Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-142-2018.pdf
PDF · 129.84 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/142/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. Q. I., J.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K. I., J.. XX.X.XXXX, Y. G. L. U. X, G., Y..Č.. G. K. XXX/X, G., zastúpená advokátkou JUDr. Laurou Bíróovou, Klincová 37/B, Bratislava a otec - Y. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XX, Y., Y..Č.. G. E. X, G., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 195/2017-135 zo dňa 21. februára 2018 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 195/2017-135 zo dňa 21.2.2018 v napadnutej časti výroku o výživnom a výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 25P 195/2017-135 zo dňa 21. februára 2018 zveril maloleté dieťa: M. Q.Í. I., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 230,- € mesačne, k rukám matky maloletej, vždy do 15. dňa v mesiaci dňom 21.2.2018. O úprave styku otca s maloletou rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v pondelok a v stredu v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod. a každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.30 hod. do nedele do 19.30 hod. s tým, že táto úprava neplatí v mesiaci júl a august a počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý rok v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 19.30 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 19.30 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 16.30 hod. do 25.12. do 19.30 hod., každý párny rok od 30.12. od 16.30 hod. do 3.1. nasledujúceho roka do 19.30 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od 9.00 hod. na Veľký piatok do 19.30 hod. vo Veľkonočný pondelok. Otec maloletú počas bežného školského roka prevezme v zariadení, ktoré maloletá aktuálne navštevuje a v prípade neprítomnosti maloletej v zariadení ju prevezme v mieste jej bydliska. Odovzdávanie maloletej bude prebiehať vždy v mieste bydliska dieťaťa. Súd vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 26.7.2017 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 22.8.2017 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M. Q. tak, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 260,-€ mesačne od 1.7.2017. Zároveň žiadala o konkrétnu úpravu styku maloletej s otcom. Návrh odôvodnila tým, že s otcom
maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. S maloletou býva u svojich rodičov v rodinnom dome a od júla 2017 je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok s príjmom asi 400,-€ mesačne. Maloletá navštevuje detské jasle, s čím má výdavky 386,-€ mesačne. Otec maloletej prispieva na jej výživu sumou 200,-€ mesačne. Navrhnuté výživné vo výške 260,-€ mesačne považuje za primerané a zodpovedajúce zárobkovým a majetkovým pomerom otca ako aj oprávneným nárokom maloletej. Z dôvodu, že sa snažila s otcom uzavrieť rodičovskú dohodu, avšak neúspešne, žiada priznať výživné spätne od 1.7.2017.
3. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasí, ako aj s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Nesúhlasil s výškou výživného, ktoré žiadala matka a svoju vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške 200,-€ mesačne, keďže aj v súčasnosti na maloletú v tejto výške prispieva. Nesúhlasil so spätným priznaním výživného.
4. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že rodičia maloletej nie sú manželia a v spoločnej domácnosti nežijú od mája 2016. Otec sa s dcérou stretáva tri krát do týždňa, vždy v pondelok, v stredu a v piatok, ale aj každý druhý víkend od piatku do nedele. Matka pracovala od júla 2016 na polovičný úväzok s príjmom asi 400,- € mesačne. Od 18.12.2017 má nové zamestnanie s tým, že pracuje na plný úväzok a má príjem do 700,- € mesačne netto. