Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_21Vyd-1-2023.pdf
PDF · 129.53 KB
Case nature
Area
Subarea
21Vyd/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. D. X, právne zastúpený JUDr. Jánom Kavuličom, advokátom, ul. 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, za účasti 1. A. E., XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX C. XXX, 2. Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. A. B. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Košarovce č. X nadobudol vydržaním vlastnícke právo k parc. CKN 261 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 rn 2, parc. CKN 262 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 759 rn 2, parc. CKN 263 -záhrada o výmere 1114 rn 2, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C., okres Humenné, dňom 01.01.1992. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 29.05.2023 na Okresný súd Humenné návrh na začatie konania o potvrdení vydržania k nehnuteľnostiam podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako CMP) ku dňu 31.12.1957.
2. Návrh odôvodnil tým, že je na LV č. XXX pod BI s podielom 1/4 a pod B2 s podielom 1/4, formálne vedený ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ pritom je výlučným vlastníkom rodinného domu č. s. X, zapísaného na LV č. XXX, kat. územie C., postavený na parc. CKN 261. V katastri je ako spoluvlastník nehnuteľností zapísaná na LV č. XXX pod B3 s podielom 1 nebohá A. E., XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Slovenský pozemkový fond je zo zákona účastníkom tohto konania. V podanom návrhu poukázal na to, že jeho rodičia A. B. a G. F. B. na základe reálnej deľby, vykonanej niekedy po 1. svetovej vojne, s právnym predchodcom pozemkovoknižného spoluvlastníka — A. E., F. H., zrejme po svadbe (v roku 1924) v prírode rozdelili parc. mpč 479/c-7, zapísanú ako Roľa na Rovni v PKV č. XX tak, že si ponechali tú časť nehnuteľnosti, ktorá zodpovedá pozemkom aktuálne evidovaným na LV č. XXX, pre katastrálne územie C. ako: file_0.jpg
file_1.wmf
parc. CKN 261 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 m2 , parc. CKN 262 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 759 m2 , parc. CKN 263 — záhrada o výmere 1114 m 2. Pred rozdelením mala parcela mpč 479/c výmeru 1200 siah, čo v prepočte bolo viac ako 4300 m 2. Po rozdelení v roku 1924 jeho rodičia užívali už len svoju polovicu, ktorá zodpovedá výmere predmetných parciel CKN 261, 262, 263, spolu o veľkosti 2020 m 2, teda skutočne len 1 pôvodnej výmery mpč. Dňa 01.10.1957 rodičia navrhovateľovi predmetné pozemky neformálne darovali, aby tam postavil dom. Rodinný dom so súpisným číslom X postavil v rokoch 1957-1958, ale ten je zapísaný na LV č. XXX, k. ú. C., lebo pôvodná reálna deľba nebola formálne vnesená do pozemkovej knihy. Druhú polovicu pôvodnej mpč 479/c - 7 si pozemkovo knižný spoluvlastník súdne právne vyporiadal, keď v roku 1967 pod č. F.
XX/XX došlo k jej zmluvnému prevodu na tretiu osobu. Napriek tomu zrejme formálnou chybou vo vtedajšej evidencii nehnuteľností, zostala aj naďalej A. E. F. H. vedená ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXX. Predmetné nehnuteľnosti od reálnej deľby ako svoje užívali jeho právni predchodcovia nepretržite do roku 1957, kedy tieto neformálnym darom od svojich rodičov navrhovateľ nadobudol s tým, že ich dochová a v starobe, či chorobe zaopatrí. Jeho právnych predchodcov, ani navrhovateľa v tejto nepretržitej oprávnenej držbe nikto a nikdy nerušil. Nehnuteľnosti v rozsahu formálne zapísanom na LV č. XXX navrhovateľ nadobudol po smrti svojich rodičov titulom dedenia pod B. XXX/XX v podiele % (BI), resp. pod B. XXX/XX v podiele % (B2). Navrhovateľa ani jeho právnych predchodcov nikto v nepretržitej oprávnenej držbe nerušil. Právni predchodcovia navrhovateľa vstúpili do oprávnenej držby predmetných nehnuteľností niekedy po 1. svetovej vojne (pravdepodobne v roku 1924, keď podľa práva platného na Slovensku do 31.12.1950, bola vydržacia doba 32 rokov. S účinnosťou od 1.1.1951 sa podľa zák. č. 141/1950 Zb. ustanovila pre vydržanie nehnuteľnosti vydržacia doba v dĺžke 10 rokov. Navrhovateľ v podanom návrhu poukázal na právnu úpravu vydržania vlastníckeho práva, platnú v čase vstúpenia jeho predkov do oprávnenej držby nehnuteľností, ako aj na skutkový stav popísaný a preukázaný aj dôkazmi s tým, že jeho rodičia za svojho života vlastníctvo nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto návrhu, vydržali. Teda spoločne, najneskoršie v roku 1956, nadobudli ako manželia nehnuteľnosti, ktoré podľa aktuálnej zákonnej evidencie sú v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie C. evidované ako: parc. CKN 261 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 m 2 , parc. CKN 262 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 759 m 2 a parc. CKN 263 — úhrada o výmere 1114 m 2. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ tvrdí, že sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností potom, keď mu rodičia tieto neformálnym darom v roku 1957 darovali na stavbu jeho rodinného domu.
3. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ doložil do súdneho spisu potvrdenie obce C. zo dňa 23.02.2023, Prehlásenie A. B. a A. E. F. H. zo dňa 25.01.1958, Potvrdenie Rady MNV Košarovce zo dňa 26.03.1957, Rozhodnutie ONV v Stropkove č. I.. XXXX/XX zo dňa 26.10.1957 o povolení výstavby rodinného domčeka, Rozhodnutie Štátneho notárstva vo Vranove nad Topľou č. B. XXX/XX zo dňa 13.12.1983 o prejednaní dedičstva po zoznulom A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, Rozhodnutie Štátneho notárstva vo Vranove nad Topľou č. B. XXX/XX zo dňa 28.03.1983 o prejednaní dedičstva po zoznulej G. B. F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, LV č. XXX, katastrálne územie C., LV č. XXX, katastrálne územie C., výpis z pozemkovej knihy, čestné prehlásenia.
4. Okresný súd Humenné vydal dňa 08.11.2023 vyzývacie uznesenie č. k. 21Vyd/1/2023-24 podľa § 359f ods. 2 Civilného mimosporového poriadku s poučením o možnosti podať námietky v lehote ôsmych mesiacov od doručenia, respektíve zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku. Okresný súd Humenné vydal dňa 27.11.2023 opravné vyzývacie uznesenie č. k. 21Vyd/1/2023-33.
5. V stanovenej lehote podal Slovenský pozemkový fond k vyzývaciemu uzneseniu vyjadrenie, pričom uviedol, že v predmetnej veci bola SPF dňa 29.11.2023 doručená Odpoveď Štátneho Archívu v Prešove, pracovisko Archív Humenné zo dňa 27.11.2023 spolu s Výzvou súdu na vyjadrenie. SPF v predmetnej veci navrhol súdu dopytovať sa na osobu A. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX na Obci Košarovce a na Registri obyvateľov SR. V prípade, že sa súdu nepodarí získať informácie ohľadne predmetnej osoby a jej právnych nástupcov, budú ju považovať za neznámu, zo zákona zastúpenú SPF.
6. Okresný súd Vranov nad Topľou na výzvu súdu doručil spis sp.zn. XX XXX/XX, poručiteľka A. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Dňa 15.12.2023 bolo SPF oznámené súdom, že súd disponuje dedičským spisom sp. zn. XX/XXX/XX po A. E.. SPF vo svojom vyjadrení uviedol, že je zrejmé, že sa nejedná o neznámeho vlastníka, keďže sú známe identifikačné údaje A. E. a súd má k dispozícii dedičský spis. Zároveň SPF poukázal na ustanovenia zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a to § 2 ods. 1, § 161 ods. 1, 2.
