Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/221/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E., N. XXXX/XX, zastúpeného AK: Mgr. Peter Masarovič, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -91 zo dňa 11. júla 2019 - I., III., V., VI. výrok, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté výroky I., III., V., VI. rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ku zmluve o revolvingovom úvere číslo 8100039678 zo dňa 16.08.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná, II. výrokom určil, že poplatok vo výške 222,95 Eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, dohodnutý v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8100039678 zo dňa 16.08.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, III. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.574,11 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, IV. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, V. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,40 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, VI. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť titulom súdneho poplatku Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Skalica sumu 293,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou , , , o ochrane spotrebiteľa, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, s poukazom aj na procesné ustanovenia , , , .

3. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný uzatvoril s žalobcom dňa 16.8.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100039678, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom

úvere, ktorou bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku 85,15 Eur, počet splátok 36, splatnosť splátky v 19. deň v mesiaci, RPMN za úver 70%, ročnú úrokovú sadzba úveru 70%, priemernú RPMN 46,56% a celkovú čiastku na splatenie dlžníkom v sume 3.065,40 Eur. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere verzia platná 1.3.2011 neboli podpísané žalobcom. Podľa čl. 13, bod 13.2. prvá veta Zmluvných dojednaní Zmluvy v o revolvingovom úvere v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere je veriteľ oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto zmluvy o revolvingovom úvere podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Listom označeného ako „Vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť“ zo dňa 26.4.2016 žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu (Müller - Transporte, s.r.o.) o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, na základe uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom uvedenou dohodou sa žalobca zaviazal zabezpečiť uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8100039678, žalovaný uviedol, že s domáha uhradenia nehradenej splatnej pohľadávky vo výške 1.851,63 Eur ku dňu 21.4.2016. Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. 8100039678 zo dňa 16.8.2011 žalovaný uzatvoril so žalobcom k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100039678 túto Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má formulárový a typový charakter. Na základe tejto dohody mal zamestnávateľ žalobcu (z obsahu vyplýva, že ktorýkoľvek) povinnosť vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobcu vždy v riadnom výplatnom termíne vo výške 85,15 Eur mesačne. Z rozhodcovskú zmluvu č. 8100039678 zo dňa 16.8.2011 uzavrel žalovaný so žalobcom k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100039678 túto rozhodcovskú zmluvu, ktorá má formulárový a typový charakter. Žalobca dňa 17.1.2014, dňa 19.6.2014 a dňa 2.11.2015 vykonal v prospech žalovaného platby po e 85,15 Eur. Listom „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 23.8.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že ku dňu 23.8.2016 predstavuje dlžná suma žalobcu zo o Zmluvy revolvingovom úvere č. 8100039678 výšku 2.225,01 Eur. Dňa 16.8.2011 žalovaný poskytol žalobcovi platbu vo výške 1.277,05 Eur na bankový účet žalobcu na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100039678. Listom „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 21.9.2016 oznámil žalovaný žalobcovi potvrdenie o úhrade splátok na úver č. 8100039678, pričom celkovo uhradil na splátkach 3.552,56 Eur, za obdobie od dňa 2.12.2016 uhradil na splátkach sumu 1.574,11 eur ( mimo trojročnej objektívnej premlčacej lehoty ).

