Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-78-2020.pdf
PDF · 95.84 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/78/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G., právne zastúpená: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát so sídlom X. Y. XX, G. proti žalovaným : 1/ Ing. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, R. - W. R., Česká republika, 2/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 1, G., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Juraj Ďurajda, advokát so sídlom S. XX, G., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/43/2017-262 z 12. marca 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. G., a to 1- izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXXX, vchod č. XX, na ul. F. a spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení predmetného obytného domu, príslušenstva a pozemku v rozsahu 376/38615-ín (výrok I.). Zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 14C/43/2017-26 z 26.10.2017 v znení uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. 6Co/5/2018 z 29.01.2018, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zdržať sa nakladania, scudzenia, zabezpečenia prevodom vlastníckeho práva, zaťaženia právom tretej osoby, predajom v dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáhala žalobkyňa určenia vlastníckeho práva (výrok II.). Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a2 / trovy konania v plnom rozsahu (výrok III.). Žalobkyni uložil povinnosť hradiť Slovenskej republike trovy konania v plnom rozsahu (výrok IV.). Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa zastúpená žalovanou 2/ kúpnou zmluvou z 12.02.2016 previedla spornú nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaného 1/ za kúpnu cenu 8.000,- eur. Žalobkyňa žalovanú 2/ splnomocnila na tento právny úkon písomným plnomocenstvom zo dňa 08.02.2016. Vzhľadom na tvrdenia žalobkyne sa okresný súd zameral na právne posúdenie kúpnej zmluvy a plnomocenstva. Konštatoval, že predmetná zmluva spĺňa všetky základné náležitosti, je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Plnomocenstvo bolo udelené v písomnej forme s osvedčeným podpisom splnomocniteľky (žalovanej) s presne špecifikovaným rozsahom konania splnomocnenca v zmysle ust. § 31 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Zmluva bola vyhotovená v písomnej forme a podpisy strán sú na jednej listine v súlade s § 46 OZ. Vklad vlastníckeho práva bol právoplatne povolený v zmysle § 133 ods. 2 OZ. Hoci zistil, že dohodnutá kúpna cena je nižšia ako cena, za ktorú žalobkyňa byt nadobudla, a to aj pri pripočítaní tiarch, nedospel k názoru, že by takto dohodnutá výška mohla byť dôvodom neplatnosti kúpnej ceny alebo bola v rozpore s právnymi predpismi či dobrými mravmi. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že znenie čl. V ods. 5.2 tejto zmluvy, podľa ktorého záväzok
kupujúceho - žalovaného 1/ uhradiť dlh za žalobkyňu, ktorý mal byť zapísaný na LV č. XXXX voči správcovi domu Bytterm, a.s. z dôvodu absencie jeho špecifikácie čo do výšky a príslušenstva, by robil predmetnú zmluvu neurčitou a neplatnou. Z obsahu zmluvných ustanovení dospel k záveru , že kúpna cena bola vzájomne dohodnutá vzhľadom na rok výstavby bytového domu, umiestnenie a technický stav bytu a jeho príslušenstva a potrebu opravy jeho vnútorného vybavenia ako aj vzhľadom na skutočnosť, že kupujúci uhradí za predávajúcu dlh zapísaný v časti C-LV ťarchy a dlh voči správcovi domu na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 244/2018, podľa ktorého pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom, samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške, nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi. Ďalej poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 412/2016-10, ktorý sa k náležitostiam nízkej kúpnej ceny vyjadril obdobne. Okresný súd konštatoval, že nízka kúpna cena, zlá sociálna a finančná situácia žalobkyne, nie sú samy o sebe dôvodmi neplatnosti kúpnej ceny, mohli by byť nanajvýš dôvodom podľa § 49 OZ na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ak žalobkyňa konala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Na základe vykonaného dokazovania nezistil, že by žalovaná bola podpisom plnomocenstva uvedená do omylu. Nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobkyňa ako splnomocenkyňa sa nemohla s obsahom plnomocenstva oboznámiť, nakoľko ho podpísala pred orgánom, ktorý vedie matriku, teda minimálne pred podpisom či pri podpise sa s obsahom tejto listiny mohla oboznámiť. Uviedol, že neboli produkované v konaní žiadne dôkazy a skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali absenciu slobodnej a vážnej vôle žalobkyne v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, či absenciu spôsobilosti na právne úkony v zmysle § 38 OZ. Tiež nemal preukázané, že záujmy splnomocenkyne - žalovanej 2/ boli v rozpore so záujmami žalobkyne ako predávajúce. V predmete splnomocnenia boli vymedzené základné náležitosti zmluvy, ktoré boli aj v kúpnej zmluve uvedené. Nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že žalovaná 2/ je družkou či priateľkou žalovaného 1/. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne, že nemala v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu a pri podpise plnomocenstva verila žalovanému 1/, že sa jedná o plnomocenstvo na vyrovnanie dlhov, sa okresnému súdu javilo, že plnomocenstvo mohlo byť vystavené za účelom predaja či prípadného predaja bytu ako zabezpečovacieho prevodu, ktorý mal kryť záväzky žalobkyne voči žalovanému 1/, ktoré voči nemu mala titulom pôžičiek a titulom toho, že za ňu uhradil dlhy voči iným spoločnostiam. Žalobkyňa však netvrdila skutočnosti o zabezpečovacom prevode, obchádzaní zákona a pod. Uviedol, že nemožno vylúčiť fakt, že žalobkyňa presne nerozumela prípadným podmienkam, za ktorých jej žalovaný 1/ ponúkol vyrovnať dlhy. Nič na tom však nemení skutočnosť, že ak žalovaná podpisovala plnomocenstvo ako jedinú listinu, mal venovať pozornosť jej obsahu, a teda ak sa domnievala, že podpisuje niečo iné ako jej predložil žalovaný 1/, mohlo sa jednať iba o tzv. vnútorný omyl, ktorý nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Rovnako pohnútka nie je súčasťou vôle smerujúcej k urobeniu právneho úkonu a nemožno ju stotožniť s omylom. Omyl v motíve urobenia právneho úkonu preto zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd uviedol, že dohodu o prevode bytu, odovzdanie peňazí, potvrdzujú aj žalovaní 1/ a 2/, ktorých tvrdenia sú v súlade so zisteniami z vykonaného dokazovania. Naproti tomu tvrdenia žalobkyne môžu svedčiť síce o tom, že bola podvedená - uvedená do omylu, avšak nejednalo sa o jednorázový omyl, ale o celý rad omylov a ľahkovážností, čo by hraničilo už s extrémnou ľahkovážnosťou a nezodpovedným prístupom k vlastným právam. Súd pritom nezistil, že by žalobkyňa bola nižšieho intelektu, ktorej zaostalosť by mohli žalovaní 1/ a 2/ zneužiť. Nakoľko súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode bytu, ktorá nemala vady, žalobkyňa podpísala preberací protokol, okresný súd nezistil, že by bol úkon neplatný, a preto žalobu zamietol. Nakoľko zamietol žalobu v zmysle § 335 ods. 2 CSP rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného počas konania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalovaným ako v plnom rozsahu úspešným, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania . Zároveň priznal náhradu trov konania aj Slovenskej republike, nakoľko ako objednávateľ znaleckého posudku musel z rozpočtových prostriedkov uhradiť sumu 97,60 eur na účet znalkyne.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a jej žalobe vyhovel. Uviedla, že od počiatku v konaní tvrdila, že jej úmyslom, prečo udelila žalovanej 2/ splnomocnenie, nebolo previesť predmetný byt na žalovaného, ale sledovala účel svojho oddlženia, čo však žalovaná 2/ nenaplnila, pretože sledovala záujem žalovaného 1/ nadobudnúť byt za podmienok výhodných iba pre neho. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný 1/ sám opakovane účelovo vyvolával a následne aj vo svoj prospech zneužil jej materiálnu tieseň a následne u nej vyvolal stav materiálnej núdze, v dôsledku čoho bude vysťahovaná z
predmetného bytu. Protiprávnosť konania žalovaného 1/ spočíva najmä v skutočnosti, že ju dobre poznal z predchádzajúceho obdobia a vedel, že od 16. roku života bola sirotou, rodičov jej suplovala otcova bývalá priateľka. Po dovŕšení 18. roku začala žiť samostatne. Je zrejmé, že predmetné splnomocnenie a zmluvu uzatvorila v tiesni, nakoľko v čase podpísania splnomocnenia sa nachádzala v nepriaznivej finančnej situácii a nebola schopná dlh riadne splácať. Uvedené konanie mal súd vyhodnotiť aj ako konanie v rozpore s § 39a OZ, mal konanie žalovanej 2/ posúdiť ako konanie v rozpore s jej záujmami. Okresný súd nedostatočne vyhodnotil skutočnosti svedčiace proti žalovaným v otázke podpisu na doklade o odovzdaní kúpnej sumy 8.000,- eur, ktorý podpísal aj za prijímaciu stranu žalovaný 1/, pričom tam mal byť podpis splnomocnenej žalovanej 2/. Nezaoberal otázkou, či pri uzatvorení plnomocenstva a kúpnej zmluvy bola jej vôľa v zhode s jej zamýšľaným prejavom a či predmetná zmluva bola uzavretá vážne. Bolo potrebné, aby vyhodnotil aj konanie „in fraudem legis“, a to či konaním žalovaných zdanlivo podľa práva za použitia zákonných prostriedkov títo nedosiahli výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci, t.j. či zneužitím splnomocnenia a kúpnej zmluvy nebol naplnený ich nezákonný úmysel po vyvolaní materiálnej tiesne žalobkyne nadobudnúť vlastníctvo jej nehnuteľnosti v rozpore s jej úmyslom.
