Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/81/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: CZT Ružomberok, s.r.o., so sídlom Bystrická cesta č. 1, Ružomberok, IČO: 36 820 300, právne zast. advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova č. 25, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa č. 2, Žilina, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 101525611/2019 zo dňa 21.06.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 03.07.2019 domáhal sa žalobca, aby súd zrušil oznámenie Daňového úradu Žilina č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a eventuálne navrhol, aby súd zrušil oznámenie Daňového úradu Žilina č. 101525611/2019 zo dňa 21.06.2019 v spojení s oznámením č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že dňa 11.04.2019 podal na Daňový úrad Žilina žiadosť o vrátenie neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 a priznanie úroku z oneskoreného vrátenia preplatku na dane z emisných kvót za rok 2011. Na žiadosť reagoval správca dane rozhodnutím zo dňa 09.05.2019 tak, že podanú žiadosť zamietol. Toto svoje rozhodnutie formuloval ako obyčajný list, čím sa stalo neisté, či má žalobca možnosť proti rozhodnutiu podať odvolanie. Takéto odvolanie žalobcu z dôvodu právnej istoty podal. Správca dane mal však v úmysle spraviť daňové konanie o vrátenie preplatku o zaplatenie úroku jednoinštančným. Tá skutočnosť sa potvrdila, keď správca dane doručil žalobcovi rozhodnutie zo dňa 21.06.2019, ktorým „vybavil“ podané odvolanie tak, ako vyplýva z jeho obsahu, preto žalobca podal správnu žalobu voči rozhodnutiu z 09.05.2019, eventuálne aj proti rozhodnutiu z 21.06.2019. Eventuálne napadnutie rozhodnutia z 21.06.2019 odôvodnil tým, že podľa § 79 ods. 2 Daňového poriadku je potrebné vo veci nevyhovenia žiadosti o vrátenie daňového preplatku vydať rozhodnutie, voči ktorému je prípustné odvolanie. Ak by rozhodnutie z 21.06.2019 považoval súd za rozhodnutie o odvolaní, ktoré je v rámci konania potrebné napadnúť ako konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy vo veci, napadol žalobca aj rozhodnutie z 21.06.2019. Tiež uviedol, že ak by súd nepovažoval tieto rozhodnutia za rozhodnutia podľa , potom ich možno považovať minimálne za opatrenia podľa .

2. Správny súd uznesením č.k. -55 zo dňa 03.09.2019 vyzval žalobcu, aby jednoznačne uviedol označenie rozhodnutia (opatrenia) žalovaného, ktorého zrušenia sa podanou žalobou domáha a uvedie návrh výroku rozhodnutia v súlade so zákonom. Správny súd v odôvodnení uviedol, že nie je možné ponechať na zvážení súdu, zákonnosť ktorého oznámenia žalovaného bude v danom súdnom konaní preskúmavať. Túto musí žalobca definovať sám a jednoznačne vzhľadom na charakter správneho súdneho konania, ktoré je návrhovým konaním. Podľa konanie pred správnym

súdom možno začať len na základe návrhu. V zmysle tohto dispozičného princípu je žalobca povinný jednoznačne vymedziť a uviesť predmet súdneho prieskumu, t.j. rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy, s ktorým nesúhlasí a ktoré žiada, aby súd zrušil.

3. Na základe výzvy súdu žalobca opravil petit žaloby podaním zo dňa 12.09.2019 tak, že žiadal, aby súd zrušil oznámenie Daňového úradu Žilina č. 101525611/2019 zo dňa 21.06.2019 a oznámenie Daňového úradu Žilina č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019 a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.

4. Správny súd uznesením č.k. -67 zo dňa 17. septembra 2019 vylúčil konanie o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019 na samostatné konanie. Toto konanie sa na Krajskom súde v Žiline vedie pod sp.zn. . Predmetom súdneho prieskumu v konaní zostalo oznámenie žalovaného č. 101525611/2019 zo dňa 21.06.2019.