7. Pri posúdení nároku navrhovateľa súd vychádzal z predložených listinných dôkazov.
8. Potvrdením obce C. zo dňa 23.02.2023 táto potvrdila, že nehnuteľnosti parc. CKN 261 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 rn 2, parc. CKN 262 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 759 rn 2, parc. CKN 263 -záhrada o výmere 1114 rn 2, zapísané na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C.,
okres Humenné, ktoré pochádzajú z pôvodnej mpč 479/c-7, zapísanej ako Roľa na Rovni v PKV č. XX, kat. územie C., od roku 1957 užíva doposiaľ ako svoje vlastníctvo A. B. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. X. Tieto parcely už pred II. svetovou vojnou nadobudli a užívali jeho právni predchodcovia na základe reálnej deľby vykonanej s pozemkovo- knižným vlastníkom A. E. F. H.. Tieto parcely mu neformálne darovali jeho rodičia v roku 1957 na stavbu rodinného domu. Jeho ani jeho právnych predchodcov v nepretržitej a oprávnenej držbe predmetných nehnuteľností nikto nerušil, ich vlastníctvo nikto doposiaľ nespochybnil. V obci je za vlastníka týchto nehnuteľností považovaný A. B. F. B., nar. XX.XX.XXXX.
9. Prehlásením zo dňa 25.01.1958 A. E. F. H. prehlásila, že A. B., roľník a obyvateľ obce C. D. B. XX spokojne a nepretržite užíva ako svoje vlastníctvo parcelu mpč 479/c-7/1 zapísanú č. XX viac ako 35 rokov v nepretržitom stave. A. E. F. H. ďalej prehlásila, že nemá a nebude mať žiadne požiadavky proti užívateľovi A. B. a povolila, aby parcela mpč 479/c-7/1 sa pozemnoknížno previedla na užívateľa bez akéhokoľvek povolenia.
10. Rada MNV Košarovce dňa 26.03.1957 potvrdila, že pozostalosť po nebohom A. B. súkromnou deľbou bola rozdelená na dedičov a parcela mpč 479/c-7 ležiaca v k.ú. C. bola pri deľbe pridelená A. B. do vlastníctva. A. B. túto parcelu užíva viac ako 35 rokov v spokojnom a nepretržitom stave ako svoje vlastníctvo. Jedná sa o stavebnú parcelu, na ktorej si chce postaviť rodinný domček. Túto skutočnosť preukazuje aj rozhodnutie Odboru pre výstavbu rady ONV v Stropkove č. I.. XXXX/XX zo dňa 26.10.1957 o povolení výstavby rodinného domčeka na parc. kpč. 479/c-7/2, 479/c-7/2 ležiacej v k.ú. C. a to A. B..
11. Z rozhodnutia Štátneho notárstva vo Vranove nad Topľou č. B. XXX/XX zo dňa 13.12.1983 vyplýva, že bola schválená dohoda dedičov a dedičstvo pozostávajúce z podielu nehnuteľnosti vo vlastníctve č. XX k.ú. C. parc. č. 479/c-7 pod B4 na mene poručiteľa v 1-ine, ktorému stavu zodpovedá stav EN a to parc. č. 261/ dom č. X do dedičstva nepatrí/ a dvor vo výmere 147 m2, parc. č. 262 dvor vo výmere 759 m2 , parc. č. 263 záhrada vo výmere 1114 m2 potvrdzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X v celosti v pomere k vlastníckym podielom poručiteľa bez povinnosti výplaty ustupujúcich dedičkám.
12. Rozhodnutím Štátneho notárstva vo Vranove nad Topľou č. B. XXX/XX zo dňa 28.03.1983 bol potvrdený podiel z nehnuteľnosti zapísaný vo vlastníctve č. XX k.ú. C. parc. č. 479/c-7 pod B4 na mene poručiteľky z titulu BSM v 1-ine, ktorému stavu zodpovedá stav v EN a to parc. č. 261/ dom č. X do dedičstva nepatrí/ a dvor vo výmere 147 m2, parc. č. 262 dvor vo výmere 759 m2 , parc. č. 263 záhrada vo výmere 1114 m2, parc. č. 264 / dom č. XX nepatrí do dedičstva/ a dvor vo výmere 2403 m2, nadobudol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X v celosti v pomere k vlastníckym podielom poručiteľky bez povinnosti výplaty ustupujúcich dedičom.
