Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-43-2017.pdf
PDF · 183.18 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., právne zastúpená Mgr. PaedDr. Antonom Kušnírom, advokátom, so sídlom Jána Reka 13, Žilina proti žalovaným : 1/ E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, H. - I. H., J. B., 2/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, D., obaja právne zastúpení JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom, so sídlom Kukučínova 12, Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 14C/43/2017-26 zo dňa 26.10.2017 v znení uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. 6Co/5/2018 zo dňa 29.1.2018.
Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnom rozsahu.
Žalobkyňa j e p o v i n n á hradiť Slovenskej republike trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 2.10.2017 domáhala určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXXX, Okres: D., Obec: Žilina, KÚ: Žilina, a to - jednoizbového bytu č. 63, nachádzajúceho sa na 8. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, Okres: D., Obec: Žilina, KÚ: Žilina, v spoluvlastníckom podiele 1/1, vchod č. 15 na ulici Gabajova a s C-KN parcelou č. XXXX o výmere 686 m2, zastavané plochy a nádvoria, vedenej na LV č. XXXX, Okres: D., Obec: Žilina, KÚ: Žilina so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku 376/38615 – in.
Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že bola vlastníčkou nehnuteľnosti - jednoizbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na 8. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, Okres: D., Obec: Žilina, KÚ: Žilina, v spoluvlastníckom podiele 1/1, vchod č. XX M. N. C., obytný dom je postavený na KN-C parcele č. XXXX o výmere 686 m2, zastavané plochy a nádvoria, vedenej na LV č. XXXX, Okres: D., Obec: Žilina, KÚ: Žilina, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku, ktorý predstavuje 376/38615 - in do 08.04.2016, kedy OÚ Žilina, katastrálny odbor, vykonal zápis vlastníckeho práva pod V1167/2016, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2016, uzavretej medzi žalobkyňou v zastúpení žalovanou v 2/ rade ako predávajúcou a žalovaným v 1/ rade ako kupujúcim. Uvedenú nehnuteľnosť žalobkyňa nadobudla
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.2011, ktorej vklad bol povolený pod V 9684/11-165112, dňa 20.03.2012. Žalovaný v rade 1/ predložil žalobkyni dňa 08.02.2016 na Mestskom úrade v Žiline na podpis listinu
- splnomocnenie, obsahom ktorej bolo udelenie splnomocnenia žalobkyňou žalovanej v 2/ rade, a to na právne úkony - podpis kúpnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti so žalovaným v rade 1/, podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, zastupovanie v konaní vedenom na OÚ Žilina katastrálny odbor, v rozsahu tak ako je uvedené v splnomocnení. Žalovaný v rade 1/ uviedol pri podpise predmetného splnomocnenia žalobkyňu do omylu, tým, že predstieral potrebu udeleného splnomocnenia na vyrovnanie dlhov žalobkyne. Uvedené listiny mali byť podľa vyjadrenia žalovaného v 2/ rade potrebné k vyplateniu dlhu žalobkyne v nebankovej spoločnosti TRENFIN, s.r.o. so sídlom Brnianska 2714/2, 911 05 Trenčín, IČO: 47 790 965, zapísaná v OR OS Trenčín, vložka č. 3060/R a v spoločnosti BYTTERM, a.s. so sídlom: Saleziánska 4, 010 77 Žilina, IČO: 31 584 705, zapísaná v OR OS Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 156/L, kde žalobkyňa mala zameškané úhrady za platby do fondu prevádzky, údržby a opráv. Zavádzanie žalovaného v 1/ rade spočívalo najmä v tvrdení, že predmetné dlhy zaťažujú spornú nehnuteľnosť, dôsledkom čoho bude výkon rozhodnutia a nariadenie dražby. Žalobkyňa neskôr zistila, že výška jej aktuálnych dlhov nebola natoľko vysoká (menej ako 2.000,- Eur v spoločnosti Bytterm a.s. - podľa zákona o vlastníctve bytov), že by spôsobila predaj bytu v dražbe. Zásadné pre posúdenie veci považovala, že pre krátkosť času a naliehanie žalovaného v rade 1 / na urýchlené podpísanie splnomocnenia, žalobkyňa podpísala predmetné splnomocnenie bez toho, aby sa mohla oboznámiť s jeho obsahom, aby pochopila právny význam udeleného splnomocnenia, a to aj s ohľadom na jej nízke právne vedomie, čo žalovaní zneužili pri vykonávaní následných právnych úkonov, pretože poznali jej stupeň právneho vedomia a konali tak úmyselne v rozpore s jej oprávnenými záujmami. Tiež zdôraznila, že závažnosť protiprávneho konania žalovaného v rade 1/ spočíva najmä v skutočnosti, že dobre poznal z predchádzajúceho obdobia osobné pomery žalobkyne, na základe ktorých vedel, že žalobkyňa od 16-tého roku života bola sirotou, rodičov jej suplovala otcova bývala priateľka, ktorá mala žalobkyňu v náhradnej rodičovskej starostlivosti do jej 18-tého roku, po dovŕšení ktorého začala žiť samostatne. Žalobkyňa o svojich osobných pomeroch žalovanému v rade 1 / rozprávala často v pohostinstve, kde pracovala ako čašníčka a žalovaný toto zariadenie navštevoval pravidelne. Predmetné splnomocnenie žalobkyňa uzatvorila v tiesni, nakoľko sa v čase podpísania splnomocnenia nachádzala v nepriaznivej finančnej situácii, nebola schopná riadne splácať dlh v nebankovej spoločnosti TRENFIN a v spoločnosti BYTTERM, a.s.. Túto situáciu žalobkyne žalovaný v rade 1 / ako dôverná osoba poznal, žalobkyňa mu dôverovala, nakoľko bol po dlhšiu dobu jej blízkym známym, prejavoval voči nej súcit a sľúbil jej v prípade nepriaznivej situácie finančnú pomoc. Tieto informácie o osobe žalobkyne a jej neskúsenosť, žalovaný v rade 1/ zneužil na vlastné obohatenie, čo je dôvodné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ a bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 a nasl. O.Z. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že na základe predmetného splnomocnenia zo dňa 08.02.2016 žalovaný v rade 1/ uzatvoril dňa 12.02.2016 kúpnu zmluvu so žalobkyňou zastúpenou žalovanou v rade 2/, a následne žalovaní podali návrh na vklad do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade v Žiline, ktorý zmenu zápisu vlastníckeho práva povolil v konaní vedenom pod sp. zn.: V-1167/2016. O obsahu predmetnej zmluvy pred jej podpisom, ale ani po jej zavkladovaní v katastri nehnuteľností, žalovaná v rade 2/ žalobkyňu neoboznámila. O obsahu zmluvy sa žalobkyňa dozvedela až v auguste 2017, kedy ju žalovaný v rade 1 / vyhodil z predmetného bytu, a preto zašla na katastrálny odbor preveriť si skutočnosti, ktoré jej pritom tvrdil, a to že už dávno nie je vlastníckou, čo sa potvrdilo z dokladov v spise a poučení pracovníčkami odboru katastra. Žalovaná v 2/ rade, previedla predmetnou kúpnou zmluvou v mene žalobkyne vlastnícke právo k predmetu sporu za podmienok, ktoré boli v neprospech žalobkyne a zjavne nevýhodné, a to s poukazom na čl. V, kde bola medzi žalovanými dojednaná kúpna cena vo výške 8.000,- Eur, ktorá nie je obvyklou kúpnou cenou za rovnakú nehnuteľnosť v mieste a čase, pretože tento byt žalobkyňa kúpila v roku 2011 za cenu 35.000 tisíc Eur. Predmetom dojednania čl. V. ods. 5.2 bol záväzok kupujúceho - žalovaného v rade 1/ uhradiť dlh za žalobkyňu, ktorý mal byť podľa jeho tvrdenia uvedeného pri podpise splnomocnenia, zapísaný na LV č. XXXX voči správcovi domu BYTTERM, a.s.. Jednotlivé záväzky žalobkyne uvedené v čl. V, ods. 5.2 zmluvy nie sú špecifikované ani čo do výšky a ani príslušenstva, čím sa stala zmluva v tejto časti neplatnou z dôvodu jej neurčitosti. Úmyselné zatajovanie výšky záväzkov žalobkyne malo za cieľ iba zneprehľadniť postup žalovaných, uviesť tak žalobkyňu do omylu a využiť tento jej omyl na vlastné obohatenie. Z obsahu zmluvy ani nevyplýva, či žalovaný v rade 1/ a žalovaná 2/ do uvedenej sumy 8.000,-Eur podľa čl. V ods. 5.2 zmluvy započítali čiastky, ktoré dlhovala žalovaná, alebo ide o samostatnú časť kúpnej ceny, ktorú však nikdy neobdržala. Tiež žalobkyňa poukázala na to, že pri osobnom stretnutí z dôvodu podpisu splnomocnenia, žalovaný v rade 1 / predstieral, že dlhy za žalobkyňu uhradí napriek tomu, že výška
