Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/38/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1) S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, 2) O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, žalobcovia 1) a 2) zastúpení advokátom: JUDr. Milan Kuhajda, so sídlom Piešťanská 92, Moravany nad Váhom, proti žalovanému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, H., zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Kaplanová, so sídlom Nám. 1. mája 14, Piešťany, o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -131 zo dňa 2. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1) a 2) sa voči žalovanému priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že odstúpenie žalovaného zo dňa 05.07.2017 od Kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.2015 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor na LV č. XXX a XXXX pre okres Piešťany, obec R., katastrálne územie R., ako pozemok parc. reg. „C“ parc. č. 1233/4, druh pozemku záhrady, o výmere 442 m2; pozemok parc. reg. „C“ parc. č. 1233/42, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 154 m2; pozemok parc. reg. „C“ parc. č. 1233/50, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 39 m2; pozemok parc. reg. „C“ parc. č. 1233/99, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 485 m2; stavba, druh stavby rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku parc. č. 1233/42; stavba, druh stavby samostatne stojaca garáž, popis stavby garáž bez súpisného čísla postavená na pozemku parcelné č. 1233/50 je neplatné. Výrokom II. súd priznal žalobcom 1) a 2) voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súd po citovaní (ďalej len ), , , , , , , , , (ďalej len ) vecne odôvodnil tým, že predmetom sporu je určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného listom zo dňa 05.07.2017 od kúpnej zmluvy, ktorú strany sporu uzatvorili dňa 04.06.2015 a predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností. V zmysle , zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať obligátne písomnú formu. Teda prejav vôle oboch zmluvných strán musí byť zachytený na jednej listine. Pre vznik zmluvy o prevode nehnuteľností stačí, aby bola uzavretá v tzv. jednoduchej písomnej forme a aby na listine boli zachytené podpisy zmluvných strán (osvedčenie podpisu sa vyžaduje iba u prevodcu). Aj podľa názoru konštantnej judikatúry je pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností významný iba ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme, a to aj v prípade, že účastníkom bolo zrejmé,

ktoré nehnuteľnosti sú predmetom prevodu. Z toho vyplýva, že samotná vôľa účastníkov takejto zmluvy nie je významná, ak nie je zachytená v písomnej forme; v opačnom prípade by bol totiž popretý význam obligatórnej písomnosti tejto zmluvy (rozsudok NS ČR z 13.12.2010, sp. zn. ). Z požiadavky písomnej formy vyplýva, že z listiny musí byť okrem iného zrejmé, kto urobil prejav vôle. Ak zákon ustanovuje, že zmluva o prevode nehnuteľností musí mať písomnú formu, znamená to, že vôľa smerujúca k takémuto prevodu vyvolá zamýšľané právne následky len vtedy, ak je prejavená písomne. Zákon okrem toho vyžaduje, aby prejavy účastníkov boli na tej istej listine ( ). Z toho je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy o prevode nehnuteľnosti nedôjde v dôsledku akéhokoľvek včasného vyhlásenia adresáta návrhu (obláta) o prijatí návrhu, ale len v dôsledku vyhlásenia prejaveného písomnou formou na tej istej listine, ako je návrh na uzavretie zmluvy. Požiadavka písomnej formy zmluvy je splnená, ak sú v písomnom prejave vôle účastníkov vyjadrené podstatné zložky ich prejavu vôle (NS SR z 30.01.1975, sp. zn. ). Podstatné náležitosti tvoriace obsah zmluvy o prevode nehnuteľnosti musia byť preto vyjadrené v písomnej forme; ústne dojednania týkajúce sa podstatných náležitostí, nie sú súčasťou zmluvy, pre ktorú je predpísaná písomná forma. Písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľnosti je zavŕšená až podpismi všetkých predávajúcich a kupujúcich. Podpisy účastníkov sa nachádzajú v jej závere. V prípade písomnej zmluvy, ak sú prejavy účastníkov na tej istej listine, je táto písomná zmluva uzavretá okamihom, kedy posledný z účastníkov pripojí na listinu svoj podpis, ktorým vyjadruje svoj súhlas s textom listiny. Zákon nevyžaduje, aby zmluvu o prevode nehnuteľnosti podpísali naraz všetci predávajúci a kupujúci a akceptuje aj tzv. sukcesívny spôsob jej podpisovania, t. j. podpisovanie postupne za sebou až listinu podpíše posledný účastník zmluvy. Inými slovami povedané, zmluva o prevode nehnuteľnosti je uzavretá v ten deň, keď ju podpíše posledný účastník zmluvy.