13. Z predloženého LV č. XXX kat. územie C. vyplýva, že je na ňom zapísaná parcela č. 261, popis stavby dom, súpisné číslo X, vlastníkmi sú A. B., nar. XX.XX.XXXX s manželkou v spoluvlastníckom podiele 1/1. Pozemok pod stavbou je evidovaný na LV č. XXX.
14. V LV č. XXX kat. územie C. je pod BI s podielom 1/4 a pod B2 s podielom 1/4, formálne vedený ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností navrhovateľ. V katastri je ako spoluvlastník nehnuteľností zapísaná na LV č. XXX pod B3 s podielom 1 nebohá A. E., XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Slovenský pozemkový fond je zo zákona účastníkom tohto konania. Jedná sa o právo k parc. CKN 261 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 rn 2, parc. CKN 262 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 759 rn 2, parc. CKN 263 -záhrada o výmere 1114 rn 2, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C., okres Humenné.
15. Z výpisu z pozemkovej knihy k.ú. C. č. XXX/X-XXX/XX, číslo zápisnica XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že A. E. F. H. nadobudla majetok zapísaný ako Roľa na Rovni parc. č. 479/c-7 v podiele 1 titulom dedenia a A. B. titulom skutočnej držby v podiele 1.
16. I. J. E. C. zo dňa 20.12.2023 sa uvádza, že A. E. F. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bola sestrou matky A. B.. Spolu so správou bol súdu doručený aj jej úmrtný list.
17. Navrhovateľ v podaní zo dňa 04.01.2024 poukázal na to, že predmetom dedičských rozhodnutí č. XX XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, resp. č. XX XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania o vydanie potvrdenia o vydržaní. Dedičom po zomrelej A. E. F. H. sa podľa rozhodnutia č. XX XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX stala A. H. F. J. ako spolužijúca osoba ( III. dedičská skupina), o ktorej možno odôvodnene sa domnievať, že v súčasnosti už nežije ( rok narodenia XXXX).
18. Vyššie uvedené tvrdenia vyplývajú z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom vo Vranove nad Topľou sp.zn. XX XXX/XX, B. XXX/XX v dedičskej veci po poručiteľke A. E. F. H. , kde ako dedička zo zákona v III. dedičskej skupine je uvedená A. H. F. J. ako spolužijúca osoba.
19. Dňa 12.02.2024 bolo súdu doručené prehlásenie osôb: X/XXXXXXXX C.’E., F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. D. XX, 2/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 3/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX v ktorom uviedli nasledovné: ich matka - G. B. a jej brat - L. H., boli dedičmi po neb. A. H., F. J., zomr. dňa XX.X.XXXX v C.. Dedičstvo po A. H. bolo prejednané v konaní pred OS Humenné pod č. 13D 1247/2001. Právom zomr. L. H., bola do dedičského konania prizvaná jeho dcéra - A. M., trvalé bytom N. D. XXX, ktorá zomrela a dedičské konanie bolo vykonané pred OS Humenné pod č. 13D 31/2011. Ich matka G. B., F. H. zomrela dňa XX.X.XXXX v C. a dedičstvo bolo prejednané pred OS Humenné pod č. 14D 677/2002.
K nehnuteľnostiam, aktuálne teraz zapísaným na LV č. XXX pre kat. územie C. ako:
- parc. CKN 261 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 m2, parc. CKN 262 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 759 m2, - parc. CKN 263 - záhrada o výmere 1114 m2, kde stále formálne znie zápis pod B3 v prospech A. E., rod. H., oni nevznášajú ani neuplatňujú žiadne nároky. Navrhovateľ A. O., F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X najneskoršie od roku 1957 doposiaľ tieto nehnuteľnosti ako svoje výlučné vlastníctvo užíva pokojne a nie je nikým rušený. Toto jeho výlučné vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo uznávané a potvrdené v minulosti ich právnymi predchodcami, najmä: ich matkou G. B., starou mamou A. H. a A. E., aktuálne stále vedenou v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie C.. Vôľa ich právnych predchodcov, ktorí poznali skutočné majetkovo právne pomery pozemkovo knižných, formálne zapísaných podielových spoluvlastníkov, je aj pre nich ako dedičov záväzná a prejavila sa už aj v tom, že predmetné nehnuteľnosti sa nestali súčasťou žiadneho z vyššie uvedených dedičských konaní. Všetci traja uznávajú právo navrhovateľa - A. B. v plnom rozsahu, tak ako ho on v návrhu podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 9.5.2023 uplatňuje a odôvodňuje, nevznášajú žiadne nároky na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu z 9.5.2023, súhlasia, aby súd konal a rozhodol tak, že návrhu z 9.5.2023 v celom rozsahu vyhovie, neuplatňujú žiadne nároky na odškodnenie, alebo iné práva vo vzťahu k navrhovateľovi, či nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania.