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná a v období od júla do decembra 2016 dosahovala príjem 411,24 € priemerne mesačne netto, roku 2017 (január až október) dosiahla príjem 451,90 € priemerne mesačne netto, v mesiaci november 2017 dosiahla príjem 618,78 €. Podľa aktuálnej pracovnej zmluvy má dohodnutý príjem 700,- € mesačne brutto a tiež variabilnú zložku mzdy do výšky 200,- € mesačne brutto. Otec bol riadne zamestnaný a v období od júla 2016 do novembra 2016 dosahoval príjem 1.172,23 € priemerne mesačne netto. Od 1.12.2016 do 8.4.2017 bol nezamestnaný. V súčasnosti pracuje ako živnostník na základe mandátnej zmluvy a jeho príjem je 1.300,- € mesačne brutto. Od rozchodu začal otec na dcéru prispievať 200,- € mesačne, pričom v mesiacoch december 2016 a január 2017 prispel po 300,- €. Neskôr otec stratil prácu a už nemohol toľko prispievať a teda sa vrátili k sume 200,- € mesačne. K nákladom maloletej uviedla, že najmenej 30,- až 40,-€ mesačne stoja plienky, 40,- až 50,- € mesačne platí za mlieko a asi 100,-€ mesačne na stravu v domácnosti. Potvrdila, že pred Vianocami 2017 otec kúpil dcére čižmy a predtým v lete tenisky. Poberá príspevok na detské jasle vo výške 280,- € mesačne a výdavky na detské jasle sú 360,- až 370,- € mesačne. V súčasnosti žije s rodičmi, ktorým však na domácnosť neprispieva. Otec pracuje na živnosť pre jednu spoločnosť a má príjem 1.300,- € mesačne brutto a čistý príjem má asi 1.100, € mesačne. Okrem toho má príjem z prenájmu nehnuteľnosti asi 550,-€ mesačne, ale má hypotéku na oba byty, ktoré vlastní a túto spláca po 542,- € mesačne a s bytmi má aj ďalšie výdavky a to nájom, elektrinu, internet, čo je spolu asi 270,- € mesačne. Otec súhlasil s výživným vo výške 230,- € mesačne.
5. Kolízny opatrovník odporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Ohľadom úpravy styku otca s maloletou odporučil rozhodnúť v zmysle návrhu matky a výšku vyživovacej povinnosti otca navrhol určiť v sume 230,- € mesačne od podania návrhu.
6. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa v celom rozsahu stotožnil s prednesom kolízneho opatrovníka.
7. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne a teda úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je odôvodnená. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd teda maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, s čím súhlasil aj otec, kolízny opatrovník ako aj zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, čo aj obaja navrhli. Súd ustálil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 230,- € mesačne, zohľadnil aj príjmy oboch rodičov, resp. otca, ktorého príjem je asi 1.100,- € mesačne. Určené výživné je primerané a zodpovedá veku a potrebám maloletej. Vzhľadom k tomu, že určené výživné súd považoval za dostatočné, zamietol vo zvyšku návrh matky. Zároveň zamietol aj ďalšiu časť jej návrhu týkajúcu sa určenia vyživovacej povinnosti otca spätne od 1.7.2017, nakoľko bolo preukázané, že otec na výživu maloletej prispieval dostatočne aj pred podaním návrhu, preto počiatok určenia vyživovacej povinnosti
ustálil dňom rozhodnutia. Súd upravil aj styk otca s maloletou, pričom vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov a doterajšej realizácie styku otca s maloletou.
8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletej, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu vo výrokoch o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, o úprave styku otca s maloletou. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v odvolaním napadnutých výrokoch, zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 260,- € mesačne počnúc 1.7.2017, vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, k rukám matky, s tým, že zaostalé výživné, zaviaže otca platiť v pravidelných splátkach po 30,- € mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou: každý týždeň v pondelok a v stredu v čase od 16.30 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň od piatka od 16.30 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí v mesiaci júl a august a počas vianočných a veľkonočných sviatkov, každý rok v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 19.00 hod., každý nepárny rok od 25.12. od 16.30 hod. do 30.12. do 19.00 hod., každý párny rok od 30.12. od 16.30 hod. do 3.1. nasledujúceho roku do 19.00 hod., každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov od 9.00 hod. na Veľký piatok do 19.00 hod. vo Veľkonočný pondelok s tým, že otec maloletú počas bežného školského roka prevezme v zariadení, ktoré maloletá aktuálne navštevuje a v prípade neprítomnosti maloletej v zariadení ju prevezme v mieste jej bydliska a odovzdávanie maloletej bude prebiehať vždy v mieste bydliska dieťaťa.
