Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-72-2019.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v spore žalobcu: M.. D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX A. - H., A., proti žalovanému: D. Z., nar. XX.X.XXXX, C. XX/XXXX, XXX XX V., právne zastúpená: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom Jána Reka 13, Žilina, IČO: 31 074 863, o zaplatenie 10 953,00 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 10.953 eur s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.4.2016 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažnú sumu vo výške 10.953 eur. Na dôkaz uvedenej skutočnosti bol vyhotovený príjmový doklad z 12.4.2016. Navyše žalovaná vlastnou rukou vyhotovila dňa 12.4.2016 písomnú listinu ako uznanie záväzku - dlhu, kde sa zaviazala požičanú sumu vrátiť žalobcovi najneskôr do 31.12.2016. Zároveň v uvedenom uznaní záväzku sa zaviazala v prípade nedodržania termínu vrátenia pôžičky zaplatiť popri istine pôžičky mesačne pokutu vo výške 280 eur. Do dnešného dňa mu istinu ani dohodnutú zmluvnú pokutu neuhradila.
2. Žalovaná žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Nároky žalobcu neuznala v celom rozsahu, nakoľko reálne nikdy túto sumu od žalobcu neobdržala a ani iné plnenie v tomto rozsahu. Poukázala na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/43/2017 a na rozsudok pod touto spisovou značkou, kde predmetom konania bolo aj prejudiciálne posúdenie otázke žalovanej istiny 10.953 eur.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul sporové strany, oboznámil sa s písomnou žalobou, s príjmovým pokladničným dokladom, s písomným uznaním záväzku, s detailmi o pohybe na účte, s rozsudkom OS Žilina 14C/43/2017, s písomnými vyjadreniami sporových strán, so znaleckým posudkom PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej, znalca z odboru písmoznalectvo, s pripojeným vyšetrovacím spisom OR PZ v Žilina, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-1057/3-VYS-ZA-2017 a zistil nasledovné:
4. Predmetom sporu je vrátenie pôžičky v sume 10.953 eur s príslušenstvom. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe. Dňa 12.4.2016 poskytol žalovanej pôžičku vo výške 10.953 eur. Okrem písomnej listiny o poskytnutí pôžičky žalovaná podpísala v ten istý deň aj príjmový doklad, ktorým potvrdila prevzatie tejto sumy a zároveň podpísala žalovaná aj uznanie záväzku ako ďalší doklad o poskytnutí pôžičky. Z uvedených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že skutočne žalovanej poskytol finančné plnenie - pôžičku.
5. Žalovaná na pojednávaní tvrdila, že vôbec nemala vedomosť aké listiny podpisuje. Bola vo finančnej tiesni, pričom žalobca jej diktoval, čo má napísať. Vôbec si nebola vedomá toho, že podpisuje aj nejaký príjmový doklad a čoho sa tento doklad týka. Žalobca ju pripravil o byt, navyše teraz ešte pýta od nej údajnú pôžičku vo výške viac ako 10.000 eur. Spôsob, akým došlo vôbec k predaju bytu žalovanej je viac ako pochybný, nakoľko žalovaná bola pri predaji bytu oklamaná. Byt bol prevedený do vlastníctva samotného žalobcu. Vôbec nie je zrejmé, prečo bola poskytnutá pôžička vo výške 10.953 eur, ktorá nie je nijako zaokrúhlená na celú sumu, ale sú to skutočne nejaké súčty súm, o ktorých je dôvodné pochybovať o tom, že vôbec niekedy boli vyplatené. Žalovaná bola pri podpise zmlúv v tiesni, bola zmanipulovaná, mala viacero záväzkov a žalobca fakticky zneužil jej postavenie, pripravil ju o byt a pripravil ju aj o sumy, ktoré teraz žaluje.
6. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že súd na pojednávaní podrobne vypočul žalovaného, jeho právneho zástupcu a v tom čase ešte právneho zástupcu žalobcu, nariadil vo veci ďalšie pojednávanie na deň 28.10.2021, pričom žalobca pred samotným pojednávaním vypovedal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi a vzniesol voči sudcovi námietku. Súd pojednávanie odročil na deň 13.1.2022, ktorého pojednávania sa opätovne žalobca nezúčastnil. Poštovú zásielku ani na termín 28.10.2021 a ani na 13.1.2022 si v odbernej lehote nevyzdvihol. Súd mal za to, že mal termín pojednávania riadne vykázaný, teda doručený. Následne potom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý vypovedal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi. Čo sa týka samotnej námietky zaujatosti voči sudcovi, na tieto súd neprihliadol.
7. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
8. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
9. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Podľa § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
11. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
12. Z pripojenej námietky zaujatosti, ktorú podal na tunajší súd žalobca vyplýva, že tento po preštudovaní zápisnice z pojednávania zo dňa 16.8.2019 a oboznámením sa s celým priebehom tohto konania vrátane prípravy pojednávania sudcu nemá dôveru v spravodlivé konanie a rozhodnutie v tejto veci (žalobca sa nezúčastnil samotného pojednávania). Po preštudovaní zápisnice dospel k záveru, že jednanie sudcu smerovalo k spochybňovaniu jeho tvrdení a písomných dôkazov, ktoré predložil a doložil do spisu. Uvedené skutočnosti a situácia je dôkazom a nasvedčuje tomu, že nie je evidentne preukázaný stav nezaujatosti sudcu v tejto veci. Toľko z námietok zaujatosti. Prvé pojednávanie na tunajšom súde prebehlo dňa 16.8.2021. Samotný žalobca podal námietky zaujatosti dňa 20.10.2021, t.j. viac ako dva mesiace po údajnom zistení o dôvode, pre ktorý by mal byť sudca vylúčený. V ďalšom súd dáva do pozornosti, že námietka zaujatosti nespĺňa ani všeobecné náležitosti podania námietok zaujatosti. Žalobca neosvedčil svoje tvrdenia o tom, že by zákonný sudca mal byť v tejto veci zaujatý. Po údajnom preštudovaní zápisnice z pojednávania dospel k záveru, že sudca je zaujatý a to aj z toho dôvodu, že právny zástupca žalovanej mal konštatovať, že konanie žalobcu možno hodnotiť aj ako protiprávne konanie (trestné konanie). Súd námietky zaujatosti, ktoré uviedol vo svojom písomnom podaní žalobca, vyhodnotil len ako okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, resp. jeho rozhodovacej činnosti (sťažovať sa na postup sudcu, keď tento umožnil právnemu
zástupcovi sa vyjadriť k osobe žalobcu). Z uvedeného dôvodu potom tunajší súd na túto námietku neprihliadal a vec nepostúpil nadriadenému súdu.
13. Po tom, ako súd vyriešil otázku námietok zaujatosti žalobcu, oboznamoval sa s listinnými dôkazmi, ktoré produkovali sporové strany. Z pripojeného príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.4.2016 vyplýva, že žalovaná prevzala od žalobcu sumu 10.953 eur. Ani žalovaná na pojednávaní nerozporovala tento príjmový pokladničný doklad a uviedla, že tento skutočne podpísala.
14. Z pripojeného uznania záväzku zo dňa 12.4.2016 vyplynulo, že žalovaná uznala písomne záväzok, ktorý jej vznikol poskytnutím pôžičky. Ani toto uznanie záväzku, ktoré sama žalovaná podpísala, nebolo sporné.
15. Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu 14C/43/2017 vyplýva, že v postavení žalobcu vystupovala terajšia žalovaná D. Z. proti žalovaným M.. D. L., terajší žalobca a U. G.. Jednalo sa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd žalobu zamietol. Z bodu 58. zdôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd sa prejudiciálne zaoberal aj otázkou pôžičky na sumu 10.953 eur zo dňa 12.4.2016. Súd bol presvedčený, že žalovaný - terajší žalobca, nepožičal terajšej žalovanej sumu 10.953 eur. Poukázal na to, že nepreukázal, odkiaľ takéto prostriedky by mal k dispozícii tak, aby ich mohol požičať terajšej žalovanej. „Tiež uvedenému nasvedčuje aj to, že pôžička, ktorá by mala byť požičaná dňa 12.4.2016, teda dve mesiace po predaji bytu, nemohla byť základom pre stanovenie kúpnej ceny, teda uznanie záväzku a potvrdenie vyplatenia sumy cez príjmový doklad mohlo byť skôr snahu o nováciu všetkých záväzkov zabezpečených prevodom bytu. Uvedené však nie je možné tvrdiť s istotou, pretože túto skutočnosť súd posudzoval len ako prejudiciálnu otázku len vo vzťahu ku kúpnej zmluve, nie však za účelom pôžičky (napr. uvedenie účelu bezúročnej pôžičky ako bonus za predaj bytu).“ Podľa názoru súdu táto suma skutočne predstavuje súčet možných dlhov terajšej žalovanej voči žalobcovi. Poskytnutie pôžičky ako bonusu za predaj bytu za stavu, že kúpna cena nedosahuje trhovú cenu, sa súdu javil ako sporný a pochybný. Na tomto mieste súd podotýka, že rozsudok Okresného súdu Žilina 14C/43/2017 bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, a je teda právoplatný.
16. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1057/3-VYS-ZA-2017 vyplýva, že proti Ing. D. L. a U. G. bolo podané trestné oznámenie pre podozrenia zo spáchania trestného činu zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práva podľa § 375 ods. 1 písm. b) Tr. zákona. Z uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru vyplýva, že konanie vedené na základe trestného oznámenia na tohto času žalobcu D. nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci a z tohto dôvodu bolo zastavené. Jednalo sa o odpredaj jednoizbového bytu č. 63 na 8. poschodí obytného domu č. XXXX, ktorý bol vo vlastníctve žalovanej D. Z..
17. Z pripojeného znaleckého posudku, ktorý tvoril aj súčasť spisového materiálu Okresného súdu Žilina 14C/35/2017, PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej, znalca v odbore písmoznalectvo a odvetvie ručné písmo mal súd zistené, že jej úlohou bolo posúdiť pravosť podpisu žalovanej D. Z. na príjmovom pokladničnom doklade o prevzatí sumy zo dňa 12.2.2016.
18. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Žilina 14C/43/2017 vyplýva, že znalkyňa uviedla, že podpis príjemcu na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 12.2.2016 je pravým podpisom D. Z., nar. XX.X.XXXX.
19. Na tomto mieste ešte musí súd dať do pozornosti, že sa nemohol podrobnejšie oboznámiť s celým spisovým materiálom Okresného súdu Žilina 14C/43/2017, nakoľko tento sa v čase rozhodnutia vo veci 2C/72/2019 nachádzal na NS SR.
20. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré produkovali sporové strany, súd konštatuje, že podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákona.
22. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
23. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
24. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
25. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
26. Po hmotnoprávnej stránke súd tento spor posudzoval v zmysle ust. § 657 a 658 zmluvy o pôžičke.
27. Podľa § 657 O. z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
28. Podľa § 658 ods. 1 O. z. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
29. Podľa § 658 ods. 2 O. z. pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
30. Súd po vykonanom dokazovaní (v rámci ktorého chcel súd vypočuť aj žalobcu na ozrejmenie skutočností pri poskytovaní pôžičky, tento sa však nezúčastnil nariadených pojednávaní) musel konštatovať, že žalobca nepreukázal, že by bol splnil hmotnoprávny predpoklad vzniku záväzkového vzťahu, a to zmluvy o pôžičke podľa § 657 O.z., čo je základný predpoklad, aby mohol byť úspešný pri žalobe o zaplatení tvrdenej pôžičky 10.953 eur, ktorá je predmetnom tohto konania. Pôžička bola uzatvorená dňa 12.4.2016 s príslušnými listinnými dôkazmi, a to príjmovým pokladničným dokladom a uznaním záväzku. Doposiaľ však nie je zrejmé, ako boli poskytnuté finančné prostriedky žalovanej, či to bolo v hotovosti, prevodom na účet alebo uloženie v not. úschove a podobne. K týmto skutočnostiam sa žalobca nevyjadril. Práve naopak žalovaná na pojednávaní dokazovala, že listinné doklady podpísala nevediac, čo obsahujú. Žiadne finančné prostriedky v kritický deň od žalobcu neprevzala. Už z rozhodnutia tunajšieho súdu 14C/43/2017 je zrejmé a konštatované je to aj v odôvodnení, je žalobca ani nemohol mať takúto sumu pri sebe, ktorú by následne mohol odovzdať žalovanej. Už suma 10.953 eur je sumou veľmi pochybnou. Vo všeobecnosti sa pôžičky poskytujú v celých sumách 10.000 eur alebo 11.000 eur. Aj súd sa priklonil k názoru žalovanej, že konanie žalobcu bolo špekulatívne. Okrem toho, že získal za veľmi výhodných podmienok byt od žalovanej, navyše sa snaží získať aj bezdôvodné obohatenie, a to v rozsahu, ktorý je predmetnom tejto žaloby. Čo sa týka príjmového pokladničného dokladu o uznaní záväzku samotná žalovaná uviedla, že skutočne tieto dva doklady podpísala. Urobila tak v tiesni. Mala záväzky voči rôznym spoločnostiam a neuvedomovala si, že popri podpisovaní zmlúv ohľadne predaja bytu podpísala aj pokladničný doklad a spísala aj uznanie záväzku. Je otázne, ako mohlo dôjsť k podpísaniu, resp. k uzatvoreniu bezúročnej pôžičky na sumu 10.953 eur poskytnutej ako bonus za predaj jednoizbového bytu, keď žalobca tento byt sám nadobudol. Súd nerozumel tejto konštrukcii a považoval konanie žalobcu za špekulatívne. Stal sa vlastníkom bytu, ktorý mu bol odpredaný žalovanou a navyše poskytne žalovanej pôžičku.
31. Žalobca bol v tomto konaní úplne pasívny. Súdu nedokázal odpovedať na základné otázky, prečo bola poskytnutá pôžička vo výške 10.953 eur, či sa jednalo o sumu s nejakými úrokmi prípadne s nejakým príslušenstvom. Súdu nepreukázal ani tú skutočnosť, odkiaľ tieto finančné prostriedky mal zaobstarané, či ich vybral zo svojho účtu, resp. si požičal od inej osoby alebo tieto finančné prostriedky pochádzali z dedenia alebo iných zdrojov. Súdu ani nepreukázal, či skutočne tieto finančné prostriedky priamo na mieste samom žalovanej odovzdal. Z dôvodu jeho pasivity, trikrát sa nezúčastnil pojednávania vo veci samej, pričom o týchto riadne vedel, resp. si poštové zásielky v odbernej lehote nevyzdvihol, musel súd jeho žalobu zamietnuť, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno v tejto veci.
32. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP: súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 212 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Vzhľadom na to, že to bola žalovaná, ktorá mala v konaní plný úspech, súd rozhodol tak, že jej priznal trovy konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).