uvedených dlhov nebola špecifikovaná a žalobkyňa mala za to, že výška tohto dlhu je aj podľa tvrdenia žalovaného v rade 1 / podstatne vyššia ako neskôr zistila, a to v auguste 2017, kedy za účelom presného definovania svojich reálnych záväzkov si vyžiadala informácie v nebankovej spoločnosti TRENFIN, s.r.o. ako aj v spoločnosti BYTTERM, a.s., na základe čoho zistila, že jej dlh v spoločnosti TRENFIN, s.r.o. predstavoval 6.360,54,- EUR a v spoločnosti BYTTERM, a.s. 1.182,- EUR, teda celý dlh spolu v sume 7.542,54,- EUR. Uvedené skutočnosti teda zistila až po vykonaní prevodu vlastníckeho práva k predmetu sporu, nebola pred podpisom predmetnej zmluvy o obsahu týchto záväzkov zo strany žalovaných informovaná a po predchádzajúcom ubezpečení žalovaným v rade 1/ mala za to, že hodnota jej záväzkov je natoľko vysoká, že sa bude blížiť k hodnote ceny predmetného bytu, na základe čoho u nej vzbudil obavu, že byt bude predmetom exekúcie a dražby, čo u nej vyvolalo tieseň. O prevode vlastníckych práv v čase ich prevodu žalobkyňa nebola informovaná, v opačnom prípade by s uvedeným zápisom nesúhlasila. O vykonaní prevodu vlastníckych práv sa žalobkyňa prvýkrát dozvedela až v máji 2016, kedy prebiehali na obytnom dome zatepľovacie práce a žalobkyňu v tom čase oslovili zhotovitelia diela za účelom dohody s majiteľom bytu, kedy hľadali v byte žalovaného v rade 1 / , čo bolo pre žalobkyňu prekvapujúce. Následne v júli 2016 oslovila žalovaného v rade 1/, ktorý ju naďalej utvrdzoval vtom, že je správne, že vlastníctvo k bytu prešlo na neho, byt by išiel do dražby z dôvodu jej vysokých dlžôb, čo však nebola pravda v takom rozsahu, že by jej dlhy mali spôsobiť dražbu bytu. Od uvedeného momentu žalovaný v rade 1/ začal uplatňovať voči žalobkyni nájomné vo výške 285,- Eur mesačne, napriek tomu, že neuzavrel s ňou nájomnú zmluvu, a to s odôvodnením, že sa radil s právnikom, ktorý mu mal odporučiť, aby s ňou neuzatváral žiadnu písomnú nájomnú zmluvu pretože žalobkyňa je rizikovou nájomníčkou. Napriek uvedenému až do augusta 2017 žalobkyňa v predmetnom byte bývala, aj keď žalovaný v rade 1/ jej do vtedy dvakrát od bytu odobral kľúče, resp. počas jej neprítomnosti vošiel do bytu a vykázal z bytu priateľa žalobkyne. Jeho správanie vyústilo v auguste 2017 tým, že bez prítomnosti a vedomosti žalobkyne vstúpil do bytu, vymenil zámok na vchodových dverách a sms správami žalobkyni oznámil, že sa stala bezdomovkyňou, pričom jej znemožnil prístup k jej osobným veciam. Následne žalovaný v rade 1 /zrušil žalobkyni trvalý pobyt. Týmto spôsobom využil omyl žalobkyne, do ktorého ju uviedol, porušil jej domovú slobodu, znemožnil jej užívanie veci, čo bolo dôvodom na podanie trestného oznámenia pre podozrenie z viacerých trestných činov. Ďalšou podstatnou skutočnosťou pre toto konanie je, že žalovaná v 2/ rade je priateľkou žalovaného v rade 1/, teda je jemu blízkou osobou, ktorá konala v rozpore s odbornou starostlivosťou účelovým prevzatím splnomocnenia, za účelom uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy v rozpore s oprávneným záujmom žalobkyne ako vlastnícky bytu, v snahe dosiahnuť bezdôvodné obohatenie, a to uvedením žalobkyne do omylu, ktorý následne využili pre vlastné obohatenie. Skutočnosť, že splnomocnenie na konanie v mene žalobkyne pri uzatvorení kúpnej zmluvy bolo udelené blízkej osobe žalovaného v rade 1 /, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva predmetný byt za nápadne nevýhodných podmienok pre žalobkyňu nasvedčuje tomu, že žalovaná v 2/ rade nemala nikdy záujem hájiť záujmy žalobkyne ako splnomocniteľky a konala tak v priamom úmysle konať v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorou bola viazaná od prevzatia splnomocnenia. Žalobkyňa síce mala vedomosť o tom, že žalovaná v 2/ rade je družkou žalovaného v rade 1 /, avšak osobne sa nepoznali, pričom zdôraznila, že úprava zastúpenia na základe plnomocenstva je založená na zásade, že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Tiež poukázala na to, že podľa ust. § 22 ods. 2 OZ - Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z ustanovenia čl. V predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaná v 2/ rade mala od žalovaného v 1/ rade prevziať pri podpise zmluvy finančné prostriedky vo výške 8.000,-€ z titulu zaplatenia kúpnej ceny, avšak tieto nikdy žalobkyni neodovzdala, a to napriek tomu, že išlo o dojednanie kúpnej ceny podstatne nižšej ako bola kúpna cena obdobného bytu v rozhodnom čase a mieste (minimálne 35.000,- €). Uvedené vopred koordinované konanie žalovaného v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ nie je len konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale napĺňa znaky viacerých trestných činov (podľa ust. § 221 - podvod, §213 sprenevera TZ). V tomto rozsahu poukázala na to, že dňa 04.09.2017 podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania TČ podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) TZ, vedeného na ORPZ Žilina pod sp. zn.: ČV5: ORP-1057/3-VYS-ZA-2017. Protiprávnym konaním žalovaných pri uzatvorení kúpnej zmluvy bolo žalobkyni pri nakladaní so svojim vlastníckym právom k bytu znemožnené slobodne a vážne prejaviť slobodnú vôľu, čo spôsobuje vadu predmetného právneho úkonu - nedostatok prejavu vôle právneho úkonu s následkom jeho neplatnosti, ako aj neplatnosti všetkých na neho nadväzujúcich právnych úkonov. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosti v žalobe uvedené sa nezakladajú na pravde, sú spísané len účelovo, v snahe zaviesť súd tým, že žalobkyňa sa stala akousi obeťou, že podpísala splnomocnenie bez toho, aby sa mohla oboznámiť s jeho obsahom, aby pochopila právny význam
udeleného splnomocnenia, nakoľko má nízke právne vedomie, čo mali žalovaní zneužiť pri vykonávaní následných právnych úkonov. Zdôraznil, že žalobkyňa nie je negramotná, má maturitu a dva roky študovala na vysokej škole. So žalobkyňou sa žalovaný 1/ pozná už dlhšiu dobu a žalobkyňa ho niekoľko rokov kontaktovala vždy, keď mala finančné problémy, využívala to, že je sirota a snažil sa jej pomôcť, avšak neustále uzatvárala pôžičky s nebankovými inštitúciami.
Peniaze jej požičal na základe zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 15.05.2013, v zmysle ktorej si žalobkyňa od neho požičala peniaze vo výške 1.300 eur, hoci ho presviedčala, že chce si vyrovnať dlhy, nikdy mu ich nevrátila. Ďalšie financie si od neho žalobkyňa požičala v novembri 2015, konkrétne čiastku 1.640 eur, pričom uznanie záväzku dňa 10.11.2015 napísala vlastnoručne, avšak tiež mu peniaze nevrátila. Ani tieto financie mu žalobkyňa nevrátila späť. Tieto skutočnosti však už žalobkyňa súdu neuviedla.
