Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/69/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Táňa Šefčíková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec - D. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX F., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO 53 598 806, so sídlom Dolné Dubové 249, 919 52 Dolné Dubové, matka: G. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, XXX XX F., zastúpená: doc. PhDr. JUDr. Marcela Tittlová, PhD. LL.M., advokátka so sídlom Bernolákova 492/5, 900 01 Modra, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. z 19. decembra 2022 č.k. -198, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a III. a v závislých výrokoch IV. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. schválil rodičovskú dohodu v znení: Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 300,- eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa podania návrhu vo veci samej vedenej Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. . Dlh na výživnom vo výške 540,-eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 40 eur so splatnosťou do 20. dňa v kalendárnom mesiaci a to od mesiaca nasledujúceho po mesiaci podpisu rodičovskej dohody až do úplného zaplatenia celej dlžnej sumy. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX nad rámec bežného výživného sumou 30,-eur na účet zriadený pre maloletú dcéru, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po podpise rodičovskej dohody. Matka je oprávnená čerpať z predmetného účtu finančné prostriedky na nadštandardnú zubnú/stomatologickú starostlivosť maloletej. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX nasledovne: Každý nepárny rok od 23.12. od 16:30 hod. do 30.12. do 18:30 hod., kedy otec maloletú prevezme a po ukončení styku maloletú odovzdá v mieste bydliska matky. Každý párny rok od 30.12. od 16:30 hod. do 6.1. v nasledujúcom nepárnom roku do 18:30 hod., kedy otec maloletú prevezme a po ukončení styku maloletú odovzdá v mieste bydliska matky. Matka sa zaväzuje na styk s otcom maloletú riadne a včas pripraviť. Rodičia sa zaväzujú v prípade, že sa styk nebude môcť uskutočniť z vážnych dôvodov, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred začiatkom vykonávania styku. Otec je oprávnený realizovať s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX telefonický hovor, príp. videohovor nasledovne:

Každý utorok v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod. Každý nepárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod.

2. Výrokom II. rozhodol, že otec je v rámci bežného styku oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň vždy od piatka od 17:30 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si prevezme maloletú v mieste bydliska matky, v ktorom maloletú po ukončení styku aj odovzdá. Výrokom III. rozhodol tak, že otec je oprávnený nad rámec schválenej rodičovskej dohody realizovať s maloletou telefonický hovor, príp. videohovor každý štvrtok v čase od 20:00 hod. do 20:15 hod. Výrokom IV. rozhodol tak, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v konaní pod sp. zn. -135 zo dňa 21.02.2018 v znení potvrdzujúceho rozhodnutia KS Bratislava pod sp. zn. -165 zo dňa 28.11.2018 v časti úpravy styku počas bežného styku a počas zimných školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR, pričom úprava styku počas letných prázdnin a Veľkonočných sviatkov ostáva nezmenená. Výrokom V. súd konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje a výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil apl. ust. , , , , , , a , , a , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vecne tým, že pokiaľ ide o zverenie maloletej, medzi rodičmi nebol spor o tom, že maloletá má ostať v osobnej starostlivosti matky. V priebehu súdneho konania rodičia maloletej absolvovali mediáciu, výsledkom ktorej bola čiastočná rodičovská dohoda, keď rodičia dospeli k dohode o výške vyživovacej povinnosti otca, ako aj výške zročného výživného. Rodičia takisto dospeli k čiastočnej dohode o úprave styku otca s maloletou a to pokiaľ ide o styk počas vianočných sviatkov a taktiež telefonický kontakt otca s maloletou (resp. video hovor) vždy v utorok večer a každú nedeľu v nepárnom týždni večer. Súd považoval dohodu medzi rodičmi v tejto časti za súladnú so záujmom maloletej, nemal voči nej výhrady ani kolízny opatrovník, súd ju preto schválil.

4. V časti týkajúcej sa návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd konanie zastavil, po tom, ako matka tento návrh vzala späť, s čím súhlasili tak otec, ako aj kolízny opatrovník.

5. Rodičia sa napriek absolvovanej mediácii nedokázali dohodnúť na styku v rámci bežného roku, mimo sviatkov, matka tiež nesúhlasila s návrhom otca, aby mal možnosť realizovať telefonický hovor, resp. videohovor aj každý štvrtok večer.

6. Zásadným problémom pre úpravu styku počas bežného roku bolo miesto preberania a odovzdávanie maloletej. Matka nesúhlasila s tým, aby sa realizovalo v mieste jej bydliska, argumentovala konfliktnými situáciami, ku ktorým medzi rodičmi dochádza, a ktoré chcela eliminovať tým, že by si otec maloletú preberal v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. Za predpokladu, že si otec bude preberať maloletú v školskom zariadení, súhlasila aj s tým, aby sa styk otca realizoval od piatku popoludnia až do pondelkového rána, s tým, že otec si maloletú prevezme na začiatku styku v školskom zariadení, a po ukončení styku maloletú v pondelok ráno v školskom zariadení odovzdá. Otec argumentoval, že dopravná situácia, a s ňou súvisiace dopravné zápchy, v spojení s tým, že zamestnávateľ mu nie je ochotný trvalo tolerovať každý druhý pondelok neskoršieho príchody do práce, resp. každý druhý piatok skoršie odchody z práce, sú dôvodom, prečo je pre neho v praxi realizovateľnejšie preberať si maloletú v mieste bydliska matky.

7. Súd v spore medzi rodičmi o mieste preberania maloletej vyhovel otcovi, pričom zohľadnil jeho argumentáciu. Súd dal matke za pravdu, že preberanie a odovzdávanie maloletej priamo v školskom zariadení by eliminovalo konfliktné situácie medzi rodičmi maloletej. Na druhej strane, súd nemohol ignorovať skutočnosť, že otec priamo definoval, prečo mu robí problémy včasné vyzdvihovanie maloletej zo školského zariadenia, ktoré sa nachádza mimo F. a táto logistika je spojená tak s rannými, ako aj s popoludňajšími zápchami. Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že samotná matka v rámci konania argumentovala (v čase, keď sa ešte rodičia nevedeli dohodnúť o mieste, kde bude maloletá vykonávať školskú dochádzku), že zápis v F., by pre ňu bol náročný, tak z logistického, ako aj z finančného hľadiska. Z tohto pohľadu súd apeluje na matku, aby rešpektovala aj situáciu otca, pre ktorého je ňou navrhovaná úprava preberania a odovzdávania maloletej potenciálom ďalšieho nestíhania otca, či už včas sa vrátiť do zamestnania v pondelok ráno, prípadne nestihnutia včas maloletú vyzdvihnúť v piatok popoludní. Z vyjadrenia predškolského zariadenia (č. l. 74 v spise), pritom vyplýva, že maloletá bola smutná z toho,

