Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/22/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu S. D., G. XXX/ X, D. P., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. augusta 2019 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. augusta 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. júna 2019 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žiadosťou spísanou dňa 25.04.2019 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 13.09.2017. Podľa evidencie spísanej v žiadosti žalobca mal v období od 01.09.1970 do 26.02.1975 evidovanú dobu štúdia, od 02.04.1975 do 28.03.1977 výkon základnej vojenskej služby, od 31.03.1977 do 30.04.2004 výkon práce colného pracovníka na Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky, od 01.10.2004 do 30.04.2005 zamestnaný v W., s.r.o., E., od 01.10.2005 do 30.04.2006 zamestnaný v W., s.r.o., E., od 08.09.2013 do 30.10.2013 Slovenský poľovnícky zväz G., od 27.09.2015 do 27.09.2015 Slovenský poľovnícky zväz G., od 10.10.2015 do 10.10.2015 Slovenská poľovnícka komora J.. V žiadosti je poznamenané, že od 01.05.2004 poberá výsluhový dôchodok. Rozhodnutie o poberaní výsluhového dôchodku sa však v administratívnom spise žalovaného nenachádza.

2. Na základe podanej žiadosti žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2019 podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím.

II.

4. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2019 podľa §218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2019 potvrdil.

5. Rozhodnutie odôvodnil citovaním ustanovení § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, výrokom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a uvedením odvolacích námietok žalobcu.

6. Konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

7. Ďalej žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 25.04.2019 v Sociálnej poisťovni, pobočka D. P. požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 13.09.2017. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení dňa 13.09.2017 a k uvedenému dňa získal 2120 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 5 rokov a 295 dní.

8. Citoval ustanovenie § 65 ods. 1 a 2, § 65a, , , a zákona o sociálnom poistení a argumentoval, že žalobcovi bol rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX-XXXX-X zo dňa 26.04.2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2003. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu od 02.04.1975 do 28.03.1977 a doba výkonu štátnej služby v colnej správe v rozsahu od 31.03.1977 do 30.04.2004, teda 29 rokov a 27 dní zaradených v III. pracovnej kategórii. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Podľa evidenčného materiálu žalobcu doba služby colníka bola zaradená do III. pracovnej kategórie.

9. Žalovaný ďalej dôvodil, že podľa preukázaného skutkového stavu a výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru. Ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení má právny význam pre posúdenie, či žalobca nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pretože žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

10. Žalovaný ďalej argumentoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúcich zo zaradenia do výslužby do I. a II. kategórie funkcií, sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka teda nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení ani podľa judikatúry najvyššieho súdu hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

11. Uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , predmetný rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci a netýka sa žalobcu, preto nie je možné v danom prípade postupovať podľa uvedeného rozsudku. Právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. z 15.04.2015 nebol doteraz zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou toho považuje za potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení IV.ÚS

481/2011-19 zo dňa 10.novembra 2011, podľa ktorého dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i v právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. Požiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu nemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti.

12. Žalovaný konštatoval, že zosúladil svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom v rozsudku sp. zn.: z 15.08.2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná Sociálna poisťovňa ústredie vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obchodia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

13. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že inak bolo rozhodnuté vo veci výkonu zamestnania colníka len v tých individuálnych prípadoch, v ktorých príslušný súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu ústredie zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.

III.

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť. Namietal, že boli porušené jeho práva tým, že správne orgány zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s jeho námietkami smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentácia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu je založená na citácii právnych predpisov bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Obe rozhodnutia správnych orgánov sú založené na zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok z dôvodu, že nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia a terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, a z ktorej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec.

15. Podľa názoru žalobcu celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán a žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií, postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu k tejto z hľadiska uplatneného nároku rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení, z ktorého ustanovenia vyplýva, že upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia.

16. Žalobca ďalej namietal, že právne posúdenie veci prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zákona o sociálnom poistení, pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, dosiahol vek 62 rokov a 76 dní dňa 13.09.2017 a jeho celková doba poistenia je 34 rokov a 322 dní (5 rokov a 295 dní + 29 rokov a 27 hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza žalovaný 5 rokov a 295 dní.

17. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. , , , , , , , , , , , , ako na doterajšiu rozhodovaciu prax Krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave a Žiline.

18. S poukázaním na vyššie citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodovaciu prax krajských súdov žalobca uviedol, že medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či dosiahol dôchodkový vek, ale sporná je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky , , , , , z ktorých vyplýva, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušovaniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť.

IV.

19. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.10.2019, v ktorom zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

20. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 24.10.2019, zotrval na dôvodoch, ktoré boli uvedené v podanej žalobe a pridržiaval sa žalobného petitu v celom rozsahu. Žiadal, aby súd nariadil vo veci pojednávanie.

V.

21. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

26. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

27. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2019, ktorým podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. júna 2019, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa , , a zákona o sociálnom poistení a toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

28. V predmetnom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a preto je toto konanie konaním o správnej žalobe v sociálnych veciach.