Začiatkom roku 2016 ho žalobkyňa opäť vyhľadala s tým, že si je vedomá, že mu je už dlžná čiastku 2.940 eur, ale znova sa dostala do problémov, nakoľko si zobrala spotrebiteľský úver v spoločnosti TRENFIN, s.r.o.. Predložila mu formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.08.2015, z ktorého sa dozvedel, že jej a jej priateľovi bol poskytnutý úver vo výške 6.000 eur, s termínom splatnosti 14.8.2025, pričom celková čiastka, ktorú bude spotrebiteľ musieť zaplatiť je 14.801,88 eur. Žalobkyňa mu oznámila, že už dlhšiu dobu tento úver nespláca a rovnako neuhrádza poplatky spojené s užívaním bytu do fondu prevádzky, údržby a opráv v prospech BYTTERM, a.s.. Sama ho požiadala, aby jej ešte pomohol, odkúpil od nej jednoizbový byt na ulici C. J. XXXX/XX, K. G. J. XX na 8. poschodí s tým, že on vyplatí v hotovosti 8.000 eur a uhradí jej dlh správcovi BYTTERM, a.s. a taktiež aj dlh spoločnosti TRENFIN, s.r.o., zabezpečený nehnuteľnosťou. (zapísaný pod por. č. 131 vedený na LV č. XXXX kat. úz. D.). Taktiež sa dohodli, že jej ešte bezúročne požičia čiastku 10.953 eur do 31.12.2016, nakoľko mala dlh aj v Slovenskej sporiteľni, a.s. a chcela si ho vyplatiť a následne požiadať o hypotéku, pretože si chcela zakúpiť 2-izbový byt.
S jej ponukou súhlasil, tak v spoločnosti BYTTERM, a.s. zistil výšku dlhu, kde mu bolo oznámené, že už 21.12.2015 podali na Okresný súd Žilina žalobu o zaplatenie 867 EUR s prísl., za neuhrádzané mesačné platby do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, v ktorom sa nachádzal byt žalobkyne, pričom konanie je vedené pod spis. zn. 2C/571/2015. Celú dlžnú čiastku s príslušenstvom dňa 17.02.2016 vyplatil spoločnosti BYTTERM, a.s., aby mohli vziať späť žalobný návrh. Spolu uhradil nie len čiastku 1.182 EUR, ale aj úrok z omeškania zo žalovanej čiastky 867 EUR vo výške 23,73 EUR, súdny poplatok 52 EUR, trovy právneho zastúpenia 119,68 EUR a taktiež musel zložiť 85 EUR ako zálohu na prípadné nedoplatky z ročného vyúčtovania, spolu 1.462,41 EUR. Tiež vedel, že s TRENFIN, s.r.o. uzavrela žalobkyňa nevýhodný úver, ktorý sa jej mal predražiť zo 6.000 EUR na čiastku 14.801,88 EUR, avšak kúpil od žalobkyne byt aj s ťarchou a začal poštovými poukazmi splácať mesačné splátky 122 eur. Uhradil 24.02.2016 čiastku 122 EUR, 26.02.2016 čiastku 122 EUR, 07.03.2016 čiastku 488 eur. Následne požiadala o predčasné splatenie úveru a dňa 06.04.2016 uhradil na účet spoločností TRENFIN, s.r.o. čiastku 6.360,54 EUR, hoci počítal s povinnosťou uhradiť 14.801,88 eur. Spoločnosti TRENFIN, s.r.o. za žalobkyňu uhradil čiastku 7.092,54 eur. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že skutočnosť, aby žalovaná 2/ zastupovala žalobkyňu pri všetkých úkonoch týkajúcich sa predaja nehnuteľnosti, navrhla sama žalobkyňa, ktorá to odôvodnila tým, že nemá chuť riešiť všetko okolo predaja, dať si vypracovať kúpnu zmluvu, zanášať zmluvu na kataster a pod. Poukázal na to, že splnomocnenie, ktoré žalobkyňa dňa 08.02.2016 podpísala a overila si podpis bolo vyšpecifikované na aké úkony žalobkyňa splnomocnenie udelila a taktiež v ňom bola uvedená kúpna cena 8.000 eu. Sama žalobkyňa navrhla, čo by malo splnomocnenie obsahovať. Toto splnomocnenie si následne žalobkyňa riadne prečítala, podpísala a urobila fotokópiu. V tomto znení sa následne vypracovala aj kúpna zmluva, ktorú so žalobkyňou konzultoval. V kúpnej zmluve nemohli byť záväzky žalobkyne presne vyšpecifikované čo do výšky a príslušenstva, nakoľko konkrétna výška záväzkov s príslušenstvom mu bola spoločnosťou BYTTERM, a.s. vyrátaná až 17.2.2016 a spoločnosť TRENFIN, s.r.o. sa k možnosti doplatiť úver a v akej výške vyjadrila až začiatkom apríla 2016. Tejto skutočnosti si bola žalobkyňa vedomá keď konzultovali kúpnu zmluvu pred jej podpisom. Považuje za nepochopiteľné tvrdenie žalobkyne, že nemala ani obdržať čiastku 8.000 eur ako kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti, pretože kúpnu cenu prevzala čo potvrdila podpisom na príjmový pokladničný doklad zo dňa 12.02.2016, vlastnoručne podpísaný žalobkyňou, z ktorého vyplýva, že od žalovanej 2/ obdržala čiastku 8.000 eur ako kúpnu cenu za predaj bytu zmluva zo dňa 12.2.2016. Tiež zdôraznil, že nežiadal ani o prednostný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Kúpna zmluva bola uzatvorená 12.02.2016, v
ten deň prevzala žalobkyňa 8.000 eur ako kúpnu cenu a Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor až 08.04.2016 povolil vklad. Súčasťou dohody o predaji nehnuteľnosti bola aj dohoda, že okrem výplaty kúpnej ceny 8.000 eur a vyplatení záväzkov žalobkyne voči TRENFIN, s.r.o. a BYTTERM, a.s. jej poskytne bezúročnú pôžičku 10.953 eur, splatnú do 31.12.2016, nakoľko žalobkyňa si chcela zobrať hypotéku na kúpu 2-izbového bytu, avšak predtým mala vyplatiť svoj dlh v I. I., O.. Podľa dohody dňa 12.04.2016 vyplatil čiastku 10.953 eur. Uznanie záväzku dňa 12.04.2016 žalobkyňa sama vlastnoručne napísala a podpísala a taktiež vlastnoručne napísala a podpísala Čestné prehlásenie dňa 12.04.2016, že dlžná čiastka 10.953 eur nijako nesúvisí s predajom jej bytu v D., M. N. C. XX, XXX XX D.. Tiež poukázal na to, že vlastnoručne podpísala odovzdávací a preberací protokol, stav elektromera, plynomera a vodomerov dňa 22.07.2016 a vlastnoručne napísala a podpísala Dohodu, kde sa zaviazala do 20.08.2016 doplatiť všetok dlžný nájom vo výške 1.105 eur, v opačnom prípade súhlasila s vysťahovaním z 1-izbového bytu na ulici C. XX do 31.08.2016. Zdôraznil, že za žalobkyňu zaplatil celkom čiastku 30.447,95 eur, na základe Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 15.05.2013 čiastku 1.300 eur na základe Uznania záväzku zo dňa 10.11.2015 čiastku 1.640 EUR, kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti PPD zo dňa 12.02.2016 čiastka 8.000 eur záväzky voči spoločnosti BYTTERM, a.s. v celkovej výške 1.462,41 eur záväzky voči spoločnosti TRENFIN, s.r.o. v celkovej výške 7.092,54 eur a bezúročnú pôžičku PPD zo dňa 12.04.2016 čiastka 10.953 eur. Spolu uhradil 30.447,95 eur, pričom pôžičky vo výške 13.893 eur, mu k dnešnému dňu neuhradila. Taktiež poukázal na to, že od februára 2016 do augusta 2017 bývala žalobkyňa v predmetnom byte, nakoľko mu stále tvrdila, že ešte sa jej nepodarilo vybaviť hypotéku na kúpu nehnuteľnosti, neuhrádzala žiadne poplatky spojené s jej bývaním v byte, náklady do BYTTERMU, elektrinu, plyn, čo uhrádzal len on. Táto skutočnosť, kedy mala žalobkyňa vyplatené záväzky, v hotovosti peniaze vo výške 21.893 eur a ešte aj zadarmo ďalej bývala v byte, vyhovovalo žalobkyni. Žalobkyňa zrejme z dôvodu, že stratila komfort bývania zadarmo, minula všetky peniaze, narobila si nové dlhy, si vymyslela, že nevedela o prevode bytu, neboli jej vyplatené peniaze a podala na okresný súd žalobu, s úmyslom, aby okresný súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľnosti. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe poukázala na vyjadrenie žalovaného 1/ ako aj skutočnosť, že žalobkyňa vedela práva a povinnosti pri právnom úkone riadne zhodnotiť. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Počas konania strany zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalobkyňa poukazovala na prepojenie žalovaných 1/ 2/, ktorí sú blízkymi osobami. Žalovaný 1/ so žalovanou 2/ úmyselne konali tak, aby bez adekvátnej náhrady pripravili žalobkyňu o vlastníctvo k bytu. Žalovaný 1/ využil tieseň žalobkyne, ktorá vyplývala z jej postavenia siroty, zdedila byt, dostala sa do ťažkostí, o ktorých sa mu zverila a on toto postavenie veľmi dobre poznal a zneužil ho na svoje obohatenie. Zdôraznila, že sám žalovaný 1/ priznal, že na jednom z dokladov, ktoré mala podpísať žalovaná 2/, podpísal oba podpisy sám žalovaný, čím je spochybnené aj to, že žalovaná 2/ mohla odovzdať žalobkyni kúpnu cenu a bola jej vyplatená. Tiež zdôraznila, že jej záväzky v SLSP a.s. zostali nevyrovnané a deklarovaná pôžička 10.953 eur predstavuje súhrn záväzkov žalobkyne voči žalovanému 1/. Poukázala aj na skutočnosť, že samotné splnomocnenie medzi p. L. a žalobkyňou vyhotovil práve p. žalovaný a relatívnu neplatnosť a vady právnych úkonov podľa § 49 a § 49a Obč. zák. vrátane neplatnosti plnomocenstva z dôvodu omylu, ktorý vyvolal práve žalovaný 1/. Žalovaný poukázal na pripojený trestný spis ČVS: ORP-1057/3-VYS-ZA-2017 a rozhodnutie vyšetrovateľa, ktorým bolo zastavané konanie z dôvodu, že skutok sa nestal. Vyslovil názor o potrebe použiť analógiu s § 193 CSP a vychádzať z toho, že nedošlo k spáchaniu trestnej činnosti a podvodu. Zdôraznil, že žalobkyňa nepoprela, že dlhodobejšie si požičiavala fin. prostriedky od žalovaného 2/, raz to bolo 1300 eur, raz iná suma. Jej priateľ p. P. s ktorým žila, mal zdravotné problémy, dostali sa do fin. tiesne, prestali splácať platby Byttermu, Trenfinu. Z uvedeného dôvodu prišla s návrhom, aby sa táto situácia riešila s tým, že prevedie byt žalovanému 1/ a dohodli sa na doplatení kúpnej ceny, na zaplatení kúpnej ceny 8.000 euro. Žalovaný na pojednávaní zdôraznil, že predaj bytu navrhla sama žalobkyňa, na vykonanie úkonu písomne splnomocnila inú osobu, ktorá za ňu zmluvu riadne uzavrela. Kúpna cena bola stanovená s ohľadom na záväzky voči Trenfin aBytterm, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal uhradiť. Úhrada kúpnej ceny bola potvrdená aj podpisom na príjmovom doklade, kde znalkyňa konštatovala pravosť podpisu žalobkyne, ktorý sama rozporovala. Tiež poukázal na to, že žalovanej požičal 10.580 eur, o čom vydala žalobkyňa písomné uznanie dlhu. Tiež zdôraznil, že žalobkyňa bola predtým vlastníčkou bytu na ul. C., a kvôli dlhom prišla o tento byt, resp. ho predala. Vzťahy medzi žalovanými 1/ a 2/ nepovažoval za podstatné. Ďalej zdôraznil, že žalobkyňa študovala na vysokej škole, šla na mestský úrad, kde predložila svoj OP a považuje za nemožné, že si neprečíta čo ide overovať, akú listinu podpisuje, najmä ak sa jednalo
o jeden list. Tiež poukazoval na tvrdenia žalobkyne o tom, že príjmový doklad na sumu 8.000 eur nepodpísala, nikdy takýto doklad nevidela, avšak znalecký posudok určil podpis za jej vlastný. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom strán a svedkov. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že mala nejaké finančné problémy. Nesplácala dlžoby Byttermu ani nebankovej spoločnosti Trenfin. So žalovaným sa stretla niekedy v januári 2016 alebo 2017 pri obchodnom dome Carrefour. Zdôverila sa mu s fin. problémami. Odkázal jej, že sa má zastaviť a vyriešia to. Prisľúbil jej, že dlhy za ňu uhradí a ona mu to bude následne splácať. Povedal, že aby mal istotu, tak to musia riešiť podpisom na mestskom úrade, a preto ju v januári zobral na mestský úrad, kde podpísala nejaké dokumenty. Bola vďačná, že to bude za ňu splácať, preto dokumenty ani nečítala, dôverovala mu. Neskôr sa dozvedela, že už nie je vlastníčkou. Vtedy prišiel nejaký pán a pýtal sa jej, či je doma vlastník bytu, teda žalovaný 1/. Hneď mu volala, že čo sa deje, a on povedal, že to bolo takto najlepšie riešenie, pretože mala mať exekúciu, dlhy a zobrali by jej byt a skončila by na ulici. Takýmto postupom prišla o byt za nejakých 8.000 eur, hoci za takúto sumu by byt nikomu nepredala. Na otázky uviedla, že plnomocenstvo čítala a bola vtom, že ho splnomocňuje na uhradenie záväzkov Bytterm a Trenfin. O žalovanej 2/ uviedla, že vedela toľko, že je to družka žalovaného 1/, žijú v spoločnej domácnosti. Už predtým mala od žalovaného 1/ požičaných nejakých 1400 eur, tieto mu splácala aj s mesačným úrokom 40 eur, pôžičku riadne vrátila. Preto pôžičku od neho považovala za najlepšie riešenie ako sa zbaviť dlhov, ktoré sa jej naakumulovali po tom, ako mala koncom roka 2016 vyvrtnutý členok, prišla o prácu a od októbra 2016 do marca 2017 sa jej dlhy nakopili. Mala aj záväzok voči I., ale ten riadne splácala. Byt kupovala za sumu 35.000 eur, súčasná hodnota môže byť okolo 40.000 eur a viac. Nebola jej vyplatená ani suma 8.000 eur za byt. Podpis na príjmovom doklade rozporovala. Zdôraznila, že žalovaný má viac bytov a podnikal v oblasti ich prenájmu. Cena obdobných jednoizbových bytov podľa realitných portálov sa cena pohybuje okolo 65.000 eur. Žalovaný za ňu zaplatil dlžoby v Trenfin, Bytterm cca 8.000 eur, zároveň mala u žalovaného pôžičku necelých 1400 eur, ktoré vyplatila v roku 2014 a 1600 eur, ktoré mu tiež uhradila. Pôžičku 10.000,- eur jej určite nepožičal, nedáva to ani logiku, keby dostala 8.000 eur, nepotrebovala by 10.000 eur. Nechcel jej dať žiadne doklady, ani potvrdenia o úhradách, povedal, že to roztrhá a tým je to medzi nimi vyriešené. Suma 10.953 eur predstavuje súčet všetkých dlhov. Nikdy ju nenapadlo, že by to mohol zneužiť. Listiny, odovzdávajúci a preberací protokol, podpisovala, keď prišiel za ňou žalovaný 1/ a povedal, že to spraví, nie však v apríli, ale v júli 2016. Nájom stanovil žalovaný vo výške 285 eur mesačne. Žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že žalobkyňu pozná cca od jej 18-19 rokov, kedy pracovala ako čašníčka na Solinkách. Keď sa s ňou rozprával, oznámila ju, že jej zomreli rodičia, zdedila 3-izbový byt na Solinkách, poberala sirotský dôchodok a brigádovala, študovala aj na VŠ. Prišla za ním niekedy v máji 2013, aby jej požičal 1300 eur. Pôžičku sa zaviazala vrátiť spolu s úrokmi, avšak nebola mu vrátená. Potom sa ňou stretol v novembri 2015, keď sa dozvedel, že prišla o 3-izbový byt, ktorý musela predať a kúpiť si 1-izbový, pretože mala mať nejaké dlhy a nesplácala pôžičky. Požiadala ho o ďalšiu pôžičku, ktorú jej 10.11.2015 vo výške 1640 eur požičal. Stále si od neho chodila požičiavať peniaze, chodila do jeho bytu, vyvoláva mu. Povedala mu, že si požičala pôžičku v nebankovke, niekedy v mesiaci 8-9 /15, kde boli vysoké úroky a zmluvná pokuta za nesplácanie, že 25 eur za 5 dní omeškania. Na jej úhradu založila byt. Hoci pôžičku v určitom rozsahu splácala, narastaním zmluvnej pokuty sa dostávala do debetu. Tiež mu povedala, že má pôžičku v I. vo výške 12.000 eur a toto nezvláda splácať, peniaze z predaja 3-izbového bytu minula. Pôžičky splácala sporadicky, jeho pôžičky vo výške 1300 a 1640 eur nesplatila. Sama navrhla riešenie, a to predaj bytu, kedy jej zaplatí dlžoby, Trenfin, nájom a dá jej 8.000 eur v hotovosti a požičia 10.953 eur na splatenie úveru v I.. Tieto sumy si určila sama. Bol s ňou dokonca prítomný v I., kde sa bavila o poskytnutí hypotekárneho úveru, chcela to riešiť tak, že splatí všetky dlhy, potom počká 2-3 mesiace, aby bola vymazaná zo zoznamu neplatičov a zoberie si hypotekárny úver na kúpu 2-izbového bytu, pretože ten 1-izbový jej nevyhovoval. Žalobkyňa si bola vedomá všetkých svojich následkov, jej nevlastný brat robil v realitke, sama študovala vysokú školu, pracovala v nebankovej spoločnosti, čiže mala vedomosť o všetkých takýchto následkoch. Jemu povedala, že nechce chodiť po úradoch, po realitkách, aby celý predaj vybavil on. Na to jej povedal, že to urobiť nemôže. Keď boli v jeho byte, tak sa dohodli a obrátila sa na L. a spoločne dohodli podmienky prepisu. Dokonca stále súrila tie dátumy, dala si podpísať plnomocenstvo, tam nemohli byť uvedené presné sumy, pretože presné zostatky nevedel. Sám šiel do rizika, pretože si mohla zobrať iný úver, navýšiť úver, prípadne v nebankovke nemusela súhlasiť s predčasným splatením. Potom šiel do Trenfin-u, kde zaplatil úver, do Byttermu, kde musel ísť za právničkou, ktorá to už riešila a zaplatiť aj jej trovy konania. Čo sa týka úhrady Trenfinu, bol osobne v Trenčíne aj s pani L.. Už predtým nejaké splátky platil za ňu šekmi. Zdôraznil, že žalobkyňa podpísala 8.4.2016 odovzdávajúci a preberajúci protokol, kde presne uviedla stav vody,