že musí byť v zbernej triede zbytočne dlho, platilo to pre dni, kedy ju mal otec vyzdvihnúť. Za týchto okolností súd nepovažoval za súladné ani so záujmom maloletej, aby v piatok musela byť do neskorého popoludnia v družine, a napokon v pondelok ráno zbytočne skoro vstávať, byť od skorého rána v družine, aby otec mohol stihnúť včas prísť do práce. Za týchto okolností súd považoval za vhodnejšiu úpravu, kedy si otec vyzdvihne maloletú v piatok popoludní v mieste bydliska matky, kam ju v nedeľu po ukončení styku aj odovzdá. Pokiaľ ide o matkou avizované potenciálne riziko konfliktov, súd apeluje na racionálny postoj rodičov, zodpovedný prístup tak voči sebe navzájom, ako aj voči maloletej, ktorý zabezpečí, že rodičia, ako dvaja dospelí ľudia vychovávajúci maloleté dieťa, dokážu vyhodnotiť vhodnosť správania sa voči sebe pri preberaní a odovzdávaní maloletej, tak, aby samotná maloletá nemusela byť zbytočne vystavovaná stresovej situácii.

8. Pokiaľ ide o úpravu telefonického kontaktu otca s maloletou, matka argumentovala tým, že maloletá má vo štvrtky plávanie v čase od 18:30 do 19:30 hod., domov tak prichádza o 20:00 hod.. Súd tento argument nepovažoval za spôsobilý, aby bol prekážkou pre telefonický hovor, prípadne video hovor medzi maloletou a otcom. Otec o takéto rozšírenie kontaktu záujem nepochybne má, súd napokon nevidí prekážku ani v tom, aby sa s ohľadom na súčasnú úroveň či už audio alebo audiovizuálnej komunikácie bol takýto kontakt medzi otcom a maloletou aj častejší, a to aj mimo úpravy súdom, preto súd na rodičov apeloval, aby vytvárali obaja podmienky na čo najširší a čo najplnohodnotnejší kontakt maloletej s oboma rodičmi, a teda aj s otcom, nie len s matkou, v ktorej starostlivosti maloletá je. Pokiaľ ide o samotný rozsah telefonického kontaktu, súd ho nad rámec rodičovskej upravil v rozsahu od 20:00 hod. do 20:15 hod., každý štvrtok, s tým, že sa nejedná o hodinu a rozsah, ktorý by pri veku maloletej nejakým spôsobom výrazne narušil večerný režim maloletej.

9. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výrokom II. a III. podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že z dôvodu, že ich nepovažuje za správne, nepovažuje ich za súladné s najlepším záujmom maloletej a súčasne, vykonané dokazovanie v konaní pred súdom prvého stupňa považuje za nedostačujúce na to, aby súd takéto rozhodnutia prijal resp. je toho názoru, že súd sa bez zohľadnenia relevantných skutočností a vykonania potrebných dôkazov priklonil na stranu odporcu – otca, akceptoval ním vznesené a uplatnené požiadavky bez vykonania relevantného dokazovania a bez ohľadu na najlepší záujem maloletej. Sporným ostalo miesto preberania a odovzdávania maloletej, kedy cestou právnej zástupkyne navrhovala odovzdávať a preberať maloletú v školskom zariadení, čiže primerane by sa styk otca predĺžil z nedele až do pondelka rána, kedy by maloletú otec odovzdal v školskom zariadení. Jednoznačne bolo v konaní pred súdom preukázané a to aj v rámci jej výsluchu a aj výsluchu otca odporcu, že ich komunikácia je problematická a sústavne konfliktná. Pri preberaní maloletej v mieste jej bydliska vznikajú problémy, kedy maloletá nechce odo nej ísť k otcovi a hoci sa snaží kontakt maloletej s otcom podporovať, neprospieva tomuto kontaktu skutočnosť, že maloletú vyzdvihuje zo školy, ide s ňou domov a z tohto prostredia nerada odchádza a nechce odchádzať. Táto situácia sa opakuje pravidelne. Domnieva sa, že je v záujme maloletej, aby sa prechod od jedného rodiča ku druhému nastavil čo najviac ústretovo a psychicky pohodovo z pohľadu maloletej. Za veľmi významné považuje to, že opakovane sa stalo, že otec maloletej si dcéru u nej v mieste bydliska vyzdvihuje neskoro, je k nej arogantný a vulgárne sa k nej správa, slovne ju napáda, napadol ju vo vysokom štádiu tehotenstva, kedy po nej hodil tašku s pripraveným odevom pre maloletú. V rámci tohto incidentu kričal, napádal ju, nerešpektoval to, že maloletá s ním nechce odísť z ich domu. V uvedenej situácii musela byť privolaná policajná hliadka. Nevidí dôvod, pre ktorý by mala maloletá sledovať vulgárne správanie sa otca v mieste jej bydliska. Uvedené negatíva stretu rodičov maloletá vníma, sleduje a podľa jej názoru, ako aj podľa názoru kolíznej opatrovníčky, je v záujme maloletej, aby sa odovzdávala a preberala v školskom zariadení. Nesúhlasí z argumentáciou prvostupňového súdu v tejto veci a má za to, že rozhodnutie súdu je jednostranné, bez potrebného vykonaného dokazovania, neproporcionálne a nezohľadňujúce najlepší záujem maloletej, ktorý by mal byť pre súd prvoradý. Tvrdenia otca odporcu o pracovných problémoch pri preberaní maloletej v piatok a odovzdávaní v pondelok do školského zariadenia, neboli nijakým spôsobom overené, ani preverené. Má za to, že súd v tejto časti nevykonal potrebné dokazovanie a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé ani to, akú má odporca otec pracovnú dobu (od kedy do kedy), či má pevnú alebo flexibilnú pracovnú dobu, či by zamestnával umožnil otcovi odporcovi odísť z pracoviska skôr a prípadne prísť o niečo neskôr počas štyroch dní v mesiaci, na ktoré vychádza styk otca s maloletou (piatok, pondelok; piatok – pondelok). Otec odporca vyslovene uviedol, že má problémy s dopravou, ak