3. Okresný úrad ako správca katastra nehnuteľností skúma, či je právny úkon urobený v predpísanej forme a rovnako tak skúma aj ostatné podmienky taxatívne vymedzené ustanovením, ktorých splnenie je predpokladom povolenia vkladu do ku dňu podania návrhu na vklad. K tomuto dňu sa potom tiež viažu právne účinky vkladu. Zákonná požiadavka, aby podpisy účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľnosti boli na tej istej listine, platí aj vtedy, ak jej účastníci akokoľvek manipulujú s touto zmluvou (zmenia, doplnia alebo zrušia zmluvu). Dodatok zmluvy musí v takom prípade predstavovať nerozdeliteľnú súčasť pôvodnej zmluvy.

4. Ustanovenie je potrebné vykladať ako požiadavku, aby v každej jednotlivej zmluve o prevode nehnuteľnosti boli oferta (návrh) i akceptácia (prijatie návrhu) zachytené na tej istej listine. Toto ustanovenie však nijako nebráni tomu, aby zmluva o prevode nehnuteľnosti, kým nie je podľa nej vykonaný vklad práva do katastra nehnuteľností s účinkami ku dňu podania návrhu na vklad, bola menená. Ústavný súd SR zastáva názor, že zmluvné strany môžu v súvislosti s uzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvoriť aj vedľajšie dohody, ktorými by si upravovali práva a povinnosti súvisiace s prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti a keďže tieto dohody nemajú vecno-právne účinky, netýka sa ich požiadavka vkladu do katastra nehnuteľností. Nie je pritom vylúčené, že by tieto dohody mohli mať vplyv na kúpnu cenu za prevádzanú nehnuteľnosť ako ekonomickú kategóriu zmluvy o prevode nehnuteľností (výška odplaty za prevádzanú nehnuteľnosť). Bez ohľadu na mieru závislosti medzi týmito zmluvami zákon nevyžaduje, aby boli všetky tieto dojednania súčasťou jednej listiny. Ani z druhej vety , podľa ktorej prejavy účastníkov o prevode nehnuteľností musia byť na tej istej listine, nevyplýva, že by mali byť všetky dojednania fakticky alebo právne súvisiace s prevodom nehnuteľnosti obsahom tejto listiny. Právna veda vyjadruje názor, že táto listina by mala obsahovať nepochybne všetky podstatné náležitosti zmluvy (Švestka, J., Spáčil a kol.: Občanský zákoník I, Praha: C. H. Beck, 2008, s. 383; rozsudok NS ČR z 10.05.2000, sp. zn. ).

5. Právne predpisy upravujúce kataster nehnuteľností vyžadujú, aby podpis prevodcu na zmluve týkajúcej sa nehnuteľnosti bol úradne osvedčený. Uvedené osvedčenie môže vykonať úradná osoba (notár, obvodný úrad alebo obec), ktorá zabezpečí zviazanie zmluvy tak, aby jednotlivé strany zmluvy sa nemohli voľne odpájať. Osvedčenie podpisu nie je podmienkou platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností. Judikatúra a okresný úrad vykonávajúci správu katastra venujú v súvislosti so zmluvou o prevode nehnuteľnosti primeranú pozornosť technickej jednote listiny, na ktorej sú zachytené prejavy vôle jej účastníkov. Technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností prezentuje pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej neoddeliteľných príloh a geometrického plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností. Splnenie tejto technickej podmienky je povinný skúmať príslušný katastrálny orgán v rámci posudzovania platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Princíp jedinej listiny znamená, že ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac

