Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/81/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. E. XXX, XXX XX E., právne zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, Moyzesova č. 34, 022 01 Čadca, IČO: 36 675 071, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova č. 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ E. F. (G. H. I.), 3/ B. H. (C. E.) (J. F.), 4/ B. F. (G. H. E.), žalovaní v rade 1/ - 4/ na neznámom mieste, v konaní zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova č. 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -46 zo dňa 07.06.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní m a j ú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala rozhodnutia, aby súd určil, že je výlučná vlastníčka parcely EKN 118- orná pôda o výmere 6 316 m2 kat. úz. D., okres E., ktorá parcela je zapísaná na LV č. XXXX, zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného samotnou žalobkyňou v podanej žalobe. V danom prípade podľa súdu prvej inštancie si žalobkyňa uplatňovala vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX k parcele EKN č. 118 kat. územia D., okres E., kde bola zapísaná žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka. Podľa listu vlastníctva č. XXXX je evidovaná žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka, a to pod B 5 v podiele 1/7 titulom osvedčenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 19.7.2021, v ktorom konaní bolo prejednávané dedičstve po poručiteľovi K. B., zomr. XX.X.XXXX (prejednaný novoobjavený majetok po poručiteľovi). Pokiaľ uvádzala žalobkyňa, že dedičstvo nadobudla závetom, táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, avšak závet bol zriadený v prospech nielen jej, ale aj v prospech J. B. a A. B. (každému v1/3). Ďalej je evidovaná pod L. X – titulom nadobudnutia Kúpna zmluva z 16.7.2020 č. V 2437/2020 v podiele 3/14 a pod L. X – spoluvlastnícky podiel 1/70 nadobudnutý žalobkyňou titulom osvedčenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 10.8.2020 po otcovi K. B.. Bolo nesporné, že žalobkyňa v žalobe vymedzila za materiálny základ sporu o určenie vlastníckeho práva k pozemku odvodené od PKN vložky - neuvedené číslo a parcely evidovanej ako č. 118.

1.2 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v konaniach o určenie vlastníckeho práva bolo prioritným vymedzenie (právneho) titulu, od ktorého sa tvrdené vlastníctvo malo odvíjať.