20. Podľa § 359 j) ods. 1. Civilného mimosporového poriadku ak súd nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359 i) ods. 1. vydá uznesenie o potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak márne uplynula lehota na podanie námietok, alebo ak boli námietky odmietnuté. Podľa ods. 2. citovaného ustanovenia uznesenie o potvrdení vydržania obsahuje označenie: a) účastníkov konania, b) nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vydržania vlastníckeho práva, alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa a c) dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
21. Navrhovateľ podal návrh, ktorým žiadal o potvrdenie vydržania jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – k parcele CKN 261 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147m 2, k parcele CKN 262 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 759 m 2, k parcele. CKN 263 -záhrada o výmere 1114 m 2, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C., okres Humenné, dňom 31.12.1957.
22. Držba predstavuje fakticky stav, ktorý je právne upravený i právne chránený. Držiteľ vykonáva svoje „skutočné panstvo“ nad predmetom držby v rozsahu danom zákonom. Držba predpokladá faktické ovládanie predmetu držby a úmysel držiteľa mať predmet držby za vlastný, resp. pre seba. Podstata faktického ovládania spočíva vo fyzickom držaní, t. j. reálnom užívaní nehnuteľnosti. Pri dobromyseľnej držbe sa predpokladá presvedčenie držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti, že je vlastníkom veci a
iba oprávnená držba môže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva. Úmysel držiteľa nakladať s vecou ako s vlastnou a vykonávať právo pre seba je vnútorným subjektívnym presvedčením držiteľa, ktoré sa navonok prejavuje nakladaním s predmetom držby.
23. Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom predpísaných predpokladov. Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.
24. Treba rozlišovať niekoľko období platnosti právnej úpravy vo vzťahu k inštitútu vydržania. Ide o obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska, a to do 31.12.1950 (keď platilo uhorské právo), ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 01.01.1951 do 31.03.1964 a napokon obdobie Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od 01.04.1964 aj vzhľadom na novelu zákona č. 131/1982 Zb. účinnú od 01.04.1983 a zákona č. 509/1991 Zb. účinného od 01.01.1992.
25. Navrhovateľ tvrdil, že do držby sporných parciel vstúpil v roku 1957, keď dňa 01.10.1957 rodičia navrhovateľovi predmetné pozemky neformálne darovali, aby tam postavil dom. Predmetné nehnuteľnosti od reálnej deľby ako svoje užívali jeho právni predchodcovia nepretržite do roku 1957, kedy tieto neformálnym darom od svojich rodičov navrhovateľ nadobudol s tým, že ich dochová a v starobe či chorobe zaopatrí.
26. Navrhovateľ teda do držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 01.01.1951 do 31.03.1964, pričom účinky skutkovej podstaty vydržania (držať nehnuteľnú vec po 10 rokov, § 115, § 116 v spojení s § 145) za účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 nenastali, nakoľko 10 ročná vydržacia doba neuplynula do 01.04.1964.
27. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý nadobudol právoplatnosť 01. 04. 1964 inštitút držby a vydržania vlastníckeho práva neupravoval ani nepoznal. Ochrana držby a vydržania bola upravená až novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., ktorá nadobudla účinnosť ku dňu 01. 04. 1983.
28. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 1983, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.
Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 1983, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec 10 rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
Podľa ust. § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 1983, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu v uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac časti tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z tých častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 1983, takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 1983, do doby podľa odsekov 1 a 2, si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
29. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že vydržanie sa týkalo len tých vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve občana. Z nadobudnutia vlastníctva k veciam vydržaním boli vylúčené veci v socialistickom vlastníctve alebo veci, ku ktorým mala socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania.
30. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 Občianskeho zákonníka bola zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 01. 01. 1992.
31. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992, do doby podľa ods. 1, sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992, pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného od 01. 01. 1992, ktorý je prechodným ustanovením, platí, že ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
32. Ak držiteľ pozemku tento užíval pred 01. 01. 1992 domnievajúc sa, že mu patrí právo osobného užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od 01. 01. 1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku, potom sa držba pozemku pred 01. 01. 1992 započíta do doby potrebnej na vydržanie. To z dôvodu, že držba pozemku pred 01. 01. 1992 napĺňa pojem oprávnená držba definovaná v ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu patrí. Ak je totiž držba pozemku podľa tohto ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať ako neoprávnenú na účely vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Tiež preto, že ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva osobného užívania. Je pritom irelevantné, že toto ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú držbu práva osobného užívania svojho právneho predchodcu, po tom, o to viac si môže započítať vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 01. 01. 1992 (NS SR sp. zn. 7MCdo/7/2012).
33. Súd má za to, že navrhovateľ preukázal splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníctva sporných parciel vydržaním. Pre splnenie predpokladov je potrebné preukázať, že išlo o spôsobilý predmet vydržania, v danom prípade parcelu CKN 261 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 rn 2, parc. CKN 262 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 759 rn 2, parc. CKN 263 -záhrada o výmere 1114 rn 2, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C., okres Humenné. Navrhovateľ je fyzickou osobou spôsobilou vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Držba bola oprávnená, lebo navrhovateľ bol od začiatku dobromyseľný a presvedčený o tom, že nehnuteľnosť mu patrí. Zároveň splnil vydržaciu dobu, ktorá trvala viac ako 10 rokov, tak ako je to uvedený vyššie.
34. K dobromyseľnosti navrhovateľa pri vydržaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam súd poukazuje na novšie rozhodnutia týkajúce sa dobromyseľnosti pri vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
35. Z uznesenia Najvyššie súdu SR z 12.08.2021 spis. zn. 5Cdo/210/2019 vyplýva, že: „pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľnosti, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.“
36. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR spis. zn. IIUS/484/2015 zo 14.11.2018 podľa ktorého: „pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1. Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1. Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckom. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“
37. Ústavný súd v rozhodnutí IIÚS/484/2015 konštatoval, že rozhodovacia prax najvyššieho súdu je v otázke dobromyseľnosti ustálená a podstatné sú závery, podľa ktorých dobromyseľnosť držiteľa pri vydržaní sa skúma z pohľadu objektívnych okolností, pri skúmaní omylu tento nemôže byť ospravedlniteľný, pokiaľ by k nemu nedošlo, ak by subjekt postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, právny omyl je ospravedlniteľný len výnimočne, neznalosť zákona neospravedlňuje a preto nemôže byť ospravedlniteľný právny omyl v takej veci, kde existuje jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenie zákona (povinnosť písomných zmlúv a registrácie zmlúv na Štátnom notárstve). Osobitne poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/283/2009 a 4Cdo/361/2012, podľa ktorých „oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom...“, resp. „oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.“.
38. V ďalšej časti sa ústavný súd venoval pojmu a vývoju vydržania v našom právnom poriadku a poukázal na nejednotnú súdnu prax a vývoj dvoch, v podstate protichodných právnych názorov. Prvý právny názor akceptuje fakticitu a pocit neškodenia a vychádza z definície podľa dobového stanoviska najvyššieho súdu sp. zn. Cpj51/84 (R45/86), podľa ktorého: „Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nejedná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí.“ Na tento právny názor v polovici deväťdesiatych rokov explicitne nadviazalo aj rozhodnutie, judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/117/1994 (R44/96).