10. Matka tvrdila, že výživné vo výške 260,- € mesačne od 1.7.2017 je primerané s ohľadom na odôvodnené potreby maloletej oprávnenej a s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako povinnej osoby. Vychádzala z toho, že otec prispieval v období december 2016 a január 2017 na výživu maloletej sumami 300,- € mesačne, takže je schopný platiť výživné vo výške 260,- € mesačne. Sumu 200,- € platil otec s odôvodnením, že je nezamestnaný a poberá dávky v nezamestnanosti. Podľa dokladov založených otcom do spisu bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a bola mu priznaná dávka v nezamestnanosti. S účinnosťou od 8.4.2017 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od apríla 2017 otec podniká ako živnostník a má pravidelný príjem. Otec je vlastníkom dvoch bytových nehnuteľností. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, má právo na životnú úroveň kultúrneho človeka. Zdôraznila, že výživné má prednosť pred inými výdavkami otca ako povinného.
11. Matka žiadala určiť výživné vo výške 260,- € mesačne spätne od 1.7.2017 z dôvodu, že otec na jej pokusy uzavrieť rodičovskú dohodu vôbec nereagoval, čo priznal i na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Od 1.7.2017 do 28.2.2018 platil otec výživné vo výške 200,- € mesačne.
12. V odvolaní proti výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletým matka nesúhlasila s tým, aby otec odovzdával maloletú o 19.30 hod. z dôvodu, že ide o dieťa vo veku 3 rokov a je dôvodné, aby matke bola odovzdaná o 19.00 hod., tak ako to uviedla v návrhu. Tento čas je už dosť neskorý s ohľadom na vek dieťaťa, ale nechce zásadným spôsobom meniť doposiaľ zaužívaný styk maloletej s otcom. Aj otec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že s časom 19.00 hod. problém nemá. Nesúhlasila s tým, aby bola maloletá v starostlivosti otca každý nepárny rok už od 23.12. od 16.30 hod. z dôvodu, aby mohla i naďalej s maloletou tráviť Štedrý deň tak, ako bola na to maloletá doposiaľ naučená a zvyknutá. Túto skutočnosť považuje matka za nesmieme dôležitú, nakoľko v ich rodine zachovávajú na Štedrý deň takú tradíciu, že chodievajú na cintorín zapáliť sviečku ako spomienku na rodinných príslušníkov a následne rodine priať pokojné sviatky a potom spoločne pripravujú štedrovečerný stôl. K tomuto je maloletá od narodenia vedená a ochudobnenie ju o tento rodinný zážitok nebude v jej prospech. Poukázala na tú skutočnosť, že kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil rozhodnúť o styku otca s maloletou v zmysle návrhu matky, bez Štedrého dňa a maloletú odovzdávať v čase o 19.00 hod. V návrhu uvádzala „každý nepárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod.“, avšak súhlasí aj so stykom otca s maloletou v takom rozsahu v akom navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, teda „každý nepárny rok od 25.12. od 16.30 hod. do 30.12. do 19.00 hod.“. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa v celom rozsahu stotožnil s prednesom kolízneho opatrovníka (teda i v časti styku otca s maloletou). Na skutočnosť, či by bol styk otca s maloletou počas Štedrého dňa na prospech
maloletej, nebolo súdom vykonané žiadne dokazovanie a s takýmto návrhom otca matka nevyjadrila súhlas, ani kolízny opatrovník ani zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV.
13. K odvolaniu matky sa vyjadrila zástupkyňa okresnej prokuratúry, ktorá súhlasila s rozhodnutím súdu. Uviedla, že výška výživného určená rozhodnutím súdu zodpovedá nielen schopnostiam a možnostiam otca, ale je primeraná aj vzhľadom na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa., keď v čase vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu bola maloletá vo veku menej ako 2 a pol roka. Sumu výživného 230,- €, na úhradu ktorej súd prvej inštancie zaviazal otca (resp. suma 460,- € mesačne za rovnakého prispenia matky) je potom vzhľadom na vek maloletej možné považovať za dostatočnú, naviac za situácie, ak maloletá nemá zvýšené výdavky. V prípade ak časom dôjde k zvýšeniu výdavkov na strane maloletej, (napríklad nástupom do materskej školy, keď oproti súčasnosti matka už nebude poberateľkou príspevku na detské jasle, či nástupom dieťaťa na povinnú školskú dochádzku, keď je predpoklad, že naviac bude potrebné prispievať na rôzne mimoškolské aktivity, krúžky, výlety a pod.) môže v budúcnosti za takto zmenenej situácie zo strany matky dôjsť k podaniu nového dôvodného návrhu na zvýšenie výživného.
