Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-49-2019.pdf
PDF · 175.5 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: RENOMAX s.r.o., Vyšná Hutka 11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36668451, práv. zast. - AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v konaní o zaplatenie 876,19 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 876,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 497,91 € od 28.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 156,42 € od 30.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 221,86 € od 14.12.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.03.2019 domáhal zaplatenia sumy vo výške 876,19 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 03.07.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V. V. V., I.S.: H., rok výroby: 2006, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému O. T. (ďalej aj ako „poškodený 1“). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla: O. Š.. Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 03.07.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 9566014525. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. O. T. dal svoje poškodené motorové vozidlo V. V. V., EČV H., rok výroby: 2006, opraviť v servise RENOMAX s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 3149,44 s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20180172. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.11.2018 oznámené, že bolo dňa 12.11.2018 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566014525, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9566014525 predstavovala sumu vo výške 3149,44 s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 2215,88 EUR. Celková nepriznaná suma je vo výške 497,91 EUR. Táto neuznaná suma vo výške 497,91 EUR bola vlastníkom motorového vozidla V. V. V., EČV: H., rok výroby: 2006, ktorým je poškodený 1 postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Neautorizovaný servis, znížená normohodina na 19,16 EUR bez DPH, nepriznané nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu.
Z plnenia odrátaná zvyšková hodnota hliníkového disku vo výške 40 % hodnoty, po preukázaní jeho znehodnotenia je možný doplatok."
3. Svoj návrh žalobca ďalej odôvodnil tým, že dňa 14.06.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V. V., I.: G., rok výroby: 2008, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: CASSOVIANET Košice s.r.o. (ďalej aj ako „poškodený 2“). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktorým je spoločnosť NOTIV s.r.o.. Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 16.06.2017 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 9526218814. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. CASSOVIANET Košice s.r.o. dal svoje poškodené motorové vozidlo V. V., I.: G., rok výroby: 2008 opraviť v servise RENOMAX s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1 419,30 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20180119. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.07.2018 oznámené, že bolo dňa 12.07.2018 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9526218814, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9526218814 predstavovala sumu vo výške 1 419,30 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 1 026,33 EUR. Celková nepriznaná suma je vo výške 156,42 EUR. Táto neuznaná suma vo výške 156,42 EUR bola vlastníkom motorového vozidla V. V., I.: G., rok výroby: 2008, ktorým je poškodený 2, postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Vplyv opravy na hodnotu vozidla: žiadny. Priznaná primerané náklady na opravu podľa výpočtu Slovexperty. Neautorizovaný servis, znížená normohodina na 19,17 EUR bez DPH. ND priznané v plnej výške."
4. Žalobca svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že dňa 13.09.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V. F. 147, EČV: G., rok výroby: 2006, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: Valéria Fejérová (ďalej aj ako „poškodený 3“). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktorým je Z. C.. Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 14.09.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 9566317315. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. S. T. dala svoje poškodené motorové vozidlo ALFA ROMEO 147, EČV: G., rok výroby: 2006 opraviť v servise RENOMAX s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 932,90 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20180181. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.11.2018 oznámené, že bolo dňa 28.11.2018 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566317315, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9566317315 predstavovala sumu vo výške 932,90 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 711,04 EUR. Celková nepriznaná suma je vo výške 221,86 EUR. Táto neuznaná suma vo výške 221,86 EUR bola vlastníkom motorového vozidla V. F. XXX, I.: G., rok výroby: 2006, ktorým je poškodený 3, postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.12.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Náklady na opravu priznané podľa kalkulácie AUDATEX s Nh max 16,67 €/hod. Vo fa neprimerane účtovaný lakovací materiál."
5. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poškodení z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, resp. žalobca, na ktorého poškodený postúpil pohľadávku, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti, už samotným vznikom škodovej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla (§ 797 ods.2 Občianskeho zákonníka). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonanú a
fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal a relevantne odôvodnil. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovými udalosťami. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovými, resp. poistnými udalosťami. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla.
