Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/53/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., Priemyselná 10, Sučany, zastúpený advokátom: JUDr. Tomáš Zboja, Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO 31 595 545, zastúpený advokátom: JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo námestie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 293,64 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -130 zo dňa 14.02.2019 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 293,64 eur s 9,05% úrokom z omeškania od 04.03.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 293,64 eur s prísl. s poukazom na to, že dňa 23.11.2015 bola spoločnosti SAND SK, s.r.o., Košúty 2, Martin, IČO 36 401 994 ako poškodenému prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného spôsobená škoda na vozidle Porsche Cayenne, EČV č. MT 608 DU. Škodová udalosť bola spôsobená, ako poistná udalosť č. 8012610988 a poškodený bol nútený po dobu opravy využívať náhradné vozidlo žalobcu na základe Zmluvy o nájme č. 377a) zo dňa 23.11.2015 a Zmluvy o nájme č. 377b) zo dňa 28.11.2015. Po ukončení nájmu poškodený prenajímateľovi uhradil nájomné vyúčtované faktúrou č. 20150404 zo dňa 09.12.2015 vo výške 2.298 eur s DPH (1.915 eur bez DPH). Žalovaný ale v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 17.02.2016 poškodenému po šetrenie škodovej udalosti neuznal celú výšku uhradeného nájomného, ale len sumu vo výške 1.621,36 eur bez DPH. Dňa 30.03.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávku vyplývajúcu z poistnej udalosti č. 8012610988 postúpil poškodený na žalobcu spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 17.02.2016, a tak sa podľa (ZoPZP) dostal od 04.03.2016 do omeškania, na základe čoho si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil vznik škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo spoločnosti SAND SK, s.r.o., následkom ktorej skutočnosti poškodený nemohol používať svoje motorové vozidlo počas jeho opravy a používal náhradné motorové vozidlo, ktoré mu poskytla spoločnosť SETCAR s.r.o., Rychvald 816, Česká republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej

organizačnej zložky SETCAR s.r.o, Černík 386/4, Turany, IČO 47 790 857, ktorá poškodenému vystavila i faktúru na úhradu nájomného za používanie náhradného motorového vozidla. Po ukončení likvidácie žalovaný poskytol žalobcovi poistené plnenie vo výške 1621,36 eur oproti uplatňovanej sume 2298 eur, z ktorej si odpočítal sumu 156 eur ako neoprávnenú , pretože za primeranú dobu nájmu náhradného vozidla považoval dobu len 16 dní a nie vyúčtovaných 17 dní, 196,37 eur na prevádzkových nákladoch a 324,27 eur odpočítal DPH z poistného plnenia.

4. Žalovaný vzniesol i námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a žalovanú pohľadávku označil za neexistujúcu. Poškodený podľa žalovaného nepreukázal nevyhnutnosť doby použitia náhradného vozidla a tým účelnosť vynaložených nákladov za prenájom. Tiež poprel omeškanie, pretože ako poisťovateľ začal s prešetrovaním poistenej udalosti bez zbytočného odkladu a podľa § 11 ods. 8 ZoPZP mu nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Do troch mesiacov od oznámenia poskytovateľa vozidla skončil šetrenie udalosti, čo listom zo dňa 17.02.2016 poškodenému aj poskytovateľovi vozidla oznámil, preto samotnú nespokojnosť poškodeného s výškou poskytnutého plnenia nemožno považovať za nesplnenie zákonnej povinnosti. Zdôraznil i aplikáciu a ZoPZP tak na vec samú ako i na úroky z omeškania a nárok na náklady vzniknuté s uplatnením pohľadávky.