Z tohto pohľadu podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačovalo (napríklad aj) maximálne všeobecné tvrdenie o dávnej deľbe pozemkov. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že uvedené tvrdenie musí byť náležite konkrétne, tak v otázke jeho subjektov, ako i v otázke jeho predmetu a rovnako tak v časových údajoch; a to vo vzťahu ku každému zo subjektov označených v tvrdenom reťazci právnych predchodcov. Až v prípade ustálenia a preukázania existencie relevantného titulu (oprávnenej) držby sa mohli stať významnejšími okolnosti užívania sporných nehnuteľností. Samotná detencia, hoci aj dlhoročná /v uvedenom spore tvrdená 100 ročná/ a nerušená, nebola spôsobilá nahradiť existenciu (domnelého) nadobúdacieho titulu. Vo vzťahu k uvedenému preto súd prvej inštancie vyhodnotil predložené vyjadrenia k žalobe od rôznych osôb – tvrdení žalobkyňou ako susedia bez právnej relevancie (nebolo ani zrejmé, či išlo skutočne o susedov), naviac tak žalobkyňa ako i uvedené osoby tvrdili, že na parcele bol postavený rodinný dom, čo však nevyplývalo nielen z lisu vlastníctva, ale ani z verejne dostupnej katastrálnej mapy zverejnenej na internete D.. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa len veľmi všeobecne a nekonkrétne vymedzila (tvrdenú) reálnu deľbu, od ktorej odvíjala uplatňovaný vlastnícky nárok, keď uviedla, že prastará matka H. B. nadobudla nehnuteľnosť vo vydelenom stave, a táto získala nehnuteľnosť ústnou darovacou zmluvou, o ktorej sa doma hovorilo, teda dostala nehnuteľnosť od súrodencov. Podľa súdu prvej inštancie bolo preto povinnosťou preukázať rodovú líniu a právne nástupníctvo od H. B., resp. jej súrodencov, ktorí mali byť zapísaní v pozemnoknižnej vložke až po samotnú žalobkyňu, resp. jej právneho predchodcu, čo sa však nestalo. Súd prvej inštancie konštatoval, že preukázaná línia bola iba vo vzťahu k jej otcovi a starému otcovi, kde nadobudla podiely v predmetnej nehnuteľnosti dedením. Okrem toho súd prvej inštancie uviedol, že minimálne za zamyslenie stálo to, že pokiaľ sa cítila byť žalobkyňa výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely, tak ako i jej právni predchodcovia, nebolo súdu zrejmé, prečo pristúpila k odkúpeniu podielu v predmetnej nehnuteľnosti 3/14 kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 2437/2020. Súd prvej inštancie v danej veci považoval za spornú identifikáciu spornej nehnuteľnosti, či stav v PKV by vôbec zodpovedal evidencii v stave EKN na aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX. Poukázal tiež na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou uvedeného práva bolo právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. V uvedenom smere súd považoval za kľúčové stotožnenie predmetu sporu opísaného žalobkyňou, kedy vlastnícke právo odvodila z PKN vložky. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pokiaľ žalobkyňa predložila fotokópiu pozemnoknižnej vložky (ani súd nevedel uviesť číslo pre nečitateľnosť, rovnako tak zrejme ani právny zástupca a súd môže iba odvodiť podľa listu vlastníctva časť iné údaje, že by mohlo ísť o PKV č. 1), táto bez identifikácie parcely vo vzťahu k aktuálnemu zápisu svedčiacemu v prospech žalovaných nemá žiadnu výpovednú hodnotu v súvislosti s uplatňovanými skutkovými tvrdeniami. Súd prvej inštancie pri uplatnení koncentračnej zásady preto na iné tvrdenia a dôkazy produkované žalobkyňou vo veci samej neprihliadal majúc zato, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu mala dostatočný časový priestor na to, aby zjednala nápravu a preukázala tvrdenia a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, aby uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v danom spore zaťažovalo. Pokiaľ sa tak nestalo, súd prvej inštancie konštatoval stratu sporu a neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.3 O nároku na náhradu trov rozhodol súd postupom podľa v spojení s ust. a priznal úspešnej strane, t .j. žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, nakoľko mali v plnom (100%) rozsahu úspech.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa v zmysle , a , a to v zákonnej lehote. Odvolateľka poukázala na to, že sa podanou určovacou žalobou domáhala, aby súd určil že predmet sporu patrí do jej výlučného vlastníctva, nakoľko uvedený predmet sporu ona sama dlhodobo užíva. Pri podaní žaloby uviedla, že predmet sporu nadobudla na základe dedenia po jej starom otcovi a aj po otcovi. Podľa žalobkyne v podanej žalobe riadne opísala všetky podstatné skutočnosti. Uviedla, že na predmete sporu stojí rodinný dom, ktorý je tam postavený už viac ako 80 rokov, lebo aj jej právny predchodca (starý otec) býval v tomto dome. Poukázala na to, že býva v dome, ktorý stojí na predmete sporu od narodenia. Okrem toho, že tam stojí rodinný dom, tak poukázala na to, že opísala, ako predmet sporu – pozemok vyzerá, že ho riadne obhospodarujú, kosia ho, starajú sa oň, majú ho riadne oplotený. Uviedla tiež, že kedysi dávno, v dávnej minulosti, uvedený predmet sporu nadobudli jej právni predchodcovia a od momentu nadobudnutia reálnou deľbou sa o predmet sporu starali. Nikto, tak v súčasnosti, ako ani v minulosti tak žalobkyňu, ako aj jej právnych predchodcov

