Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/157/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: X.. O.. X. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. 1, D. D., právne zastúpená JUDr. Ingrid Linkešová, advokátka, so sídlom Horná 32, Banská Bystrica, IČO: 42 192 811, proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom ČSA 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, za účasti intervenienta KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31595545, právne zastúpený Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica, IČO: 36868299, o náhradu škody vo výške 4545,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.01.2018, č. k. -448, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti druhému a tretiemu výroku o d m i e t a .

III. Rozsudok okresného súdu v štvrtom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému v rozsahu 100% z priznanej sumy.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100% z priznanej sumy.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovaný v 1/ rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 4011 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4011 Eur od 18. 11. 2010 až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 516,80 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 516,80 Eur od 18. 11. 2010 do zaplatenia zastavuje.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanému v 1/ rade podľa pomeru úspechu v konaní“.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že žalovaný zodpovedá s poukazom na ustanovenie § 9a ods. 4 cestného zákona za škodu, ktorá vznikla žalobkyni pádom na chodníku, ktorý v čase vzniku úrazu bol zľadovatený. Výsluchom svedkov K. J. a K. I. ako aj vyjadrením T. K.

a Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa XX.XX.XXXX bolo preukázané, že chodník bol zamrznutý, zľadovatený a bola zamrznutá aj vozovka. Uvedený deň nebol vykonaný posyp predmetného chodníka. Žalobkyňa preukázala v konaní, že na danom chodníku žalobkyňa spadla, pošmykla sa a na uvedenom mieste došlo k úrazu, za ktorý nesie zodpovednosť žalovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa nezvýšila svoju opatrnosť v uvedený deň alebo že by nepredvídala nebezpečenstvo. Šmykľavá plocha bola v rozsahu celej šírky chodníka i na ceste. Súd nezistil dôvody pre zníženie náhrady škody podľa . Napriek vzneseným námietkam v konaní žalovaný a intervenient uznali položku bolestného 202c, počet bodov 110 a sťaženie spoločenského uplatnenia položku 410b, počet bodov 120, sporné zostalo navýšenie bolestného. Pri určení výšky škody okresný súd vychádzal z lekárskeho posudku K.. J., v zmysle ktorého žalovaný a intervenient uznali vyššie uvedené položky. Vzhľadom k tomu, že zostalo sporné navýšenie, z uvedeného dôvodu vo veci okresný súd nariadil odborné vyjadrenie, ktoré podal K.. K. D., a ktoré strany sporu nenamietali s tým, že bolo priznané navýšenie bolestného o 50 % podľa počet bodov 55 a zároveň položka 162 hlboká rana dolnej končatiny, odstránenie osteosyntetického materiálu 15 bodov. Napriek tomu, že túto položku namietal intervenient, okresný súd priznal žalobkyni bolestné v zmysle daného odborného vyjadrenia v počte bodov 180, keďže mal za to, že rozsah závisí od znaleckého dokazovania v konaní, pokiaľ je sporná výška určená lekárskym posudkom a 120 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré nebolo sporné pri hodnote bodu 13,37 Eur, spolu vo výške 4.011,- Eur. V prešujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobkyňa si uplatňovala nárok v zmysle lekárskeho posudku. Podľa konanie v časti o zaplatenie sumy 516, Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 516, Eur od 18.11.2010 až do zaplatenia zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobkyňou na pojednávaní dňa 04.12.2012, nakoľko žalobkyňa čiastočne zobrala v tejto časti žalobu späť, keďže bola nesprávne uvedená suma za jeden bod, a to 14,89 Eur, pričom správna suma má byť 13,37 Eur. Žalovaný a intervenient so zastavením v tejto časti súhlasili. Zároveň okresný súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie , vzhľadom k tomu, že žalovaný žalobkyni neplnil včas a riadne s poukazom na výzvu na zaplatenie, ktorá bola žalovanému doručená dňa 10.11.2010 s lehotou úhrady do 7 dní. Rozhodnutie oprel o ustanovenia a , o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a , vyhlášky č. zák. O trovách konania rozhodol súd podľa , a a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť s poukazom na ustanovenie , Namietal, že okresný súd po tom, ako odvolací súd zrušil medzitýmny rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, vôbec nevyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania celého nároku žalobcu. Namietal, že rozsudok okresného súdu nie je riadne odôvodnený s poukazom na ustanovenie , čím došlo k porušeniu procesného práva účastníka konania, a to práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Namietal, že súdy vzali do úvahy znalecký posudok zo dňa 04.08.2010 a jeho doplnok zo dňa 12.11.2013 bez toho, aby zároveň podľa vyhodnotili aj žalobkyňou predložený lekársky posudok vypracovaný K.. K. J.. Podľa názoru žalovaného nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie spočíva v aplikácii nesprávnej právnej normy, a to cestného zákona. Súd v odôvodnení skonštatoval, že „ide o priľahlý chodník, ale neuviedol, vo vzťahu k čomu je priľahlý“. Podľa názoru žalovaného v danom prípade mala byť zodpovednosť žalovaného posúdená podľa v znení neskorších právnych predpisov. Podľa názoru žalovaného súd mal pri posudzovaní toho, či v danom prípade išlo o závady v schodnosti, aplikovať vyhlášky č. a vyhlášky č. , ktoré priamo nadväzujú na V danom prípade nie je splnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti. Prevenčná povinnosť podľa zo strany žalovaného bola splnená tým, že uzatvoril so zhotoviteľom S. Z., so sídlom K. P. XX, D. D. zmluvu č. XXX/XXXX/RDKS zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej aj v čase úrazu žalobkyne, dňa XX.XX.XXXX bol povinný vykonávať čistenie a zimnú údržbu peších komunikácií a takisto tým, že na dané obdobie bol vypracovaný operačný plán zimnej údržby miestnych komunikácií a chodníkov mesta Banská Bystrica, do ktorého bol zahrnutý aj predmetný chodník. Z nijakého zákona ani vykonávacieho právneho predpisu žalovanému nevyplýva povinnosť vykonávať údržbu posypom len pri poklese teplôt vonkajšieho prostredia. Stav komunikácie dňa XX.XX.XXXX, a to zamrznutý úsek chodníka nebol vyvolaný poveternostnou situáciou, ale nepredvídateľnou skutočnosťou, a to presakovaním vody priľahlého kopca; uvedený stav komunikácie nebol v celej dĺžke chodníka. V danom prípade tak nie