by si mal maloletú preberať v škole v párny piatok a nasledujúci pondelok ju do školy odovzdávať a že mu to zamestnávateľ netoleruje. Uvedené doplnil tým, že zamestnávateľ mu to bude umožňovať len do dňa pojednávania 19.12.2022 a potom už nie. Tieto skutočnosti súd nijako neoveroval a nepreveroval a tvrdeniam otca odporcu uveril a priklonil sa k jeho požiadavke. Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súd bez potrebnej opory vo vykonanom dokazovaní stotožnil s tvrdeniami otca odporcu. Za absolútne neproporcionálne považuje odôvodnenie II. výroku rozsudku, ktoré je uvedené v bode 19, kedy súd poukazuje na jej výpoveď, že dochádzanie do F. (zápis do školy v F.) by bol pre mňa finančne aj časovo náročný. Tu súd absolútne opomína fakt, že zabezpečuje dennú starostlivosť a dochádzanie do školy 5 dní v týždni a 20 dní v mesiaci a z uvedeného dôvodu cestovať denne do F. a späť (ráno aj poobede) je pre ňu finančne a časovo náročné. V prípade otca odporcu ide o cestu cca 4x do mesiaca (v piatok poobede – v pondelok ráno pondelok; poobede v piatok – v pondelok ráno), čo je neporovnateľné. Súd uvádza nesprávne v bode 17, že absolvovali mediáciu a táto neviedla k dohode. Hoci mediácia im odporúčaná bola, túto neabsolvovali pre nedostatok času alebo kapacít.

11. S výrokom v bode III nesúhlasí z dôvodov, že maloletá má aktuálne 7 rokov a hoci má svoj vlastný mobilný telefón, má teda vytvorené možnosti s otcom telefonovať kedy chce, nepovažuje za správne, aby dcéru nútila s otcom telefonovať, ak tak sama urobiť nechce a to v pravidelných týždenných intervaloch. Aj po schválení rodičovskej dohody a aj po tom, čo bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa, opakovane sa stalo, že maloletá odmieta telefonický kontakt s otcom. Opakovane sa im stalo, že v určenom čase sa s dcérou učila a dcéra mala vypnuté zvonenie na telefóne, takže hovor otca nestihli v presnom čase tak, ako je uvedené v rozsudku súdu. Dcéra mala zmeškaný hovor, volali otcovi naspäť a ten uviedol, že si má uvedomiť koľko je hodín a on nie je ,,opička“, aby bol na telefóne, keď to im vyhovuje. Maloletá má svoj vlastný mobilný telefón, vie ho používať a keď má záujem, môže otca kontaktovať, nijako jej v tomto nebráni. Vynucovanie si splnenia tejto povinnosti je v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Opakovane sa stalo, že maloletá odmietla s otcom telefonovať, ten sa následne správal agresívne a obrátil sa na ÚPSVaR s tým, že nerešpektuje (neprávoplatné) súdne rozhodnutie. Nevie však bezpodmienečne zabezpečiť, aby maloletá bola pri telefóne vždy v presne určenom čase a navyše v situácii, kedy ona telefonický kontakt s otcom odmieta.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhuje Krajskému súdu Bratislava, aby rozsudok OS Bratislava IV vydaný v konaní pod sp. zn. zo dňa 19.12.2022 zmenil v časti výroku v bode II, zrušil výrok v bode IV a primerane tomu upravil číslovanie nasledujúcich výrokov takto:

Výrok v bode II: Otec je v rámci bežného styku oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň vždy od piatka od 17:00 hod. do pondelka bezprostredne nasledujúceho po párnom víkende s tým, že otec si prevezme maloletú v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a odovzdá ju v pondelok ráno do školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje. Výrok v bode III: Súd týmto rozsudkom mení rozsudok OS Bratislava IV v konaní pod sp. zn. – 135 zo dňa 21.02.2018 v znení rozhodnutia Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. -165 zo dňa 28.11.2018 v časti úpravy styku počas bežného styku a počas zimných školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR, pričom úprava styku počas letných prázdnin a Veľkonočných sviatkov ostáva nezmenená. Výrok v bode IV: Súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje. V bode V: Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku III. podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že matka maloletého dieťaťa totiž otcovi vo videohovoroch bráni a nemá a ani nemala v úmysle pristupovať k oprávneniu otca a maloletej tak, aby bol zabezpečený rovnocenný kontakt maloletej s otcom tak, ako s matkou. V nadväznosti na to má otec za to, že pre vynútiteľnosť ustanovenia je vhodnejšie upraviť komunikáciu otca s maloletou prostredníctvom telefónu len na videohovory, aby tak nebol vytvorený priestor pre schválnosti matky, na ktoré v konečnom dôsledku dopláca maloletá.

14. Dňa 22.12.2022 sa otec maloletej pokúsil o videohovor. Telefonát začal ako klasický telefonát bez videa, a teda sa otec spýtal maloletej, či chce aj video. Maloletá uviedla, že áno a išla za matkou, aby jej videohovor zapla. Tá na maloletú nakričala, že žiadny videohovor nebude. Následne preto otec navigoval maloletú, ako má video zapnúť, avšak maloletá sa takmer rozplakala, že jej matka bude nadávať za to, že je s otcom na videu. Následne v tejto veci otec kontaktoval matku a z konverzácie vyplýva, že matka ani do budúcna nemieni umožniť videohovory.

15. Rovnako tak došlo k zmene skutkového stavu oproti tvrdeniam matky v súvislosti s časom plávania. Matka argumentovala, že maloletá má štvrtky plávanie v čase od 18:30 do 19:30 hod., domov tak prichádza o 20:00 hod., a preto súd prvej inštancie stanovil čas telefonátu, resp. videohovoru od 20:00 hod. do 20:15 hod. Maloletá však už máva plávanie v stredu, a teda má za to, že by bolo možné rozhovor realizovať aj v čase od 19:30 do 20:00 hod. Zároveň otec navrhuje, aby bolo trvanie rozhovoru predĺžené na 30 minút, a to najmä z dôvodu, že za 15 minút sa nestihne otec s dcérou porozprávať tak, ako by chcel. Otec netrvá na tom, aby rozhovor trval vždy 30 minút, avšak žiada, aby bola matka povinná vytvoriť tento rámec, keďže momentálne otcovi v rozhovoroch bráni a vyhovára sa na maloletú.