29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

30. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

31. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

32. Podľa § 65a zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2024 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a počtu kalendárnych mesiacov, ktorý sa určí ako súčin čísla 12 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet kalendárnych mesiacov sa zaokrúhľuje na celé kalendárne mesiace. Dôchodkový vek upravený podľa prvej vety platí pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dovŕši referenčný vek.

33. Podľa § 65a ods. 2 zákona o sociálnom poistení na účely určovania dôchodkového veku a) stredná dĺžka života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom, spoločná pre mužov a ženy, b) referenčný vek je dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na celé roky nadol, c) prvé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o dvanásť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku, d) druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o trinásť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku, e) príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.

34. Podľa § 65a ods. 3 zákona o sociálnom poistení počet kalendárnych mesiacov, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a kalendárnych mesiacoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“) najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

35. Podľa § 65a ods. 4 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, sa zachováva.

36. Podľa § 65a ods. 5 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca, ktorý a) v roku 2019 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov,

b) v roku 2020 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov, c) v roku 2021 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov, d) v roku 2022 dovŕši vek 63 rokov, je 63 rokov, e) v roku 2023 dovŕši vek 63 rokov, je 63 rokov a 2 kalendárne mesiace.

37. Podľa § 65a ods. 6 zákona o sociálnom poistení na určenie dôchodkového veku podľa odsekov 1 a 5 platí § 65 ods. 9 a 10 rovnako.

38. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

40. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že žalobca podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní dňa XX.XX.XXXX a žiadal o priznanie starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

41. Podľa žalovaného a prvostupňového správneho orgánu žalobca získal 2120 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 5 rokov a § 295 dní, a preto podmienku pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesplnil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu však vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX-XXXX-X zo dňa 26.04.2004 poberateľom výsluhového dôchodku podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.januára 2003. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu od 02.04.1975 do 28.03.1977 a doba výkonu štátnej služby v colnej správe v rozsahu od 31.03.1977 do 30.04.2004, teda 29 rokov a 27 dní zaradených v III. pracovnej kategórii (citované rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX-XXXX-X zo dňa 26.04.2004 nie je obsahom administratívneho spisu žalovaného).

42. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán argumentovali, že žalobca nemá nárok na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení ako aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecného právneho názoru najvyššieho súdu.

43. Správny súd na základe týchto skutočností konštatuje, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili. Pre správne posúdenie veci nie je podstatné, či a akú dobu žalobca získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií). Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenie príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu, boli riadne zohľadnené osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len

úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistencovi získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný by niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec alebo by im hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ.

44. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, teda priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pri zistení výšky dôchodku. Podľa ustanovenia pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, hasičského a záchranného zboru, horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Teda pod pojmom policajt sa označuje aj colník, ktorý vykonáva štátnu službu v colnej správe.

45. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn.: zo dňa 27.09.2017, sp. zn.: konštatoval, že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je aj prax pri ustanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenie čl. 19 a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok.

46. Nesprávny je preto právny názor žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorý s poukázaním na § 274 zákona o sociálnom poistení konštatuje, že dobu výkonu služby žalobcu a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka zaradené do III. kategórie funkcií nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

47. Správny súd považuje za absurdné konštatovanie žalovaného, že zosúladil svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozsudku sp. zn.: zo dňa 15.08.2012 z dôvodu, že táto judikatúra najvyššieho súdu nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku, ale vo všeobecnosti sa týka nároku poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení.

48. Správny súd rovnako ako aj žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: z 15.04.2015 doteraz nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -19 zo dňa 10.11.2011. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: nie je ojedinelým rozhodnutím najvyššieho súdu a najvyšší súd názory, ktoré uviedol správny súd v tomto rozhodnutí, a na ktoré poukázal aj žalobca v podanej žalobe, vyslovil vo viacerých

svojich rozhodnutiach, týkali sa skutkovo a právne rovnakej veci, a preto ide o zovšeobecnený názor Najvyššieho súd Slovenskej republiky, ktorý žalovaný v danom prípade nerešpektoval.

49. Zo strany žalovaného bol aj porušený jeden zo základných princípov právneho štátu a to princíp právnej istoty, čo potvrdil aj svojim vlastným konštatovaním, že inak bolo rozhodnuté vo veci výkonu zamestnania colníka len v individuálnych prípadoch, v ktorých príslušný súd Slovenskej republiky zaviazal Sociálnu poisťovňu ústredie rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom. Teda potvrdil, že v rovnakých veciach rozhodoval rozdielne.

50. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti viackrát vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (, , , IV.ÚS/99/2018). Ústavný súd konštatoval, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť v tej istej právnej otázke je ústavne neudržateľná.

51. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

52. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku a pri rozhodovaní vo veci sa riadiť názorom správneho súdu vyslovenom v tomto rozsudku ( ) ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa rozhodovalo vo veciach na rovnakom skutkovom a právnom základe.

53. O trovách konania rozhodol správny súd postupom podľa a v spojení s . Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.