6. Žalobca účtoval 48 EUR/NH s DPH (A. V. V. V.), resp. 54 EUR/NH s DPH (pre V. V. V.). Pre porovnanie poukazujeme na cenníky autoservisov pri vykonávaní lakovacích, mechanických a klampiarskych prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla: Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č. 70, Košice - 73,20 EUR s DPH (lakovacie práce), 67,20 EUR s DPH (mechanické práce), Moris Slovakia s.r.o.- Alejová 4, Košice - 61 EUR bez DPH (karosárske a lakovacie práce), 55 EUR bez DPH (mechanické práce). Pri poistnej udalosti č. 9526218814 a č. 9566014525 krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovanej normohodiny za prácu. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle AUDI A6 Avant rok výroby 2006 za normohodinu 48 € s DPH, pri V. V. V., rok výroby 2008 za normohodinu 54 € s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považujeme za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. Žalobca účtoval 33,60 EUR/NH s DPH. Pre porovnanie poukazujeme na cenníky autoservisov pri vykonávaní lakovacích, mechanických a klampiarskych prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla : Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, Košice - 38,40 € s DPH - mechanické práce, 43,20 € s DPH - klampiarske a lakovacie práce, Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o.- Nerudova 9 ,Košice - 46,20 EUR s DPH (mechanické práce), 51,40 EUR s DPH (klampiarske a lakovacie práce), Moris Slovakia s.r.o.- Alejová 4, Košice - 49 EUR bez DPH (karosárske a lakovacie práce), 39 EUR bez DPH (mechanické práce). Pri poistnej udalosti č. 9566317315 krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovanej normohodiny za prácu. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle ALFA ROMEO 147 za normohodinu 33,60 € s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považujeme za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. Škoda, ktorá vznikla poškodeným v dôsledku poistných udalostí im bola vnútená a teda majú právo, aby im žalovaný uhradil náklady na opravu poškodených motorových vozidiel v plnej výške.
7. Na základe vyššie uvedeného si žalobca týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9566317315 vo výške 221,86 € s príslušenstvom, z poistnej udalosti č. 9526218814 vo výške 156,42 EUR s príslušenstvom, z poistnej udalosti č. 9566014525 vo výške 497,91 € s príslušenstvom , ktoré mu boli neoprávnene krátené, t.j. spolu sumu vo výške 876,19 € s príslušenstvom.
8. K úrokom z omeškania žalobca uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to: 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 497,91 € od 28.11.2018 do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 156,42 € od 30.07.2018 do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 221,86 € od 14.12.2018 do zaplatenia.
9. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 02.04.2019 platobný rozkaz, sp. zn.: 7Up/313/2019 - 46, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istina 876,19 €, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 497,91 € od 28.11.2018do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 3156,42 € od 30.07.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 221,86 € od 14.12.2018 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 172,29 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V odpore podanom žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný uvádza, že žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok tým, že dňa 03.07.2018 došlo ku škodovej udalosti pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle AUDI A6, Avant, I.: H. (ďalej len „MV 1“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému O. T. (ďalej len „Poškodený 1“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič
iného motorového vozidla O. Š., na ktoré v čase škodovej udalosti bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť zaregistroval ako škodovú udalosť pod č.: 9566014525 (ďalej len „Škodová udalosť 1“). Vzhľadom na poškodenie MV 1, a to v dôsledku vyššie uvedenej Škodovej udalosti 1, si dal Poškodený 1 svoje MV 1 opraviť v servise u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu MV 1 vystavil Poškodenému 1 faktúru č. 20180172 vo výške 3149,44 EUR (ďalej len „Faktúra 1“) Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.11.2018 vyhotovenom Žalovaným, bolo Žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia Škodovej udalosti 1 a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 2215,88 EUR (ďalej len „Oznámenie 1“). Dňa 29.11.2018 došlo medzi Poškodeným 1 ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu sumy 497,91 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, a to ako doplatok sumy pochádzajúcej z krátenej a nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej len „ZoPP 1“). Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok tým, že dňa 14.06.2017 došlo ku škodovej udalosti pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V. V., EČV: G. (ďalej len „MV 2“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému CASSOVIANET Košice s.r.o. (ďalej len „Poškodený 2“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla ktorého vlastníkom je NOTIV s.r.o., na ktoré v čase škodovej udalosti bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť zaregistroval ako škodovú udalosť pod č.: 9526218814 (ďalej len „Škodová udalosť 2“). Vzhľadom na poškodenie MV 2, a to v dôsledku vyššie ,uvedenej Škodovej udalosti 2, si dal Poškodený 2 svoje MV 2 opraviť v servise u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu MV 2 vystavil Poškodenému 2 faktúru č. 20180119 vo výške 1419,30 EUR (ďalej len „Faktúra 2“) Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.07.2018 vyhotovenom Žalovaným, bolo Žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia Škodovej udalosti 2 a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 1026,33 EUR (ďalej len „Oznámenie 2“). Dňa 27.12.2018 došlo medzi Poškodeným 2 ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu sumy 156,42 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, a to ako doplatok sumy pochádzajúcej z krátenej a nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej len „ZoPP 2“). Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok tým, že dňa 13.09.2018 došlo ku škodovej udalosti pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V. F. XXX, I.: G. (ďalej len „MV 3“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému S. T. (ďalej len „Poškodený 3“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla Z. C.Á., na ktoré v čase škodovej udalosti bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť zaregistroval ako škodovú udalosť pod č.: 9566317315 (ďalej len „Škodová udalosť 3“). Vzhľadom na poškodenie MV 3, a to v dôsledku vyššie uvedenej Škodovej udalosti 3, si dal Poškodený 3 svoje MV 3 opraviť v servise u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu MV 3 vystavil Poškodenému faktúru č. 20180181 vo výške 932,90 EUR (ďalej len „Faktúra 3“) Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.11.2018 vyhotovenom Žalovaným, bolo Žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia Škodovej udalosti 3 a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 711,04 EUR (ďalej len „Oznámenie 3“). Dňa 03.2.2018 došlo medzi Poškodeným 3 ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu sumy 221,86 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného 3 voči Žalovanému, a to ako doplatok sumy pochádzajúcej z krátenej a nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej len „ZoPP 3“). V tejto súvislosti si v prvom rade dovolíme poukázať na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. V tomto smere máme za to, že Žalobca mal v Žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu Škodových udalostí, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodových udalostí zo strany Poškodených, mieste vzniku a čase vzniku Škodových udalostí, pričom vo všeobecnosti svoj uplatňovaný nárok práve odvodzuje od predmetných Škodových udalostí. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol,
niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
10. K vecnej legitimácií subjektov žalovaný uviedol, že v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvedené skutkové stavy (ktoré vychádzajú a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodení mali voči Žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradenej Faktúrach. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve Žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúry, v zmysle ktorých subjektmi zaviazanými na plnenie boli práve Poškodení. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poškodení predstavovali dlžníkov Žalobcu, nemohli so Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov Poškodených, ktoré v zmysle vystavených Faktúr predstavujú práve pohľadávky Žalobcu. Ináč povedané, uvedenými postúpeniami došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
11. K zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že v zmysle Rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodenými ako postupcami a Žalobcom ako postupníkom, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodeným ako voči dlžníkom (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatné. Zároveň vo vzťahu k uzatvoreným ZoPP 1 si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávky. Doplňujúco uvádzame, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia pohľadávky a predmet) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcov. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotné predmety ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Nakoľko z predmetu zrealizovaných postúpení (ZoPP) pritom vyplýva, že Poškodení ako postupcovia postupujú pohľadávky ktoré majú voči Žalovanému, pričom tieto pohľadávky majú predstavovať sumy, ktoré vznikli ako krátenie fakturovaných súm, a to v zmysle Faktúr vystavených zo strany Žalobcu voči Poškodeným. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že Poškodení postupujú svoje
pohľadávky, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky Poškodených, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov - t. j. ZoPP.