14. Súd pri úprave styku otca s maloletou vychádzal z návrhov rodičov a ich výpovedí na pojednávaní. Z výpovedí oboch rodičov uskutočnených na pojednávaní dňa 21.2.2018 tak možno vyvodiť, že na takúto formu a frekvenciu stretávania sa s otcom je maloletá zvyknutá. Napokon obaja rodičia vo svojich výpovediach potvrdili, že otec maloletú po realizácii styku matke odovzdáva okolo 20.00 hod., pričom matka toto nenamietala. Zdôraznila, že tak otec, ako i matka sú a budú rodičmi maloletej, pričom je ich povinnosťou vzájomne sa dohodnúť na takej starostlivostí o maloletú, aby to bolo v jej najlepšom záujme. Preto v prípade, ak časom dôjde k zmene režimu u maloletej, či už natrvalo alebo iba prechodne, bude povinnosťou oboch rodičov toto rešpektovať a prispôsobiť styk maloletej s otcom tak, aby jej to čo najviac vyhovovalo, a to i bez autoritatívneho rozhodnutia súdu. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdil.
15. K odvolaniu matky sa vyjadril podaním zo dňa 28.6.2018 otec maloletej, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudok vo výroku o výživnom tak, že ponechá povinnosť otca prispievať na výživu maloletej sumou 230,- € mesačne počnúc dňom 21.2.2018 a upravil styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v pondelok a v stredu v čase od 16:30 hod. do 19:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16:30 hod. do nedele 19:00 hod. stým, že táto úprava neplatí v mesiaci júl a august a počas vianočných a veľkonočných sviatkov, každý rok v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 19.00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 16.30 hod. do 25.12. do 19.00 hod., každý párny rok od 30.12. od 16.30 hod do 3.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od 9.00 hod. na Veľký piatok do 19.00 hod. vo Veľkonočný pondelok.
16. Výživné vo výške 260,- € mesačne od 1.7.2017 podľa otca nie je primerané vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej a schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. V období december 2016 a január 2017 prispel z dobrej vôle a s obmedzením svojich výdavkov sumou 300,- € mesačne, nakoľko vedel, že matka maloletej prišla o prácu a chcel jej to aspoň trochu uľahčiť. Zároveň bola informovaná, že on svoju prácu stratil tiež a že nie je v jeho schopnostiach takto prispievať pravidelne a sú to len výnimočné príspevky. V tom čase poberal aj vyšší plat, preto sa mohol niekde uskromniť a jej zase pomôcť. V žiadnom prípade to nie je stav dlhodobo udržateľný z jeho strany. Sumu 200,- € platil, nakoľko s matkou boli takto dohodnutí od úplného začiatku ako prestali spolu žiť v jednej domácnosti, bola to ich dohoda od začiatku a nie dôsledok toho, že stratil zamestnanie a poberal dávky v nezamestnanosti. Takto znela ich dohoda po odlúčení.
