobkyni 1/, v čom odvolateľka tiež videla jeden z nedostatkov napádaného rozhodnutia, treba pripomenúť, že strany sporu vo veci samej uzatvorili zmier, v ktorom dohodli určitý spôsob vyporiadania a tento počítal s povinnosťou žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva, preto súd, ktorý autoritatívne rozhodoval iba o jej výške, nemal už dôvod vykonávať v tomto smere dokazovanie, nakoľko strany si tento spôsob vyporiadania zvolili sami.
21. Jedinou námietkou žalobkyne 1/, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú, bola tá, že súdu neprislúchalo hodnotiť stav veci úvahami o budúcnosti. Konkrétne odvolateľka súdu vytýkala, že súd na
jednej strane uvažoval, že na prípadné vybudovanie prístupovej cesty a inžinierskych sietí bude potrebná značná investícia, na druhej strane sa ale nepokúsil o úvahu, že výsledkom schváleného zmieru bude, že sa všetky podiely stretnú v zásade v jedných rukách, čím vznikne možnosť zmeniť tieto pozemky z hľadiska druhu, účelu, hraníc a výmery s bezproblémovým prístupom a obchodná hodnota pozemkov sa zvýši. V zmysle § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Citované zákonné ustanovenie vychádza zo zásady, že základom spravodlivého rozhodnutia súdu je zistenie skutkového stavu veci. Tento stav sa môže uplynutím času meniť a preto je potrebné stanoviť časový moment, ktorý je pre posúdenie tohto stavu rozhodujúci a týmto je skutkový stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže v zásade prihliadať na veci, ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia (por. napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/182/2014 zo dňa 21.10.2015). Nie je možné pri rozhodovaní vo veci samej zobrať zreteľ na skutočnosti, ktoré hoc aj s veľkou pravdepodobnosťou, ešte iba nastanú. Inak povedané, súd nemôže rozhodnúť na základe takého stavu, ktorý už neexistuje, alebo svoje rozhodnutie oprieť o stav, ktorý ešte len v budúcnosti eventuálne môže nastať (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/140/2016 zo dňa 25.01.2017). Bolo preto namieste prisvedčiť žalobkyni 1/, že úvahy súdu o tom, čo by sa mohlo v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami stať v budúcnosti neboli pri rozhodovaní opodstatnené, zároveň napriek jej dôvodnosti, nebola táto odvolacia námietka sama osebe spôsobilá zvrátiť inak vecne správne rozhodnutie prvoinštančného súdu.
22. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že v danej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, pričom v podrobnostiach naň odkazuje. S poukazom uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na náhradu žalobkyne 1/ zamietol, ako i v závislom výroku VII. o nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.
24. Súčasne bolo rozhodnuté o trovách tohto odvolacieho konania, ktorého účastníkmi boli už iba žalobkyňa 1/ a žalovaný 2/ (keď rozsudok v časti týkajúcej sa ostatných už nadobudol právoplatnosť) a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému 2/ odvolací súd priznal voči žalobkyni 1/ podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, keď nevidel žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).