12. K poistnému plneniu žalovaný uviedol, že Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany Žalobcu poukazujeme na Oznámenia, ktoré predložil sám Žalobca, v zmysle ktorého Žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistných plnení. Poškodení ako aj Žalobca sa teda z Oznámení preukázateľne dozvedeli z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany Žalovaného krátené, čo napokon Žalobca aj sám v Žalobnom návrhu potvrdzuje. Žalovaný tiež namieta uplatňovaný úrok z omeškania. V tejto súvislosti dáva do pozornosti ustanovenia § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o PZP“), podľa ktorého: Ods. 6 ,,Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Ods. 7 ,,Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ Ods. 8 ,,Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“ Žalovaný uvádza, že povinnosti podľa §11 ods. 6 zákona o PZP si splnil, nakoľko poskytol Poškodeným plnenie v lehote 3 mesiacov od oznámenia/dátum hlásenia Škodových udalostí, a zároveň uviedol, z akých dôvodov bola uplatnená výška plnenia krátená. To, že Žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo/145/2017. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému potom máme za dostatočne preukázané, že likvidácia Škodových udalostí bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. Vzhľadom k uvedenému máme potom za preukázané, že plnenie zo strany Žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté Žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
13. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že Žalovaný v podanom odpore v prvom rade namieta tú skutočnosť, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP, keďže žalobca mal podľa názoru žalovaného v časti opisu skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca podľa názoru žalovaného nešpecifikoval základné údaje - priebeh škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonov týkajúcich sa týchto škodových udalostí, miesto vzniku a čas vzniku škodových udalostí a pod. Túto námietku žalovaného považujeme za nedôvodnú, keďže z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva opis rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 132 CSP, žalobca neodkázal len na prílohy pripojené k žalobe. Dané ustanovenie napokon neuvádza, že by mal žalobca povinnosť premietnuť obsah pripojených príloh do textu žaloby.
14. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore poukazujúc na ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., cit.: „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ Žalovaný ďalej uvádza, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníka žalobcu, nemohol s nimi žalobca s poukazom na § 524 ods. 1 OZ platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004, z ktorého cituje. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnili poškodení O. T., S. T., CASSOVIANET Košice s.r.o. z povinného zmluvného poistenia vinníka škodovej udalosti.
15. Ku škode na motorovom vozidle poškodených (a k majetkovému úbytku na ich strane) došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú opravu vozidla. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné či poškodení uhradili žalobcovi (servisu vykonávajúcemu opravu) faktúru za opravu vozidla. Poškodení (ako veriteľ) majú pohľadávku na náhradu škody, voči žalovanému (ako dlžníkovi) a túto vo výške predložených faktúr servisu postúpili na žalobcu (tretiu osobu). Tvrdenie žalovaného, že poškodení v danom prípade sú dlžníkmi servisu a nemajú žiadnu pohľadávku voči žalovanému, ktorú by mohli postúpiť na tretiu osobu, je preto neopodstatnené, nemá oporu v zákone ako aj judikatúre súdov. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že v zmysle ustálenej judikatúry (NŠ ČR, sp.zn.:25Cdo347/2000, 25Cdo2575/2000, 5Cdo89/2008 a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Poškodení z dopravnej nehody, ktorú nezavinili, majú teda priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra slovenských súdov: „Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je špeciálnym ustanovením voči § 823 Občianskeho zákonníka a výslovne zakladá priamy nárok poškodeného voči odporcovi na náhradu škody, to znamená vzniká originálny nárok navrhovateľa voči odporcovi.“ (Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.06.2014, sp. zn. 64Cb/142/2013) Existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodenými a žalovaným v čase uzavretia zmlúv o postúpení časti pohľadávky je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie nesporná. V nadväznosti na uvedené je teda nesporný aj následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči žalovanému ako dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu. Ustanovenie § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP predstavuje hmotnoprávny základ nároku poškodených. Poškodení sú oprávnení svoj priamy zákonný nárok, ktorý majú voči žalovanému, aj postúpiť, tak ako to bolo v predmetnom prípade, kedy poškodení postúpili svoj priamy zákonný nárok (poškodený) voči žalovanému na žalobcu a žalobca bol následne oprávnený žiadať tento postúpený nárok od žalovaného a preto mu patrí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004. K tomuto rozsudku uvádzame, že je bez akejkoľvek právnej relevancie na prejednávaný prípad. Žalovaný ani neuviedol v čom by sa mal tento rozsudok vzťahovať na predmetný prípad. Daný rozsudok navyše obsahuje len všeobecné právne závery, cit.: „nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno - právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; ....“. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie či judikatúry, ako aj doteraz prezentovaného, postupovaná pohľadávka poškodených voči žalovanému existovala a postúpením pohľadávky na žalobcu bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore voči žalovanému.