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že skúmal, či sú splnené podmienky premlčania úhrad z uzavretých zmlúv pred dňom 2.12.2013, nakoľko v zmysle sa na úhrady žalobcu vzťahuje objektívna trojročná premlčacia doba. Žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom boli zahrnuté aj úhrady pred dňom 2.12.2013, čo znamená, že na tieto nemá nárok, nakoľko sa jedná o premlčané splátky, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania voči úhradám žalobcu uhradeným do 2.12.2016. Žalobca má na základe žaloby podanej dňa 2.12.2016 nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške úhrad uskutočnených po 2.12.2013, t.j. v lehote troch rokov pred podaním žaloby. V danej veci bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva (zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100039678 zo dňa 16.8.2011), žalobcovi bol poskytnutý klasický úver (nie revolvingový úver, ako je označené v zmluve) a to jednorazovo v konkrétnej sume, ktorá mu bola zaslaná na jeho účet v banke, preto predmetnú zmluvu je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to považoval zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch za platnú, avšak úver za bezúročný a bez poplatkov. Úver obsahuje ročnú úrokovú sadzbu 70 %, čo je fakticky úžernícka úroková sadzba. Takéto zmluvné dojednanie vzhľadom k neprimeranej výške úroku z úveru je nekalou obchodnou podmienkou v zmysle , nakoľko ustanovuje neprimerane vysoký úrok z úveru a tým spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by bola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná. Zmluvné dojednania ku zmluve nie sú podpísané, z toho dôvodu nie sú ani súčasťou zmlúv a poplatky v nich uvedené nie sú platne v zmluvách dohodnuté. Z uvedeného potom vyplýva, že aj z tohto dôvodu uvedený úver bol dojednaný bez úrokov a bez poplatkov. Ďalej okresný súd skúmal, či sú splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Vychádzal z prehľadu platieb, ktoré na úver uhrádzal žalobca, pričom do úvahy bral aj to, že úhrady do dňa 15.8.2013 sú premlčané, nepremlčaná je prvá nasledujúca platba dňa 16.12.2013. Oprávnené platby zo strany žalobcu žalovanému (vzhľadom k tomu, že úver je bez úrokov a poplatkov) sú len vo výške reálne poskytnutej výšky úverov bez úrokov a poplatkov. Žalovaný poskytol žalobcovi celkovú sumu úveru vo výške 1.277,05 Eur (nie suma 1.500,-

Eur ). Žalobca vykonal celkovo 42 mesačných splátok vo výške 85,15 Eur, 2 splátky vo výške 10,91 Eur, jednu splátku vo výške 9,53 Eur a jednu splátku vo výške 10,06 Eur, celkovo uhradil sumu 3.552,56 Eur (rozdiel - t.j. platba naviac v neprospech žalobcu je 2.275,51 Eur). Po zohľadnení premlčaných splátok, t.j. platieb realizovaných po 15.8.2013 (potvrdenie o termíne úhrad č.l. 18 ) priznal žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.574,11 Eur (18 splátok x 85,15 eur + 2 splátky x 10,91 Eur + 9,53 Eur + 10,06 Eur ), ktorá predstavuje nepremlčaný rozdiel medzi skutočne čerpanou sumou a sumou uhradenou zo strany žalobcu. Žalobca uhradil žalovanému viac finančných prostriedkov, než žalobcovi žalovaný skutočne poskytol t. j. bezdôvodne a bez právneho dôvodu. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.574,11 Eur, vo zvyšku nárok ako premlčaný zamietol. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcovi poskytol okrem platby pôžičky 1.277,05 Eur aj sumu ďalšej pôžičky 723,19 Eur, ktorú mu mal poukázať dňa 27.3.2013, keď žalobca túto úhradu revolvingu poprel. Žalovaný súdu nedoložil žiadny dôkaz ( napr. výpis z účtu ), ktorým by preukázal odoslanie a doručenia takejto sumy na účet žalobcu. Hoci bol žalovaný na preukázanie tejto skutočnosti písomne vyzvaný (výzva doručená 14.6.2019) okresnému súdu žiadny dôkaz (výpis z účtu) nepredložil, pričom výpis z úverovej zmluvy žalovaného nie je dôkazom o poukázaní platby 723,19 Eur žalobcovi. Čo sa týka sumy 222,95 Eur za službu odkladu splatnosti maximálne troch splátok, dohodnutej v čl. 8, bod 8.1. prvá veta Zmluvných dojednaní Zmluvy v o revolvingovom úvere č. 8100039678 zo dňa 16.8.2011, okresný súd má za to, že odmena dohodnutá v tomto ustanovení je neadekvátna poskytnutému plneniu. Mesačná jedna splátka bola v zmluve dohodnutá v sume 85,15 Eur, tri mesačné splátky sú v sume 255,45 Eur (85,15 eur x 3 ). Takže za odklad troch mesačných splátok žalovaný má nárok na odmenu ktorá zodpovedá fakticky trom mesačným splátkam, pričom táto odmena je vyplatená žalovanému vopred (odpočítal ju od sumy úveru 1.500,- Eur a žalovanému uhradil v hotovosti len sumu 1.277,05 Eur). Žalovaný takto mal fakticky zabezpečené a vyplatené skoro tri splátky úveru vopred, pričom na splátky, ktoré by mohli byť odložené, má taktiež nárok. Pritom žalobca ešte ani nevyužil takúto dohodnutú služby a ani ju nemusel využiť. Poskytnutý úver 1.500,- Eur tak žalovaný navýšil o 222,95 Eur bez poskytnutého adekvátneho protiplnenia. Z toho dôvodu je uvedené ustanovenie čl. 8, bod 8.1. prvá veta Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100039678 zo dňa 16.8.2011 neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle , , nakoľko obsahuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebolo individuálne dojednané a preto je neplatné v zmysle . Preto okresný súd vyslovil aj neplatnosť tohto ustanovenia zmluvy.

5. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ku zmluve o revolvingovom úvere číslo 8100039678 zo dňa 16.08.2011 neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať, resp. má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa . V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník- spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1.500,- Eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo výške 1.500,- Eur). Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške

mesačných zrážok zo mzdy (a následne aj o ich počte ). Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ.

6. Žalobca preukázal aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ preukázateľne uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ žalobcu reálne vykonával zrážky zo mzdy pre žalovaného až do právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo nariadené žalovanému zdržať sa výkonu dohody o zrážkach. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie so svojou mzdou. Na základe týchto všetkých skutočností okresný súd rozhodol o neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy aj v súvislosti s tým, že uzatvorenú zmluvu o úvere považuje za zmluvu dohodnutú bez úrokov a poplatkov a žalovaný sa mohol domáhať plnenia od zamestnávateľa žalobcu nad rámec jeho oprávnenej pohľadávky.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle tak, že žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,40 %. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu celkovo vo výške 2.275,51 Eur, pričom mu bola súdom priznaná istina vo výške 1,574,11 Eur. V takomto prípade je úspech žalobcu 69,20 %, a neúspech 30,80 %, čo je vlastne úspech žalobcu. Po odčítaní úspechu žalobcu od jeho neúspechu, dosiahol žalobca čistý úspech vo výške 38,40 %.

8. Okresný súd vyhovel žalobe v časti určenia neplatnosti zmluvných dojednaní v rozsahu 100 %, v časti vrátenia bezdôvodného obohatenia len čiastočne, preto v zmysle uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za návrh v celkovo sume 293,50 Eur (2 x 99,50 eur - určovacia žaloba + 94,50 Eur - poplatok z priznaného plnenia ), pretože žalobca sa domáhal určenia dvoch neprijateľných zmluvných podmienkach v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100039678 zo dňa 16.08.2011. Keďže súd priznal žalobcovi aj sumu vo výške 1,574,11 eur titulom bezdôvodného obohatenia, súd z tejto sumy vypočítal výšku súdneho poplatku, ktorú následne pripočítal do celkovej výšky súdneho poplatku (podľa položky 1 písm. b) citovaného zákona).

9. Proti tomuto rozsudku výlučne výrokom I., III., V. a VI. podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania s poukazom na . Argumentoval tým, že z rozsudku nevyplýva v čom je splnený znak neurčitosti obsahu dohody o zrážkach zo mzdy (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). Vymedzenie zabezpečenej pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy obsahuje jednoznačné vymedzenie toho, že zabezpečuje záväzok žalobcu (dlžníka) splatiť úver a jeho príslušenstvo na základe konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vymedzenie prípadným ostatných nárokov vyplývajúcich z daného zmluvného vzťahu - revolving, jeho príslušenstvo či sankcie - obsahuje také nároky, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti. Okresný súd ako dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy poukazuje na ustanovenie umožňujúce zvýšenie dohodnutej zrážky zo mzdy v konkrétnom prípade upravenom priamo v dohode. Neuvádza však, ako toto ustanovenie (pozn. ide o samostatnú časť neovplyvňujúcu zvyšok dohody) má spôsobiť neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy. Dané ustanovenie upravuje síce možnosť zvýšenia dohodnutej zrážky zo mzdy, avšak len vtedy, ak nedošlo k vykonaniu zrážky zo mzdy v predošlom období. Táto zvýšená zrážka zo mzdy (rovnako ako tá pôvodná) nemôžu byť vyššie než dovoľuje zákon ( ). Podľa I. výroku je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou podmienkou, lebo má umožňovať obísť dôležitý prvok únijného práva, pričom z rozsudku je nezistiteľné, aké ustanovenie únijného práva dohoda o zrážkach zo mzdy má obchádzať. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. V , ktorým sa mení a dopĺňa aj o spotrebiteľských úveroch bolo výslovne () uvedené, že dohoda o zrážkach zo mzdy je jedným z troch prijateľných a povolených spôsobov

zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj keď zákon bol prijatý a učinný až po uzavretí zmluvy. Napáda skutkové závery okresného súdu podľa ktorých, žalobca uhradil sumu 3.552,56 Eur, ale obdržal len sumu 1.277,05 Eur. Nie je zrejmé, prečo výpis z úverového účtu nie je postačujúci ako dôkaz o vyplatení prostriedkov, s ktorým sa okresný súd nezaoberal, keď z neho vyplýva kedy došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov z revolvingu, v akej výške a v prospech akého účtu. Porovnaním čísla účtu s tým, ktoré sa uvádza napr. v zmluve je zrejmé, že ide o platbu na rovnaký účet, ako žalobca uviedol pre účely zmluvného vzťahu. Pripojenie výpisu z účtu o vyplatení sumy 723,19 Eur ako sumy z revolvingu odôvodňuje v spojení s , pričom nepreukazuje novú skutočnosť, ale dokladuje pravdivosť skôr predloženého dôkazu. Vzhľadom na poskytnutie revolvingu došlo aj k rozšíreniu počtu splátok (42). Ak by nedošlo k poskytnutiu revolvingu, bol by počet splátok len 36. S odkazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a tiež Súdneho dvora EÚ nebolo nikdy potrebné, a nie je tomu tak ani dnes, špecifikovať položky zahrnuté do splátky. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. , body 25 až 27, sp. zn. , body 28 a 29, uznesenie, sp. zn. , bod 26, uznesenie, sp. zn. , bod 39). Záver okresného súdu, že výška odplaty je v rozpore so zákonom a je neplatnou, je v rozpore so zákonom. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. K argumentácii o výške odplaty na finančnom trhu poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , sp. zn. ). Odvolanie proti výrokom V. a VI. odôvodňuje tým, že ide o závislé výroky od rozhodnutia vo veci samej.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektami - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (I., III., V., VI. výrok) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka na I. určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ku zmluve o revolvingovom úvere číslo 8100039678 zo dňa 16.08.2011 je neplatná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, II. určenie, že poplatok vo výške 222,95 Eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, III. zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia 2.275,51 Eur.

12. Žalobca ani žalovaný nenapadli odvolaním II. výrok (poplatok vo výške 222,95 Eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, dohodnutý v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8100039678 zo dňa 16.08.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou), IV. výrok (zamietnutie zvyšku žaloby v sume 701,40 Eur), preto nadobudli právoplatnosť.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolaní strán bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom (určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ku zmluve o revolvingovom úvere číslo 8100039678 zo dňa 16.08.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná), III. výrokom (uložil žalovanému povinnosť zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.574,11 Eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku), V. výrokom (priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,40 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením), VI. výrokom (uložil žalovanému povinnosť zaplatiť titulom súdneho poplatku Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Skalica sumu 293,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z odvolacej argumentácie uplatnenej žalovaným, bolo posúdiť teda správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie vedúcich k vyhoveniu žalobe v určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej neprijateľnosti, uloženiu povinnosti zaplatiť sumu 1.574,11 Eur.

15. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je iba čiastočne dôvodný, keď podľa odvolacieho súdu bolo potrebné na daný prípad aplikovať ust. a zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (16.8.2011) a . Postupom podľa odvolací súd vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii týchto ustanovení.

16. Žalobca sa na výzvu podľa vyjadril a uviedol, že súhlasí s použitím ustanovení (uvedených v odseku 15).

17. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluva (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8100039678, podpísanou žalobcom 12.8.2011 a zástupcom žalovaného dňa 16.8.2011, žalobca ako dlžník žiadal podľa bodu 5 o poskytnutie úveru (úverový limit) 1.500,- eur, so splatnosťou úveru 36 mesiacov, výška splátky mesačne (vrátane úrokov) 85,15 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3.065,40 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70 %, ročná úroková sadzba úveru 70 %, priemerná RPMN za úver 46,56 %, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 Eur, celková čiastka revolvingu 858,31 Eur, celková čiastka po revolvingu 2.043,60 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %. V bode 6 sú údaje o schválenom revolvingovom úvere: poskytnutie úveru (úverový limit) 1.500,- Eur, so splatnosťou úveru 36 mesiacov, výška splátky mesačne (vrátane úrokov) 85,15 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3.065,40 Eur, predpokladaná RPMN za úver 69,18 %, ročná úroková sadzba úveru 70 %, priemerná RPMN za úver 45,11 %, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 Eur, celková čiastka revolvingu 858,31 Eur, celková čiastka po revolvingu 2.043,60 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,09 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,50 %. Podľa bodu 7 zmluvy o úvere dlžník, spoludlžník 1, 2 a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto zmluvy o úvere), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.