elektriny na elektromere a ostatných meračoch, dala mu kľúče od bytu, od schránky a určite by to nebolo možné, keby nevedela o predaji bytu. Sumu 8.000 eur zložil z čiastky, ktorú mu požičal jeho otec, nejakú sumu mal on a nejakú sumu si vymenil, pretože si doniesol české koruny. Niečo vyberal z účtu, ale nakoľko tento bol termínovaný, tak sa snažil vybrať čo menej, pretože platil 3 % pokutu. Stretli sa pred L., šli s pánom Q., ktorý mu doložil 300 eur za čo mu on dal adekvátnu čiastku v českých korunách, spolu so žalobkyňou nasadli do auta, sadla si dozadu, dal vo fascikli dohodu, kde ho splnomocnila na prepis, povedal jej, nech si to riadne prečíta, či to má všetky náležitosti a išli smerom na Mestský úrad Žilina. Keď tam prišli, p. Q. čakal vonku, lebo fajčil, počkali na radu, žalobkyňa sedela na lavici oproti, kde sa overujú podpisy, študovala splnomocnenie. V momente, keď píplo jej číslo, šli overiť jej podpis. Po overení šli do auta a na Solinky do bytu, ktorý vlastní. Plnomocenstvo stále mala pri sebe. V byte vypísal príjmový pokladničný doklad, pretože ju zastupovala na splnomocnenie p. L., odovzdal peniaze p. L., ktorá po vypísaní ďalšieho pokladničného dokladu na sumu 8.000 eur je odovzdala sumu 8.000 eur. Následne jej žalobkyňa dala písomné splnomocnenie. Stále bývala v byte, nič mu neplatila, nikde nerobila, prevzala si aj peniaze na vyplatenie dlhu v SLSP. Hoci bývala v byte, nič neplatila, každý mesiac chodil do Byttermu platiť nájom. Tým, že nepracuje vedel, že jej hypotéku nikto neposkytne a táto situácia trvala rok a pol. Potom mu došla trpezlivosť. Najprv jej dal popísať súhlas s vysťahovaním, potom jej dal zrušiť trvalý pobyt. Povedala mu, že buď tam bude bývať zadarmo, alebo že uvidí ako sním zatočí. Jej slová nebral vážne, až kým mu neprišlo predvolanie na súd. Podala aj trestné oznámenie. Pred tým, ako to dala na políciu a súd, mu poslala nejaké peniaze šekom, tým preukazovala, akože platí nájom. Vysťahovať sa mala hneď po tom, ako dostane hypotéku. Na to jej dal čas do konca roka. Tvrdili, že do nejakých troch mesiacov sa vysťahuje. Dovtedy sme boli kamaráti. Nebol žiadny dôvod na uzatváranie nájomnej zmluvy. K vzťahu s K. L. uviedol, že sa zoznámil v roku 2011. V tom čase bývala v podnájme na Štefánikovej v Žiline. Vtedy hľadal niekoho do podnájmu bytu na Javorovej 1. V tom čase bol ich vzťah kamarátsky. K dnešnému dňu sa dá povedať, že majú bližší vzťah, teda viac ako kamarátsky vzťah. Plnomocenstvo zo dňa 8.2.2016, na základe ktorého p. L. zastupovala p. B. pri predaji bytu vyhotovil on, potom sa poradil s právnikom, či to je v poriadku. Zapracoval tam aj pripomienky žalobkyne, chcela, aby presne definoval sumy. Kúpnu cenu za byt tvorila čiastka 1300 eur, prvá nesplatená pôžička, potom pôžička z 10.11.2015 na sumu 1640 eur, 8.000 eur v hotovosti, úhrada záväzkov voči Byttermu 1462 eur, záväzky voči Trenfinu 7092 eur, a bezúročnú pôžičku aby vyplatila sporiteľňu a mohla si zobrať hypotéku vo výške 10.953 eur, ale reálne samotná kúpna cena bytu bola 8.000 eur, tak to bolo dohodnuté v plnej moci. Sumu 10953 jej odovzdal osobne, na to mu podpísala aj príjmový doklad, podpísala aj nejaké uznanie záväzku. Sumu mu mala vrátiť v roku 2016, doposiaľ mu ju nevrátila. Na otázku súdu, aby vysvetlil rozdiel, že tvrdí, že Trenfinu uhradil 7092 a súd oboznamoval doklad Trenfinu okrem úhrady 6362 eur platil aj šekmi na pošte 7.3., 26.2., 24.2. sumy 488, 122,122, aby nenarastali úroky. Pôžička na sumu 1640 eur sa odvíjala o predchádzajúcich pôžičiek v rôznych výškach. Podľa zmluvy o pôžičke peňazí medzi veriteľom A. F. a A. B. žalobca ako veriteľ požičal žalovanej ako dlžníčke sumu 1300 eur s úročením 45 eur mesačne, pričom podpis bol osvedčený Mestom Žilina 15.5.2013. Podľa dohody A. B. sa zaviazala do 20.8.2016 doplatiť všetok dlžný nájom vo výške 1105 eur, v opačnom prípade súhlasila s vysťahovaním z 1-izbového bytu a úročením dlžoby za nezaplatený nájom bude 50 eur mesačne. Pri prvej pôžičke bral do úvahy, že je sama, že sa nevie orientovať. Ostatné pôžičky vznikli v nábehu na predaj bytu. Žalobkyňa mu jednoznačne tvrdila, a tvrdila to aj v zápisnici v trestom oznámení, že si ide zobrať hypotéku a ide bývať do 2-izbového bytu, a že tento byt mu predá. Tvrdila že bola riziková klientka, pretože bola v nejakom bankovom registri neplatičov. Zo začiatku veril jej úmyslom, že chce začať nový život, až potom pochopil, že chce bývať zadarmo v byte, ktorý mi predala. Keď tomu urobil koniec, tak sa mu pomstila súdnou cestou. Žalovaná 2/ uviedla, že plmonocenstvo na predaj bytu jej udelila žalobkyňa. V podstate stým prišla sama. I. I. M. L. X u nej v byte, kde pani B.. Ona prišla za ňou a povedala, že to chce riešiť predaj bytu, pretože už s bytom nevládze, nevládze platiť Byttermu, za energie a že má podlžnosti. Nevie prečo to takto riešila, lebo má nevlastného brata v realitnej kancelárii. Návrh plnomocenstva pripravil žalovaný 1/. S ním sa zoznámila v roku 2011, keď hľadala podnájom a ich spoločný vzťah sa vyvíjal. Fakticky spolu nežijú, ale sú vo vzájomnom vzťahu. Zmluvu si dohodli žalobkyňa so žalovaným 1/, mali vyplatiť nebankovú spoločnosť Trenfin a nedoplatok na Bytterme a tak. Pri dlhoch žalobkyňu zastupoval žalovaný 1/. Na otázku ohľadom vyplatenia kúpnej ceny 8.000 eur, uviedla, že ju prebrala od žalovaného 1/ a vyplatila ju žalobkyni. Pri tom boli účastní všetci spoločne. Peniaze vyplácala ona, pretože bola uvedená na plnomocenstve. Príjmový doklad od nej podpisovala priamo žalobkyňa. Nakoniec žalobkyňa byt previedla cca za 28.000 – 30.000,- eur. Žalovaný 1/ poskytoval žalobkyni pôžičky okolo 1000 eur,