16. Ku zmluvám o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že postúpenie pohľadávky je z povahy veci vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V predmetnom prípade postupcovia Miroslav Filteš, Valéria Fejerová, CASSOVIANET Košice s.r.o., tj. veritelia postúpili svoje pohľadávky voči žalovanému, tj. sumu spolu vo výške 876,19 EUR, ktorá im mala byť vyplatená z titulu nároku na poistné plnenie z poistných udalostí, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradené pohľadávky od žalovaného. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. V zmluvách o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené čo je ich predmetom, kto je v danom prípade dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky - nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V zmluvách o postúpení časti pohľadávky je jasne vyjadrené akú výšku pohľadávky majú postupcovia voči dlžníkovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti. V zmluvách je jednoznačne uvedené, že predmetom postúpenia je časť pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou podľa faktúry servisu a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Pokiaľ žalovaný namieta, že v zmluvách nie je konkrétny prejav vôle poškodených k tomuto uvádzame, že daná argumentácia je irelevantná a nemá vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Poškodení boli uzrozumení s obsahom zmlúv o postúpení pohľadávky, svoju vôľu previesť v zmluve bližšie špecifikovanú pohľadávku na žalobcu vyjadrili podpismi týchto zmlúv, dané je navyše vyjadrené aj znením čl. III. odsek 3, cit.: „Táto zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.“ V zmluvách je jasne uvedené, že pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť faktúry za opravu vozidla v dôsledku poistnej udalosti, pričom vo všetkých prípadoch je uvedené aj číslo faktúry, a tak neexistujú pochybnosti o akú pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Zároveň uvádzame, že výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody, nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému predmet zmlúv je jasne a určito špecifikovaný a preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu zmlúv o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému neobstoja námietky žalovaného, ktorými namieta určitosť zmlúv o postúpení pohľadávky a z tohto dôvodu ich považuje za absolútne neplatné. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Žalovaný poukazuje v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/20/2007 zo dňa 29.01.2008. K tomuto rozsudku uvádzame, že opäť aj tento rozsudok je bez akejkoľvek právnej relevancie na prejednávaný prípad. Žalovaný ani neuviedol v čom by mal tento rozsudok podporovať jeho argumentáciu o absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok. Daný rozsudok obsahuje opäť len všeobecné právne závery, cit.: „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ Zo žalovaným uvedených skutočností nám nie je zrejmé ako v prejednávanom prípade malo dôjsť k obchádzaniu resp. nedodržaniu zákona, zo strany servisu, resp. poškodených. Predložené zmluvy o postúpení časti pohľadávky sú platné a účinné, pričom riadne zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. V zmysle vyššie uvedeného preto považujeme námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za bezpredmetnú a nedôvodnú, s cieľom predĺžiť súdne konanie a vyhýbať sa doplateniu plnenia, na ktoré má žalobca nárok.
17. K poistným udalostiam žalobca uviedol, že Kalkulačný program, resp. kalkulácia žalovaného nie je objektívnym nástrojom pre výpočet výšky opravy, likvidátor má možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môže vkladať a vybrať rôzne parametre (napr. výška normohodiny, lakovacia konštanta, najlacnejšie (originálne) náhradné diely, ktoré sú ponúkané od rôznych predajcov náhradných dielov v rámci SR, napr. jeden diel od predajcu z Prešova druhý od predajcu zo Žiliny, ďalší od dodávateľa v Námestove, a to v jednej kalkulácii). Kalkulácia má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia. Zároveň by sme chceli dať do pozornosti súdu, že napr. časové normy na servisné úkony sú síce výrobcom odporúčané, ale nie sú záväzné či dané zákonom. Žalobca na preukázanie oprávnenosti výšky účtovanej normohodiny predložil cenníky autoservisov v danom regióne pre uvedený typ a značku motorového vozidla, aké majú poškodení, z ktorých vyplýva že žalobca fakturoval normohodinu vo výške obvyklej v danom regióne pre príslušný typ a značku vozidla.
18. Ku rozlišovaniu servisov žalobca uviedol, že z oznámení žalovaného o poistnom plnení, na ktoré poukazuje aj v odpore, vyplýva, že rozlišuje značkové (autorizované) a neznačkové (neautorizované) servisy, resp. zmluvné a nezmluvné servisy. Žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov nemá oporu ani v zákone a ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Zároveň aj podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Na ozrejmenie problematiky uvádzame, že na trhu fungujú a podnikajú servisy, ktoré možno neoficiálne
označiť ako: zmluvné servisy, nezmluvné, „autorizované“ a neautorizované servisy. Ceny na trhu tvoria všetky tieto servisy. V skratke si dovolíme vysvetliť rozdiely medzi nimi: zmluvné servisy - majú zmluvy s poisťovňou, tj. výška normohodiny je určená zmluvne, nezmluvné servisy - nemajú zmluvu s poisťovňou, „autorizované“ servisy - majú zmluvu s výrobcom alebo importérom jednotlivých motorových vozidiel, „neautorizované“ servisy - nemajú zmluvu s výrobcom alebo importérom jednotlivých motorových vozidiel. Všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.