5. Správny súd predtým, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého oznámenia, preskúmal charakter tohto oznámenia a taktiež, či sú splnené procesné podmienky na vedenie správneho súdneho konania na jeho prieskum.

6. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

7. Z obsahu podanej žaloby ako aj z príloh tejto žaloby správny súd má zistené, že žalobca požiadal žalovaného elektronicky dňa 11.04.2019 o vrátenie neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 a priznanie úroku z oneskoreného vrátenia preplatku na dani z emisných kvót za rok 2011. Žalovaný na základe tejto žiadosti vydal opatrenie č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019, v ktorom mu oznámil, že daň z emisných kvót za rok 2011 správca dane nemôže vrátiť po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo vyrubenie rozdielu. Uvedené oznámenie malo formu listu bez náležitostí rozhodnutia. Podaním zo dňa 29.05.2019, ktoré žalobca nazval ako Odvolanie proti rozhodnutiu č. 101080989/2019 zo dňa 09.05.2019, žalobca namietal opatrenie zo dňa 09.05.0019, pričom v tomto podaní uviedol dôvody, pre ktoré považuje opatrenie zo dňa 09.05.2019 za nesprávne, resp. nezákonné. Žiadal, aby správca dane svoje rozhodnutie prehodnotil tak, že žiadosti v plnom rozsahu vyhovie, prípadne, aby odvolací orgán rozhodnutie zmenil tak, že žiadosti v plnom rozsahu vyhovie. Na to reagoval opätovne žalovaný (Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok), ktorý listom na nazvaným ako Oznámenie č. 101525611/2019 zo dňa 21.06.2019, ktorý je predmetom tohto súdneho prieskumu, oznámil žalobcovi, že zo strany správcu dane nebolo vydané rozhodnutie, ale boli mu oznámené

skutočnosti, na základe ktorých nie je možné vrátiť daň z emisných kvót za rok 2011, ako aj priznať úrok z oneskoreného vrátenia preplatku. Vzhľadom k tomu, že Daňový poriadok neupravuje možnosť odvolania sa voči oznámeniu, nie je možné na jeho podanie aplikovať § 73 Daňového poriadku, t.j. obsahu podania označeného ako odvolanie vyhovieť správcom dane alebo postúpiť na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.

8. V prvom rade sa správny súd vyjadruje k charakteru napadnutého oznámenia zo dňa 21.06.2019. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o opatrenie v zmysle , pretože ide o akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým môžu byť právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté a formálne nebolo označené ako rozhodnutie v zmysle .

9. Vzhľadom k tomu, že v zmysle správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb aj opatrenia orgánov verejnej správy, tá skutočnosť, že v žalobe bolo toto opatrenie nazvané ako rozhodnutie, nemá žiaden vplyv na jeho preskúmanie správnym súdom.

10. Správny súd sa ďalej zaoberal, či boli splnené procesné podmienky na vedenie správneho súdneho konania na preskúmanie vyššie uvedeného opatrenia orgánu verejnej správy. Jedna z týchto procesných podmienok v zmysle je i tá, že žalobu musí podať oprávnená osoba. Aktívna procesná legitimácia na podanie správnej žaloby vyplýva z jednotlivých ustanovení týkajúcich sa jednotlivých typov žalôb. V danom prípade sa jedná o všeobecnú správnu žalobu podľa a nasl. , preto žalobná legitimácia je daná . Žalobu môže podať taká osoba, ktorá bola napadnutým opatrením ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