5. Žalobca poukázal na to, že podľa metodického usmernenia členov SKP č. 17/2002 má poškodený nárok na preplatenie dňa nasledujúceho po dni ukončenia opravy, resp. po dni rozhodnutia poisťovne o totálnej škode. Poškodený v tomto prípade potreboval náhradné vozidlo už od momentu vzniku škodovej udalosti a to až do dňa 09.12.2015.O totálnej škode bol poškodený informovaný až Oznámením zo dňa 14.12.2015. Žalovaný v konaní nerozporoval prenájom vozidla žalobcu poškodenému, ani sadzbu denného nájmu a tak krátenie tzv. prevádzkových nákladov zo strany žalovaného je neoprávnene. Poškodený nemá žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť hľadať najlacnejšiu požičovňu. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie uviedol, že nárok bol postúpený na žalobcu, ktorý je aktívne legitimovaným.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul svedkyňu Ing. T. U., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Oznámením o totálnej škode zo dňa 07.12.2015, Oznámením o totálnej škode zo dňa 14.12.2015, Zmluvou o nájme č. 377a) zo dňa 23.11.2015, Zmluvou o nájme č. 377b) zo dňa 28.11.2015, faktúrou č. 20150404, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2017, Oznámením o postúpení pohľadávky, Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme zo dňa 23.11.2015 zo dňa 19.01.2017, Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme č 377b) zo dňa 28.11.2015 zo dňa 19.01.2017, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.02.2016, Uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 02.12.2015, výpisom z bankového účtu žalobcu, vyjadrením Ing. T. U. zo dňa 25.09.2018, čestným prehlásením Ing. T. U. zo dňa 19.06.2018, čestným prehlásením spoločnosti Sand SK s.r.o. zo dňa 16.12.2015, výpočtom nájmu náhradného motorového vozidla, čestným prehlásením Ing. L. F. zo dňa 20.09.2018, čestným prehlásením Ing. D. B. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

7. Prvoinštančný súd na veci aplikoval právnu úpravu uvedenú v a Obchod. zák., ust. , , , Obč. zák. i s prihliadnutím na právnu úpravu uvedenú v , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

8. Súd ustálil, že medzi stranami nebolo sporné zistenie, že dňa 23.11.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a používal náhradné vozidlá, spoločnosti SETCAR, s.r.o. na základe uzatvorených dvoch na seba časovo nadväzujúcich nájomných zmlúv č. 377a) zo dňa 23.11.2015 a č. 377b) zo dňa 28.11.2015. Po ukončení nájmu náhradných vozidiel, dňa 09.12.2015 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 20150404 zo dňa 09.12.2015 na celkovú sumu 2.298 eur s DPH (1.915 eur bez DPH), ktorú si vyúčtoval za prenajatie vozidla Chevrolet Captiva sumu 355 eur bez DPH za 5 dní nájmu (od 23.11.2015 do 27.11.2015) a za prenajatie vozidla Audi Q7 sumu 1.560 eur bez DPH za 12 dní nájmu (od 28.11.2015 do 09.12.2015), t.j. spolu 17 dní nájmu náhradných motorových vozidiel. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 17.02.2016 oznámil prenajímateľovi - spoločnosti SETCAR s.r.o. a poškodenému, že ukončil likvidáciu poistnej udalosti č. 8004730015 a poskytol poškodenému titulom prenájmu náhradného vozidla poistné plnenie v celkovej výške 1.621,36 eur, keď z celkovej uplatňovanej sumy vo výške 2.298 eur s DPH odpočítal sumu 156

eur ako neoprávnenú, pretože za primeranú dobu prenájmu náhradného vozidla považoval len 16 dní, a tak i sumu 196,37 eur titulom prevádzkových nákladov počas doby prenájmu vozidla a sumu 324,27 eur odpočítanú ako DPH z poistného plnenia. Dňa 30.03.2017 Bola medzi žalobcom a poškodeným uzatvorená Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postupca ako poškodený nárok na náhradu škody postúpil na žalobcu vo výške 293,64 eur.

