Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-12-2020.pdf
PDF · 98.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/12/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z.. V. XXXX/XX, W. Z., právne zastúpená: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, O. W., o zaplatenie 30 446,51 EUR s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 08.01.2020 č.k. 14C/64/2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2, § 132 ods. 1 CSP.
Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade žalobkyňa počas konania vo veci samej podaným návrhom sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu ako aj z dôvodu neosvedčenia ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobkyňa totiž ničím nepreukázala, ani žiadnym spôsobom neosvedčila, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný predal vyššie uvedené nehnuteľnosti, nebolo súdu žiadnym spôsobom preukázané. Z pripojeného listu vlastníctva č. XXX zo dňa 23.12.2019 nevyplýva, že sa s uvedenými nehnuteľnosťami momentálne nakladá, t.j. na uvedenom liste vlastníctva nie je vyznačená žiadna plomba, ktorá by naznačovala, že vlastnícke právo zapísané v katastri je dotknuté ďalšou právnou zmenou. Samotné tvrdenie, žalobkyne, že osobne bola v rodičovskom dome na uvedených nehnuteľnostiach a osoby bývajúce v nehnuteľnosti jej oznámili, že od žalovaného nehnuteľnosť odkúpili a nie sú nájomcovia, nie je dostatočným spôsobom preukázaná skutočnosť, že žalovaný predal svoju nehnuteľnosť, čo preukazuje aj list vlastníctva č. XXX, na ktorom do dnešného dňa absentuje plomba, ktorá by bola vyznačená, pokiaľ by prebiehala akákoľvek zmena v osobe vlastníka k predmetným nehnuteľnostiam. Ďalej súd má za to, že predajom uvedenej nehnuteľnosti ešte nedochádza k ohrozeniu vymáhaných práv žalobkyne, teda nie je tu preukázaná potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko vymáhané právo žalobkyne sa týka zaplatenia sumy vo výške 30.446,51 EUR, ktorá môže byť uspokojená aj z prípadného predaja uvedených nehnuteľností alebo aj z iného majetku žalovaného. Súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila, že v tomto prípade existujú predpoklady nariadenia
neodkladného opatrenia. Zákonnými predpokladmi na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa musí súd presvedčiť o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností a to v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre inštitút neodkladného opatrenia charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobkyňa náležite osvedčiť. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov by bola daná v prípade, ak by žalobkyni hrozilo vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak by dochádzalo k porušovaniu jej práva, právom chránených záujmov, alebo ak by hrozilo zhoršenie jej právnej pozície v prebiehajúcom alebo v budúcom súdnom procese. V týchto prípadoch možno považovať neodkladné opatrenie za opodstatnené. Žalobkyňa neosvedčila ani skutočnosť, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Konanie žalovaného neosvedčuje dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená. Samotné tvrdenie, že žalovaný údajne predal predmetné nehnuteľnosti tretím osobám, nie sú ničím podložené. Žalobkyňa musí osvedčiť, že žalovaný sa zbavuje majetku s úmyslom vyhnúť sa splneniu svojho záväzku voči žalobkyni. Súd na tomto mieste konštatuje, že v danom prípade nie sú naplnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neuviedla v návrhu žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce ohrozenie exekúcie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by konaním žalovaného, alebo v dôsledku iných okolností sa znížila možnosť dosiahnuť uspokojenie nároku žalobkyne výkonom rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade žalovanému nevznikli žiadne trovy, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Proti predmetnému rozhodnutiu podala prostredníctvom svojej advokátky odvolanie žalobkyňa, ktorým žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, uplatniac si náhradu trov konania. Odvolateľka poukázala na to, že dňa 31.08.2018 žalobkyňa odpredala nehnuteľnosť žalovanému M. O. nar. XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 30.446,51 Eur. Uvedenú kúpnu cenu sa zaviazal vyplatiť kupujúci do 31.10.2018. Kúpnu cenu do stanoveného termínu nezaplatil, z uvedeného dôvodu sa domáhala svojho práva súdnou cestou. Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom č. 14C/64/2018 zo dňa 07.06.2019 uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu 30.446,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.446,51 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Proti citovanému rozsudku žalovaný podal odvolanie. Dňa 16.09.2019 sa žalobkyňa zastavila na predmetnej nehnuteľnosti a zistila, že žalovaný nehnuteľnosť ako sa vyjadrili tam bývajúce osoby odpredal a prehlásili, že nie sú nájomcovia uvedenej nehnuteľnosti ale sú vlastníci. Na Okresnom úrade v Dunajskej Strede - katastrálny odbor bol stále vedený vlastník M. O.. Napriek tomu dňa 17.09.2019 zahájila konanie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorý súd odmietol. Od uvedenej doby sa pokúsila žalovaného dostihnúť, aby jej vyplatil kúpnu cenu, ale žalovaný si robí iba posmešky, pričom sporná nehnuteľnosť je obývaná cudzími osobami. Opätovne dňa 23.12.2019 zahájila konanie o nariadení neodkladného opatrenia, pretože má dôvodné obavy podľa správania sa žalovaného, že spornú nehnuteľnosť prevedie do vlastníctva ďalších subjektov.
3. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol vecne správne.
6. Vzhľadom na to, že predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie o neodkladnom opatrení, o ktorom je potrebné rozhodnúť v určitom časovom rámci (súd prvej inštancie má zákonom stanovenú lehotu 30 dní), odvolací súd žalovanému doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie a aj odvolanie žalobkyne s tým, že im dal možnosť sa vyjadriť, žalovaní 1 a 2 túto možnosť nevyužili.
Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.12.2019 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akejkoľvek právnej dispozície s nehnuteľnosťou v kat. území W. Z., obec W. Z., domu so s.č. XXX stojaceho na parc. č. 217/1, vedľajšej budovy s.č. XXXX stojacej na parc. č. 217/4, vedľajšej budovy s.č. XXXX stojacej na parc. č. 218/2 evidovanej na liste vlastníctva Č. XXX Okresného úradu v Dunajskej Strede - katastrálny odbor a to predaja nehnuteľností, zaťaženia nehnuteľností, do právoplatného ukončenia veci samej č. k. 14C/64/2018 Okresného súdu v Dunajskej Strede. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 31.08.2018 odpredala svoj podiel 6/8 z predmetnej nehnuteľnosti v kat. úz. W. Z., evidovanej na liste vlastníctva Č. XXX Okresného úradu v Dunajskej Strede. Uvedené nehnuteľnosti odpredala žalobkyňa kupujúcemu - žalovanému M. O., nar. XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 30.446,51 EUR. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy sa podľa tvrdenia žalobkyne dohodli tak, že kúpna cena bude zaplatená na účet žalobkyne v peňažnom ústave do 31.10.2018. Kupujúci kupovanú nehnuteľnosť od brata žalobkyne a sestry žalobkyne prevzal do výlučného užívania dňom uzatvorenia zmluvy dňa 31.08.2018. Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom č. k. 14C/64/2019 uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu 30.446,51 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 30.446,51 EUR od 01.11.2018 do zaplatenia a rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu trov konania. Proti citovanému rozsudku žalovaný podal odvolanie. Z obsahu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný dňa 16.09.2019 uvedenú nehnuteľnosť odpredal. Túto skutočnosť žalobkyňa zistila tak, že osobne bola v rodičovskom dome na hore uvedenej nehnuteľnosti a osoby bývajúce na nehnuteľnosti jej oznámili, že od žalovaného nehnuteľnosť odkúpili, nie sú nájomcovia. Žalobkyňa mala záujem vykonať na katastri príslušné opatrenia, ale podľa tvrdenia žalobkyne kataster vyžaduje rozhodnutie súdu na obmedzenie prevodu nehnuteľnosti. Podľa doterajšieho správania žalovaného žalobkyňa má dôvodné obavy, že žalovaný nehnuteľnosť, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom od 04.10.2018 scudzí a podľa tvrdenia žalobkyne vyhne sa vyplatiť dohodnutú kúpnu cenu, čím ohrozí vymáhanie práva žalobkyne. Podľa uvedeného žalobkyňa má za to, že je nútená domáhať sa vydania neodkladného opatrenia.
7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Podľa 324 ods. 1 až 3 CSP: (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Vzhľadom na predmetný vzťah je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak ochrana, ktorá sa má ním sledovať, sa poskytuje peňažnému nároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Súd túto skutočnosť skúma z úradnej moci, pričom, ak by mal za to, že vzťahy majú byť regulované zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže zamietnuť aj z daného dôvodu.
Nariadenie neodkladného opatrenia je teda podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené.
V predmetnej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval zdôvodnenie ani osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že splnenie uvedenej podmienky, ktoré je potrebné skúmať pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti, neskúmal. Súd prvej inštancie síce správne identifikoval účel, ktorý žalobkyňa svojim návrhom sledovala - nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, avšak vzhľadom k tomu, že dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením podľa individuálnych okolností prípadu nebolo vylúčené, keďže zo spisu nevyplývali žiadne konkrétne dôvody, ktoré by bránili dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia (nebolo osvedčené, že dlžník nie je vlastníkom žiadnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo), bolo potom na mieste návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, keď vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný proces postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nebol súd prvej inštancie povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postup, ktorý si v prejednávanej veci podaním predmetného návrhu zvolila žalobkyňa, nemožno považovať za správny a poskytnúť mu tak súdnu ochranu. Nebolo osvedčené, že je dané nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami), ani ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, žalobkyňa ničím neosvedčila obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie.
8. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vo veci vecne správne, a preto s použitím § 387 ods. 1 CSP uznesenie ako vo výroku vecne správne, potvrdil.
9. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
10. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní odvolateľky nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť, pretože nejde o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci, kedy sa koná aj o žalobe vo veci samej. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Žalovanému ale podľa obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania o neodkladnom opatrení nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.
12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).