11. V danej administratívnej veci nebolo dňa 09.05.2019 vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť odvolaním, ale bolo vydané opatrenie (rovnako ako to bolo konštatované pri oznámení zo dňa 21.06.2019). Samotné opatrenie nezakladá možnosť podať voči nemu odvolanie. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou v rámci preskúmania opatrenia zo dňa 21.06.2019 zaujímať právny názor, či o žiadosti žalobcu bolo potrebné alebo nebolo potrebné vydať individuálny správny akt vo forme rozhodnutia, teda s náležitosťami rozhodnutia, ktorého súčasťou by bolo aj poučenie o opravnom prostriedku. Správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý zistil v danej veci, a to, že žalovaný dňa 09.05.2019 nevydal rozhodnutie, ale opatrenie. Z uvedeného potom vyplýva, že podanie žalobcu zo dňa 29.05.2019, hoci nazvané ako odvolanie, nemožno vyhodnotiť ako odvolanie, o ktorom by bolo potrebné rozhodnúť odvolacím orgánom. Ak teda žalovaný následne vydal opatrenie zo dňa 21.06.2019, nerozhodoval ako odvolací orgán a ani ako prvostupňový orgán rozhodujúci autoremedúrou. Ide o opatrenie reagujúce na „odvolanie“ žalobcu voči opatreniu z 09.05.2019. Správny súd teda konštatuje, že opatrenia neboli vydané v inštančnom postupe.

12. Napadnuté opatrenie z 21.06.2019 však nanovo nedefinuje práva a povinnosti žalobcu oproti opatreniu vydanému 09.05.2019. Je totiž potrebné uviesť, že opatrením zo dňa 09.05.2019 bolo žalobcovi oznámené, že daň z emisných kvót za rok 2011 mu správca dane nemôže vrátiť z konkrétnych dôvodov. Týmto opatrením teda mohlo byť zasiahnuté do jeho právnej sféry. Opatrením zo dňa 21.06.2019 však k takémuto zásahu dôjsť nemohlo. Z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný žiadne nové argumenty pre nevyhovenie žiadosti žalobcu oproti opatreniu z 09.05.2019 nekonkretizoval, len odkázal na opatrenie z 09.05.2019. Napadnuté opatrenie nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ním nemohli byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté a preto ním žalobca zjavne nemohol byť ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá . Žalobca ani v žalobe konkrétne netvrdí, čím konkrétne predmetné opatrenie žalovaného spôsobilo vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ako boli, resp. mohli byť jeho práva vydaním tohto opatrenia priamo dotknuté. Správny súd konštatuje, že po vyhotovení predmetného opatrenia ostali práva a povinnosti žalobcu rovnaké ako pred jeho vyhotovením, a to vzhľadom na to, že tieto boli zo strany žalovaného už konštituované v opatrení zo dňa 09.05.2019.

13. Preto je potrebné konštatovať, že vzhľadom na to, že žalobca nebol napadnutým opatrením ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nemá žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby podľa , je tak zjavne neoprávnenou osobu na podanie takejto žaloby, a preto bolo potrebné, aby správny súd túto žalobu voči opatreniu zo dňa 21.06.2019 podľa odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

14. Na záver správny súd konštatuje, že opatrenie žalovaného zo dňa 09.05.2019 je predmetom súdneho prieskumu v konaní, ktoré bolo vylúčené tohto súdneho konania a ktoré sa vedie pod sp.zn. . Len na okraj správny súd uvádza, že pokiaľ ide o prieskum opatrení, z podstaty veci vyplýva, že pri ich prieskume nie je potrebné dodržiavať podmienku stanovenú v , teda vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov a podmienku uvedenú v , pretože opatrenia ako individuálne správne akty v sui generis vo všeobecnosti v administratívnom konaní nepodliehajú prieskumu v inštančnom postupe. Pre splnenie procesných podmienok na preskúmanie opatrení je tiež právne irelevantné, či v konkrétnom prípade bola použitá forma opatrenia správnym orgánom zákonne.

15. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a contrario. Žalobca procesne zavinil, že žaloba bola odmietnutá, pretože bol osobou zjavne neoprávnenou na jej podanie. Právo na náhradu trov konania v tomto prípade má žalovaný. Keďže však žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorý nebol zastúpený advokátom, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.