9. Prvoinštančný súd sa zaoberal i námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, na základe čoho žalovaný tvrdil, že nájomné zmluvy sú absolútne neplatné. Uvedenú obranu súd označil za účelovú, pretože na základe týchto zmlúv už žalovaný poskytol poškodenému sumu 1621,36 eur bez toho, aby predmetné nájomné zmluvy akýmkoľvek spôsobom spochybňoval. Zmluvy uzatvorila spoločnosť SETCAR s.r.o. ako prenajímateľ, ktorý je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby- spoločnosti SETCAR s.r.o. V zmluvách je ako účastník označená organizačná zložka existujúcej zahraničnej právnickej osoby a z ničoho nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou. Okrem toho k predmetným nájomným zmluvám boli uzatvorené dodatky, ktoré upresnili označenie zmluvných strán a za prenajímateľa označili spoločnosť SETCAR s.r.o., IČO: 278 50 991, Rychvald 816, Česká republika. Súčasne v dodatkoch uviedli, že „prenajímateľ vyhlasuje, že zmluvu o nájme ... uzatvorila v jeho mene jeho organizačná zložka (SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby), prostredníctvom ktorej vykonáva prenajímateľ svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky ...“. Súd k tomu zdôraznil povinnosť v zmysle ustálenej judikatúry uplatňovať výklad právnych úkonov v prospech ich platnosti, nie neplatnosti a stotožnil sa s argumentáciou žalobcu, ktorý poukázal na právne závery NS ČR uvedené v rozsudku z 10.04.1997 sp.zn. a v rozhodnutí NS SR z 27.09.2001, sp. zn. 2/2000.

10. Za nedôvodnú označil prvoinštančný súd i námietku žalovaného, podľa ktorej v sporných zmluvách absentujú mená osôb, ktoré zmluvu uzatvárali. Uvedené súd vyhodnotil ako skutočnosť, ktorá bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť zmlúv, ak zo záhlavia je zrejmé, ktoré subjekty zmluvu uzatvárajú. Námietku neurčitosti Dodatku č. 1 zo dňa 19.01.2017 k Zmluve súd rovnako vyhodnotil ako účelovú, keď ani logickým výkladom nemožno prísť k záveru, že by tento dodatok bol neurčitý, z jeho označenia jednoznačne vyplýva, ku ktorej zmluve patrí.

11. Žalovaný namietal i platnosť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Argumentoval tvrdením, že v rozhodnom čase pohľadávka poškodeného ani neexistovala, preto nemohla byť predmetom postúpenia. S uvedenému uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 30.03.2017, predmetom bola pohľadávka poškodeného postupcu, ktorú evidoval voči žalovanému a poukázaniu odplaty za postúpenie došlo dňa 03.04.2017. Žalobca predložil súdu oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky (čl. 11), ktoré žalovaný nerozporoval. Súd prvej inštancie tak uviedol, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, z ktorého oznámenia prvoinštančný súd vychádza bez toho, aby prejudicionálne skúmal platnosť Zmluvy o postúpení( R119/2003). Predmetom postúpenia môže byť aj budúca pohľadávka t.j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy o postúpení ešte neexistuje a vznikne až v budúcnosti. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná a aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky.

12. Ďalej sa prvoinštačný súd sa zaoberal samotnou škodou, ktorú si žalobca v konaní uplatňoval. Najskôr ju súd vysvetlil v teoretickej rovine a následne tieto závery aplikoval na zistené skutočnosti. Náhradu za požičanie motorového vozidla si uplatňuje poškodený ako priamy nárok podľa , preto súd skúmal i dobu, počas ktorej bolo predmetné náhradné vozidlo vypožičané a či táto doba bola účelná. K účelnosti doby prenájmu vozidla súd uviedol, že náhradné vozidlo využíval obchodný riaditeľ poškodeného, ktorý v rozhodnom čase nedisponoval iným náhradným služobným vozidlom. Pracovník v pozícii obchodného riaditeľa nevyhnutne potrebuje náhradné motorové vozidlo, keď vozidlo, ktoré do vtedy používal sa v dôsledku dopravnej nehody stalo úplne nepojazdné a bolo nevyhnutné zabezpečiť už v ten istý deň náhradné vozidlo. Zároveň súd uviedol, že pre obchodného riaditeľa je nevyhnutné mať k dispozícií motorové vozidlo bez ohľadu na to, či s ním každý deň vykoná aj nejakú služobnú cestu za klientom a bolo by nepraktické a krajne neúčelné opakovane vypožičiavať z požičovne vozidlo tesne pred tým, ako má vykonať služobnú jazdu. Okrem toho pracovná doba obchodného riaditeľa nemusí byť ohraničená iba dňami pracovného týždňa. Súd pri svojom rozhodnutí vzal tiež do úvahy, že samotnú podstatu a účelnosť prenájmu žalovaný uznal, právnemu