v užívaní predmetu sporu nerušil. Ďalej žalobkyňa uviedla, že okrem dedičských rozhodnutí a vyjadrení susedov, ktorí boli znalí miestnych pomerov, doložila k podanej žalobe aj pozemnoknižnú vložku z mesta E., kde síce nebolo dobre čitateľné číslo vložky, čo ale nebolo chybou žalobkyne, nakoľko išlo o starý dokument a stav v akom bol v príslušnej evidencii. Podľa odvolateľky nemôže byť na jej škodu pričítané, že listina PKN vložka nebola čitateľná. Poukázala na to, že samotné mesto, ktoré malo vo svojom archíve uvedenú vložku, ju malo v uvedenom stave, nešlo o chybu žalobkyne. V danom prípade má za to, že bolo podstatné, že listina je síce nečitateľná, resp. je nečitateľné jej číslo, ale zvyšok je čitateľný. Ďalej dôvodila, že na prednej strane je pod č. XX uvedená parcela 118 – roľa nad chalupou a pod L. XX a L. XX sú uvedení B. F. a E. H., ktorým svedčí zápis už v roku 1908. Uvedení pozemnnoknižný spoluvlastníci boli právni predchodcovia žalobkyne, a to nasledovne: žalobkyňa (A. B.) dedila po svojom otcovi a zároveň aj po svojom starom otcovi, jej – žalobkynin starý otec (K. B.) dedil po svojej manželke H. B., ktorej rodičia sú zapísaní v pozemnoknižnej vložke (H. B., C. E. a manžel F. B.). Žalobkyňa má za to, že predmet sporu bol v rodine B. na základe zápisu v PKN vložke už viac ako 100 rokov (minimálne od roku 1908). Celý uvedený čas predmet sporu nerušene užívali a užívajú. Žalobkyňa má za to, že tvrdenie, ktoré uvádza súd v bode 16, týkajúci sa PKN vložky, bol nesprávny, nakoľko v minulosti sa práve do PKN vložiek zapisovali majitelia – vlastníci nehnuteľností. Nakoľko aj vo PKN vložke, ktorú predložila žalobkyňa, boli uvedení jej právni predchodcovia, tak si od nich, odvodzovala svoje vlastnícke právo. Podľa žalobkyne nebolo spravodlivé a správne, aby okresný súd zamietol podanú žalobu k predmetu sporu, ktorým bol pozemok, len preto, že zástupca neznámych podielových spoluvlastníkov nesúhlasil, a že sa žaloba javila ako nedostatočne preukázaná. V predmetnom spore sa konalo len jedno – prvé pojednávanie, kde súd prezentoval predbežný právny názor, kde vyjadril, že chýba titul nadobudnutia vlastníctva a sporná bola aj výška podielu. Žalobkyňa poukázala na to, že prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, že doplní skutkový stav o požadované doklady, aj keď žalobkyňa mala za to, že ak niečo vlastnila viac ako 100 rokov, nik iný sa o to nestaral, nik iný nikdy nebol na predmete sporu a ona bola dobromyseľná v tom, že jej to patrí ako celok, nakoľko sa vždy ako o celok starali aj jej právni predchodcovia, tak to bude postačovať k tomu, aby sa dal so súladu skutkový a právny stav. Podľa žalobkyne konajúci súd odmietol akékoľvek odročenie pojednávania za účelom doplnenia skutkových tvrdení a doložení dôkazov k nim. Odvolateľka tiež poukázala na to, že nemohla vedieť, aký bude