je splnený ani ďalší z predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného, a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Rozsudok okresného súdu navrhla ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný v odvolaní poukazuje na tvrdenia a argumentáciu, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie a predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd ich vyhodnotil v kontexte s ostatnými dôkazmi tak, že nárok žalobkyne nie je premlčaný a bol teda uplatnený riadne a včas. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní a v novom rozhodnutí, v zmysle ustanovenia aplikoval právny názor odvolacieho súdu. Žalovaný v odvolaní nesprávne aplikuje výklad cestného zákona (ako aj vyhlášky). Vlastníci chodníkov sú povinní udržiavať ich v stave, zabezpečujúcom bezpečnú chôdzu. Toto vyplýva jednak priamo z povahy verejného záujmu, ktorý cestný zákon sleduje, ako aj z toho, že vlastníctvo zaväzuje ( SR). Obce ako vlastníci a správcovia chodníkov sú povinní chodníky udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené ( cestného zákona), teda zabezpečiť, aby chodníky umožňovali bezpečný pohyb chodcov. Inkriminovaná časť chodníka v čase vzniku škody nebola v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určený a pohyb po tejto časti chodníka neumožňoval bezpečný pohyb chodcov ( cestného zákona). Miesto bolo zľadovatené, nebolo udržiavané, nebolo posypané ani chemicky ošetrené a bolo šmykľavé. K uvedenému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobkyňa považuje závery okresného súdu za správne. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v inkriminovanom čase a mieste neboli plusové teploty ako to tvrdil žalovaný, ale naopak mínusové, ktoré začali už večer XX.XX.XXXX. Stav komunikácie v čase úrazu bol zapríčinený poveternostnou situáciou, na ktorú mal žalovaný podľa plánu zimnej údržby reagovať, avšak ako sám tvrdí, žiadnym spôsobom na ňu nereagoval a posyp nevykonal. Inkriminované miesto nebolo vôbec sledované, napriek tomu, že podľa plánu zimnej údržby sledované byť malo. Povinnosť udržiavať chodníky nemôže byť závislá na tom, či chodec môže predvídať zmeny v schodnosti spôsobené vonkajšími vplyvmi alebo nie, ale od toho, či je chodník v takom stave, že pri zvýšenej opatrnosti umožňuje bezpečnú chôdzu alebo nie.