16. Pre úplnosť uvádza, že za posledné obdobie matka neumožňuje už ani telefonáty s maloletou, ktoré boli predmetom rodičovskej dohody, pričom ako dôvod uvádza, že maloletá má telefón pri sebe, ale na tichom režime. Má za to, aj vzhľadom na viaceré konfliktné situácie medzi matkou a otcom, že sa maloletá bojí reakcie svojej matky, ak by jednoznačne uviedla, že chce so svojím otcom komunikovať, v dôsledku čoho u nej vzniká konflikt lojality. Okrem toho matkin laxný prístup k veci spôsobuje, že maloletá nie je v čase, keď má s otcom komunikovať pripravená, prípadne si robí domáce úlohy alebo majú návštevu. Je na matke, aby zabezpečila taký režim maloletého dieťaťa, aby bola maloletá pripravená na rozhovor s otcom a nie jej naschvál vytvárať program, ktorý následne uvedie ako dôvod pre neuskutočnenie telefonátu.

17. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd výrok III. Rozsudku zmenil na nasledovné znenie: „III. Otec je oprávnený nad rámec schválenej rodičovskej dohody realizovať s maloletou videohovor každý štvrtok v čase od 19:30 hod. do 20:00 hod.“, alternatívne aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že matka sa odvoláva na záujem dieťaťa, avšak má za to, že jej konanie je v rozpore so záujmom maloletej. Jej cieľom je znemožniť styk otca s maloletou úplne, keďže vie, že otec nemá objektívne možnosti na to, aby mohol styk realizovať tak, ako navrhuje matka maloletej. Sama matka v odvolaní uvádza, že na tom, že styk maloletej sa bude realizovať s otcom každý párny týždeň vždy od piatka od 17:30 hod. do nedele do 18:00 hod., sa spoločne s otcom maloletej zhodli. Zamestnávateľ nie je viac ochotný vychádzať otcovi v ústrety a nie je ochotný mu ani upraviť pracovnú dobu. Otec nechce riskovať stratu zamestnania, keďže má za to, že je pre všetky zúčastnené strany lepšie, keď je zamestnaný, a teda schopný uhrádzať dohodnuté výživné a zabezpečiť tak maloletej určitý životný štandard.

19. V neposlednom rade poukazuje aj na záujem maloletej. Za súčasnej dopravnej situácie v F. je takmer nemožné odhadnúť čas príchodu. Preto by otec spolu s maloletou museli vstávať pre istotu neprimerane skoro, len preto, aby s istotou stihli začiatok vyučovania v pondelok ráno. Rovnako tak počas piatkov by musel otec odchádzať z práce dostatočne včas na to, aby maloletú prevzal v škole, avšak ako už uviedli, zamestnávateľ mu už nebude vychádzať v ústrety, v dôsledku čoho by sa mohlo stať, že by maloletá ostala čakať v škole posledná, keďže by otec objektívne nestíhal ísť po ňu. Výrok č. II Rozsudku je štandardnou úpravou styku otca s maloletým dieťaťom a otec sa s ním v plnej miere stotožňuje, keďže súd prvého stupňa neupravil odovzdávanie a prevzatie maloletého dieťaťa tak, aby bolo objektívne nesplniteľné alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre úplnosť uvádza, že pri extrémnom pohľade na vec nie je styk otca s maloletou povinnosťou otca, ale jeho právom. Otec má za to, že cieľom a úmyslom matky je vytvoriť také situácie, z ktorých by vyplývalo, že otec svoje právo nevyužíva, a v dôsledku toho by mala priestor na zmenu rozhodnutia o úprave styku.

20. Napriek súčasným nepriaznivým vzťahom medzi matkou a otcom, ktoré podľa otca pramenia najmä z pretrvávajúceho súdneho konania medzi nimi, má otec za to, že môžu spolu fungovať ako rodičia maloletej tak, aby medzi nimi nevznikali ďalšie konflikty a nedorozumenia. Je však potrebné, aby matka pristupovala k tejto otázke zodpovedne a nepredpojato voči otcovi.

21. Otec napadol výrok III. z dôvodu, že matka mu neumožňuje videohovory, a teda má za to, že pre vynútiteľnosť ustanovenia je vhodnejšie upraviť komunikáciu otca s maloletou prostredníctvom telefónu len na videohovory, aby tak nebol vytvorený priestor pre schválnosti matky, na ktoré v konečnom dôsledku dopláca maloletá.

22. Zároveň otec navrhol aj úpravu času na čas od 19:30 hod. do 20:00 hod. Ak však súd bude mať za to, že je pre maloletú a jej istotu a pravidelný režim vhodnejší čas od 19:00 hod. do 19:30 hod. (tak, ako je to upravené v prípade hovorov v utorok a v nedeľu), otec je pripravený sa časovo prispôsobiť.

23. K tvrdeniam matky v odvolaní k výroku č. III Rozsudku uvádza, že sú nepravdivé a zavádzajúce. Matka nerešpektuje časy hovorov (a to ani tých, ktoré boli dohodnuté v rodičovskej dohode) a ako dôvody pre nerealizovanie hovorov uvádza údajné dôvody na strane maloletej (hrala sa, mala vypnuté zvonenie na telefóne...). Matka tiež uvádza, že maloletá vie mobilný telefón používať, čo však nie je úplne pravda, pretože maloletá vie mobilný telefón ovládať v súvislosti s telefonátom, avšak videohovor zapnúť nevedela a matka jej so zapnutím videohovoru odmietla pomôcť.

24. Zároveň matka uvádza, že sú situácie, kedy maloletá telefonáty údajne odmieta. Opätovne poukazuje na tlak, ktorý matka vyvíja na maloletú, v dôsledku čoho je maloletá v strese, a teda pravdepodobne radšej oželie telefonát s otcom, ako by mala mať nepokojnú atmosféru doma s matkou. Má za to, že tak, ako je úlohou matky maloletú riadne a včas pripraviť na osobný styk s otcom, rovnako je povinná pripraviť ju aj na túto inú formu styku, t.j. telefonát, resp. videohovor. V nadväznosti na vyššie uvedené otec navrhuje, aby odvolací súd výrok č. II rozsudku potvrdil ako vecne správny a v časti výroku č. III rozsudku sa pridržiava odvolania otca zo dňa 02.02.2023.

25. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že odvolanie odporcu/otca považuje za účelovú reakciu na ňou podané odvolanie. Zotrváva na pôvodnom názore, že prvostupňový súd nevykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a bez relevantných dôkazov sa priklonil k požiadavkám uplatneným zo strany odporcu/otca. Nie len, že tieto tvrdenia odporcu/otca nemal súd relevantnými dôkazmi preukázané, ani ich sám nepožadoval preukázať, súčasne pri rozhodovaní nezohľadňoval najlepší záujem dieťaťa. Sústavne zotrváva na tom, že nie je v najlepšom záujme dcéry, aby sledovala konfliktné správanie sa k nej zo strany otca/odporcu.