17. Otec ďalej uviedol, že nepodniká ako živnostník, ale je zamestnaný na živnosť u súčasného zamestnávateľa. Nie je v jeho možnostiach platiť viac ako 230,- € mesačne. Túto skutočnosť dokladoval predložením kompletného zoznamu jeho príjmov a výdavkov, ktoré súd detailne prehodnotil a objektívne rozhodol. Maloletá dosahuje nielen životnú úroveň kultúrneho človeka, ale dostáva oveľa vyššiu úroveň, keďže nie je podporovaná iba z príjmov oboch rodičov, ale aj zo strán starých rodičov na oboch stranách a ďalších členov oboch rodín. Taktiež si nemyslí, že matka maloletej žije na hranici chudoby, nakoľko na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti zarába 700,- € mesačne netto. Naviac dostáva 230,- € mesačne ako výživné, 280,- € mesačne ako príspevok na detské jasle a rodičom na domácnosť neprispieva, takže neplatí žiadny prenájom. Otec má informáciu, že matka maloletej sa v práci dostala na vyššiu pozíciu,
preto predpokladá, že aj jej príjem sa v poslednom období zvýšil. Otec nesúhlasí s argumentom, že výživné má prednosť pred inými výdavkami otca, nakoľko aj on musí chodiť do práce, musí kupovať naftu, musí opravovať auto, musí jesť a piť, aby mohol žiť, chodiť do práce a zarábať peniaze na výživné, musí platiť ubytovanie. Taktiež súhlasí s faktom, že nereagoval na pokusy matky uzavrieť rodičovskú dohodu, ale na pojednávaní prejavil ústretový krok, kedy pristúpil na kompromis platiť 230,- € mesačne namiesto 200,- € mesačne, ktoré navrhoval. Okrem toho kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil výšku vyživovacej povinnosti otca určiť v sume 230,- € mesačne. Súd zároveň prehodnotil majetkové pomery otca a matky a skonštatoval, že určené výživné je primerané a zodpovedá veku a potrebám maloletej. Zároveň zamietol aj návrh matky na spätné výživné k 1.7.2017, nakoľko bolo preukázané, že otec na výživu maloletej prispieval dostatočne aj pred podaním návrhu, preto počiatok určenia vyživovacej povinnosti ustálil dňom rozhodnutia. Otec s ohľadom na psychický vývoj maloletej súhlasil s odovzdávaním maloletej k rukám matky o 19:00 hod. vo všetkých prípadoch. Nesúhlasil s návrhom matky, aby maloletá nebola v jeho starostlivosti každý nepárny rok už od 23.12. od 16:30 hod. Absolútne na to nevidí dôvod, nakoľko ako slovenská rodina tradičné zvyky počas vianočných sviatkov zachovávajú a odovzdávajú z generácie na generáciu tak, ako to robili rodičia a starí rodičia. Taktiež chodia na Štedrý deň zapaľovať sviečky na cintorín na uctenie pamiatky zosnulých, počúvajú vianočné koledy, pripravujú tradičné jedlá, štedrovečerný stôl a chodia na polnočnú omšu, po ktorej sa všetci stretávajú a vinšujú si k sviatkom. Preto je dôležité, aby maloletá prežívala sviatky aj s jeho rodinou rovnako ako s rodinou matky.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
19. Odvolanie matky je založené na námietke, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov a tvrdila, že rozhodnutie súdu o výške výživného nie je správne a výživné je neprimerané. Matka navrhla upraviť výživné na sumu 260,- eur. Matka tvrdila, že výživné vo výške 260,- € mesačne od 1.7.2017 je primerané s ohľadom na odôvodnené potreby maloletej a s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Zdôraznila, že výživné má prednosť pred inými výdavkami otca ako povinného.
20. Matka žiadala určiť výživné vo výške 260,- € mesačne spätne od 1.7.2017 z dôvodu, že otec na jej pokusy uzavrieť rodičovskú dohodu vôbec nereagoval, čo priznal i na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Od 1.7.2017 do 28.2.2018 platil otec výživné vo výške 200,- € mesačne.
21. V odvolaní proti výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletým matka nesúhlasila s tým, aby otec odovzdával maloletú o 19.30 hod. z dôvodu, že ide o dieťa vo veku 3 rokov a je dôvodné, aby matke bola maloletá odovzdaná o 19.00 hod., tak ako to uviedla v návrhu. Poukázala na tú skutočnosť, že kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil rozhodnúť o styku otca s maloletou v zmysle návrhu matky, bez Štedrého dňa a maloletú odovzdávať v čase o 19.00 hod. V návrhu uvádzala „každý nepárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod.“, avšak súhlasí aj so stykom otca s maloletou v takom rozsahu v akom navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, teda „každý nepárny rok od 25.12. od 16.30 hod. do 30.12. do 19.00 hod.“. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa v celom rozsahu stotožnil s prednesom kolízneho opatrovníka (teda i v časti styku otca s maloletou). Na skutočnosť, či by bol styk otca s maloletou počas Štedrého dňa na prospech maloletej nebolo súdom vykonané žiadne dokazovanie a s takýmto návrhom otca matka nevyjadrila súhlas, ani kolízny opatrovník ani zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV.
