Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-122-2019.pdf
PDF · 106.65 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: CZT Ružomberok, s.r.o., so sídlom Bystrická cesta č. 1, Ružomberok, IČO: 36 820 300, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa č. 2, Žilina, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e opatrenie Daňového úradu Žilina nazvané ako Oznámenie č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok oznámil podaním č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019 žalobcovi, že na Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok bolo dňa 11.04.2019 elektronicky doručené podanie obchodnej spoločnosti CZT Ružomberok, s.r.o., označené ako Žiadosť o vrátenie neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 a priznanie úroku z oneskoreného vrátenia preplatku na dani z emisných kvót za rok 2011. Ďalej citoval § 79 ods. 5, § 69 ods. 1 a § 69 ods. 2 Daňového poriadku. CZT Ružomberok, s.r.o. podala daňové priznanie na dani z emisných kvót za rok 2011 dňa 29.06.2012 a spolu uhradila 278 575 €. Lehota pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane uplynula 31.12.2017, pričom pred jej uplynutím nebol vykonaný úkon v zmysle § 69 ods. 2 Daňového poriadku. Na základe uvedených skutočností žalovaný žalobcovi oznámil, že daň z emisných kvót za rok 2011 správca dane nemôže vrátiť po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Ďalej poukazujúc na § 79 ods. 3 Daňového poriadku uviedol, že Daňový poriadok neupravuje priznanie ním požadovaného úroku.
2. Proti tomuto opatreniu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP). Žalobca mal za to, že vo veci bolo vydané rozhodnutie, resp. opatrenie zo dňa 09.05.2019, ktoré je samostatným predmetom súdneho prieskumu, pretože hoci aj pre opatrenia platí podmienka uvedená v § 7 písm. a) SSP, osobitný predpis Daňový poriadok neumožňuje napadnúť opravným prostriedkom neformálne oznámenia správu dane. Súčasne však z dôvodu právnej istoty podal správnu žalobu eventuálne aj voči oznámeniu Daňového úradu Žilina zo dňa 21.06.2019, ktoré reagovalo na jeho odvolanie voči oznámeniu zo dňa 09.05.2019. Ak by oznámenie zo dňa 21.06.2019 súd považoval za rozhodnutie o odvolaní, ktoré je v rámci konania potrebné napadnúť ako konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy, napáda žalobca aj toto oznámenie. Pokiaľ by súd nepovažoval tieto oznámenia za rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, potom ich možno považovať minimálne za opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Žiadal, aby súd zrušil oznámenie Daňového úradu Žilina zo dňa 09.05.2019 a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. Ak nie je možné
takýto rozsudok vydať z dôvodu, že súdne preskúmateľné nie je rozhodnutie 1, ale rozhodnutie 2, eventuálne navrhol, aby súd oznámenie daňového úradu zo dňa 21.06.2019 v spojení s oznámením zo dňa 09.05.2019 zrušil a veci vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.
3. Na výzvu správneho súdu na opravu petitu žaloby žalobca podaním zo dňa 12.09.2019 opravil petit tak, že žiadal, aby súd Oznámenie Daňového úradu Žilina č. 101525611/2019 zo dňa 21.06.2019 a Oznámenie Daňového úradu Žilina č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019 zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.
4. Uznesením č. k. 30S/81/2019 zo dňa 17. septembra 2019 správny súd vylúčil konanie o preskúmanie zákonnosti Oznámenia žalovaného č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019 na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 30S/122/2019.