26. Tieto nedostatky vo vykonanom dokazovaní nie je možné napraviť tým, že odporca/otec doloží písomné potvrdenia do spisu, nakoľko dosiaľ nie je zrejmé, čo je náplňou jeho práce, kde pracuje (miesto výkonu práce), aký má pracovný čas, aký je vzťah medzi ním a jeho zamestnávateľom, z akých konkrétnych a špecifikovaných dôvodov nemôže zamestnávateľ uvoľniť odporcu/otca 2x do mesiaca v piatok o 30 minút z práce skôr (prečo toto nemožno riešiť tak, že si odporca/otec nadpracuje prácu v iné dni).

27. Poukazuje na nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia v časti úpravy telefonického styku odporcu/ otca s maloletou. Ukazuje sa, že maloletá nemá o telefonický kontakt s otcom v mnohých prípadoch záujem. Má svoj mobilný telefón a keď otca sama kontaktuje mimo stanoveného času, odporca/otec jej nezdvihne a ju obviňuje z toho, že musí zabezpečiť telefonický kontakt v určenom čase a on nie je opička, aby zdvíhal telefón, keď to dcére vyhovuje. Je toho názoru, že aj na podklade týchto skúseností a správania sa odporcu/otca, dcéra nejaví záujem o kontakt s otcom prostredníctvom telefónu. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá odmieta telefonický kontakt s otcom, nevie ju k nemu donútiť a v tejto časti celkovo považuje rozhodnutie súdu za nevykonateľné.

28. Opakovane navrhovala cestou právnej zástupkyne výsluch dcéry, aby sa sama v konaní pred súdom vyjadrila, ako si styk s otcom predstavuje – počas sviatkov aj formou telefonického hovoru. Ani v tomto smere nevykonal prvostupňový súd relevantné a podľa nej nevyhnutné dokazovanie na to, aby upravil práva a povinnosti rodičov k nej. Dcéra, vo svojom veku je schopná sama sa vyjadriť k styku s odporcom/ otcom a vzhľadom na jej vek nie je v jej možnostiach donútiť ju s odporcom/otcom telefonovať, ak to sama nechce. Na podanom odvolaní, spoločne s návrhmi na rozhodnutie naďalej zotrváva, podané odvolanie odporcom/otcom považuje len za účelové vzhľadom na ňou podané odvolanie. V uvedenej situácii považuje za nevhodné rozširovať nastavené povinnosti, osobitne, keď ani v takej miere, v akej boli súdom neprávoplatne judikované, nie sú vykonateľné.

29. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že matka vo vyjadrení uvádza, že nie je v najlepšom záujme maloletej, aby sledovala konfliktné správanie sa otca k matke, pričom neustále a opakovane uvádza jednu situáciu, počas ktorej ju otec údajne napadol, vulgárne jej nadával a podobne. Toto je jediný argument matky o konfliktnom správaní sa otca voči nej, pričom ale nepredložila o tomto údajnom skutku žiaden dôkaz. Matka tiež vo vyjadrení poukazuje na nedostatky

vo vykonanom dokazovaní v súvislosti s uvoľnením otca z práce kvôli určeniu miesta odovzdania/ prevzatia maloletej v školskom zariadení. Napriek tomu, že je otcovi nepríjemné zaťahovať do tohto konania svojho zamestnávateľa, si otec od svojho priameho nadriadeného vyžiadal písomné potvrdenie o skutočnostiach, ktoré boli otcovi už v minulosti komunikované ústne, t.j. že nie je možné otca uvoľniť z práce skôr a dôvody, pre ktoré tomu tak je. Otec opakovane uvádza, že v tom, aby bolo miestom odovzdania/prevzatia maloletej školské zariadenie, bránia otcovi objektívne prekážky, konkrétne nemožnosť upraviť pracovný čas, ako aj dopravná situácia v F. počas piatkového poobedia a pondelkového rána.

30. Matka vo vyjadrení poukazuje na to, že rodičovské sú nielen práva, ale aj povinnosti. Matka však celú situáciu poníma tak, že jej patria práva a otcovi povinnosti. Poukazuje napríklad na to, že s otcom nemala potrebu konzultovať výber základnej školy pre maloletú a sama, bez vedomia a súhlasu otca maloletej, sa rozhodla, že maloletá bude navštevovať základnú školu v H.. Preto by teraz matka nemala otcovi ešte viac komplikovať situáciu tým, že bude vyžadovať, aby do ňou vybranej školy chodil po maloletú a odvážal ju tam. Matka vo vyjadrení poukazuje na najlepší záujem maloletej, avšak neberie do úvahy to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá bývala smutná z toho, že musí byť v zbernej triede zbytočne dlho (a preto súd nepovažoval za súladné so záujmom maloletej, aby v piatok musela byť do neskorého popoludnia v družine a napokon v pondelok ráno zbytočne skoro vstávať a byť od skorého rána v družine). Otec maloletej berie ako primárny záujem maloletej, pričom jeho záujem je v tomto prípade v súlade s tým jej.

31. Matka vo vyjadrení tvrdí, že súdne rozhodnutie je v časti úpravy telefonického styku otca s maloletou nevykonateľné, keďže maloletá údajne nemá o telefonický kontakt s otcom záujem. V tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie otca zo dňa 24.02.2023 (ako aj podané odvolanie otca zo dňa 02.02.2023). Matka prenáša bremeno a vinu na maloleté dieťa, pričom je to ale matka, kto nerešpektuje časy hovorov a ako dôvody pre nerealizovanie hovorov uvádza údajné dôvody na strane maloletej (hrala sa, mala vypnuté zvonenie na telefóne...). Opätovne poukazuje na tlak, ktorý matka vyvíja na maloletú, v dôsledku čoho je maloletá v strese, a teda pravdepodobne radšej oželie telefonát s otcom, ako by mala mať nepokojnú atmosféru doma s matkou. Nikdy sa nestalo, že by maloletá zavolala otcovi sama od seba ani vo vyhradenom čase, ani mimo vyhradených hodín. Naopak sa niekoľkokrát stalo, že keď otec maloletej volal, nedvíhala telefón. Žiada však, aby matka preukázala výpisom hovorov maloletej, koľkokrát maloletá volala otcovi sama od seba, resp. aby toto dokazovanie bolo vykonané dopytom súdu na mobilného operátora, ak to súd bude považovať za vhodné a účelné.