Na konci zmluvy, t.j. po bode 13 je dátum podpisu 12.8.2011 a podpis zmluvy o úvere žalobcu a dátum podpisu 16.8.2011 a podpis zmluvy o úvere žalovaného. Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8100039678 uzatvorili žalobca (podpísal dňa 12.8.2011) a žalovaný (podpísal dňa 16.8.2011), v ktorej článku I. je uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne Dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100039678 čiastku vo výške 1.500,- Eur. Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečené touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi. Podľa čl. II. na základe tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet vo výške 85,15 Eur. Strany sa výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutá výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí. Podľa čl. III. strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy Dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom Dlžníka do doby, než Spoločnosť zamestnávateľovi písomne neoznámi, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené. Podľa čl. IV. Strany sa dohodli, že pre prípad, že Dlžník zmení v priebehu splácania Pohľadávok zamestnanie- je Dlžník povinný predložiť túto Dohodu ďalšiemu zamestnávateľovi a podľa tejto dohody budú vykonávané zrážky i u ďalšieho či ďalších zamestnávateľov. Podľa čl. V. Táto Dohoda sa uzatvára na dobu, kým budú splatené všetky Pohľadávky Spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov a môže byť zrušená či menená iba písomnou dohodu oboch Strán. Dlžník nemá oprávnenie pred splatením Pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.

22. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle , keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý podnikateľ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

23. Cieľom spotrebiteľského práva je, aby spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, teda aby ho táto podmienka nezaväzovala. Je potrebné konštatovať naliehavý právny záujem žalobcu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorý vyplýva priamo zo zákona (podľa a o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv proti porušiteľovi na súde). Zákon ďalej vyžaduje, aby šlo o podmienku neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle hmotného práva a v takomto prípade je daný dôvod na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa.

24. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky

Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne posúdil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.8.2011, ktorá bola uzatvorené medzi stranami. Bez pochybností možno konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy má spotrebiteľský charakter, keďže takýto charakter má aj zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver. Správne preto súd prvej inštancie v zmysle požiadavky žalobcu podrobil súdnej kontrole zmluvné podmienky majúce charakter podmienok potenciálne spôsobilých vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť totiž žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je v kontraktačnom procese slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, resp. vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu v zmysle vlastných predstáv o podmienkach zmluvy, ktorá bola naformulovaná dodávateľom vopred.

26. Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú strany uzatvorili, spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy a ak v súvislosti s uzatvorením zmluvy o revolvingovom o úvere bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným aj dohoda o zrážkach zo mzdy, je náležitým zaoberať sa tým, či dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej by sa do dispozičnej sféry žalovaného mohlo dostať aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej úverovej podmienky, je v konkrétnom prípade platným právnym úkonom. Posúdenie každého nároku je totiž vecou individuálnych skutkových zistení.

27. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS a jej užitočného úžitku.

28. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12 P.P.-POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Pre záver súdu bolo relevantné, že predmetná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. Práve žalobcovia a ich majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojim jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.11.2015, sp.zn. ).

29. Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť prípadné neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o revolvingovom úvere, keďže iba ich predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. V dohode o zrážkach zo mzdy nie je uvedená výška pohľadávky žalovaného a zároveň je tam uvedené, že pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré veriteľovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere a jej dodatkami. Je teda možné, že v rámci takto vyčíslenej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť

je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že ním takto kvantifikovaná výška pohľadávky nebude vychádzať zo zmluvných podmienok, ktoré sú neprijateľnými. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je tak vystavený neprimeranému konaniu zo strany žalovaného ako dodávateľa.

30. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neplatnú, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa zároveň vyrieši podstatná sporná otázka, či je žalobca povinný uhrádzať žalovanému svoj dlh prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu alebo nie a zároveň sa rozhodnutím súdu odstránia pochybnosti o platnosti či neplatnosti tohto zabezpečovacieho inštitútu.