ako jednom liste alebo ak je jej súčasťou nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy (R 69/2001). Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť adjustovaná (pojatá), vrátane podpisu účastníkov zmluvy, do jednej listiny. Celistvosť zmluvy sa zabezpečí tak, že jej jednotlivé strany sú očíslované a pevne spojené (zviazané). Pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej neoddeliteľných príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním (R 69/2001, R 32/2008). Existencia prípadných nedostatkov v technickej jednote listiny je zákonným dôvodom na prerušenie katastrálneho konania podľa § 31a písm. c) ZKN s cieľom vyzvania navrhovateľov na odstránenie vád príloh návrhu na vklad (rozsudok NS SR z 05.10.2006, sp. zn. ). Pokiaľ zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Podľa názoru súdnej praxe technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľností nie je podmienkou platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou katastrálneho konania (napr. uznesenie NS SR z 28.07.2010 sp. zn. , rozsudok NS SR 28.05.2015, sp. zn. ). V rozsudku NS súdu SR z 27.03.2012, sp. zn. , v bode 54 sa uvádza, že na splnenie podmienky technickej jednoty listín postačuje „akékoľvek kancelárske spojenie jednotlivých listín“. Z uvedeného vyplýva, že aktuálna súdna prax na Slovensku spochybňuje záver, podľa ktorého nedostatočná technická jednota listiny - zmluvy o prevode nehnuteľnosti - spôsobuje jej neplatnosť. Z posunu v interpretácii vplyvu požiadavky technickej jednoty listiny o prevode nehnuteľnosti na (ne)platnosť kúpnej zmluvy súdnou praxou vyplýva, že názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v stanovisku uverejnenom pod R 69/2001 sa považuje za prekonaný. Najvyšší súd SR v rozsudku z 28.05.2015, sp. zn. už poukazuje na to, že prejav vôle je nutné posudzovať nielen z hľadiska jeho formy, ale ucelene, vychádzajúc zo všetkých okolností prípadu. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR z 28.04.2014, sp. zn. , v ktorom ústavný súd poukázal na to, že uvedené zjednocujúce stanovisko NS SR je už prekonané jeho neskoršou judikatúrou a pripomenul, že prílišný formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahuje do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómnej vôle) podľa SR. Ústavný súd SR v uvedenom náleze zdôraznil, že „jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z SR.“

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami existoval záväzkový vzťah na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.06.2015, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností opísaných vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vlastníkom prevádzaných nehnuteľností bol žalovaný ako predávajúci a žalobcovia ako kupujúci mali o kúpu týchto nehnuteľností záujem, čo sa napokon prejavilo v samotnom právnom úkone, kúpnej zmluve, ktorá bola Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom zavkladovaná pod V 1793/2015. Zákonná písomná forma predmetnej zmluvy teda bola zachovaná a rovnako tak bola zachovaná aj požiadavka návrhu - oferty a prijatia návrhu - akceptácie, ktoré sú zachytené na tej istej listine. Je teda nepochybne zrejmé, že žalobcovia v postavení kupujúcich svoju vôľu smerujúcu k prevodu nehnuteľností prejavili v písomnom právnom úkone, kúpnej zmluve, ktorú podpísali dňa 04.06.2015 a tento prejav je zachytený na tej istej listine. Námietke žalovaného, že kúpna zmluva je neplatná v dôsledku nedostatku vážnosti prejavu vôle zo strany žalobcov nie je možné vyhovieť z vyššie uvedených dôvodov a preto súdu neostalo iné, ako konštatovať, že predmetná kúpna zmluva netrpí nedostatkom prejavu vôle zo strany kupujúcich, nie je teda v rozpore s dobrými mravmi a je možné ju považovať za platný právny úkon. Navyše spĺňa i požiadavku podmienky technickej jednoty listín opísaných vo vyššie uvedených odsekoch.

7. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nebola dodržaná zákonom vyžadovaná náležitosť podľa v súvislosti s Dodatkom ku kúpnej zmluve, je potrebné uviesť, že zmluvné strany neuzatvorili dodatok ku kúpnej zmluve, ale jednalo sa o dohodu ohľadom skutočnej kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, ktorou si zmluvné strany upravili výšku ceny za prevádzané nehnuteľnosti, pričom táto dohoda nepodlieha požiadavke vkladu do katastra nehnuteľností, keďže nemá vecno-právne účinky. Je bežnou praxou, že si

zmluvné strany dodatočne dojednávajú úpravu vzájomných práv a povinností samostatnými dohodami, ktoré nemajú vplyv na samotný obsah listiny o prevode nehnuteľnosti, ani jej obsah nemenia a teda nesúvisia s prevodom a preto sa na takéto dohody, ktorou je aj predmetná dohoda medzi stranami sporu, nevzťahuje druhá veta a nevyžaduje sa, aby boli takéto dojednania súčasťou jednej listiny. Tento názor vyslovil Ústavný súd SR v rozhodnutí citovanom v odseku 33 odôvodnenia tohto rozsudku. Dohodu o kúpnej cene žalovaný ako predávajúci dobrovoľne, slobodne, bez nátlaku podpísal, čím prejavil svoj súhlas a vôľu na tomto dojednaní. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že bol nútený dohodou podpísať pod nátlakom, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.