predbežný právny názor súdu k podanej žalobe do momentu, kým ho súd nepredniesol na jedinom pojednávaní. Keď súd produkoval predbežný právny názor, tak žalobkyňa k nemu zaujala stanovisko, chcela doplniť dôkazy, ktoré by ešte viac podporili jej tvrdenia, čo jej však nebolo umožnené. Podľa názoru žalobkyne z uvedeného dôvodu nemohla zvrátiť predbežný právny názor konajúceho súdu a nemala možnosť zvrátiť predbežný právny názor súdu, čo považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolateľka má tiež za to, že reálnu deľbu v dávnej minulosti nikto nespochybňoval. Nenamietol to ani zástupca SPF, ani nik iný, naopak práve susedia, ktorí vedia, kde sa predmet sporu nachádza, ju potvrdili, tak žalobkyňou prezentovaná reálna deľba bola potvrdená. Od momentu reálnej deľby teda právni predchodcovia žalobkyne a v súčasnosti aj žalobkyňa už užívajú reálne vydelený pozemok. Žalobkyňa má za to, že tvrdenie o reálnej deľbe bolo preukázané. Pokiaľ zástupca SPF len tvrdil, že vo vložke nebola zapísaná právna predchodkyňa žalobkyne, čo však nebola pravda, jej právna predchodkyňa v PKN vložke zapísaná bola spolu s jej manželom. Teda reálna deľba nebola nikým spochybnená, a keďže ju nik nespochybnil, tak súd mal postupovať podľa , a teda konštatovať, že toto tvrdenie je nesporné. K odvolaniu doložila žalobkyňa aj starú mapu, kde je vyznačená parcela EKN 118 v stave EN pred THM označená 4544/2, ktorú ak sa porovná s aktuálnou mapou z katastra (ZBGIS), je totožná s parcelou EKN 118. Žalobkyňa tiež uviedla, že je pravda, že okrem nej dedili predmet sporu aj jej súrodenci, čo vyplynulo aj z uznesenia o dedičstve, ale súrodenci žalobkyne jej predmet sporu predali, nakoľko obaja žijú v zahraničí a o predmet sporu sa nezaujímajú. Nakoľko išlo o dodatočné prejednanie dedičstva, tak súd a následne notár musí skúmať a dohľadávať všetkých dedičov, ktorí sú po zosnulom. Z uvedeného dôvodu sú účastníci dedičského konania aj súrodenci žalobkyne. Avšak predmet sporu tak v súčasnosti, ako aj v čase dodatočného prejednania dedičstva a aj predtým sa o predmet sporu starala výlučne žalobkyňa, nakoľko obaja jej súrodenci dlhodobo žijú v zahraničí. Ďalej žalobkyňa dôvodila, že predmetnú nehnuteľnosť celú obhospodaruje, pričom na jej konci je už plynulý prechod do lesa, bolo teda zrejmé, nielen z tvrdení žalobkyne, ale aj z vyjadrení susedov, že už v dávnej minulosti, keď predmet sporu nadobudli právni predchodcovia žalobkyne, tak nadobudli celú parcelu, ktorá bola od domu a smerovala až k lesu. Žalobkyňa a jej právni predchocovia užívali celú reálne vydelenú parcelu v dobrej viere, že je ich v celosti. Takisto sa o ňu aj v celosti starali, celú ju obhospodarovali, tak v minulosti ako aj teraz. Napokon žalobkyňa uviedla, že podanou žalobou sa iba domáhala, aby súd v podstate svojím autoritatívnym rozhodnutím – rozsudkom