31. Naviac odvolací súd poznamenáva, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva bola uzavreté medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

32. Formulár podpísal žalobca v deň podpísania zmluvy o úvere, keď fakticky nemohla byť stranám dohody známa výška pohľadávky, s ktorou je resp. bude žalobca v omeškaní a na ktorej zaplatenie bude môcť žiadať žalovaný od zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy, pričom spotrebiteľ nebude mať možnosť žiadnym spôsobom skontrolovať, čo bude obsahovať žalovaným uplatnená pohľadávka na zrážanie, t.j. či si nebude žalovaný uplatňovať napríklad sankcie, ktoré nie sú v súlade s predpismi na ochranu spotrebiteľa.

33. Okresný súd v súvislosti s I. výrokom argumentoval v podstate tým, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku vzniknutú z právneho úkonu, ktorý trpí vadami, a že dohoda bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu zmluvných strán, a teda v zmysle neplatná. Okrem toho sa dohoda odchyľuje od . Predformulovaný súhlas spotrebiteľa nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle. Týmto úkonom na základe zmluvy spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa s tým, že výkon zrážok je súkromným procesom, ktorý nepodlieha autorizácii a verifikácii primeranosti.

34. Podľa obsahu predmetnej dohody označeného v odseku 21 strany si dojednali v zmysle k zabezpečeniu pohľadávky na základe predmetnej zmluvy o úver dohodu o zrážkach zo mzdy prípadne z iných príjmov, na základe ktorej bol zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech veriteľa zrážky zo mzdy dlžníka a odvádzať ich na označený bankový účet, vo výške 85,15 Eur mesačne, pričom dohoda bola uzavretá na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky veriteľa.

35. V zmysle o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

36. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vedľajší záväzok, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie o založení hlavného záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie, a teda neplatným bude aj dojednanie o

zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda neplatná, ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie má byť dohodou zabezpečené.

37. Osobitné ustanovenie o ne/prípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v o ochrane spotrebiteľa v zakotvené až s účinnosťou 1.5.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na dané zmluvy uzavreté 29.10.2012 a 8.3.2013 je neaplikovateľné.

38. Predmetná Zmluva o úvere a Dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté vždy v rovnaký deň na formulárovom tlačive žalovaného - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetných Dohôd o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere. Ničím nebolo preukázané, že by žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť uzavretie predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť, a že ich uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy o úvere a dohody o zrážkach nevyplýva možnosť žalobcu ako spotrebiteľky odmietnuť uzavretie predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť ich dojednanie. Ničím nebolo tiež preukázané, že žalobca bol poučený o následkoch uzavretia predmetnej dohody. Žalovaný tak v tomto smere opätovne neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle predtým cit. ust. o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu a kontext predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy s predmetnou Zmluvou o úvere, keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť jej obsah resp. odmietnuť jej uzavretie, s poukazom na ust. a bolo dôvodné ustáliť, že predmetná Dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu súdu v zmysle .

39. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je len na ňom, kedy tento inštitút aktivuje. Ak má byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, ktorá vyžaduje disponenciu s informáciami o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

40. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy sa moc nad majetkom dlžníka koncentruje v rukách veriteľa. Výška pohľadávky síce môže vyplývať zo zmluvy o úvere, ale takto kvantifikovaná výška pohľadávky môže vychádzať zo zmluvných podmienok, ktoré sú neprijateľnými a ktoré neboli predmetom posúdenia súdu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy teda nepočíta s objektívnym vyhodnotením výšky dlhu, ale je postavený na subjektívnom názore veriteľa o výške pohľadávky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch je pritom relevantné ex offo súdne preskúmanie ne/prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a tým vznik neprijateľnej zmluvnej podmienky. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo ujmy v procese zrážok zo mzdy. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k uhradeniu plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takúto ochranu prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice jej účinku. S ohľadom na uvedené neobstojí námietka žalovaného, že okresný súd neuviedol aké ustanovenie unijného práva má dohoda o zrážkach obchádzať (pozri ods. 85 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

41. S poukazom na vyššie uvedené východiská odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy treba považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku preskúmavaného rozsudku ako vecne správne potvrdil ( ).

42. Je nesporné, že ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda je donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.