5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že len samotné mínusové teploty neodôvodňujú záver, že žalovaný bol povinný vykonať chemický posyp chodníka; takéto tvrdenie nemá oporu v zákone. V uvedenom konaní nemožno hovoriť o tom, že stav úseku chodníka dňa XX.XX.XXXX na W. B. v D. D. bol zapríčinený poveternostnými podmienkami. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením právnej zástupkyne žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 27.04.2018, že žalovaný nerealizoval operačný plán zimnej údržby a porušil . Právna zástupkyňa žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 27.04.2018 neuvádza, aké konkrétne zákonné ustanovenia žalovaný porušil vo vzťahu k existujúcemu skutkovému stavu. Aj keby súd skonštatoval, že išlo o závadu schodnosti, nie je v možnostiach žalovaného neustále sledovať stav všetkých chodníkov v meste a vykonať také opatrenia, aby úplne zabránil náhodilým udalostiam, v tomto prípade presakovaniu vody z priľahlého kopca, ktorý nie je vo vlastníctve žalovaného, na chodník; zimná údržba slúži len na zmiernenie následkov, a to spôsobených poveternostnými podmienkami, nie na ich úplné odstránenie. V danom prípade žalobca nepredložil dôkaz o tom, že uvedený krátky úsek chodníka bol v stave, v akom sa nachádzal dňa XX.XX.XXXX v dopoludňajších hodinách, aj dlhú dobu predtým.

6. Žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že pri posudzovaní prejednávaného prípadu vo vzťahu k žalovanému a plneniu jeho povinnosti možno na základe vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že inkriminovaná časť chodníka v čase vzniku škody nebola v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určený a pohyb po tejto časti chodníka neumožňoval bezpečný pohyb chodcov (§ 6 cestného zákona). Miesto bolo zľadovatené, nebolo udržiavané, nebolo posypané, ani chemicky ošetrené a bolo šmykľavé. Žalobkyňa jednoznačnými dôkazmi preukázala, v akom stave sa miesto vzniku škody v inkriminovanom čase nachádzalo, ako aj to, čo bolo príčinou takéhoto stavu. Podľa žalobkyne bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť pravidelnú kontrolu zjazdnosti komunikácií, schodnosti chodníkov ako aj sledovanie poveternostných podmienok, teploty a tieto následne zapisovať do zmenového záznamu. Ak by bol výkon zimnej údržby prebiehal v zmysle cestného zákona, plánu zimnej údržby a ustanovenia a inkriminovaný úsek bol sledovaný, boli by sa museli v zázname zmenového dispečera objaviť mínusové teploty. Žalobkyňa v konaní preukázala absolútnu nečinnosť žalovaného pri zabezpečovaní schodnosti chodníka v inkriminovanom mieste a čase. Preto nemožno konštatovať ani zmierňovanie následkov spôsobených poveternostnými podmienkami v podobe obmedzovania šmykľavosti, napr. posypom, rozmrazovaním a pod., teda výkonom nejakej konkrétnej činnosti, ktorá by mala za následok bezpečnú chôdzu po chodníku. Žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy,

ktoré by svedčili o jeho prípadnom zbavení sa zodpovednosti za vzniknutú škodu a tvrdenia, ktorými sa zbavuje zodpovednosti považuje žalobkyňa za irelevantné.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom prvom výroku podľa , potvrdil ako vecne správny; v druhom a treťom výroku odmietol podľa ; a vo štvrtom výroku o trovách konania zmenil podľa .

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj s vyjadrením žalobkyne k odvolaniu žalovaného a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. .

10. Žalovaný v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. S ním namietanými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný súd a nebolo účelné ani dôvodné, aby ich odvolací súd opakoval.