1400 eur, 10.000 eur mal vyplatiť za pôžičku žalobkyne. V čase predaja bytu mu dlžila okolo 9.-10.000 eur. Zmluvy uzatvárali ústne. Svedok A. P., uviedol, že bol priateľom žalobkyne. Žalobkyňa bola so žalovaným 1/ v kontakte. Bola vlastníčkou bytu a prevzala nejaký úver zo spoločnosti Trenfin. Žalovaný 1/ jej ponúkol, že ten úver jej pomôže vyplatiť, na to jej poskytol pôžičku a mala mu to postupne splácať. Sám bol pri tejto pôžičke vedený ako spoludlžník. Pôžička sa splácala mesačne po nejakých 100 eur, ale potom začal p. F. tvrdiť, že ten byt je v jeho vlastníctve. Neskôr sa musela z bytu odsťahovať. Žalovaný začal častejšie chodiť do bytu, začal tvrdiť, že tie peniaze, ktoré sa mu dávali, že sa mu nevyplatili. Na to neboli žiadne doklady. Dávalo sa to iba z ruky do ruky. Žalovanému 1/ vyplatili asi 1.000 eur. Za žalovanú platil ešte nejaké úhrady v Bytterme, tiež z toho sa nejaká suma mala vrátiť. Ako sa to úročilo nevedel, tých papierov bolo strašne veľa, začal nosiť všeličo, pôvodne sa požičiavalo 700 a vrátilo sa 900 eur, tá pôžička 700 eur, čo sa vracalo 900 bola na nejakých 4-5 mesiacov. Hoci so žalobkyňou boli priatelia nevie to tom, že by podpisovala plnomocenstvo na predaj bytu ani že by ho chcela predať. Keď chodil do bytu žalovaný 1/ vždy zazvonil, ale raz skúšal tie dvere otvoriť kľúčmi. Tie si asi vypýtal pod nátlakom. Predtým žalobkyňa vlastnila rodičovský byt. Hovorila, že ten byt predala a kúpila si byt na F.. Svedok ďalej uviedol, že záväzky zaň vyplácala žalovanému 1/ jeho matka, bol to nájom, čo mu platil na Bytterme za byt, 700 eur na 3 alebo 4 krát po 300 eur, jeho matka to poslala v šekoch. Žalovaný 1/ začal byť dosť dotieravý, dožadoval sa svojich peňazí. Najprv sa správal slušne, potom už to svoje správanie zmenil, bol hlučný, vrešťal, mal menší záchvat, kričal po nej. Svedkyňa O. P. uviedla, že žalobkyňa chodila predtým s jej synom. Prišla za ňou v januári 2017, že potrebuje vrátiť p. F., že si chce požičať 300 eur. Potom to bolo v apríli znova 300 eur, potom p. F. si dal stretnutie s jej synom, že má požičané 750 eur. Preto šla za synom, že o čo sa jedná, nakoľko bol vtedy nezamestnaný. Po dohode zaplatila zaň 750 eur. Potom prišla, že treba 900 eur, že tam bolo navýšenie, tak jej dala 3 x po 300 eur. Žalovaného 1/ pozná, zoznámila sa s ním cez syna, stretli sa pri benzínke. 2 x jej volal, že čo je s peniazmi, že to má doplatiť. Povedala mu, že nič nebude doplácať, že mu dala 900 eur a 600 eur predtým cez žalobkyňu, spolu 1500 eur. Súd návrh žalovaného 1/ na výsluch svedka R. Q. zamietol, nakoľko návrh bol predložený na treťom pojednávaní bez toho, aby preukazoval tvrdenia na nové skutočnosti, ktoré by vyšli z dokazovania či skutkových tvrdení a výsluch svedka by spôsobil odročenie pojednávania. Súd taktiež odmietol vykonať dokazovanie oboznámením čestného vyhlásenia svedka, pretože svedok môže podať písomnú výpoveď len vtedy, ak súd pripustí jeho výsluch avšak sú prekážky, ktoré bránia jeho vypočutiu na pojednávaní. Ako dôkaz nemôže slúžiť prehlásenie svedka bez toho, aby súd predtým povolil jeho výsluch. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. Podľa LV č. XXXX, kat. úz. D., vlastník bytu č. 63 vo vchode 15 na 8. poschodí bytového domu č.s. 2590, postaveného na KN parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti 376/38615 je zapísaný žalovaný 1/ v podiele 1/1. Súd zistil, že žalobkyňa nadobudla byt č. 63 vo vchode 15 na 8. poschodí bytového domu č.s. 2590, postaveného na KN parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti 376/38615 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.2011 za sumu 35.000,- eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.2.2016 previedla žalobkyňa zastúpená žalovanou 2/ byt č. 63 vo vchode 15 na 8. poschodí bytového domu č.s. 2590, postaveného na KN parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti 376/38615 na LV č. XXXX všetko v k.ú. D. do vlastníctva žalovaného 1/ za kúpnu cenu 8.000,- eur. V čl. 5.2. sa strany dohodli, že kúpna cena bola vzájomne dohodnutá vzhľadom na rok výstavby obytného domu, umiestnenie a technický stav bytu a jeho príslušenstva a potrebu opráv jeho vnútorného vybavenia, a to najmä vodovodných, elektrických a plynových rozvodov, okien, dverí, sanitárneho zariadenia a vymaľovania, ako aj na skutočnosť, že kupujúci uhradí za predávajúcu dlh zapísaný v časti C-LV; Ťarchy na LV č. XXXX pod por. č. 131 pre k. ú. D. a dlh voči správcovi domu BYTTERM, a.s., Saleziánska 4, 010 77 Žilina na úhradách za plnenia spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Kúpnu cenu vo výške 8 000,00 eur zaplatí kupujúci predávajúcej pri podpísaní tejto kúpnej zmluvy; predávajúca písomne potvrdí kupujúcemu jej prevzatie, dlhy uvedené v bode 5,2. tohto článku uhradí kupujúci po dohode s oboma veriteľmi. Žalovaná 2/ konala za žalobkyňu na základe písomného plnomocenstva zo dňa 8.2.2016, ktorým ju splnomocnila za zastupovanie pri predaji nehnuteľnosti, bytu ktorý sa nachádza v Žiline na ul. Gabajova č. 2590/15 v bytovom dome č.s. XXXX na KN parc. č. XXXX kat. úz. D. a to bytu č. 63 vo vchode č. 15 na 8 poschodí a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti 376/38615 s kupujúcim žalovaným 1/ a iných súvisiacich úkonov s povolením vkladu a konaním pred OÚ Žilina.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V1167/2016 dňa 8.4.2016 vo vzťahu k bytu č. 63 vo vchode 15, 8. poschodie, súp. č. XXXX na pozemku KNC parc. č. XXXX v prospech žalovaného 1/. Súd tiež zistil, že žalovaný je podľa LV č. XXXX vlastníkom bytu č. 75 vo vchode 5 na druhom poschodí bytového domu č. s. XXXX, kat. úz. D. na základe kúpnej zmluvy z 7.10.2013, č. vkladu 4489/13. Podľa LV č. XXXX kat. úz. D. žalovaný 1/ je aj vlastníkom bytu č. 29 na prvom poschodí vo vchode 3, na základe darovacej zmluvy ČV 2649/06 z 26.6.2006 v stavbe č. s. 3070 na LV č. XXXX na ul. L.. Podľa príjmového dokladu zo dňa 12.2.2016 o prijatí sumy 8.000 eur, sumu prijala žalobkyňa od žalovanej 2/ s uvedeným účelom kúpna cena za predaj bytu zo dňa 12.12.2016. Podľa znaleckého posudku č. 35/2013 znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej podpis príjemcu na znenie „Rezáková“ na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 12.2.2016 je pravým podpisom A. B. nar. XX.X.XXXX. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Súd kontrolou zistil, že zmluva spĺňa všetky základné náležitosti, je dostatočne určitá a zrozumiteľná, pričom plnomocenstvo bolo udelené v písomnej forme s osvedčeným podpisom splnomocniteľky s presne špecifikovaným rozsahom konania splnomocnenca v zmysle ust. § 31 Obč. zák.. Zmluva bola vyhotovená v písomnej forme a podpisy strán sú na jednej listine (§ 46 Obč. zák.). Vklad vlastníckeho práva bol právoplatne povolený v zmysle ust. § 133 ods. 2 Obč. zák.. Hoci súd v konaní zistil, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve medzi žalobkyňou zastúpenou žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim je nižšia ako cena za ktorú žalobkyňa byt nadobudla, a to aj pri pripočítaní tiarch, súd nezistil, že by jej výška mohla byť dôvodom neplatnosti kúpnej ceny alebo bola v rozpore s právnymi predpismi či dobrými mravmi. Súd tiež nemohol súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že poukaz na dojednania čl. V. ods. 5.2 bol záväzok kupujúceho - žalovaného v rade 1/ uhradiť dlh za žalobkyňu, ktorý mal byť zapísaný na LV č. XXXX voči správcovi domu BYTTERM, a.s. z dôvodu absencie špecifikácie ani čo do výšky a ani príslušenstva, by robil zmluvu neurčitou a neplatnou. Totiž z citovaných zmluvných ustanovení vyplýva, že „strany sa dohodli, že kúpna cena bola vzájomne dohodnutá vzhľadom na rok výstavby obytného domu, umiestnenie a technický stav bytu a jeho príslušenstva a potrebu opráv jeho vnútorného vybavenia, a to najmä vodovodných, elektrických a plynových rozvodov, okien, dverí, sanitárneho zariadenia a vymaľovania, ako aj na skutočnosť, že kupujúci uhradí za predávajúcu dlh zapísaný v časti C-LV; Ťarchy na LV č. XXXX pod por, č, 131 pre kat. úz. D. a dlh voči správcovi domu BYTTERM, a.s., Saleziánska 4, 010 77 Žilina na úhradách za plnenia spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv“, teda tieto záväzky sa nedotýkajú priamo predaja a kúpy bytu a nie sú súčasťou kúpnej ceny. Súčasťou kúpnej ceny by bol záväzok uhradiť dlhy len vtedy, ak by sa kupujúci zaviazal za predaj bytu zaplatiť kúpnu cenu a za predávajúcu uhradiť záväzky, nie však, ak je kúpna cena stanovená s ohľadom na ich úhradu, teda je stanovená jasne a určite vo výške 8.000,- eur. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 3 Cdo 244/2018 Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1 €), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tým, pravda, v niektorých, individuálnych prípadoch nie je dotknutý možný dopad tohto ich dojednania napríklad z hľadiska daňového. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, číslo konania III. ÚS 412/2016-10 všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je,
naopak, bezodplatnosť. Ústavný súd sa stotožnil so záverom, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu, preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Súd preto ustálil, že nízka kúpna cena, zlá sociálna a finančná situácia žalobkyne nemôžu byť sami osobe dôvodom neplatnosti kúpnej ceny. Mohli by byť nanajvýš dôvodom podľa § 49 Obč. zák., ak žalobkyňa konala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, ktorý by oprávňoval žalobkyňu ako predávajúcu, aby od zmluvy odstúpila v zákonom určenej lehote. Súd tiež z vykonaného dokazovania nezistil, že by žalovaná bola podpisom plnomocenstva uvedená do omylu a ani uzavretím kúpnej zmluvy žalovanou 2/, ktorá konala v jej mene na základe plnomocenstva. Súd zistil, že v písomnom plnomocenstve bol riadne vymedzený predmet zmluvy a ostatné jej základné náležitosti ako aj kúpna cena, teda všetky základné náležitosti úkonu, ktorý mala splnomocnenkyňa – žalovaná 2/ vykonať za žalobkyňu. Sama žalovaná 2/ všetky tieto skutočnosti potvrdila. Súd nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by žalobkyňa ako splnomocnenkyňa sa nemohla s obsahom plnomocenstva oboznámiť, nakoľko plnomocenstvo podpísala pred orgánom ktorý vedie matriku, teda minimálne pred podpisom či pri podpise sa s obsahom listiny mohla oboznámiť. V konaní neboli produkované žiadne dôkazy a skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali absenciu slobodnej a vážnej vôle v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. či absenciu spôsobilosti na právne úkony v zmysle ust. § 38 Obč. zák.. Tiež súd nezistil, že by záujmy splnomocnenkyne – žalovanej 2/ boli v rozpore so záujmami žalobkyne ako predávajúcej. Totiž už v predmete splnomocnenia boli vymedzené základné náležitosti zmluvy, ktoré boli v kúpnej zmluve uvedené. Na uvedenom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že žalovaná 2/ je družkou či priateľkou žalovaného 1/. Ak nedošlo k naplneniu niektorých iných pokynov, napríklad, aby vzhľadom na stanovenú kúpnu cenu, ktorá je zjavne nižšia ako obvyklá cena, aby došlo aj k zániku či odpusteniu dlhov, po preukázaní takej hypotézy by mala žalobkyňa voči žalovanej 2/ nárok na prípadnú náhradu škody, avšak ani vtedy by nenaplnenie takéhoto pokynu sa nemohlo dotknúť platnosti kúpnej zmluvy. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne, že nemala v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu a pri podpise plnomocenstva verila žalovanému 1/, že sa jedná o plnomocenstvo na vyrovnanie dlhov sa súdu skôr javí, že plnomocenstvo mohlo byť vystavené za účelom predaja či prípadného predaja bytu ako zabezpečovacieho prevodu, ktorý mal kryť záväzky žalobkyne voči žalovanému 1/, ktoré voči nemu mala titulom pôžičiek a titulom toho, že uhradil za žalovanú dlhy voči iným spoločnostiam, ak by si záväzky voči žalovanému 1/ nesplnila alebo s prevodom do času splnenia záväzkov. V prípade „klasického“ prevodu, teda za účelom získania finančných prostriedkov je súd názoru, že nebol by dôvod, aby dlhy neboli uhradené z kúpnej ceny, ale boli hradené osobitne. Takýto nárok totiž netvorí časť kúpnej ceny a na strane žalovaného prípadne vytvára právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia žalovaného 1/ za žalobkyňu titulom plnenia bez právneho dôvodu. Súd tiež zistil, že suma 8000 eur zhruba zodpovedá záväzkom istín dlhov žalobkyne voči veriteľom Trenfin a Byttermu (6362 + 488 + 122 + 122), teda záväzkom ktoré by mohla žalobkyňa chcieť po žalovanom 1/, aby za ňu uhradil a takýto nárok za výhodnejších podmienok plnila žalovanému 1/. Naopak suma 10.953 zhruba zodpovedá sume kúpnej ceny 8.000 eur, pôvodnej nesplatnej pôžičke 1.300 eur a pôžičke 1640 eur, teda celkovým dlhom, ktoré mala neskôr žalobkyňa voči žalovanému 1/ zo všetkých záväzkov. Takéto tvrdenia žalovaná uvádzala však len k výške a dôvodu sumy 10.953 eur, keď tvrdila, že predstavuje celú výšku jej záväzkov voči žalovanému 1/. Žalobkyňa však netvrdila skutočnosti o zabezpečovacom prevode, obchádzaní zákona a pod., teda sa jedná len o úvahy súdu z vykonaného dokazovania. Nemožno však vylúčiť fakt, že žalobkyňa presne nerozumela prípadným podmienkam, za ktoré jej žalovaný 1/ ponúkol vyrovnať dlhy. Nič na tom však nemení skutočnosť, že ak žalovaná podpisovala plnomocenstvo na Mestskom úrade Žilina ako jedinú listinu, mala venovať pozornosť jej obsahu a teda ak sa domnievala že podpisuje niečo iné ako jej predložil žalovaný 1/, mohlo sa jednať o tzv. vnútorný omyl, ktorý nemôže spôsobiť neplatnosť úkonu. Podľa § 49a Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec
neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu, keď druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Omyl sa môže vzťahovať aj na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí, ak došlo k omylu pri posudzovaní ktorejkoľvek nich. Ak pohnútka nie je súčasťou vôle smerujúcej k urobeniu právneho úkonu, nemožno ju stotožniť s omylom. Omyl v motíve (v cieli, v zameraní) urobenia právneho úkonu preto zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu. Súd však z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by žalovaný 1/ uviedol žalobkyňu do omylu, a že by takýto omyl vyvolal, resp. že by žalobkyňa konala omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (v podstatnom omyle). Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná (aj s priateľom) si požičiavali od žalovaného 1/ finančné prostriedky, záväzky pretrvávali aj v čase udelenia splnomocnenia žalovanej 2/ na prevod bytu. Udelenie plnomocenstva vyjadruje vôľu dať sa zastúpiť pri predaji bytu, teda priamo počíta aj s úkonom predaja bytu, pretože rozsah splnomocnenia je vymedzený jasne a zrozumiteľne. Síce žalobkyňa deklaruje, že mala vôľu podpísať plnomocenstvo na vyrovnanie dlhov, čo však nepopiera aj ich úhradu podľa tvrdenia žalovaného 1/ predajom bytu prípadne ich reštrukturalizáciou so zabezpečením zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva (podľa úvahy súdu). Tvrdenia žalobkyne totiž nemajú oporu v skutkových zisteniach, ktoré možno vyvodiť z dokazovania. O tom, že žalobkyňa mala vedomosť, že previedla byt svedčí výpoveď svedkov, najmä A. P. a jeho matky, žalovaný 1/ mal od bytu kľúče, súd nemal napríklad ani len preukázané, že by naďalej žalobkyňa platila platby správcovi bytov do fondov a zálohové platby a pod., teda že by sa nepochybne správala ako vlastníčka aj naďalej. Tiež žaloba a trestné oznámenie bolo podané po viac ako jednom roku od prevodu bytu a pod., hoci sa o prevode mala dozvedieť už v apríli 2016 pri výmene okien. Pochybnosti vyvolávajú aj rozporné tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k popieraniu podpisu na príjmovom doklade, ktoré boli vyvrátené znaleckým dokazovaním. Ďalšie pochybnosti vyvolávajú aj ostatné listinné dôkazy ako odovzdávajúci a preberací protokol zo dňa 8.4.2016, kde žalobkyňa síce tvrdila, že protokol podpísala v neskoršom čase pod nátlakom, avšak nepreukázala, že by tomu tak bolo, napr. neskorým zúčtovaním správcu, rozpormi spotreby plynu, elektriny a vody, vyúčtovaním nedoplatkov a preplatkov. Podľa sumárnej analýzy platieb Bytterm a.s. je žalobkyňa evidovaná s ukončeným vzťahom – odsťahovaná k 29.2.2016, teda takúto skutočnosť musela nahlásiť správcovi bytov. Všetky možné rozpory by vysvetľovala len absolútna ľahkovážnosť žalobkyne, pretože neprimeraný nátlak žalovaného 1/ na žalobkyňu nebol preukázaný v tomto konaní a ani v trestnom konaní. Len ľahkovážne a nezodpovedné konanie môže vyústiť do stavu, kedy by žalobkyňa podpísala čo jej žalovaný 1/ predložil, avšak jedná sa len o nepodloženú úvahu (bez opory v dokazovaní.). Súd tiež mal preukázané splnenie podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve, úhradu vo výške 8.000 eur, úhradu dlhov, nakoľko na základe poštového poukazu o vklade hotovosti vložil žalovaný 1/ sumu 122 eur dňa 24.2.2016, 122 eur dňa 26.2.2016 a 488 eur dňa 7.3.2016, všetko na účet 0020540557 spoločnosti TRENFIN s.r.o. a podľa potvrdenia Poštovej banky, a.s. zo dňa 6.4.2016, bola uhradená na účet 0020540557 spoločnosti Trenfin s.r.o. suma 6.362 eur žalovaným. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 22068 zo dňa 14.8.2015 zabezpečenej zmluvou o záložnom práve k bytu zo dňa 14.8.2015 spoločnosť Trenfin s.r.o. ako veriteľ požičal spoludlžníkom A. B. a A. P. spotrebiteľský úver bezúčelový vo výške 6000 eur s čerpaním od 14.8.2015 bezhotovostne, zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnosti na základe ktorej sa mal úver splatiť v 120 splátkach s konečnou splatnosťou úveru 14.8.2025 pri mesačnej úrokovej sadzbe 1,8 %, ročnej úrokovej sadzbe 21,6 %, odplate pri poskytnutí peňažných prostriedkov 21,6 % a stanovení ročnej percentuálnej miery nákladov 23,84 % pri priemernej RPMN 16,64 % s celkovými nákladmi dlžníka 8801,88 eur pri celkovom záväzku vrátiť sumu 14801,88 eur. Podľa dohody o splatení pôžičky zo dňa 9.12.2016 sa A. P. zaviazal vrátiť žalovanému 1/ do 23.12.2016 sumu 250 eur, do 23.1.2017 sumu 700 eur, pričom podpísaná bola. Podľa podacích lístkov o úhrade sumy bola vykonaná platba dňa 13.4.2017 vo výške 300 eur, ďalšia 18.5.2017 vo výške 300 eur, a 18.7.2017 vo výške 300 eur. Dňa 12.4.2016 žalovaná písomne prehlásila, že je dlžná žalovanému 1 sumu 10.953 eur, ktorá suma nesúvisí s predajom bytu.
Súd je presvedčený, že žalovaný 1/ žalobkyni nepožičiaval sumu 10.953 eur, nepreukázal odkiaľ takého prostriedky by žalovaný 1/ mal v dispozícii tak, aby ich mohol požičať žalobkyni (už kúpnu cenu skladal z viacerých zdrojov). Tiež uvedenému nasvedčuje aj to, že pôžička, ktorá by mala byť požičaná dňa 12.4.2016, teda 2 mesiace po predaji bytu nemohla byť základom pre stanovenie kúpnej ceny, teda uznanie záväzku a potvrdenie vyplatenia sumy cez príjmový doklad mohlo byť skôr snahu o nováciu všetkých záväzkov zabezpečených prevodom bytu. Uvedené však nie je možné tvrdiť s istotou, pretože túto skutočnosť súd posudzoval len ako prejudiciálnu otázku len vo vzťahu ku kúpnej zmluve, nie však za účelom pôžičky (napr. uvedenie účelu bezúročnej pôžičky ako bonus za predaj bytu). Podľa názoru súdu táto suma skutočne predstavuje súčet možných dlhov žalobkyne voči žalovanému. Poskytnutie pôžičky ako bonusu za predaj bytu za stavu, že kúpna cena nedosahuje trhovú cenu sa súdu javí ako sporné a pochybné. Súd však nemôže s istotou tvrdiť, že suma 8.000 eur nebola skutočne vyplatená, pretože je potvrdená podpisom žalovanej na príjmovom doklade z 12.2.2016, o ktorom žalobkyňa tvrdila, že takýto doklad nikdy nevidela, nepodpisovala, avšak nakoniec však znaleckým dokazovaním znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej v znaleckom posudku č. 35/2013 bolo preukázané, že podpis príjemcu na znenie „Rezáková“ na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 12.2.2016 je pravým podpisom A. B.. Teda sporná a pochybná je aj pravdivosť tvrdení žalobkyne. Súd tiež poukazuje na zápis, podľa ktorého prehlásením dňa 22.7.2016 žalobkyňa vyhlásila, že sa zaväzuje doplatiť dlžný nájom vo výške 1105 eur do augusta 2016. Následne písomne vyhlásila, že za pôžičku 300 eur odovzdala do zálohy mobilný telefón Huawei P9 lite a ak ju nevráti do 11.8.2017 súhlasí s prepadnutím. Jedná sa všetko o písomné úkony, ktoré by za stavu, že ju žalovaný 1/ pripravil o byt bez jej vedomia, nemala robiť, jej dôvera v žalovaného 1/ by mala byť otrasená a určite by sním nemala spolupracovať. Pravdepodobne by bežná osoba v jej postavení po zistení, že bola pripravená o byt ihneď podala trestné oznámenie a domáhala by sa právnej pomoci a ochrany. Naviac, hoci súd vyššie uviedol vlastné úvahy, samotnú dohodu o prevode bytu, odovzdanie peňazí potvrdzujú aj žalovaný 1/ 2/, ktorých tvrdenia sú v súlade so zisteniami z vykonaného dokazovania, najmä listinnými dôkazmi, následným sa správaním, záznamami u správcu bytov. Naproti tomu tvrdenia žalobkyne môžu svedčiť síce o tom, že bola podvedená – uvedená do omylu, avšak nejednalo by sa o jednorazový omyl, ale celý rad omylov a ľahkovážnosti, čo by hraničilo už z extrémnou ľahkovážnosťou a nezodpovedným prístupom k vlastným právam. Pritom súd nezistil, že by žalobkyňa bola nižšieho intelektu, ktorej zaostalosť by mohli žalovaní 1/ 2/ zneužiť, žalovaný 1/ nebol uznaným vinným z trestného činu podvodu ani priestupku pre takýto skutok. Nakoľko súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode bytu, ktorá nemala vady, žalobkyňa podpísala preberací protokol, aj následne uznávala žalovanému 1/ záväzky, splácala úhrady o ktorých tvrdila ona a svedkovia, že sa jednalo o nájom čo potvrdzujú aj jej písomné uznania dlhu na nájomnom (je možné, že žalovaný 1/ nájom popieral len z dôvodu neplnenia si daňových povinností), nezistil, že by úkon bol neplatný, žalobu zamietol. Nakoľko súd zamietol žalobu, podľa ust. § 335 ods. 2 CSP musel v rozhodnutí ktorým žalobu zamieta zrušiť aj neodkladné opatrenie nariadené počas konania. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko v spore boli žalovaní 1/ 2/ v plnom rozsahu úspešní, súd im proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Súd priznaj náhradu trov konania aj Slovenskej republike, nakoľko ako objednávateľ znaleckého posudku musel z rozpočtových prostriedkov súdu uhradiť sumu 97,60 eur z rozpočtových prostriedkov na účet znalkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).