43. Výklad a aplikácia ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

44. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle (spravidla) dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv v zásade platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci potenciálneho zmluvného vzťahu si tvoria obsah zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami <., pretože takéto dojednania by boli neplatné. Spravidla stačí k uzavretiu zmluvy konsenzus oboch účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však v konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) sa v zmysle rozumieme prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) subjektom, ktorý je dostatočne určitý a z ktorého vyplýva vôľa navrhovateľa právneho úkonu byť ním viazaný v prípade jeho prijatia druhou zmluvnou stranou. Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. pre samotné jej uzavretie je veľmi dôležitý právny úkon prijatia návrhu zmluvy (akceptácia). Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle subjektu (akceptanta), ktorému bol návrh (oferta) určený, že súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom (teda i s jeho obsahom) dôjde navrhovateľovi (oferentovi). To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby právny úkon prijatia návrhu sa stal perfektným: a/ musí byť urobený osobou, ktorej bol určený, b/ musí byť urobený včas, c/ nesmie obsahovať žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi. Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok (a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo výhrady, pretože takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zároveň by to bol nový návrh, resp. protinávrh ( <.). K uzavretiu zmluvy by v takom prípade mohlo dôjsť iba vtedy, ak by pôvodný navrhovateľ (pôvodne oferent, teraz akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant (teraz navrhovateľ právneho úkonu, teda oferent) podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy, resp. aj v jej jednotlivých častiach.

45. Tak ako súd prvej inštancie aj odvolací súd podrobil predmetnú úverovú zmluvu prieskumu, či obsahuje všetky obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a

zistil s poukazom na obsah spisového materiálu, že v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené rozličné obsahové náležitosti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere podpísanej žalobcom dňa 12.8.2011 (body 1-5) a podpísanej žalovaným dňa 16.8.2011 (ktorý vyplnil bod 6), ktoré sa líšia v údaji o RPMN úveru (bod 5 predpokladaná výška RPMN 70 %, bod 6 RPMN za úver 69,18 %) ako aj v údaji o priemernej RPMN (bod 5) vo výške 46,56 %) a (bod 6.) vo výške 45,11 %. Teda v prípade náležitostí podľa ako aj náležitosti podľa písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno hovoriť o akceptácii návrhu zmluvy žalovaným ale o novom návrhu, ktorý mal byť žalobcom písomne prijatý alebo odmietnutý ( ). V konaní nebola preukázaná existencia dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov o výške RPMN pre úver ako aj výške priemernej RPMN a v dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto neplatná v zmysle v uvedených náležitostiach, keď cieľom ustanovenia v spojení s 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, priamo v nej, poskytnúť všetky relevantné údaje. Na zdôvodnenie správnosti uvedeného odvolací súd považuje na dôvodné poukázať na to, že podľa znenia medzi stranami uzavretej úverovej zmluvy je možné konštatovať nielen nesúlad uvádzaných hodnôt RPMN ale i nesprávnosť údaja o RPMN. Podľa údaja v schválenom revolvingovom úvere č. 8500038907 bola RPMN za úver vo výške 69,95 % pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70 %, nakoľko napriek tomu, že ročná úroková sadzba úveru sa zohľadňuje ako náklad poskytnutého úveru, RPMN je nižšia, a to i napriek tomu, že údaj o RPMN má zohľadňovať všetky náklady spojené s poskytnutým úverom. S ohľadom na uvedené absencia spomenutých náležitostí má za následok, že medzi účastníkmi zmluvy nedošlo k dohode o obligatórnej náležitosti akou je RPMN ( zákona o spotrebiteľských úveroch), a priemerná RPMN () čo má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov ( zákona o spotrebiteľských úveroch). S poukazom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd konštatuje, že už len jeden chýbajúci údaj v zmysle uvedeného zákona (v danej veci písm. j/, y/) má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. S ohľadom na uvedené má žalovaný nárok iba na zaplatenie istiny úveru.

46. S ohľadom na uvedené v odseku 45 by bolo nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 princípov ) zaoberať sa aj prípadnými ďalšími okolnosťami potenciálne vedúcimi k tomu istému záveru a teda aj ďalšou súvisiacou odvolacou argumentáciou žalovaného (vo vzťahu k ).

47. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

48. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

49. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

50. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

51. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať

zaplatenia požadovanej sumy. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia ( ) a povinnosť dôkazná ( ) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

52. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo a žiadna zo strán nerozporovala, že žalobca prostredníctvom dobrovoľných vkladov zaplatil žalovanému sumu 3.552,56 Eur, teda viac ako bola zistená výška istiny z úveru (1.277,05 Eur). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že II. výrokom preskúmavaného rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, súd prvej inštancie určil, že poplatok vo výške 222,95 Eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, dohodnutý v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8100039678 zo dňa 16.08.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalovaný nedôvodne zúčtoval príslušný poplatok za danú službu žalobcovi tým spôsobom, že mu úver vyplatil už krátený o uvedený poplatok (1.277,05 Eur = 1.500 - 222,95 Eur), pričom poplatok zahrnul do celkovej sumy poskytnutého úveru. Takýto spôsob určenia celkovej výšky úveru bol v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch aj s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení Smernice č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

53. Hoci žalovaný namieta skutkový záver súdu prvej inštancie ohľadom sumy 3.552,56 Eur, ktorú žalobca zaplatil žalovanému, zároveň v odvolací tvrdí (opak), že bolo preukázané, že žalobca uhradil 42 mesačných splátok po á 85,15 Eur, 2 splátky po 10,91 Eur, 1 vo výške 9,53 Eur, 1 vo výške 10,06 Eur (spolu 3.552,56 Eur pozn. odvolacieho súdu). S ohľadom na uvedené sa odvolací stotožnil zo záverom súdu prvej inštancie, že žalobca zaplatil celkom žalovanému sumu 3.552,56 Eur.

54. Žalovaný ďalej nesúhlasí so skutkovým záverom, že žalobcovi bola vyplatená suma (iba) 1.277,05 Eur, keď tvrdí, že ako revolving bola žalobcovi vyplatená aj suma 723,19 Eur, pričom mu nie je zrejmé, prečo výpis z úverového účtu nie je postačujúci ako dôkaz o vyplatených (týchto) prostriedkov. Odvolací súd poukazuje záver súdu prvej inštancie uvedený v odseku 79 odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobcovi poskytol (okrem sumy 1.277,05 Eur) sumu 723,19 Eur, keď nedoložil žiadny dôkaz (výpis z účtu) na preukázanie uvedeného, s ktorým sa stotožnil. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci súd prvej inštancie vyzval žalovaného (písomnou výzvou doručenou dňa 14.6.2019) na preukázanie tejto skutočnosti, žalovaný zaslal (iba) písomnosť zo dňa 3.7.2019, v ktorá obsahovala prefotený údaj o poukázaní sumy 1.277,05 Eur. Vzhľadom na záver prvoinštančného súdu o neunesení dôkazného bremena žalovaného, bol potom správny záver, že žalobca nepreukázal v konaní, že žalobcovi vyplatil (aj) sumu 723,19 Eur.

55. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 1.277,15 Eur a žalobca zaplatil žalovanému (vyššiu) sumu 3.552,16 Eur, vznikla žalovanému povinnosť titulom plnenia z bezdôvodného obohatenia zaplatiť rozdiel týchto súm, ktorú žalobca žiadal žalobou vo výške 2.275,51 Eur. Avšak z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným, ktorú súd prvej inštancie považoval za čiastočne dôvodnú, uložil žalovanému zaplatiť sumu 1.574,11 Eur (rozdiel nepremlčanej súm medzi skutočne čerpanou sumou a uhradenou sumou žalobcom), s ktorou sa aj odvolací súd stotožnil, keď zamietnutie žaloby (suma 701,40 Eur), nebolo napadnuté odvolaním (IV. výrok nadobudol právoplatnosť).

56. Žalovaný síce k odvolaniu pripojil kópiu výpisu z účtu žalovaného zo dňa 27.3.2013, podľa ktorej mal vykonať úhradu sumy 723,19 Eur na účet žalobcu, avšak odvolací súd konštatuje, že tento prostriedok procesnej obrany mal uplatniť žalovaný v súlade s , preto nebol dôvod postupovať podľa , keďže neboli splnené predpoklady . V tejto súvislosti odkazuje na už uvedené v odseku 54.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval (aj) napadnutý III. výrok za vecne správny, preto postupom tento podľa potvrdil, vrátane vecne správnych výrokov V. a VI. napadnutých odvolaním, avšak bez uvedenia osobitnej odvolacej argumentácie, čím bola odvolaciemu súdu znemožnená možnosť prieskumu napadnutých výtokov.

58. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi stranami odvolací súd rozhodol podľa a , vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V odvolacom konaní dosiahol žalobca plný úspech, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Odvolací súd nezistil dôvody odôvodňujúce postup podľa . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

60. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov (3:0).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).