22. Z obsahu odvolania matky možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
23. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
25. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. V zmysle uvedeného ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa.
31. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia.
32. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.
33. Kritériá pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, a možnosti a majetkové pomery povinného. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že výživné v sume 230,- € zodpovedá odôvodneným potrebám oprávneného maloletého dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam otca prispievať na výživu maloletej, ktorá je vo veku 3 rokov. Dôvodne tvrdila okresná prokuratúra, že ak nastane zmena pomerov, napríklad nástupom maloletej na základnú školu, prípadne skôr iná zmena a s ňou súvisiace zvýšené náklady maloletej, bude daný dôvod pre zmenu vyživovacej povinnosti na maloletú. V súčasnej dobe matka v podanom odvolaní nepreukázala dôvod pre zmenu vyživovacej povinnosti na maloletú a zvýšenie výživného na 260,- € a dôvodom nebola ani matkou tvrdená skutočnosť, že otec určitú dobu prispieval na výživu maloletej sumou 300,- € mesačne. Otec sa vyjadril, že bolo to iba dočasne a sám chcel matke prispieť finančne viac z dôvodu, že nemala primerané zamestnanie, z ktorého by mala príjem na výživu dieťaťa a tak jej chcel prilepšiť. Nebol to však dôvod, aby z tejto sumy súd vychádzal pri určení výživného na maloletú. Treba tiež prihliadnuť na to, že otec sa s maloletou stretáva, v určenom čase sám vynakladá peniaze na výživu a starostlivosť o maloletú a preto jeho vyživovacia povinnosť nespočíva iba v platení výživného v sume 230,- € tak, ako určil súd, ale musí, resp. má záujem prispievať finančne na maloletú v čase
upraveného styku, prípadne dohody s matkou aj v inom čase. V tomto rozsahu je preto výživné určené rozhodnutím okresného súdu vo výške 230 € mesačne správne.
34. Matka žiadala určiť výživné vo výške 260,- € mesačne spätne od 1.7.2017 z dôvodu, že otec na jej pokusy uzavrieť rodičovskú dohodu vôbec nereagoval, čo priznal i na pojednávaní pred súdom prvej inštancie.
35. Uvedená námietka matky nebola dôvodná a priznanie spätného výživného od 1.7.2017 matka nepreukázala z nasledovných dôvodov.
36. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď v danej veci skúmal dôvodnosť podaného návrhu matky podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia konania a to dňom, ktorým bol doručený súdu prvej inštancie návrh.
38. Výživné je možné priznať aj spätne podľa ustanovenia § 77 Zákona o rodine, ale len v prípade, ak sú na to splnené zákonné dôvody a to dôvody hodné osobitného zreteľa.
39. Matka žiadala určiť výživné vo výške 260,- € mesačne spätne od 1.7.2017 z dôvodu, že otec na jej pokus uzavrieť rodičovskú dohodu vôbec nereagoval, čo priznal i na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Úlohou súdu bolo preto skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, pre priznanie spätného výživného. Okresný súd bol preto povinný vyzvať matku, aby preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného. Pokiaľ súd nepriznal spätné výživné, pretože neboli na takýto postup splnené zákonných podmienok, postupoval v súlade so Zákonom o rodine, ktorý v § 77 ustanovuje, že výživné možno priznať aj spätne, ale len v prípade, ak sú na to splnené zákonné dôvody a to dôvody hodné osobitného zreteľa.
40. Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti.