8. S poukazom na uvedené, keď z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá obsahovala všetky zákonom predpísané a vyžadované náležitosti a žiaden dodatok k nej neuzatvárali, súd zastáva názor, že vyžiadanie si príslušného spisu z Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru o vkladovom konaní predmetnej kúpnej zmluvy, tak ako to navrhol žalovaný, by bolo v rámci prejednávaného sporu nehospodárne, neúčelné, neefektívne a nadbytočné, preto súd tento dôkaz nevykonal. Súd dodáva, že Okresný úrad katastrálny odbor je v rámci vkladového konania povinný skúmať obsah jednotlivých zmluvných ustanovení a posúdiť ich súlad so zákonom, v opačnom prípade vklad vlastníckeho práva nepovolí, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo, pretože Okresný úrad katastrálny odbor povolil rozhodnutím zo dňa 30.07.2015 vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov.

9. Žalovaný podaním zo dňa 05.07.2017 odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalobcami dňa 04.06.2015 s odôvodnením, že v kúpnej zmluve si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 110.000 eur za celý predmet prevodu so splatnosťou do 14 dní odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy (čl. III ods. 4 zmluvy ), avšak žalobcovia ako kupujúci porušili zmluvnú povinnosť uvedenú v čl. III ods. 6 kúpnej zmluvy, keďže nezaplatili žalovanému ako predávajúcemu kúpnu cenu riadne a včas. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že týmto odstúpením zmluva ako taká zanikla, nemožno s týmto tvrdením súhlasiť, pretože žalobcovia sa dovolali neplatnosti odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy touto žalobou. Súd posúdil odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy z hľadiska právnych i skutkových okolností a dospel k záveru, že toto odstúpenie nemožno považovať za platné. V prejednávanom spore bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či kúpna zmluva zo dňa 04.06.2015 a dohoda ohľadom skutočnej kúpnej ceny za predaj nehnuteľností a jej finančného vyporiadania zo dňa 04.06.2015 sú platnými právnymi úkonmi, nakoľko ich neplatnosti sa dovolával žalovaný a žiadal súd, aby túto otázku ako predbežnú v konaní vyriešil. Ako vyplýva z vyššie uvedených odsekov súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 04.06.2015 je platným právnym úkonom a dohoda o skutočnej kúpnej cene je taktiež platným dojednaním zmluvných strán, pričom táto nie je dodatkom ku kúpnej zmluve, nemení žiadne ustanovenia kúpnej zmluvy, týka sa len výšky dohodnutej kúpnej ceny. Zmluvné strany súhlas s touto dohodou vyjadrili svojimi vlastnoručnými podpismi, pričom žalovaný jej neplatnosť nenamietal, nemal žiadne výhrady a až v rámci svojej procesnej obrany v danom súdnom spore rozporoval jej platnosť. V zmysle platného dojednania ohľadom skutočnej kúpnej ceny si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu za prevod nehnuteľností vo výške 85.900 eur a túto kupujúci aj žalovanému nesporne a preukázateľne zaplatili. S poukazom na uvedené, je treba konštatovať, že zo strany žalobcov ako kupujúcich nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti ohľadom zaplatenia kúpnej ceny, keď túto žalovanému riadne uhradili a preto odstúpenie žalovaného zo dňa 05.07.2017 od kúpnej zmluvy z uvedeného dôvodu nemožno považovať za platné. V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že je zarážajúce a nepochopiteľné, že žalovaný sa rozhodol až po dvoch rokoch po uzavretí kúpnej zmluvy, keď ju v celom rozsahu bezvýhradne akceptoval, od nej odstúpiť s odôvodnením, že žalobcovia ako kupujúci si nesplnili svoju povinnosť zaplatiť mu kúpnu cenu riadne a včas, teda do 14 dní odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy, keď táto skutočnosť mu musela byť známa a zrejmá už oveľa skôr, prinajmenšom už po uplynutí lehoty dohodnutej v zmluve.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím , a a v konaní úspešným žalobcom priznal plný úspech, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ); súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti ( ); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

12. Žalovaný žiadal a navrhol, aby bol vykonaný dôkaz jeho výsluchom. Súd uznesením návrh žalovaného na vykonanie dokazovania jeho výsluchom zamietol, čím porušil právo žalovaného k veci sa vyjadriť a klásť otázky žalobcom a odňal mu možnosť konať pred súdom. Postupom súdu boli porušené základné ústavné práva ( SR) žalovaného. Žalovaný bol predvolaný na pojednávanie a oprávnene očakával, že bude vykonaný aj výsluch, ktorý aj navrhol. Po prednesení vyjadrení žalobcov mal žalovaný podľa právo vyjadriť sa k prednesu žalobcov. Súd žalovanému neumožnil predniesť celé vyjadrenie, nemal právo riadne dokončiť ústne vyjadrenie.