11. Úvodom odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, teraz strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatria ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, , uznesenie Najvyššieho súdu SR súdne 15. apríla 2010, sp. zn. ). K námietkám žalovaného odvolací súd uvádza, že súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t. j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2009, sp. zn. ). Rozsudok okresného súdu obsahuje vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup súdu je dostatočne vysvetlený s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na prijaté právne závery odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení ( -313 zo dňa 30.03.2016).

12. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

13. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania celého nároku žalobcu po zrušení jeho rozhodnutia krajským súdom. S uvedenou námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný sa podrobne zaoberal odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí (-313 zo dňa 30.03.2016), v ktorom rozhodnutí odôvodnil, na základe akých skutočností a dôkazov dospel k uvedenému záveru, že nárok žalobkyne nie je premlčaný a okresný súd sa v ďalšom konaní po zrušení jeho rozhodnutia a v novom rozhodnutí riadil právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, prečo je toho názoru, že v danej veci nárok žalobkyne nie je premlčaný a nebolo teda dôvodné ani účelné, aby sa okresný súd opakovane zaoberal uvedenou námietkou premlčania. Taktiež odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že nie je možné, aby na ujmu žalobkyne boli pripísané chyby pri

vypracovávaní lekárskeho posudku, na ktoré žalovaný poukazoval v priebehu konania ako aj v odvolaní (lekársky posudok K.. J. bez dátumu jeho vyhotovenia, bez podpisu, ako aj doplnok zo dňa 12.11.2013 k znaleckému posudku nespĺňa náležitosť - odtlačok svojej úradnej pečiatky v závere znaleckého posudku). Naviac žalovaný v konaní nepredložil žiaden hodnoverný listinný dôkaz, ktorým by spochybnil závery znaleckého posudku K.. K. ako doplnku znaleckého posudku ohľadom ustálenia zdravotného stavu žalobkyne dňom 13.08.2010.

14. Žalovaný nepredložil žiadny hodnoverný listinný dôkaz ohľadom jeho tvrdených argumentov, že lekársky posudok bol vyhotovený už po ukončení liečenia v súvislosti s prvou operáciou žalobkyne, t. j. dňa 11.06.2009, a že jej zdravotný stav bol už vtedy ustálený. Jeho obrana spočívala len v rovine tvrdení bez podloženia akéhokoľvek hodnoverného dôkazu ohľadom jeho námietok v konaní.

15. Žalovaný ďalej namieta, že súd vec nesprávne právne posúdil. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Podľa názoru žalovaného okresný súd neaplikoval príslušnú právnu normu, a to citovaný , vyhlášky č. , ale podľa názoru žalovaného mal pri posudovaní v danom prípade, či išlo o závady v schodnosti aplikovať vyhlášky č. a vyhlášky č. , ktoré priamo nadväzujú na Uvedenú námietku však odvolací súd považuje za účelovú a nedôvodnú. Uvedeným postupom sa žalovaný v odôvodnení odvolania snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti uloženej cestným zákonom. V tomto smere odvolací súd poukazuje v plnom rozsahu na vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného a stotožňuje sa s argumentáciou žalobkyne ohľadom nesprávneho výkladu cestného zákona ako aj vyhlášky žalovaným. Právna úprava uvedená v cestnom zákone tak ako na to poukázala aj žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného okrem iného sleduje aj verejný záujem na bezpečnom fungovaní siete miestnych komunikácií a chodníkov a vlastníkov miestnych komunikácií a chodníkov zaťažuje zákonným bremenom spočívajúcim v povinnosti starať sa o zverené chodníky. Vlastníci chodníkov sú povinní udržiavať chodníky v stave zabezpečujúcom bezpečnú chôdzu, čo priamo vyplýva z povahy verejného záujmu cestného zákona. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom jednoznačne vyplynulo, že inkriminovaná časť chodníka, kde utrpela žalobkyňa škodu na zdraví, nebola v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určený a pohyb po tejto časti chodníka neumožňoval bezpečný pohyb chodcov ( cestného zákona). Chodník bol v čase vzniku úrazu zľadovatený, zamrznutý a bola zamrznutá aj vozovka, nebol vykonaný posyp, ktorá skutočnosť bola jednoznačne preukázaná výsluchom svedkov K. J., K. I. ako aj vyjadrením T. K. a vyplývala aj zo správy od Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa XX.XX.XXXX ako aj zo zmenového záznamu dispečera. Zľadovatený stav komunikácie v čase úrazu žalobkyne bol jednoznačne zapríčinený poveternostnou situáciou, na ktorú mal žalovaný podľa plánu zimnej údržby reagovať, chodníky sledovať, čo však neučinil a nevykonal žiaden posyp inkriminovaného miesta. Naviac v konaní bolo preukázané, že uvedené miesto nebolo vôbec sledované napriek tomu, že patrilo do plánu zimnej údržby žalovaného. V inkriminovanom čase boli mínusové teploty. Napriek tomu, že žalobkyňa zvýšila svoju opatrnosť, a postupovala správala sa uvážene, predvídavo, takéto jej správanie nezabránilo tomu, aby sa na zľadovatenom - šmykľavom chodníku nepošmykla. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa nezvýšila svoju opatrnosť a nepredvídala nebezpečenstvo. V konaní však výpoveďou vyššie uvedených svedkov bolo jednoznačne preukázané, že povrch chodníka bol šmykľavý v rozsahu celej svojej šírky ako i na ceste, z čoho jednoznačne vyplýva, že v danom prípade nie je možné hovoriť o zavinení žalobkyňou a neboli zistené žiadne dôvody pre zníženie náhrady škody podľa , tak ako na to poukázal správne aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje.