19. Žalobca zároveň navrhol, za účelom oboznámenia sa s priebehom likvidácie poistných udalostí, so splnením základnej povinnosti poisťovne vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti, od ktorého sa odvíja rozhodnutie poisťovne, navrhujeme aby žalovaný predložil kompletné likvidačné spisy poistnej udalosti č. 9566317315, 9526218814, 9566014525. Žiadame súd, aby uložil žalovanému aj povinnosť v zmysle, aby obsahom likvidačných spisov bol zoznam dokumentov, ktoré obsahuje likvidačný spis poisťovne (ktorý je súčasťou konkrétneho elektronického spisu) s podpisom hlavného likvidátora, že predložený obsah korešponduje so skutočnosťou a likvidačným spisom poisťovne. Keďže len žalovaná strana disponuje s daným dôkazom a sú dôvodné obavy a aj skúsenosti s nepredložením kompletnej dokumentácie musíme žiadať podpis a prehlásenie zodpovednej osoby. Dané slúži k zaisteniu objektívneho dôkazu a tým zabezpečenie spravodlivej ochrany aj strane, ktorá s daným dôkazom nedisponuje.
20. K úroku z omeškania žalobca uviedol, že závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 zákon o PZ sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. zákon o PZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, tj. splnenia nepeňažnej povinnosti. Ak by sme pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sme pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam.
21. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.
22. Na pojednávaní konanom dňa 11.03.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného dňa 10.03.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
23. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 03.07.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V. V. V., I.: H., rok výroby: 2006, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému O. T., pričom túto škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla a to O.F. Š.. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená dňa 03.07.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 9566014525.
25. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise RENOMAX s.r.o., Vyšná Hutka 11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36668451. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 3149,44 Eur s DPH. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.11.2018 oznámené, že dňa 12.11.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 2215,88 Eur.
26. Poškodený, O. T., postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2018 svoju pohľadávku vo výške 497,91 Eur a prísl. voči žalovanému titulom rozdielu medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným a jej príslušenstvom na žalobcu.
27. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 20180172, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.11.2018, cenníky autoservisov ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2018.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd taktiež preukázané, že dňa 14.06.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V. V., I.: G., rok výroby: 2008, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: CASSOVIANET Košice s.r.o. Predmetnú škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré patrilo spoločnosti NOTIV s.r.o. . Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená dňa 16.06.2017 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX.
29. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise RENOMAX s.r.o., Vyšná Hutka 11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36668451. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 1419,30 Eur s DPH. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.07.2018 oznámené, že dňa 12.07.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 1026,33 Eur.
30. Poškodený, CASSOVIANET Košice s.r.o. , postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2018 svoju pohľadávku vo výške 156,42 Eur a prísl. voči žalovanému titulom rozdielu medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným a jej príslušenstvom na žalobcu.
31. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 20180119, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.07.2018, cenníky autoservisov ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky.
32. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd preukázané, že dňa 13.09.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V. F. 147, I.: G., rok výroby: 2006, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: S. T.. Predmetnú škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré patrilo Z. C.. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená dňa 14.09.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 9566317315.
33. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise RENOMAX s.r.o., Vyšná Hutka 11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36668451. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 932,90 Eur s DPH. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.11.2018 oznámené, že dňa 28.11.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 711,04 Eur.
34. Poškodený, S.É. T. , postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.12.2018 svoju pohľadávku vo výške 221,86 Eur a prísl. voči žalovanému titulom rozdielu medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným a jej príslušenstvom na žalobcu.
35. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 20180181, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 30.11.2018, cenníky autoservisov ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky.
36. Podľa § 15 ods.1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
37. Podľa § 4 ods.4 z.č.381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 422 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
39. Podľa ust. §797 ods.3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
40. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
41. Podľa § 517ods.2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust.§ 15 ods.1 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti.
44. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav všetkých škodových udalostí a následných uplatnených nárokov dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil aj dôkazy a to o poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX faktúru č. 20180172, oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 13.11.2018, o poistnej udalosti č. 9526218814 faktúru č. 20180119 a oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 13.07.2018 a o poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX faktúru č. 20180181 a oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 30.11.2018. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo ku
škodovým udalostiam, presne identifikoval poškodené motorové vozidlá ako aj čísla poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
45. Súd má za to, že žalobcom doložené zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy o postúpení pohľadávky sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
46. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že boli uzavreté zmluvy o postúpení pohľadávok a to zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2018 medzi postupcom O. T. a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 497,91 Eur a prísl. , čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2018 medzi postupcom CASSOVIANET Košice s.r.o. a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 156,42 Eur a prísl., čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným, zmluva o postúpení časti pohľadávky zo dňa 03.12.2018 medzi postupcom S. T. a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 221,86 Eur a prísl., čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným.
47. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 876,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 497,91 € od 28.11.2018 do zaplatenia z poistnej udalosti č. 9566014525, zo sumy 156,42 € od 30.07.2018 do zaplatenia z poistnej udalosti č. 9526218814 a zo sumy 221,86 € od 14.12.2018 do zaplatenia z poistnej udalosti č. 9566317315, podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, vykonanie obhliadky poškodeného vozidla, predloženie faktúr žalovanému. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti.
48. Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v prípade poškodeného motorového vozidla V. V. V. (poistná udalosť č. 9566014525) účtoval sumu 48 Eur/NH s DPH a v prípade poškodeného motorového vozidla V. V. V. (poistná udalosť č. XXXXXXXXXX) sumu 54 Eur/NH s DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu pri oprave poškodených motorových vozidiel je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov Moris Slovakia s.r.o. - 61 Eur bez DPH karosárske a lakovacie práce, 55 Eur bez DPH mechanické práce, Auto Gábriel, s.r.o. Košice - 73,20Eur s DPH lakovacie práce, 67,20 Eur s DPH mechanické práce). V prípade opravy poškodeného motorového vozidla ALFA ROMEO (poistná udalosť č. 9566317315) si žalobca - servis účtoval sumu 33,60 Eur/NH s DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu pri oprave poškodených motorových vozidiel je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov Moris Slovakia s.r.o. - 49 Eur bez DPH karosárske a lakovacie práce, 39 Eur bez DPH mechanické práce, Auto Gábriel, s.r.o. Košice - 43,20Eur s DPH klampiarske a lakovacie práce, 38,40 Eur s DPH mechanické práce, A. L. V. Z. Z.. Z..F..P.. - 46,20 eur s DPH mechanické práce, 51,40 Eur klampiarske a lakovacie práce). Preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu
značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.
49. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektorý zo servisov, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní čl.101 ods.3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č.461/2010 z 27.5.2010. Ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom podnikať a dôjde k poistnej udalosti, aby túto znížil len preto, že poisťovňa prepláca len do určitej výšky normohodinu. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce.
50. V prípade poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla V. V. V. neobstojí ani krátenie vyplateného poisteného plnenia z dôvodu nepreukázania navýšenia lakovacieho materiálu. Navýšenie množstva lakovacieho materiálu žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani to, že servis ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla účtoval lakovací materiál, ktorý by bol neprimeraný čím žalovaný v konaní v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Obdobne platí aj v prípade poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX pri ktorej došlo k oprave poškodeného motorového vozidla V. F. XXX pri ktorom žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu, že vo faktúre bol neprimerane účtovaný lakovací materiál. Uvedenú skutočnosť však žalovaný opäť nepreukázal.
51. Žalobca účtoval normohodinu za práce, poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX ako aj poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ktorá je v danom regióne obvyklá, čo preukázal jednotlivými cenníkmi normohodín. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/cenu a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov v kalkulácii poisťovne nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Výška normohodiny sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, skúseností a zručností servisu, či samotného vybavenia servisu ako takého. Taktiež nie nepodstatnou skutočnosťou je to, že kalkulácia nákladov na opravu má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia, nakoľko kalkulácia žalovaného je predbežná a nemusí zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
53. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).