13. V súdnom spise sa nenachádza Kúpna zmluva. Kúpna zmluva je založená v spise Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru sp.zn. V 1763/15. Žalobca predložil do súdneho spisu len neúplnú kópiu kúpnej zmluvy, bez listov o overení podpisov predávajúceho, bez overovacej doložky, z ktorej nie je možné zistiť čas a poradie overovacej doložky a skutočnosť, kedy bola podpísaná kúpna zmluva a kedy bola podpísaná Dohoda ohľadom skutočnej kúpnej ceny za predaj nehnuteľností a jej finančného vysporiadania (ďalej len Dohoda). Žalovaný navrhol, aby súd vyžiadal originály listín, ktoré boli predmetom vkladového konania, (spis Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru V 1763/15 z júla 2015), ale súd tento návrh zamietol a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tým súd nemal možnosť zistiť obsah spisu Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru V 1763/15 z júla 2015 a z neho ani to v ako časovom slede boli podpisované jednotlivé listiny. Súd mal za to, že Dohoda, ktorou došlo k zmene podstatnej náležitosti zmluvy (kúpnej ceny), bola podpísaná po uzatvorení Kúpnej zmluvy. Pritom ak by bol vykonaný výsluch žalovaného, ak by bola daná žalovanému možnosť položiť otázky žalobcom po výsluchu žalovaného a ak by bol predložený spis Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru V 1763/15 z júla 2015, súd by zistil opak. Názor súdu ohľadom platnosti Dohody nie je správny. Žalovaný netvrdí, ani netvrdil, že dohodou nie je možné zmeniť zmluvy, ktoré zmluvné strany uzatvorili. Zmluvné strany však pri uzatváraní dohôd musia dodržať všetky ustanovenia zákonov. Žalovaný trvá na tom, že najskôr bola podpísaná Dohoda, až potom kúpna zmluva, čo robí Dohodu neplatnou. Žalovaný svoje tvrdenia preukazuje dôkazmi, potvrdením Notárskeho úradu Piešťany, notára JUDr. Miroslava Holčíka zo dňa 08.11.2018; odpis C fotokópia rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru V 1763/15 a kúpna zmluva zo dňa 04.06.2015; výsluch žalovaného; spis Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru V1 763/15 z júla 2015. Ako posledná bola podpísaná Kúpna zmluva, v ktorej sa kupujúci (žalobcovia) zviazali zaplatiť kúpnu cenu vo výške 110.000 eur. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia zaplatili len 85.900 eur. Žalobcovia teda nezaplatili kúpnu cenu, ktorá bola dohodnutá v kúpnej zmluve, ktorá bola predmetom vkladového konania, pričom účastníci kúpnej zmluvy si dohodli právo predávajúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy, ak nebude zaplatená celá kúpna cena vo výške 110.000 eur. Žalovaný toto právo využil a od kúpnej zmluvy platne odstúpil. Ak by bol žalobca zaplatil kúpnu cenu 110.000 eur, právo žalovaného odstúpiť od kúpnej zmluvy by zaniklo.