32. Matka v telefonátoch otcovi bráni, čo preukazujú aj jej tvrdenia vo vyjadrení. Otec podotýka, že ak sa v minulosti podarilo zrealizovať telefonát medzi otcom a maloletou, maloletá mala dobrú náladu, smiali sa, hrali sa rôzne kvízy a hádanky a vždy citeľne zneistela a znervóznela, keď na ňu matka začala kričať z druhej izby, aby ukončila hovor. Vtedy maloletá zostala smutná a nepokojná. Matka maloletej by si mala uvedomiť, že napriek rozpadu partnerského vzťahu stále ostávajú rodičmi obaja. Preto by nemala zaťahovať maloletú do záležitostí medzi matkou a otcom a vytvoriť tak maloletej priaznivé a zdravé prostredie na svoj psychický a fyzický vývoj, v ktorom bude plnohodnotne zastúpená rola matky, ako aj otca. Na záver uvádza, že otec sa v plnom rozsahu pridržiava predchádzajúcich podaní, t.j. Odvolania zo dňa 02.02.2023 a Vyjadrenia k odvolaniu matky zo dňa 24.02.2023.

33. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že pokiaľ ide o ňou uvádzané napadnutie zo strany otca, ku ktorému pred súdom vypovedala, úradný záznam z uvedeného incidentu sa zaviazal vyžiadať do spisového materiálu ako kompetentný orgán konajúci sudca; výhrady otca, prečo sa tak nestalo, je potrebné adresovať konajúcemu súdu. Úvahy otca o tom, ako mu styk s maloletou zasahuje do ústavného práva na slobodnú voľbu povolania, považuje za absolútne irelevantné vo vzťahu k jeho rodičovským povinnostiam, no zároveň vytvárajúce obraz o prístupe otca k maloletej, ktorý na jednej strane tvrdí, aký záujem o styk s maloletou má, prejavuje, ako ho chce udržiavať a osočuje ju, že mu v tom bráni, na druhej strane jeho pracovné povinnosti sú mu prednejšie ako možnosť realizovať styk s maloletou. Poukazuje na to, že nikdy otcovi nebolo určované, kde a akú prácu by mal vykonávať.

34. Má za to, že rodičovské povinnosti i práva idú nad rámec pracovných povinností a každý z rodičov je povinný a pri plánovaní rodičovstva musí počítať s tým, že starostlivosť o dieťa zasiahne do jeho pracovnej oblasti. Absurdnosť argumentácie otca je veľmi dobre vidieť na tom, že takto by každý z

rodičov mohol tvrdiť, že pracuje a musí pracovať min. do 17:00 hod. alebo dlhšie, a nie je možné, aby preberal dieťa z predškolského/školského zariadenia či družiny do 16:00hod.

35. Z dodatočne doložených dokladov, ktoré neboli vykonané v konaní pred súdom, nevyplýva dôvod, pre ktorý by otec nevyhnutne musel v piatok zotrvávať v kancelárii v určenej pracovnej dobe a nemohol pre maloletú prichádzať do školského zariadenia. Napokon sám otec na pojednávaní uvádzal, že by musel stáť v dopravnej zápche a to on nechce. Žiaľ, dopravná situácia je niečo, čo znášajú všetci a s čím sa musia vysporiadať všetci, nie len otec. Má za to, že ak by otec mal skutočný záujem o maloletú tak, ako sa to snaží deklarovať, bol by ochotný si pracovné povinnosti počas 2 piatkov v mesiaci prispôsobiť tak, aby maloletú vedel preberať v školskom zariadení a eventuálne ju aj do školského zariadenia odovzdávať v pondelok.

36. Dcére nikdy nebránila v telefonátoch s otcom. Práve naopak, sa ju snažila vždy viac menej nútiť, aby ten telefonát absolvovala, len aby mali všetci kľud, keďže vedia aký je prístup otca, ktorý si telefonický styk vynucuje, hoci dcéra s otcom telefonovať nechce. Dcéra s otcom nechce telefonovať 3krát do týždňa. Už je vo veku, kedy si sama vie povedať, či chce alebo nechce a otec nerešpektuje fakt, že nemá niekedy o telefonát s otcom záujem, prípadne nestihla v určenom čase byť pri telefóne, nakoľko sa učila a robila si úlohy do školy. Nie je v jej možnostiach dcéru nútiť komunikovať, prikazovať jej hovoriť, keď o to nemá záujem.

37. Momentálne styk funguje tak, že otec si maloletú vyzdvihne pri bráne, snaží sa vyvarovať akémukoľvek kontaktu. Pre dcéru prichádza viac menej na čas, ale nie vždy ju vracia vtedy, kedy má, čím nerešpektuje judikované nastavenie. Znova sa stalo, že otec maloletú nevrátil kedy mal, napriek tomu, že ho žiadala, aby rešpektoval nastavené pravidlá. Išlo o víkend so sviatkom v pondelok. Maloletú mal vrátiť v nedeľu. Maloletú zobral k rodičom svojej priateľky na I. - obec pri J., napriek žiadosti, maloletú odmietol vrátiť v nedeľu tak, ako je styk nastavený a v dôsledku uvedeného musela následne zmeniť rodinný program a aktivity, ktoré mali naplánované. Dcéra sa zverila, že ju v minulosti zamykal v aute a on si išiel vybavovať veci. Alebo ju nechal samu v byte a on sa išiel dole na ulicu pod byt rozprávať s kamarátkou. B. - maloletá má strach zostať sama. V čase styku otec necháva maloletú na víkend u svojej kamarátky, takže s ňou netrávi čas otec počas daného víkendu vôbec. U otcovej kamarátky sú dve 7-ročné deti, ktoré nechávajú (zrejme rodičia) doma samé, kým mama venčí psov vonku. Dcéra tejto otcovej kamarátky púšťa maloletej strašidelné videá a maloletá sa následne v noci bojí.

38. K týmto skutočnostiam navrhuje výsluch maloletej, nakoľko jej tvrdenia sú otcom banalizované a označované ako nepravdivé. Navrhuje tiež, aby maloletá bola vypočutá aj kolíznou opatrovníčkou k uvedeným incidentom (zamykanie v aute, odkladanie u kamarátky, sledovanie videí, strach maloletej) a tiež k záujmu telefonovať s otcom, nakoľko požiadavky otca na telefonický styk sa javia ako nevykonateľné. Navrhuje, aby boli preverené pomery na jej i na otcovej strane, nakoľko dosiaľ nevie, kde v akom prostredí sa maloletá nachádza počas styku s otcom (v čase, kedy nie je odložená ku kamarátke svojho otca, ale reálne trávi čas s ním).

39. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( z.č. , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolania tak matky maloletej ako aj otca maloletej nie sú dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny.

40. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh matky maloletej na zmenu úpravu rodičovských práv otca voči maloletej upravenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. -135 v znení potvrdzujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

-165, a to tak pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, ako aj pokiaľ ide o úpravu výšky vyživovacej povinnosti.

41. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd upravil styk otca s maloletou v rámci bežného styku a nad rozsah schválenej rodičovskej dohody realizovať s maloletou telefonický hovor, prípadne videohovor každý štvrtok v čase od 20.00 hod. do 20.15 hod..

42. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

43. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

44. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

45. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

46. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

47. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

48. Zákon o rodine zasahuje do úpravy styku s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú. Zákon o rodine umožňuje, aby súd upravil styk rodiča s maloletým dieťaťom, keďže kontakt a stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ak sa rodičia nedohodnú na styku s maloletým dieťaťom alebo rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzovaný a minimalizovaný zásahom iných osôb, s ktorými maloleté dieťa žije. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby sa pri rozhodovaní o styku rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a tiež práva druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, od bydliska maloletého dieťaťa. V každom prípade musí súd pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom skúmať, či takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, či to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by nedošlo k citovej ujme, a či by bol rozvoj maloletého dieťaťa najmä z citovej, rozumovej a mravnej stránke ohrozený.

49. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že záujem dieťaťa (v kontexte s Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) musí byť popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podobná požiadavka vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom, situácii a potrebám (porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ).

50. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav ( ), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky úpravy styku otca s maloletou, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie úpravy styku otca s maloletou, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle poukazuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky a otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky na riadne a dostatočné odôvodnenie.

51. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie rozsahu styku otca s maloletou v zmysle návrhu matky. Pokiaľ ide o matkou napadnutý výrok II. týkajúci sa bežného styku vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu rodičov nebolo dôvodné styk ponechať neupravený a to aj s poukazom na okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. Spornou ostala otázka preberania a odovzdania maloletej a s tým súvisiaca aj dĺžka styku. Sporným ostalo miesto preberania a odovzdávania maloletej, kedy matka maloletej navrhovala odovzdávať a preberať maloletú v školskom zariadení, čiže primerane by sa styk otca predĺžil z piatka až do pondelka rána, kedy by maloletú otec odovzdal v školskom zariadení. Matka predovšetkým argumentovala tým, že pri preberaní maloletej v mieste jej bydliska vznikajú problémy, kedy maloletá nechce odo nej ísť k otcovi a hoci sa snaží kontakt maloletej s otcom podporovať, neprospieva tomuto kontaktu skutočnosť, že maloletú vyzdvihuje zo školy, ide s ňou domov a z tohto prostredia nerada odchádza. Súd prvej inštancie zdôvodnil prečo prihliadol na názor otca maloletej v bode 19. svojho rozhodnutia a odvolací súd sa s týmto stotožňuje. Otec prioritne argumentoval svojou časovou zaneprázdnenosťou z dôvodu práce. Tu treba podotknúť, že pre maloletú je vhodnejšie preberanie maloletej v mieste bydliska matky a to práve z dôvodov hoci aj neočakávaných okolností, či už na strane zamestnávateľa, resp. dopravnou situáciou, čo by za určitých okolností mohlo byť aj rizikom pre maloletú, pokiaľ by otec nestíhal prísť pre ňu včas, resp. s výrazným časovým oneskorením. Nebolo možné zohľadniť a ani vyhodnotiť v odvolaní matky opakovane uvedené tvrdenie, že súd prvej inštancie rozhodol neproporcionálne a nezohľadnil najlepší záujem maloletej, ktorý by mal byť pre súd prvoradý. Práve z uvedeného dôvodu, ktorý súd prvej inštancie aj uviedol, v bode 19 rozhodnutia, túto okolnosť zohľadnil najmä s ohľadom na to, že maloletá bola smutná pokiaľ musela zostať v zbernej triede zbytočne dlho. Z uvedeného dôvodu, navyše podporené aj vyjadrením matky, ktorá uviedla, že momentálne styk funguje tak, že otec si maloletú vyzdvihne pri bráne a snaží sa vyvarovať akémukoľvek kontaktu, je spôsob preberania maloletej otcom vhodnejším v mieste bydliska matky. Z daných skutočností vyplýva, že maloletá je už vo veku kedy nie je nutné, aby matka bola v priamom kontakte s otcom pri preberaní maloletej, preto táto odvolacia námietka matky bola nedôvodná. Z uvedených dôvodov neobstojí ani odvolacia námietka matky o nedostatočne vykonanom dokazovaní, keď podľa jej názoru súd v tejto časti nevykonal potrebné dokazovanie a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé ani to, akú má otec pracovnú dobu (od kedy do kedy), či má pevnú alebo flexibilnú pracovnú dobu, či by zamestnával umožnil otcovi odísť z pracoviska skôr a prípadne prísť o niečo neskôr počas štyroch dní v mesiaci, na ktoré vychádza styk otca s maloletou. Vykonanie takéhoto dôkazu by pre súd nebolo smerodajné, preto ani na dôkaz predložený otcom v odvolacom konaní odvolací súd neprihliadol. Matka maloletej tiež uviedla, že otec si pre dcéru prichádza viac menej na

čas, ale nie vždy ju vracia vtedy, kedy má. Tu odvolací súd upozorňuje, že pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak, je dôležité, aby rodičia rešpektovali súdom stanový čas styku.