5. V správnej žalobe žalobca poukázal na tieto žalobné body. Dňa 12.04.2018 SD EÚ vydal rozsudok C-302/17, v ktorom vyslovil záver, že slovenská vnútroštátna právna úprava dane z emisných kvót upravená v § 51b zákona o dani z príjmov je v rozpore s právom EÚ, a to konkrétne Smernicou 2003/87/ ES. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/41/2012 a 2S/42/2012, podľa ktorých ak daňové orgány preddavok na daň z emisných kvót určili vo vyššej sume ako 0 € a žalobca ho zaplatil, žalovaný 1 bol povinný mu ho vrátiť podľa § 42 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 aj podľa § 63 ods. 4 Daňového poriadku, pretože mu nevznikla povinnosť na jeho zaplatenie. Žalobca má nárok na vrátenie preplatku, ktorý zadržiava správca dane neoprávnene. K argumentu správcu dane, že nemôže vrátiť daň z dôvodu uplynutia lehoty na vyrubenie dane, by podľa žalobcu zákonná lehota na vrátenie daňového preplatku mohla začať plynúť a uplynúť len v prípade, ak by išlo o daň, ktorú možno zákonne uplatňovať, a teda skutočne by vznikla zákonná povinnosť podať daňové priznanie na takúto daň. Správca dane nesprávne aplikuje § 69 ods. 1 Daňového poriadku, keď počíta lehotu od konca roka, kedy došlo k podaniu daňového priznania. Táto lehota je viazaná na vznik povinnosti podať daňové priznanie. Takáto povinnosť ale nikdy nevznikla, keďže sa viazala na daň, ktorú štát nemohol nikdy uplatňovať. K určeniu okamihu, od ktorého má žalobca nárok na úrok, uviedol, že účinky rozsudku C-302/2017 nastávajú ex tunc, a teda do minulosti. Daň nebolo možné uplatniť od účinnosti smernice, resp. od 01.01.2011, kedy SR zaviedla daň do svojho právneho poriadku. To znamená, že už v čase úhrady dane vrátane preddavku neexistoval žiadny právny základ ani na takúto úhradu, ani na ďalšie zadržiavanie zaplatenej dane, ktorá predstavovala daňový preplatok. Poukázal na rozsudok SD EÚ C-565/2011 zo dňa 18.04.2013 Irimie. Podmienky na výpočet úrokov musia rešpektovať zásady ekvivalencie a efektivity. Pokiaľ ide o zásadu efektivity, táto vyžaduje, aby vnútroštátne pravidlá týkajúce sa najmä výpočtu prípadne dlhovaných úrokov neviedli k tomu, že bude daňovník zbavený primeranej náhrady za stratu spôsobenú bezdôvodným zaplatením dane. Čo sa týka výšky úroku, podľa žalobcu je adekvátna výška 10 % ročne, ktorú zákonodarca stanovil ako primeranú náhradu škody pre ostatné situácie, v ktorých štát dlhuje daňovníkovi príslušné finančné prostriedky. Ďalej namietal formu rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ daňový úrad nevyhovie žiadosti o vrátenie preplatku, je povinný vydať negatívne rozhodnutie, ktoré musí obsahovať náležitosti podľa § 63 Daňového poriadku. Povinnosť vydať riadne rozhodnutie o nevyhovení žiadosti vyplýva tiež z § 58 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Ďalej konštatoval politizáciu témy vracania dane a platenia úroku, keď Ministerstvo financií SR prijalo akési rozhodnutie, „že daňovým subjektom, ktoré nepodali žiadosť o vrátenie dane do 31.12.2017, sa žiadna daň vracať nebude". Žalovaný teda zvolil cestu rešpektovania názoru nadriadeného orgánu, čo vedie k záveru, že bez právneho usmernenia súdom nie je možné dosiahnuť riadne rozhodnutie o žiadosti.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.12.2019. Uviedol, že v danom prípade žalobca podal daňové priznanie dňa 29.06.2012 v súlade s platnou právnou úpravou § 51b ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2012. Na základe § 69 Daňového poriadku začala plynúť lehota na zánik práva vyrubiť daň od konca roku 2012, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2011 a uplynula 31.12.2017. Žalobcovi v dobe od 30.06.2012 do 31.12.2017 nebránila žiadna právna prekážka podať žiadosť o vrátenie zaplatenej dane z emisných kvót za obdobie roku 2011. Zároveň žalobca mohol v rámci prekluzívnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 Daňového poriadku podať napríklad aj dodatočné daňové priznanie k dani z emisných kvót a vyčísliť nulovú daňovú povinnosť a zároveň požiadať o vrátenie preplatku. Aplikujúc § 79 ods. 5 Daňového poriadku v spojení s § 69 ods. 1 žalovaný usúdil, že podanie, ktorým žalobca žiadal o vrátenie zaplatenej dane z emisných kvót, bolo podané po lehote na zánik práva vyrubiť daň, a túto skutočnosť žalobcovi
listom zo dňa 09.05.2019 oznámil. Čo sa týka úroku z omeškania, uviedol, že z úpravy § 79 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že nárok na úrok vznikne v prípade oneskoreného vrátenia preplatku po lehote stanovenej v § 79 ods. 2 Daňového poriadku, t. j. po uplynutí tridsiateho dňa po podaní žiadosti o vrátenie preplatku. Daňový poriadok vzhľadom na charakteristiku daňového preplatku ako sumy prevyšujúcej splatnú daň, neupravuje zaplatenie úroku z preddavku na daň. Žiadal žalobu vo vzťahu k oznámeniu zo dňa 09.05.2019 ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 20.12.2019. Zotrval na žalobe v celom rozsahu.
8. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.
9. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keď žalobca ani žalovaný nepožiadali o nariadenie termínu pojednávania v stanovenej lehote. Rozsudok bol verejne vyhlásený, o čom bola spísaná zápisnica.
10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec podľa § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov, pričom zistil, že napadnuté opatrenie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z nasledovných dôvodov:
11. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie dňa 29.06.2012 v súlade s platnou právnou úpravou § 51b ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 30.06.2012, a to na daň z emisných kvót. V zmysle daňového priznania bola daň vyčíslená v sume 278 575 €. Vzhľadom na skôr zaplatené preddavky vznikla daň na úhradu v sume 67 495 €. Žalobca tak na dani z emisných kvót za rok 2011 celkovo uhradil sumu 278 575 €. Dňa 11.04.2019 žalobca podal žiadosť o vrátenie dane z emisných kvót za rok 2011 a priznanie úroku z oneskoreného vrátenia preplatku na dani z emisných kvót za rok 2011. Na túto žiadosť vydal správca dane opatrenie s názvom Oznámenie č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019, ktoré doručil žalobcovi. Uviedol v ňom, že lehota pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane uplynula 31.12.2017, pričom pred jej uplynutím nebol vykonaný úkon v zmysle § 69 ods. 2 Daňového poriadku. Na základe toho daň z emisných kvót za rok 2011 správca dane nemôže vrátiť po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Čo sa týka žiadaného úroku, oznámil, že Daňový poriadok neupravuje priznanie ním požadovaného úroku. Na toto opatrenie reagoval žalobca tak, že doručil žalovanému podanie nazvané ako Odvolanie zo dňa 29.05.2019. V súvislosti s týmto podaním zo dňa 29.05.2019 správca dane - žalovaný oznámil žalobcovi podaním zo dňa 21.06.2019, že vzhľadom k tomu, že Daňový poriadok neupravuje možnosť odvolania voči oznámeniu, nie je možné na jeho podanie aplikovať § 73 Daňového poriadku, t. j. obsahu podania označeného ako Odvolanie vyhovieť správcom dane alebo ho postúpiť na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok v znení účinnom ku dňu 09.05.2019 daňové konanie začína na návrh účastníka daňového konania.
Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.
Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. 1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z.z. Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 213/2018 Z.z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) 20aa) Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. 33) Zákon č. 98/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
Podľa § 74 ods. 1 Daňového poriadku odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.
Podľa § 2 písm. d) 1 Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.
Podľa § 79 ods. 2, 2. veta Daňového poriadku ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.
13. V prvom rade sa správny súd vyjadruje k charakteru napadnutého Oznámenia zo dňa 09.05.2019. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože ide o akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým môžu byť právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté a formálne nebolo označené ako rozhodnutie v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP.