Podľa druhého právneho názoru, sú súčasťou všetkých okolností, na ktoré je pri dobromyseľnosti potrebné brať zreteľ, aj tak povediac kultúrne známe právne podmienky prevodu nehnuteľnosti. Na základe takýchto kritérií si z objektívneho hľadiska dospelý človek nemôže myslieť, že nehnuteľnosť možno previesť ústnym spôsobom, prípadne bez účasti úradov a to ani uprostred sedemdesiatych rokov. Najvyšší súd SR sa okolo roku 2010 rozhodnutiami sp. zn. 4Cdo/283/2009 (R73/2015), 4Cdo/361/2012
(R74/2015), 5Cdo/49/2010, 3Cdo/97/2009, 3MCdo7/2010, 3 MCdo8/2010 a sp. zn. 6MCdo5/2010 priklonil k právnemu názoru, že súčasťou všetkých okolností, na ktoré je potrebné pri dobromyseľnosti brať zreteľ, sú ťažiskové právne formy.
39. Ústavný súd vyslovil právny názor, že: „Z už označených rozhodnutí najvyššieho súdu nijako nevyplýva, na základe akých úvah došlo k pomerne radikálnej zmene judikatúry pri posudzovaní otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a to v porovnaní so skoršou judikatúrou.“. Podľa ústavného súdu je potrebné za ústavne konformný považovať skorší výklad, ktorého podstata vyplýva z veci sp. zn. 3Cdo 117/94.
40. Ústavný súd prijal záver citovaný v bode 39 tohto uznesenia. Ústavný súd zdôraznil: „že taký výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania a teda za ústavne neakceptovateľný.“.
41. Rešpektujúc hore uvedený názor Ústavného súdu SR vyjadrený v rozhodnutí IIÚS484/2015 z 14. 11. 2018, súd na základe tvrdení navrhovateľa a predložených listinných dôkazov zistil, že podanému návrhu je potrebné vyhovieť.
42. Navrhovateľ vstúpil do držby parcely CKN 261 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 rn 2, parcely CKN 262 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 759 rn 2, parcely CKN 263 -záhrada o výmere 1114 rn 2, zapísané na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C., okres Humenné, ktoré pochádzajú z pôvodnej mpč 479/c-7, zapísanej ako Roľa na Rovni v PKV č. XX, kat. územie C., v roku 1957, keď mu ich neformálne darovali jeho rodičia v roku 1957 na stavbu rodinného domu, teda ešte za účinnosti tzv. SOZ. Jeho ani jeho právnych predchodcov v nepretržitej a oprávnenej držbe predmetných nehnuteľností nikto nerušil, ich vlastníctvo nikto doposiaľ nespochybnil. V obci je za vlastníka týchto nehnuteľností považovaný A. B. F. B., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ tieto parcely od r. 1957 užíval v dobrej viere, že mu patria. Vedel, že tieto parcely už pred II. svetovou vojnou nadobudli a užívali jeho právni predchodcovia na základe reálnej deľby, vykonanej s pozemkovo- knižným vlastníkom A. E. F. H., ktorá prehlásením zo dňa 25.01.1958 A. E. F. H. prehlásila, že A. B., roľník a obyvateľ obce C. č. d. XX spokojne a nepretržite užíva ako svoje vlastníctvo parcelu mpč 479/c-7/1 zapísanú č. XX viac ako 35 rokov v nepretržitom stave. A. E. F. H. ďalej prehlásila, že nemá a nebude mať žiadne požiadavky proti užívateľovi A. B. a povolila, aby parcela mpč 479/c-7/1 sa pozemnoknížno previedla na užívateľa bez akéhokoľvek povolenia. Rada MNV Košarovce dňa 26.03.1957 potvrdila, že pozostalosť po nebohom A. B. súkromnou deľbou bola rozdelená na dedičov a parcela mpč 479/c-7 ležiaca v k.ú. C. bola pri deľbe pridelená A. B. do vlastníctva. Z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom vo Vranove nad Topľou sp.zn. XX XXX/XX, B. XXX/XX v dedičskej veci po poručiteľke A. E. F. H. , vyplýva, že ako dedička zo zákona v III. dedičskej skupine bola A. H. F. J. ako spolužijúca osoba.