52. Obdobné závery platia i v prípade odovzdania maloletej v nedeľu matke, kde odvolací súd navyše poukazuje na to, že pre maloletú je vhodnejšie odovzdávanie maloletej v nedeľu, aby sa mohla adaptovať a pripraviť do školy. Tým, že je v osobnej starostlivosti matky, táto sa s ňou pripravuje, venuje čas príprave maloletej do školy, má vedomosti o tom, čo je pre ňu v tomto smere dôležité a takto nastavený režim sa javí pre maloletú ako vhodnejší. Pokiaľ matka maloletej poukazuje na nevhodnú starostlivosť zo strany otca, ktorý necháva maloletú samu, na čas pokiaľ sa zhováral s priateľkou, resp. ju mal nechať u známych, kde mala pozerať nevhodné filmy a pod., je na otcovi maloletej, aby sa náležite venoval maloletej a staral o ňu, avšak tu odvolací súd nevidí dôvod na opätovné preskúmanie pomerov, pokiaľ išlo o individuálne zlyhania otca, ale práve aj z uvedeného dôvodu, je napokon súdom prvej inštancie upravený styk v najlepšom záujme maloletej. Ako je zrejmé, rodičia sa snažia eliminovať svoje kontakty a aj konflikty a maloletá nebude vystavená možným stresujúcim situáciám, či už v dôsledku toho, že nebude musieť tráviť čas neprimerane dlhý v školskom zariadení, resp. i v tom, aby nemusela neprimerane skoro vstávať a stihla prísť do školského zariadenia načas. Pokiaľ matka poukazuje na to, že súd absolútne opomína fakt, že zabezpečuje dennú starostlivosť a dochádzanie do školy 5 dní v týždni a 20 dní v mesiaci, a z uvedeného dôvodu cestovať denne do F. a späť (ráno aj poobede) je pre ňu finančne a časovo náročné, práve osobná starostlivosť matky je zohľadňovaná pri výške vyživovacej povinnosti a zabezpečenie stability pri vyzdvihovaní maloletej zo školy ako aj jej dochádzka do školy je pre maloletú v jej najlepšom záujme.

53. V ďalšom boli odvolacie námietky tak otca ako i matky ohľadom telefonického hovoru, resp. videohovoru, keď matka, tento odmietala z dôvodu, že maloletá odmieta sa kontaktovať s otcom, resp. zabúda na určený čas a v prípade otca, tento chce videohovor a dĺžkou o 15 min. viac i s posunutím jeho začiatku než bolo určené zo strany súdu.

54. Pri rozhodovaní o styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako je najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, školské a mimoškolské aktivity, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako je najmä ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletých detí a rodiča, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté deti, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom maloletých detí, ako aj ich otca, je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo v čo najlepšom záujme maloletých detí.

55. Úprava styku telefonicky je primeraná okolnostiam danej veci s dôrazom na to, aby maloleté deti neboli odlučované od rodiča, s ktorým sa za aktuálnej situácie osobný styk upravený súdnym rozhodnutím uskutočňuje v minimálnom rozsahu. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej dohody o styku. S odvolacími námietkami matky smerujúcimi proti úprave styku telefonicky (výrok III.) sa odvolací súd nestotožňuje. Pokiaľ matka vyjadruje nesúhlas dôvodiac, že tento je nevykonateľný a maloletá odmieta telefonický kontakt s otcom, práve presná úprava styku otca s maloletou telefonicky navodí istotu vo vzájomných vzťahoch vymedzením frekvencie a rozsahu telefonického kontaktu otca s maloletou. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v rámci rodičovskej dohody bol upravený telefonický styk resp. videohovor každý utorok a nepárny týždeň v nedeľu, preto odvolací súd nevidí dôvod nerealizácie tohto telefonické styku resp. videohovoru aj každý štvrtok. Maloletá je dosť vyspelá, aby bola v kontakte s otcom a chápala zmysel tohto kontaktu pokiaľ ju matka naň pripraví. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca voči výroku III., ktorý žiadal upraviť styk v čase od 19.30 hod. do 20.00 hod. a iba videohovorom, tu odvolací súd udáva, že rozsah styku upravený súdom prvej inštancie je postačujúci a nie je dôvodné meniť ani čas začiatku tohto styku a striktne určiť, že sa má uskutočniť videohovorom, aj z dôvodu možných technických problémov. Navyše matka maloletej sa vyjadrila, že maloletej nebráni kontaktovať sa s otcom, je preto zrejmé, že pokiaľ maloletá bude mať záujem komunikovať s otcom dlhšiu dobu, než je súdom určená, nebude matka tomuto brániť a návrhy otca na vykonanie dokazovania dopytom na mobilného operátora nepovažoval odvolací súd za účelné a relevantné.

56. K matkou maloletej navrhovanému výsluchu maloletej k úprave styku s otcom odvolací súd udáva, že ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine kladie dôraz pri rozhodovaní o styku rodiča s dieťaťom na to, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia je nutné tiež zdôrazniť, že článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa ustanovuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

57. Na ten účel sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Keďže je nevyhnutné dieťaťu pri výchove venovať najväčšiu starostlivosť, so zreteľom na jeho vek a rozumovú vyspelosť pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho týkajú, treba vziať do úvahy aj jeho názor, ktorý má dieťa právo slobodne vyjadrovať. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Preto názoru maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. To znamená, že tak rodičia, ako aj súd či iné orgány môžu názor dieťaťa vziať do úvahy po zhodnotení jeho rozumovej vyspelosti a veku.

58. Treba však zdôrazniť, že samotný názor dieťaťa nemôže byť jediným vodítkom pre súd, a to nielen z dôvodu, že dieťa môže byť ovplyvnené niektorým z rodičov, ale najmä z dôvodu, že len zriedka dokáže objektívne posúdiť, čo je skutočne v jeho najlepšom záujme. S ohľadom na odvolacie námietky oboch rodičov, má i odvolací súd za to, že výsluch maloletej súdom by nepriniesol relevantné informácie a pre maloletú by predstavoval zbytočné stresy, keďže predmetom riešenia je otázka preberania a odovzdávania maloletej na ktorej sa musia v prvom rade dohodnúť rodičia a pričom súd vychádzal zo zistených skutočností s ohľadom na najlepší záujem maloletej. Pokiaľ ide o telefonický hovor resp. videohovor, tu odvolací súd udáva, že pokiaľ rodičia sú schopní realizovať tento v rámci rodičovskej dohody, je zbytočné zaťažovať maloletú výsluchom, či a ako často si želá komunikovať s otcom. Tu je tiež dôležité apelovať na oboch rodičov, aby svoje animozity voči sebe neprejavovali pred maloletou a snažili sa jej vychádzať v ústrety, to je aj pokiaľ ide o matku, aby sa snažila ju na styk pripravovať a neodrádzať od hovoru, ale aj na strane otca, aby citlivo pristupoval k svojmu oprávneniu a to z dôvodu, aby u maloletej nevyvolal opačné reakcie, než aké si sám predstavuje.

59. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaniami napadnutých častiach a v závislých výrokoch IV. a VI postupom podľa a potvrdil ako vecne správny, pričom na dôkazy predložené v odvolacom konaní už neprihliadol, keďže nemohli zmeniť rozhodnutie vo veci samej.

60. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť zmenu preskúmavaného rozsudku, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

61. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov

si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. pripúšťa výnimky. V prejednávanej veci tak nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia . O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení a v spojení s , tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

62. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).