14. Vzhľadom na zásadu posudzovania podaní podľa ich obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), tá skutočnosť, že v žalobe bolo toto opatrenie nazvané ako rozhodnutie a eventuálne ako opatrenie (str. 5 žaloby), nemá žiaden vplyv na právnu kvalifikáciu tohto individuálneho správneho aktu súdom, totiž že ide o individuálne opatrenie.
15. V zmysle § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb aj opatrenia orgánov verejnej správy ako individuálne správne akty. Pokiaľ ide o splnenie procesných podmienok prieskumu žalobou napadnutého opatrenia, z Daňového poriadku nevyplýva, že by toto opatrenie bolo možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (ako je tomu pri rozhodnutiach). Nie je preto možné dodržať podmienku stanovenú v § 7 písm. a) SSP, teda vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov a podmienku uvedenú v § 180 ods. 1 SSP týkajúcu sa označenia žalovaného, pretože toto opatrenie ako individuálny správny akt sui generis v administratívnom konaní nepodliehalo prieskumu v inštančnom postupe. Pokiaľ bola zvolená forma opatrenia, pre splnenie procesných podmienok na jeho preskúmanie je už právne irelevantné, či v konkrétnom prípade bola použitá forma opatrenia správnym orgánom zákonne.
16. Ďalej sa súd zaoberal námietkou žalobcu, že v danom prípade nebola zo strany žalovaného zvolená správna forma na vydanie individuálneho správneho aktu, a to forma opatrenia. Správny súd sa stotožnil so žalobcom, že v danom prípade správca dane nesprávne zvolil túto formu, pretože mal vydať rozhodnutie ako individuálny správny akt s náležitosťami rozhodnutia stanovenými v § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Jednou z týchto náležitostí je aj poučenie o možnosti podať voči rozhodnutiu daňového úradu odvolanie. Potom by bolo možné takto vydané rozhodnutie preskúmať odvolacím orgánom.
17. V danom prípade sa daňové konanie začalo na návrh - žiadosť o vrátenie neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 a priznanie úroku z oneskoreného vrátenia preplatku zo dňa 11.04.2019. Daňové konanie tak začalo na návrh účastníka konania podľa § 58 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Výsledkom daňového konania je vydané rozhodnutie, v ktorom správca dane ukladá účastníkovi konania povinnosti a priznáva práva. Ustanovenie § 63 ods. 1 Daňového poriadku jednoznačne zakotvuje, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím. Pokiaľ teda žalobca vo svojej žiadosti žiadal o priznanie konkrétneho práva, ale nebolo mu vyhovené, znamená to, že správca dane konštitutívnym spôsobom rozhodol o nepriznaní tohto práva, teda rozhodol v zmysle § 63 ods. 1 Daňového poriadku, keď o priznaní práva rozhodol negatívne. Takýmto (negatívnym) rozhodnutím o jeho žiadosti bol žalobca nepochybne dotknutý na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, aj keď len z procesného hľadiska (správny súd sa nevyjadruje k hmotnoprávnemu posúdeniu tejto žiadosti, teda či žalobca mal konkrétne hmotné právo na vrátenie zaplatenej dane a priznanie úroku). Napriek tomu žalovaný o týchto právach nerozhodol formou rozhodnutia, ale individuálneho opatrenia. Pokiaľ teda bolo vydané opatrenie, ktoré náležitosťami rozhodnutia nedisponuje, potom je potrebné
konštatovať, že je nepreskúmateľné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia a ďalších náležitostí rozhodnutia, a preto ho je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
18. Správny súd ďalej poukazuje na určitý rozpor v tvrdeniach žalobcu, týkajúci sa kvalifikácie žiadanej sumy ako daňového preplatku a jeho tvrdenia o tom, že daň z emisných kvót nikdy nebolo možné uplatňovať ani určovať preddavky na túto daň, lebo neexistovala povinnosť podať daňové priznanie (čo podľa žalobcu znemožňuje aj aplikáciu § 79 ods. 5 Daňového poriadku). Uvedené by znamenalo, že táto daň nikdy nebola splatná. Podľa § 2 písm. d) Daňového poriadku daňovým preplatkom je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. Pokiaľ však žiadna daň splatná nebola, potom nemôže ísť o daňový preplatok a nemožno aplikovať ani druhú vetu § 79 ods. 2 Daňového poriadku. S právnou kvalifikáciou žiadanej sumy sa musí v novom rozhodnutí vysporiadať žalovaný.