predchodcovi žalobcu titulom náhrady nákladov za nájomné aj sumu 1621,36 euro uhradil. Žalovaný síce spochybňoval dobu prenájmu náhradného vozidla o jeden deň, ale neuviedol žiadne podstatné argumenty, pre ktoré ju považuje za primerané v rozsahu len 16 a nie 17 dní. Krátenie priznanej sumy nájomného preto považuje súd za neodôvodnené, ak žalovaný neuznal nárok poškodeného na dobu 17 dní prenájmu náhradného vozidla a uhradil mu dobu nájmu v rozsahu 16 dní. V súdnom konaní na rozdiel od Oznámenia o poistnom zo dňa 17.2.2016 už žalovaný tvrdil, že ku kráteniu pristúpil z dôvodu nepreukázania nároku na náhradu nákladov za nájom aj v deň škodovej udalosti.

13. Prvoinštančný súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu, keď právny predchodca žalobcu si ako poškodený účelne prenajal motorové vozidlá od spoločnosti SETCAR s.r.o., a to od momentu vzniku poistnej udalosti dňa 23.11.2015 až do momentu, keď žalovaný poškodenej spoločnosti oznámil, že ide o totálnu škodu a v akej výške poskytne poistné plnenie -Oznámenie zo dňa 14.12.2015. Celková doba nájmu náhradných vozidiel je v trvaní 17 dní a právny predchodca žalobcu si prenajal náhradné vozidlá len do dňa 09.12.2015.

14. Sumu, ktorú si žalobca uplatnil v súdnom konaní súd vyhodnotil ako neoprávnene žalovaným krátenú a titulom náhrady škody za dôvodnú. Zároveň vzal do úvahy právnu úpravu vyplývajúcu z a v spojení s , a Obchod. , keď zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy a žalobcovi tak vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške pre dané obdobie, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie podľa ZoPZP. Vzhľadom na to, že medzi právnym predchodcom a žalovaným vznikol mimozmluvný obchodnoprávny vzťah podľa Obchod. zák., obe strany sporu sú podnikatelia, žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňom 14.02.2015 a lehota na plnenie podľa ZoPZP mu uplynula dňa 03.03.2016, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 9, % ročne zo žalovanej sumy 293,64 eur od 04.03.2016 do zaplatenia a priznal žalobcovi i právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Odvolacie dôvody založil odvolávajúci sa žalovaný na ust. a , rozsudok označil za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý vychádza zo zjavnej svojvôle prvoinštančného súdu a trpí nepreskúmateľnosťou. Prvoinštančný súd vyslovil právne závery bez toho, aby sa vyporiadal so skutočnosťami, ktoré sú podstatné pre posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie. Odvolateľ poukázal na to, čo musí odôvodnenie rozhodnutia, aby bolo zárukou, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny obsahovať a poukázal na judikatúru EĽSP a nález ÚS SR sp. zn. -30 a sp. zn. IV.115/03.

18. Namietol, že prvoinštančný súd sa relevantným spôsobom nevyporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu vo vzťahu tak k Zmluve o postúpení pohľadávok ako následne aj k nájomným zmluvám. Prvoinštančný súd síce uviedol, že k úhrade odplaty za postúpenie pohľadávky došlo po uzatvorení danej zmluvy, ale nevyporiadal sa s primárne namietanou skutočnosť, podľa ktorej spoločnosť SAND SK s.r.o. ako postupca postúpila v čase uzatvorenia zmluvy neexistujúcu pohľadávku. Dôkazom tvrdenia neexistencie pohľadávky je práve výpis z účtu N. a.s. spoločnosti SETCAR s.r.o. z ktorého vyplýva, že k uhradeniu faktúry za nájom došlo zo strany SAND SK s.r.o. až 31.03.2017, čo jeden deň po uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2017, čím nebola dodržaná postupnosť krokov, podľa ktorej mala byť najskôr uhradená predmetná faktúra, a až po jej uhradení a pripísaní úhrady na účet spoločnosti SETCAR, s.r.o. mohlo dôjsť k postúpeniu. V čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky tak postupca nedisponoval ešte existujúcim predmetom postúpenia, preto je takáto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, ktoré tvrdenie podoprel odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 29.01.2008, ktoré sa odvolateľom citovanej časti venuje neplatnému právnemu úkonu podľa § 39 Obč. zák.