3. Žalovaní vo vyjadrení z 27.04.2020 k odvolaniu žalobkyne navrhli rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalobkyňa v odvolaní neuvádza, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozsudku, ktoré tvrdenia súdu v odôvodnení sú podľa nej v rozpore s vykonaným dokazovaním. Napadnutý rozsudok bol vydaný na základe vyčerpávajúceho dokazovania rešpektujúc zásadu vykonania dôkazov v zmysle návrhu strán sporu. Písomné vyhotovenie rozsudku je urobené v zmysle CSP, súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe ktorého nezistil žalobkyňou namietanú neplatnosť právneho úkonu. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nie žaloba o požičaní, vrátení a pod. sumy 10.953,- eur.
4. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaných uviedla, že zotrváva na stanovisku, ktoré prezentovala v podanom odvolaní. Žalovaný podal voči jej osobe žalobu o zaplatenie 9.953,- eur z titulu bezúročnej pôžičky ako bonusu z predaja 1-izbového bytu. O nevyplatení žalovanej sumy bol súd v konaní 14C/43/2017 presvedčený, čo uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. To, že žalovaný podal takúto žalobu potvrdzuje jej tvrdenie o úmyselnom konaní žalovaného voči jej osobe, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, s úmyslom pripraviť ju o nehnuteľnosť, využiť tieseň a následne sa domáhať zaplatenia súm za vymyslené pôžičky, ktoré nikdy neobdržala. Samosudca v prejednávanej veci správne vnútorne cítil, že bola žalovanými podvedená, avšak závery jeho rozhodnutia neboli správne.
5. Žalovaní sa k replike žalobkyne nevyjadrili. Odvolací súd nedisponoval v odvolacom konaní ďalšími vyjadreniami strán sporu.
6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na obsah odôvodnenia tohto rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (viď napr. III.ÚS 78/05, II.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08).
8. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa v podanom odvolaní uvádzala aj v konaní pred súdom prvej inštancie a tento sa s nimi v celom rozsahu v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vysporiadal. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobkyňa sa nestotožnila s tým, ako jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil okresný súd, čím dospel podľa jej názoru k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec z toho dôvodu aj následne nesprávne právne posúdil.
9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri hodnotení jednotlivých dôkazov postupoval v súlade s ust. § 191 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd správne ustálil,
že nebola preukázaná strata intelektových schopností žalobkyne, ani poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, ktorá by mala vplyv na neschopnosť jej logického uvažovania a myslenia pri uzatváraní kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stal vlastníkom sporného bytu žalovaný 1/, rovnako ani pri udelení splnomocnenia žalovanej 2/, aby v mene žalobkyne vo veci tejto kúpnej zmluvy konala. Žalobkyňa v podanom odvolaní úplne opomína zistenia okresného súdu, že o tom, že mala vedomosť, že previedla byt, že nemal preukázané, že by naďalej platila platby správcovi bytu do fondu opráv a zálohové platby, teda že by sa nepochybne naďalej správala ako vlastníčka. Ďalej okresný súd prihliadal aj na rozporné tvrdenia žalobkyne, vo vzťahu k popieraniu podpisu na príjmovom doklade, ktoré boli vyvrátené znaleckým dokazovaním. Rovnako žalobkyňa pokiaľ išlo o odovzdávajúci protokol k predmetnému bytu tvrdila, že tento podpísala v neskoršom čase pod nátlakom, avšak nepreukázala, že by tomu tak bolo. Všetky možné rozpory by vysvetľovala len absolútna ľahkovážnosť žalobkyne, pretože neprimeraný nátlak žalovaného 1/ na žalobkyňu nebol preukázaný, a to ani v trestnom konaní. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že len ľahkovážne a nezodpovedné konanie môže vyústiť do stavu, kedy by žalobkyňa podpísala, čo jej žalovaný 1/ predložil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu a jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.
10. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešným žalovaným 1/ a 2/.
11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)