19. Správny súd ďalej nevyhodnocoval hmotnoprávne žalobné námietky žalobcu, pokiaľ ide o jeho právny názor, že má nárok na vrátenie preplatku bez ohľadu na plynutie lehoty podľa § 79 ods. 5 Daňového poriadku (keďže žalobcovi nevznikla povinnosť podať daňové priznanie na daň z emisných kvót), a taktiež nevyhodnotil, či žalobca má nárok na úrok z omeškania a prípadne od ktorého momentu (prípad C-565/11 Irimie). Taktiež ponechal nezodpovedanú otázku, aká má byť v prípade nároku žalobcu na úroky z omeškania ich výška. V tejto súvislosti poukazuje na zásadu subsidiarity správneho súdnictva, ktorá vo svojom dôsledku znamená, že správny súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu posledného stupňa, a teda skutkové a právne otázky majú byť najskôr prejednané a rozhodnuté pred správnymi orgánmi v inštančnom postupe a až potom zákonnosť tohto postupu má byť preskúmaná správnym súdom. V danom prípade by bolo posúdenie týchto hmotnoprávnych otázok zo strany správneho súdu predčasné. Práve vzhľadom na to, že žalovaný - správca dane nevydal prvostupňové rozhodnutie, ale opatrenie, uvedený prípad nebol predložený odvolaciemu orgánu, ktorý by tieto zásadné právne otázky posúdil vo svojej kompetencii. Preto je v rozpore s vyššie uvedenou zásadou subsidiarity správneho súdnictva, aby za takýchto okolností vec hmotnoprávne prvý krát posúdil správny súd. Suploval by tak pôsobnosť odvolacieho správneho orgánu, ktorý má povinnosť preskúmavať napadnuté rozhodnutie prvého stupňa v zmysle § 74 Daňového poriadku.
20. V tomto ohľade sa správny súd nestotožnil s názorom žalobcu, že nie je postačujúce, aby bolo napadnuté opatrenie zrušené len z dôvodu nedodržania formy, pretože spravodlivosť poskytnutá súdom by nebola efektívna. Podľa názoru správneho súdu pokiaľ bude vydané riadne rozhodnutie s možnosťou podať voči nemu odvolanie, bude vecou žalobcu, či sa rozhodne voči nemu podať tento riadny opravný prostriedok a ak áno, potom budú závery správcu dane podrobené prieskumu odvolacím orgánom. Aký bude mať na danú skutkovú a právnu problematiku názor odvolací orgán, za súčasného stavu administratívneho konania nie je známe. Na tomto nič nemení ani tvrdenie žalobcu o akejsi politizácii témy vracania dane a platenia úroku a o prijatí akéhosi „rozhodnutia" MF SR k tejto téme. Pokiaľ nebude vyslovený právny názor priamo vo veci žalobcu, takéto úvahy žalobcu sú len vo sfére hypotetických úvah.
21. Správny súd v zmysle § 191 ods. 4 SSP vyslovil, že vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný posúdi žiadosť žalobcu meritórne, vrátane toho, či ide o žiadosť o vrátenie daňového preplatku. Ak žiadosť posúdi ako žiadosť o vrátenie daňového preplatku, potom podľa toho, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie, zvolí právnu formu, ktorou o nej rozhodne (§ 79 ods. 2, 2. veta Daňového poriadku). V prípade, ak žiadosť takto neposúdi, bez ohľadu na spôsob vybavenia žiadosti vo veci vydá rozhodnutie s náležitosťami podľa Daňového poriadku.
22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, patrí právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.