14. Ak by súd vykonal mnou navrhnuté dokazovanie zistil by, že Dohoda bola uzatvorená skôr, ako bola uzatvorená Kúpna zmluva. Zistil by, že Dohoda je absolútne neplatný právny úkon podľa . Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná. Ustanovenie je kogentné. Nepripúšťa sa, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Táto dohoda by bola neplatná aj podľa . lebo odporuje zákonu a dobrým mravom. Podľa uvedeného sa nepripúšťa možnosť vzdať sa práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Podľa znaleckého posudku bola stanovená hodnota nehnuteľností vo výške 110.000 eur. Hodnota uvedená v znaleckom posudku je podľa platných právnych predpisov najpravdepodobnejšou cenou v danom čase a mieste. Dohodou sa žalobca vzdal práva na úhradu kúpnej ceny vo výške 110.000 eur, teda práva, ktoré by mu vzniklo až v budúcnosti. Vopred som sa vzdal časti nároku kúpnej ceny vo výške 24.100 eur. Predmetná Dohoda bola podpisovaná pred Kúpnou zmluvou čo je zrejme z overovacích doložiek podľa evidenčných čísiel overovania podpisov, kde sa predmetná Dohoda podpisovala s časovým odstupom pred Kúpnou zmluvou. Súd sa nedostatočne zaoberal s návrhmi na dokazovanie, nedostatočne sa zaoberal predloženými a označenými dôkazmi. Súd nedal žalobcovi možnosť použiť všetky existujúce a navrhnuté dôkazy.

15. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo ak odvolací súd dospeje k záveru, že nedostatky

možno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, žalovaný navrhol doplniť dokazovanie a rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že námietky žalovaného nie sú dôvodné, ide o jeho subjektívny názor. Podľa bola do konania zavedená tzv. sudcovská koncentrácia dôkazov a žalovaný mal možnosť písomne reagovať na podanú žalobu, čo aj využil. Podľa uznesenia NS SR z 14.09.2011, sp. zn. súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle veta druhá je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania. Nie je ani pravdou, že by súd neumožnil žalovanému reagovať na prednesenú žalobu a klásť žalobcom otázky. Na pojednávaní žalovaný túto možnosť mal, súd len nepovažoval za potrebné, aby žalovaný opakovane prednášal skutočnosti, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení k podanej žalobe. Na žalobcov žalovaný nemal žiadne otázky.

17. Vykonanie dôkazu pripojením spisu katastra nebolo potrebné. Z vykonaného dokazovania, podanej žaloby, vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že dohoda o skutočnej cene nebola napísaná ani myslená ako dodatok, či príloha ku kúpnej zmluve a nebolo pre to potrebné túto dohodu predkladať k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Taktiež právny názor žalovaného, že dohoda o skutočnej cene je neplatná, nakoľko sa jej podpísaním vzdal svojho práva ktoré mu vzniklo až v budúcnosti nie je správny. Touto dohodou sa žalovaný žiadneho svojho práva nevzdal. Účastníci si len presne dohodli a vymedzili obsah budúceho plnenia a nejedná sa teda o kauzu ktorú by bolo možné subsumovať pod . Transakcia bola sprostredkovaná realitnou kanceláriou a účastníkmi bola odsúhlasená cena 85.900 eur za predaj nehnuteľnosti. Žalovaný (predávajúci) bol už pri uzatváraní Dohody o skutočnej cene uzrozumený s tým, že za účelom poskytnutia a čerpania úveru zo J. J. a.s. bude v čl. III kúpnej zmluvy, uvedená kúpna cena 110.000 eur. Kúpna zmluva bola uzatvorená 04.06.2015 a súčasne s jej uzatvorením v ten istý deň účastníci potvrdili dohodu o skutočnej kúpnej cene nehnuteľností a ich finančného vysporiadania a oba dokumenty v ten istý deň súčasne podpísali na notárskom úrade. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobcovia navrhli, aby odvolací súd podané odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a žalovaného zaviazal i k náhrade trov odvolacieho konania.

18. Žalovaný a žalobcovia sa následne vyjadrili a vzájomne reagovali na svoje podania, v písomných vyjadreniach (replika, duplika) už však neuvádzali žiadne iné, nové skutočnosti, ktoré by neboli uviedli v odvolaní, vo vyjadrení k odvolaniu, alebo počas konania na súde prvej inštancie.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil a v rozsudku poukázal na aplikovateľné rozhodnutia vyšších súdnych autorít. S poukazom na odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. K veci sa považuje za potrebné dodať nasledovné:

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobe žalobcov vyhovel a určil, že odstúpenie žalovaného (zo dňa 05.07.2017) od kúpnej zmluvy uzavretej (04.06.2015) medzi stranami sporu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti bližšie špecifikované v žalobe je neplatné.

22. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom žalovaného, žalovaný nemohol klásť žalobcom otázky, čím bolo porušené právo žalovaného konať pred súdom. Súd tiež nevykonal dôkaz, nevyžiadal si z príslušného katastra spis (V 1763/15 z júla 2015), v ktorom sa nachádzal originál kúpnej zmluvy. Ak by tak súd urobil, zistil by, že strany sporu najprv uzavreli dohodu o skutočnej kúpnej cene za predaj nehnuteľností a o finančnom vysporiadaní (kde bola uvedená kúpna cena 85.900 eur) a až následne uzavreli kúpnu zmluvu (kde bola uvedená kúpna cena 110.000 eur). Žalovaný trvá na tom, že ak bola najskôr podpísaná dohoda o kúpnej cene, až potom kúpna zmluva, dohoda o kúpnej cene je neplatná v zmysle , pretože žalovaný sa v tejto zmluve vzdal vopred práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Ak je dohoda o kúpnej cene neplatná, potom platí kúpna zmluva, na základe ktorej mali žalobcovia zaplatiť žalovaného 110.000 eur, čo však neurobili a žalovaný v zmysle zmluvy od nej odstúpil oprávnene.

23. Odvolací sú sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom. Žalovaný sa počas konania niekoľkokrát písomne k žalobe vyjadril, podaniami doručenými dňa 29.12.2017 (č.l. 33), dňa 02.01.2018 (č.l. 79), 08.02.2018 (č.l. 87), 27.08.2018 (č.l. 114) a 11.10.2018 (č.l. 126). V podaniach reagoval na stanoviská žalobcov, poskytoval tvrdenia, zaujímal právne posúdenia nároku žalobcov, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodení rozsudku vysporiadal a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie. Žalovaný bol dňa 02.10.2018 (zápisnica č.l. 119) prítomný na pojednávaní a rovnako aj jeho právna zástupkyňa. Súd prvej inštancie nevypočúval na pojednávaní ani žalobcov, ani žalovaného, poskytol priestor ich právnym zástupcom, t.j. aj právnej zástupkyni žalovaného. Súd vykonal dokazovanie predovšetkým listinnými dôkazmi a na pojednávaní návrh žalovaného, aby ho súd vypočul, zamietol s odôvodnením, že postačujú jeho rozsiahle písomných vyjadrenia. V odôvodnení rozsudku v bode 43 súd odôvodnil nepripojenie spisu z katastra, pretože považoval zmluvy založené do spisu žalobcami za dostatočné.

24. V zmysle je súdu priznané právo rozhodnúť, ktoré z dôkazov vykoná. Z súdu vyplýva možnosť nariadiť výsluch strany, súdu nie je uložená povinnosť vypočuť strany sporu. Ak teda súd nevypočul žalovaného a nepripojil katastrálny spis, neporušil žiadne procesné právo žalovaného, vrátane práva žalovaného na spravodlivý proces.

25. V zmysle sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

26. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. V zmysle § 366 odvolateľ môže uplatniť nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3).

28. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že dôležitým v spore je skutočnosť, že dohoda o skutočnej kúpnej cene a finančného vysporiadania zo dňa 04.06.2015 (č.l. 9), v ktorej bola dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti 85.900 eur, bola v skutočnosti uzavretá v poradí ako prvá, pred kúpnou zmluvou zo dňa 04.06.2015 (č.l. 6), v ktorej bola dohodnutá kúpna cena 110.000 eur, čo má za následok,

že v poradí prvú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú, pretože žalovaný sa vopred nemohol vzdať svojich práv (podľa ). Následne je potrebné za platnú považovať kúpnu cenu, podľa ktorej mali žalovanému zaplatiť žalobcovia kúpnu cenu 110.000 eur, čo neurobili a preto žalovaný od zmluvy odstúpil oprávnene. Žalovaný v odvolaní zároveň neuvádza dôvody, pre ktoré uvedené skutkové tvrdenia neprezentoval pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nevyužil svoje právo a neuvádzal skutkové tvrdenia na svoju obranu najneskôr do vyhlásenia dokazovania za skončené ( ), na pojednávaní 02.10.2018, na tieto skutkové tvrdenia v odvolacom konaní už nie je možné prihliadnuť. Žalovaný mal dostatočný časový priestor od 27.02.2018 od doručenia žaloby (doručenka na č.l. 26) do vyhlásenia rozsudku 02.10.2018, aby poskytol tvrdenia na svoju obranu v piatich doručených vyjadreniach. Súd nie je oprávnený a ani povinný spochybňovať skutkové tvrdenia strany sporu a iniciatívne navrhovať a vykonávať dokazovanie (okrem osobitných prípadov, napr. podľa v prípade spotrebiteľských sporov, o ktorý však v danom prípade nejde). Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach predložených súdu prvej inštancie a napokon aj právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní neodvodzovala obranu žalovaného od presného času, kedy došlo k uzatvoreniu dohody o skutočnej kúpnej cene a finančného vysporiadania a kúpnej zmluvy. Žalovaný svoju obranu založil na svojich iných tvrdeniach, na chýbajúcej vôli strán sporu uzavrieť kúpnu zmluvu, na skutočnosti, že kúpna cena 85.900 eur nezahŕňala cenu za príslušenstvo nehnuteľnosti a cenu za hnuteľné veci, že nebola v súlade so znaleckým posudkom, že dohoda o skutočnej cene netvorila technickú jednotu s kúpnou zmluvou a nebola predložená príslušnému katastru. S uvedenou obranou žalovaného sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku podrobne vysporiadal.

29. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že právny názor žalovaného je mylný, ak sa domnieva, že poradie, v akom strany sporu uzatvárali dohodu o skutočnej cene a kúpnu zmluvu a nemá vplyv na správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že na uzatváranie zmlúv zo dňa 04.06.2015 je možné aplikovať , pretože žalovaný by sa musel vzdať takých práv, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti a v čase vzdania sa práva ešte neexistovali (napr. nemohol sa vzdať vopred nároku na náhradu škody, keď v čase vzdania sa nároku nevedel, či škoda vznikne a v akom rozsahu). Ak však žalovaný v čase uzatvárania zmlúv presne vedel, akej sumy sa vzdáva a následne podpísal 07.07.2015 dohodu o finančnom vyrovnaní a žalobcom vrátil časť už zaplatenej sumy 13.600 eur, v takejto dôkaznej situácii nebolo možné dospieť k záveru, že by kúpna cena bola dohodnutá v inom rozsahu ako 85.900 eur a že žalovaný by sa mal vzdať akéhokoľvek svojho práva. Žalobcovia od počiatku tvrdili (už v žalobe a aj ďalších podaniach), že v kúpnej zmluve bola uvedená vyššie kúpna cena z dôvodu, aby dostali vyšší hypotekárny úver od banky, čomu musel zodpovedať aj znalecký posudok, ale v skutočnosti sa na kúpnej cene so žalovaným dohodli inak, čo ošetrili dohodami uzatvorenými mimo kúpnej zmluvy. Žalovaný okrem kúpnej zmluvy obidve ďalšie zmluvy (04.06.2015 a 07.07.2015) podpísal a podľa nich aj konal (vrátil žalobcom časť zaplatenej sumy). V podaniach tvrdil, že zmluvy podpisoval pod nátlakom, ale na svoje tvrdenie nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Napokon sám žalovaný vo svojom závere podrobného písomného podania (poslednom odseku) z 05.03.2018 (č.l. 93) uvádza, že mu vznikol právny nárok na doplatenie kúpnej ceny za predané nehnuteľnosti, súdu nie je preto zrejmé, z akého dôvodu sa nedomáhal takéhoto nároku súdnou cestou. Podľa názoru odvolacieho súdu sa žalovaný nevzdal žiadneho práva, plnil uzavreté dohody, vrátil časť poskytnutej sumy žalobcami. Žalovaný, ak s kúpnou cenou nesúhlasil, nemusel zmluvy podpísať, ak ich podpísal, je nimi viazaný. Ak žalovaný tvrdí, že žalobcovia porušili povinnosti vo vzťahu k banke poskytujúcej im úver, takáto obrana žalovaného bola irelevantná, pretože banka sa v konaní žiadnych práv nedomáhala.

30. Rovnako nebola dôvodná námietka žalovaného, že súd prvej inštancie si nepripojil originály zmlúv z príslušného katastra. Medzi stranami sporu nebolo sporné, ktoré zmluvy sa predložili katastru a z podaní žalovaného nevyplýva, že by sa zmluvy založené v spise líšili od zmlúv predložených katastru.

31. Z uvedených dôvodov s konštatovaním, že žiaden z odvolacích dôvodov prezentovaný žalovaným nebol dôvodný, odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím a potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania.

32. V odvolacom konaní úspešným žalobcom 1) a 2) vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s v odvolaní neúspešnému žalovanému. Žalobcovia si ich náhradu vo vyjadrení k odvolaniu uplatnili, preto im ich náhrada bola odvolacím súdom priznaná.

33. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).