16. Žalovaný ako vlastník chodníka bol povinný zabezpečiť pravidelnú kontrolu zjazdnosti komunikácií, schodnosti chodníkov, ako aj sledovanie poveternostných podmienok, teplôt a tieto následne zapisovať do zmenového záznamu, čo však neučinil. Žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti s poukazom na to, že si splnil svoju prevenčnú povinnosť, keď uzavrel zmluvu o zimnej údržbe peších komunikácií so zhotoviteľom - S. Z., D. D. na obdobie zimy XXXX - XXXX, do ktorého bol zahrnutý aj predmetný chodník, uvedená námietka je právne irelevantná. Uvedeným postupom sa žalovaný nemôže zbaviť svojej prevenčnej povinnosti podľa .

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v prvom výroku, nakoľko žalobkyňa v konaní jednoznačne preukázala vznik škody, ktorá škoda jej vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, ktorý zanedbal svoju povinnosť - zabezpečiť schodnosť chodníka, ktorý je jeho vlastníctvom. Okresný súd mal v konaní za preukázanú existenciu škody, porušenia právnej povinnosti ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody na zdraví žalobkyne.

18. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žiada napadnutý rozsudok zrušiť. Okresný súd však druhým výrokom žalobe nevyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tretím výrokom konanie v časti zastavil. Podľa ustanovenia odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Na podanie odvolania je oprávnená tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolací súd skúma, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v neprospech strany, ktorá podala odvolanie. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Odvolací súd dospel k záveru, že druhým a tretím výrokom žalovanému žiadna ujma nevznikla, pretože týmito výrokmi okresný súd žalobe nevyhovel, preto odvolací súd odvolanie v tomto rozsahu žalovanému odmietol.

19. Pokiaľ ide o štvrtý výrok, a to vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, odvolací súd uvedený výrok zmenil. Okresný súd týmto výrokom pochybil, keď vo výroku neuviedol pomer úspechu žalobkyne v konaní. Okresný súd síce správne priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania podľa , avšak vo svojom rozhodnutí neuviedol, v akom rozsahu, chýba teda percentuálne vyjadrenie, resp. uvedenie „v plnom rozsahu“. Pokiaľ okresný súd uviedol „podľa pomeru úspechu v konaní“, takéto vyjadrenie je nepresné, nekonkrétne a vo svojej podstate nevykonateľné. Odvolací súd preto štvrtý výrok rozsudku okresného súdu zmenil a priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100% z priznanej sumy. Súd môže priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu. Zásadu úspechu vo veci () treba uplatniť aj na konania, ktorým výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto prípadoch je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napríklad výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobkyňu pri uplatnení nároku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia preto je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú. Preto odvolací súd priznal žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu trovy prvoinštančného konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , , , keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu z priznanej sumy, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

21. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).