dal so súladu faktický stav, kedy ona a jej právni predchodcovia nadobudli predmet sporu v celosti, dlhodobo ho aj reálne užívajú, starajú sa oň, obhospodarujú ho, so stavom právnym. Okrem toho žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu zo dňa 14. novembra 2018 s tým, že ak aj nadobudla len zdedenú časť na základe osvedčenia o dedičstve, čo konštatoval aj súd, ale vzhľadom na skutočnosť, že tak jej právni predchodcovia, ako aj žalobkyňa obhospodaruje celý predmet sporu, tak nadobudla zvyšok vydržaním, nakoľko ju nik nerušil a boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky k vzniku vlastníckeho práva vydržaním. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (, ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) postupom v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa , .

4. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre zamietnutie žaloby žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

5. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietala odvolateľka v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia , prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

6. V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na všetky námietky (argumenty) uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ), pričom konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením , keď uviedol rozhodujúci skutkový stav a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, svoje závery náležite vysvetlil a dostatočne uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal. V okolnostiach prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jej riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, keď súd prvej inštancie síce stručne avšak dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.

7. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. K námietke žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju

nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštanci sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

8. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že predmet sporu nadobudli kedysi v dávnej minulosti jej právni predchodcovia a od momentu nadobudnutia vlastníctva reálnou deľbou sa o predmet sporu starali, pričom nikto ani v minulosti a ani v súčasnosti žalobkyňu ani jej právnych predchodcov nerušil v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, vyhodnotil odvolací súd túto námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne uviedol, že v konaniach o určenie vlastníckeho práva je prioritným vymedzenie právneho titulu, od ktorého sa tvrdené vlastníctvo má odvíjať. Z uvedeného dôvodu aj podľa odvolacieho súdu nepostačuje všeobecné tvrdenie žalobkyne o dávnej deľbe pozemkov. Uvedené tvrdenie musí byť náležito konkrétne tak v otázke subjektov, ako aj v otázke predmetu a rovnako aj v časových údajoch; a to vo vzťahu ku každému zo subjektov označených v tvrdenej postupnosti právnych predchodcov žalobkyne. Správne potom súd prvej inštancie uviedol, že až v prípade ustálenia a preukázania dôvodného titulu oprávnenej držby sa môžu stať významnejšími okolnosti užívania sporných nehnuteľností. Správny je aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa toho, že samotná detencia, hoci aj dlhoročná (v danom spore tvrdená storočná) a nerušená, nie je spôsobilá nahradiť existenciu (domnelého) nadobúdacieho titulu. Aj podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobkyňou predložené vyjadrenia k žalobe od rôznych osôb označených ako susedia s tým, že tieto boli bez právnej relevancie, pričom uvedení susedia tvrdili spolu so žalobkyňou, že na predmetnom pozemku je postavený rodinný dom, čo však nevyplýva ani z predloženého listu vlastníctva a ani z verejne dostupnej katastrálnej mapy. Podľa odvolacieho súdu bolo povinnosťou žalobkyne preukázať rodovú líniu a právne nástupníctvo od H. B., resp. jej súrodencov, ktorí mali byť zapísaní k pozemnoknižnej vložke až po samotnú žalobkyňu, resp. jej právneho predchodcu.

9. Neobstojí námietka žalobkyne týkajúca sa toho, že nemohla zvrátiť predbežný právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého absentoval titul nadobudnutia vlastníckeho práva a sporná bola aj výška spoluvlastníckeho podielu, čo pokladá za porušenie práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne pri uplatnení koncentračnej zásady, takže na iné tvrdenia a dôkazy navrhované a tvrdené žalobkyňou vo veci samej neprihliadal majúc za to, že žalobkyňa mala dostatočný priestor na to, aby jednak zjednala nápravu, preukázala tvrdenia a označila dôkazy na preukázanie jej tvrdení tak, aby uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces voči žalobkyni nedošlo.

10. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobkyne týkajúcu sa nenamietania, resp. spochybňovania reálnej držby zástupcom SPF, a preto mal súd prvej inštancie postupovať v zmysle a konštatovať, že uvedené tvrdenie bolo nesporné, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že zástupca SPF jednak už vo svojom písomnom vyjadrení namietol tvrdenia žalobkyne, že v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe medzi jej právnymi predchodcami a ostatnými pozemnoknižnými vlastníkmi a jednak uvedené tvrdenie zopakoval, čo vyplýva aj zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 07.12.2022. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo.

11. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa vyhodnotenia ne/čitateľnosti PKN vložky súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že s uvedeným čiastkovým záverom sa odvolací súd nestotožňuje, keďže nečitateľné je len číslo PKN, avšak zvyšok je čitateľný. Uvedený čiastkový záver súdu prvej inštancie však nič nemení na dôvodoch, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol.

12. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14. novembra 2018, ako na iné rozhodnutie v obdobnej veci, tak po stránke skutkovej ako aj právnej, ktoré by malo narušovať uplatňovanie princípu právnej istoty, tak odvolací súd konštatuje, že uvedený poukaz na predmetné rozhodnutie nie je dôvodný, a to z toho dôvodu, že z uvedenej argumentácie

odvolateľa nevyplývajú také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné identifikovať skutkovú a právnu totožnosť veci.

13. Ďalšie argumenty žalobkyne v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

14. Odvolací súd tiež konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

15. Ako nadväzujúci výrok bol posudzovaný aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému žalobkyňa nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, tak zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

16. Žalobkyňa v odvolacom konaní neprodukovala žiadne skutkové ani právne argumenty, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jej prospech. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa , s ktorým sa stotožňuje.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že priznal žalovaným ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie ( ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )