Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-182-2014.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/182/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING a.s., so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 12, proti žalovanému M. H., T.. XX.XX.XXXX, N.Y. Č.. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou H.. I. O., zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, o zaplatenie 940,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 4.11.2013 č.k. 17C/418/2012-11 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 940,48 eur s prísl., ktorú žalobca odvodzoval z tvrdenia o porušení povinnosti žalovaného vyplývajúcich mu zo zmluvy o kontokorentnom úvere.
Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetom konania je pohľadávka vzniknutá zo záväzkového vzťahu podľa zákona o bankách, keďže sa jedná o kontokorentný úver pri účte žalovaného č. XXXXXXXXXX, ktorý si zriadil v Slovenskej sporiteľni a.s.. S poukazom na ust. § 2 ods. 1,2, a § 92 ods. 5 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách konštatoval, že banka môže postúpiť iba dlh pri dodržaní uvedených ustanovení a to buď tak, že postúpi „balík“ zročných splátok spolu s príslušenstvom, alebo „balík“ celého úveru s príslušenstvom, ak sa stal celý úver zročným. Mal teda za to, že banka nemôže postúpiť „živý úver“. Vychádzajúc z tohto názoru a skutočnosti, že Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX celý balík úveru v úhrnnej výške 940,48 eura, pričom omeškanie trvalo celkom 1238 dní (3 roky a 143 dní) znamená to, že, žalovaný nezaplatil poskytnuté peniaze nielen v lehote konečnej splatnosti (X.X.XXXX), ale ani po celú dobu trvania viac ako 3 rokov napriek tomu, že bol na to opakovane vyzývaný už právnym predchodcom žalobcu, a celý úver sa stal zročným dávno pred postúpením.
S poukazom na námietku premlčania vznesenú opatrovníkom žalovaného posudzoval dôvodnosť tejto námietky v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka a v tomto smere konštatoval, že z doby trvania omeškania žalovaného v danej veci vyplýva, že sa jeho začiatok viaže na obdobie splatnosti úveru podľa zmluvy zo dňa X.X.XXXX, U..N.. Y. S. X.X.XXXX, a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný tieto peniaze nevrátil nielen do dňa X.X.XXXX, ale ani v nasledujúcom období, mal za to, že táto pohľadávka bola na žalobcu postúpená už ako premlčaná. Keďže opatrovník vzniesol námietku premlčania, súd žalobu z tohto dôvodu zamietol.
V ďalšej časti dôvodov rozsudku sa súd prvého stupňa vyporiadával s obsahom písomného podania žalobcu, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 11.11.2013, teda už po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, ku ktorému došlo dňa 4.11.2013.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., keď tvrdil, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou premlčacej doby v trvaní 3 rokov podľa Občianskeho zákonníka, keď že má za to, že aj v prípade ak ide o spotrebiteľský úver, resp. o spotrebiteľskú zmluvu neznamená to, že právny vzťah sa automaticky stáva občiansko-právnym vzťahom. Spotrebiteľský charakter zmluvy neznamená, že úverová zmluva stráca svoj obchodno-právny charakter. S poukazom na ust. § 54 Občianskeho zákonníka konštatoval, že právna úprava ochrany spotrebiteľa má predovšetkým chrániť spotrebiteľa pred takým zmluvným vzťahom, v ktorom dojednané podmienky sú v neprospech spotrebiteľa. Zmluvnou podmienkou nemožno rozumieť aj zákonnú úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku týkajúcu sa premlčania. Má za to, že súdu neprináleží posudzovať, ktorá zákonná úprava je v akom momente vzťahu medzi účastníkmi pre nich výhodnejšia pokiaľ zákon výslovne uvádza, že to čo je potrebné medzi účastníkmi posudzovať je charakter ich zmluvných dojednaní, t.j. to čo si strany medzi sebou zmluvou upravili z pohľadu súladu alebo nesúladu s kogentnými ustanoveniami príslušného zákona. Poukázal v tomto smere na judikatúru súdov Slovenskej republiky vrátane Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 4/2012). Z uvedeného vyvodzuje záver, že úverovú zmluvu, ktorá je predmetom konania je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, vrátane otázky premlčania. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že splatnosť úveru v danom prípade nastala už X.X.XXXX. Žalobca v konaní predložil ako dôkaz Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa X.X.XXXX, pričom v konaní poukázal na čl. III bod 1 tejto zmluvy, v ktorom je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najmenej v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. S poukazom na to, že dlžník neoznámil veriteľovi, že nemá záujem na predĺžení zmluvy nenastala splatnosť úveru dňa X.X.XXXX, ale táto sa v zmysle čl. III bodu 1 Zmluvy predlžovala vždy o obdobie jedného roka. Za nesprávny postup súdu prvého stupňa považuje skutočnosť, že tento sa nevyporiadal s uvedeným predlžovaním splatnosti kontokorentného úveru, hoci to bola skutočnosť podstatná pre rozhodnutie. Má za to, že súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav veci čo do splatnosti úveru a začiatku plynutia premlčacej lehoty. V tejto časti je rozhodnutie založené na predpokladoch a dohadoch súdu a nie na predložených, resp. vykonaných dôkazoch. Z toho vyplýva, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia ako súčasti základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keďže mal za to, že nebol daný žiadny z dôvodov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., ktorý by odôvodňoval nariadiť odvolacie pojednávanie a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania a a j správne vo veci rozhodol pokiaľ s prihliadnutím na dôvodnosť námietky premlčania žalobu zamietol.
Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením prvostupňového rozsudku v časti, v ktorej tento konštatoval, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúci moment splatnosti úveru podľa obsahu zmluvy, t.j. X.X.XXXX a z tohto dôvodu vyhodnotil nárok žalobcu ako premlčaný.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Uvedené právne úpravy vychádzajú zo zásady, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť podať na súde na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na rozhodnutí veriteľa o zosplatnení). Nebolo v konaní sporné, že žalobca svoj nárok odvodzuje od zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným dňa X.X.XXXX. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami (čl. III bod 1). V súlade s touto úpravou bola v zmluve uvedená aj konečná splatnosť úveru dňa X.X.XXXX, čo je v súlade s čl. III bodom 2 podľa ktorého úver je splatný v deň splatnosti uvedený v Základných podmienkach zmluvy. V týchto zmluvných podmienkach je teda jasne vymedzený časový rozsah trvania tejto zmluvy na obdobie jedného roka a jeho uplynutím nastáva aj konečná splatnosť úveru dňom X.X.XXXX. Pokiaľ teda nároky žalobcu vychádzajú z porušenia povinnosti žalovaného na základe uvedenej zmluvy, ktorej platnosť je ohraničená na dobu určitú, nastáva aj splatnosť nárokov z tejto zmluvy dohodnutým dňom teda X.X.XXXX. Po uplynutí tohto dátumu nič nebránilo ešte právnemu predchodcovi žalobcu v možnosti uplatniť uvedený nárok po prvý krát na súde a teda uvedeným dňom začala tomuto plynúť aj premlčacia lehota. Jej začiatok je teda v danom prípade závislý od objektívnej skutočnosti a to uplynutia dohodnutého termínu splatnosti a na jej začiatok a na plynutie už nemá žiadny vplyv subjektívne rozhodnutie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu o zosplatňovaní úveru. Ani obsah zmluvných podmienok podľa ktorých sa doba trvania zmluvy predlžuje vždy o dobu jedného roka nemá za následok zmenu obsahu zmluvy z hľadiska toho, že v každom prípade ide o zmluvu na dobu určitú a teda aj nároky vyplývajúce z tejto zmluvy je potrebné vždy uzatvárať s uplynutím dohodnutej doby trvania zmluvy. Zmluvná možnosť opakovane predlžovať dobu trvania zmluvy vždy o jeden rok teda už nemôže mať žiadny vplyv na splatnosť tých nárokov, ktoré vznikli účastníkovi zmluvy za predchádzajúce zmluvné obdobie. Pokiaľ teda žalobca svoj nárok odvodzuje z porušenia zmluvných povinností žalovaným za zmluvné obdobie od X.X.XXXX S. X.X.XXXX konečná splatnosť úveru nastala uvedeným dňom, ktorým začala právnemu predchodcovi žalobcu plynúť aj premlčacia lehota. Keďže žaloba bola na súde prvého stupňa podaná dňa 14.2.2012, teda po viac ako šiestich rokoch od termínu splatnosti úveru je treba nárok žalobcu posúdiť ako premlčaný a to bez ohľadu na to, či bude uvedená otázka posudzovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (trojročná premlčacia lehota) alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka (štvorročná premlčacia lehota).
S poukazom na tieto závery považuje odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa založený na dôvodnej námietke premlčania za vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa ust. § 156 ods. 4 O.s.p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
Citované zákonné ustanovenie vychádza zo zásady, že základom spravodlivého rozhodnutia súdu je zistenie skutkového stavu veci. Tento stav sa môže uplynutím času meniť a preto je potrebné stanoviť časový moment, ktorý je pre posúdenie tohto stavu rozhodujúci. Za rozhodujúci je potrebné považovať skutkový stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže v zásade prihliadať na veci, ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.
S poukazom na tieto závery nepovažuje odvolací súd za správny postup súdu prvého stupňa pokiaľ sa tento v dôvodoch rozsudku vyporiadával aj s obsahom písomného podania žalobcu, ktoré tento súdu prvého stupňa doručil až po vyhlásení rozsudku vo veci samej, teda dňa 11.11.2013. Keďže súd už nemal možnosť prihliadať k skutočnostiam uvedeným v uvedenom podaní považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, v ktorých tento reaguje na uvedené podanie žalobcu za právne bezvýznamné a teda aj nadbytočné.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.