Proti vydržaniu nenamietali ani : X/XXXXXXXX C.’E., F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. D. XX, 2/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 3/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, ktorých matka spolu s bratom L. H. boli dedičmi po neb. A. H., F. J., zomr. dňa XX.X.XXXX v C.. Dedičstvo po A. H. bolo prejednané v konaní pred OS Humenné pod č. 13D 1247/2001. Právom zomr. L. H., bola do dedičského konania prizvaná jeho dcéra - A. M., trvalé bytom N. D. XXX, ktorá zomrela a dedičské konanie bolo vykonané pred OS Humenné pod č. 13D 31/2011. Ich matka G. B., F. H., zomrela dňa XX.X.XXXX v C. a dedičstvo bolo prejednané pred OS Humenné pod č. 14D 677/2002. Potvrdili, že A. O., F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X najneskoršie od roku 1957 doposiaľ, tieto nehnuteľnosti ako svoje výlučné vlastníctvo užíva pokojne a nikým nerušený. Toto jeho výlučné vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo uznávané a potvrdené v minulosti ich právnymi predchodcami, najmä: ich matkou G. B., starou mamou A. H. a A. E., aktuálne stále vedenou v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie C..
Dobromyseľnosť navrhovateľa pri vstupe do držby tak bola preukázaná a nebola vyvrátená žiadnymi právnymi skutočnosťami. Naopak o tom, že navrhovateľ je považovaný v obci za vlastníka tejto parcely, svedčia prehlásenia , ako aj vyjadrenie samotnej obce. Navrhovateľ nebol v užívaní spornej nehnuteľnosti nikdy nikým rušený a nikto si neuplatnil právny nárok na túto parcelu ani po zverejnení vyzývacieho uznesenia, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku. Všetky dotknuté osoby,
predovšetkým však dedičia po v LV zapísanej vlastníčke, nemali voči vydržaniu námietky a potvrdili skutkový a právny stav tvrdený navrhovateľom.
43. Keďže navrhovateľ vstúpil do držby sporných parciel v r. 1957, teda za účinnosti stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950, ktorý bol účinný od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964, desaťročná vydržacia lehota mu podľa tohto právneho predpisu neuplynula. Je potrebné zdôrazniť, že v rokoch účinnosti tzv. Stredného Občianskeho zákonníka, t. j. medzi rokmi 1951 až 1964 sa pozemkové vlastníctvo prevádzalo len zmluvne, bez knihovného zápisu. Pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním sa vyžadovala dobromyseľnosť s ohľadom na všetky okolnosti (Podľa § 145 ods. 1, 2 zák. č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená). To znamená, že v uvedenom období sa zmluvy, na základe ktorých sa prevádzalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti neregistrovali štátnym notárstvom, lebo to bolo podmienkou prevodu až v od roku 1964 po rok 1992.
44. Keďže držba navrhovateľa pokračovala aj po účinnosti Občianskeho zákonníka od 1. 4. 1964, ktorý inštitút držby a vydržania vlastníckeho práva neupravoval ani nepoznal, vydržacia doba uplynula až dňom 1. 1. 1992 vzhľadom na ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 1992. Preto súd potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva k k parc. CKN 261 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 rn 2, parc. CKN 262 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 759 rn 2, parc. CKN 263 -záhrada o výmere 1114 rn 2, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C., okres Humenné, vydržaním k 01.01.1992.
45. Zo zákona, tak ako je to uvedené vyššie, je účastníkom tohto konania aj SPF, ktorý však v tomto prípade, ako to aj sám správne uvádza, nie je zákonným zástupcom odporkyne (pretože táto jej známa). Tvrdenia SPF, že by malo prebehnúť dedičské konanie po zapísanej vlastníčke – odporkyni, je právne súd tu rozhoduje o vydržaní – osobitné konanie. Jeho tvrdenia by mali právny význam, ak by predmetom tohto konania bola tzv. klasická určovacia žaloba o určenie vlastníckeho práva. Okrem toho, ako je zrejme vyššie štát týmto rozhodnutím súdu a ani SPF, ktorý za neho koná, nebude nijako ukrátený vo svojom vlastníckom práve, pretože nebol a nie je vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa vydržanie a rozhodnutie súdu týka. Naopak, všetky dotknuté osoby, do ktorých vlastníctva by mohlo byť rozhodnutím o vydržaní zasiahnuté (predovšetkým možní dedičia, viď vyššie) s vydržaním súhlasia.
45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolať domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.