41. V súvislosti s námietkou odvolateľky, odvolací súd uvádza, že zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a s ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné napríklad počnúc jedným dňom pred začatím konania. Takýmto dôvodom môže byť v zmysle uvedeného ustanovenia napríklad hospitalizácia, pobyt v nemocnici, zdravotné problémy, v dôsledku ktorých nemohol podať návrh na súd, prípadne iné závažné dôvody, ktoré je potrebné preukázať.
42. V danej veci okresný súd postupoval v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a prihliadol na to, že Zákon o rodine bol novelizovaný zákonom č. 36/2005 Z.z. a to konkrétne ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedeným postupom súdu nedošlo k nesprávnemu rozhodnutiu a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo bolo dôvodom podaného odvolania, pretože pokiaľ matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nebolo možné priznať spätné výživné. V prípade, ak by súd návrhu matky vyhovel, rozhodol by v rozpore so Zákonom o rodine.
43.Odvolací súd zastáva názor, zhodný s okresným súdom, že matka zákonné podmienky pre priznanie spätného výživného nesplnila. Zákonným dôvodom nemôže byť tvrdenie matky, že návrh skôr a teda včas nepodala, pretože otec na jej pokusy uzavrieť rodičovskú dohodu vôbec nereagoval. V danom
prípade matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, takéto dôvody nezistil ani súd a preto je rozhodnutie okresného súdu správne a odvolanie matky nie je dôvodné.
44. Matka v podanom odvolaní namietala aj výrok súdu, ktorým upravil styk otca s maloletou a tvrdila, že odovzdávanie dieťaťa otcom o 19.30 hod. tak, ako určil okresný súd v rozhodnutí, nie je v záujme maloletej. V súvislosti s touto námietkou sa odvolací súd oboznámil so zápisnicou z pojednávania dňa 21.2.2018 a s výpoveďou matky maloletej, ktorá uviedla, že: “Odkedy chodí dcéra do jaslí, čo bolo v októbri alebo v novembri 2016, už otec dcéru vyberá priamo z jaslí a prinesie mi ju okolo 20.00 hod.“ Na tomto pojednávaní sa vyjadril aj otec: “V súčasnosti chodím pre dcéru 3x do týždňa do jaslí a to v pondelok, stredu a piatok a vyzdvihujem ju medzi 16.30 hod. až 17.00 hod. a matke ju vrátim okolo 20.00 hod., pričom nikdy nenamietala, že ju takto vodím a keby povedala, že mám prísť o 19.00 hod., tak prídem.“
45. S prihliadnutím na uvedené, otec matke odovzdával dieťa okolo 20.00 hod. tak, ako sa vyjadrili obaja rodičia. Matka tvrdila v podanom odvolaní, že okresný súd rozhodol nesprávne, keď určil čas odovzdávania maloletej o 19.30 hod, ale z vyjadrenia otca na pojednávaní vyplýva, že nemá problém dieťa matke odovzdať aj skôr aj o 19.00 hod. keď o to matka požiada. Pokiaľ otec súhlasí s požiadavkou matky kedy má dieťa priviezť, nemožno prijať názor matky, že rozhodnutie okresného súdu je nesprávne a nie je v záujme maloletej. Ak do rozhodnutia okresného súdu otec odovzdával dieťa matke o 20.00 hod. je rozhodnutie súdu v súlade s vyjadreniami rodičov a nebol preukázaný spor medzi rodičmi o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorá skutočnosť by vyžadovala striktnú úpravu času, o ktorom sa rodičia vedia dohodnúť. Rozhodnutie okresného súdu o úprave styku otca s maloletou je v súlade s jej záujmom a rovnako aj to, že každý s rodičov má právo podieľať sa na starostlivosti o maloletú, ak prejaví o to záujem v rovnakom rozsahu aj počas sviatkov. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
46. Pretože okresný súd rozhodol vo výroku o výživnom a aj vo výroku o úprave styku otca s maloletou v súlade so záujmom maloletej a vo svojom rozhodnutí rešpektoval právo otca na styk a upravil pomery rodičov tak, aby boli práva otca aj maloletej zachované, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
47. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).