19. Ďalej uviedol, že nájomné zmluvy boli uzatvorené organizačnou zložkou bez odkazu na žalobcu, teda vo vlastnom mene. Organizačná zložka zahraničného podniku ale nemá podľa zákona priznanú

žiadnu právnu subjektivitu a ani spôsobilosť brať na seba práva a povinnosti. Zmluvy o nájme tak boli uzatvorené subjektom bez právnej subjektivity, takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 38 ods. 1 Obč. zák. Nedostatky absolútne neplatného právneho úkonu nemožno odstrániť ani dodatočne a to ani uzatvorením dodatkov k nájomným zmluvám, o čo sa organizačná zložka konajúca v mene zahraničnej právnickej osoby snažila s poškodenou spoločnosťou SAND SK s.r.o.. Keďže nájomné zmluvy sú absolútne neplatné právne úkony, sú absolútne neplatné aj na to nadväzujúce úkony, konkrétne Zmluva o postúpení pohľadávky. Okrem toho dodatky boli uzatvorené v čase, kedy už bol skončený nájom, teda ani nájomné zmluvy už neexistovali a nemohlo dôjsť ani k ich konvalidovaniu.

20. K odvolaniu žalovaného sa v podaní zo dňa 29.04.2019 vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Rozhodnutie označil za správne, dostatočne odôvodnené, zákonné s tým, že a zotrváva na všetkých stanoviskách, ktoré produkoval v konaní pred prvoinštančným súdom. Žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, pretože čiastočné plnenie poskytol, platil ho na účet žalobcu ako postupníka a takýmto konaním potvrdil a uznal aktívnu legitimáciu samotného žalobcu. Súd vychádzal aj zo správania sa strán v čase pred podaním žaloby, kedy žalovaný nemal zrejme žiadnu pochybnosť o platnom postúpení pohľadávky ani pochybnosť o aktívnej legitimácii . Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu a majetok poškodeného sa zmenšil v deň, keď realizoval úhradu za prenájom motorového vozidla, čo sa uskutočnilo dňa 30.03.2017, ako vyplýva i z výpisu z účtu. K odkazu odvolateľa na nález ÚS SR sp. zn. -30 žalobca uviedol, že rozhodnutie požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia i v zmysle tohto nálezu jednoznačne spĺňa. K nedostatkom aktívnej legitimácie žalobca vo vyjadrení uviedol, že samotné nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy ak je nepochybné, kto ju uzatvoril a z Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme jednoznačne vyplýva, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konalo v mene žalobcu, k čomu je potrebné vziať do úvahy aj vedomosť poškodeného o tom, s kým uzatvára predmetnú zmluvu. V konaní nebol spornou skutočnosť prenájom vozidla žalobcom poškodenému, ani existencia škody, spornou zostala len výška uplatňovaného nároku, čo vyplýva i zo samotného Oznámenia o poistnom plnení, v zmysle ktorého žalovaný žalobcovi resp. jeho organizačnej zložke poskytol na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Okrem toho súčasťou Zmluvy o nájme sú i Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, v ktorých je prenajímateľ jasne označený ako spoločnosť so sídlom na území ČR.

21. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému, ktorý ho dňa 09.05.2019 prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní ( ) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Podľa miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať ( ), odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti ( ), preto vychádzal z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ vymedzil v odvolaní a ktoré podradil pod ust. ,

25. Odvolací argument založený na ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

26. Odvolací dôvod uvedený v ust. , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov.

27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ).

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvodov, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky ( ). Z uvedené vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.

29. Podstatou odvolania žalovaného je argumentácia založená na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ktorá zakladá i odvolací dôvod uvedený v , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Odvolateľ síce tento odvolací dôvod výslovne neoznačil, ale odvolací súd s prihliadnutím na obsah podaného odvolania ho posudzoval práve i z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu. Odvolací súd k nemu považuje za potrebné zdôrazniť, že tento odvolací argument nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle.

31. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky pre rozhodnutie o veci podstatné otázky i keď sa s nimi odvolateľ nestotožňuje a tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu spojeného s porušením práva na spravodlivý proces ( ). Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán ( ÚS SR sp. zn. , , ).

32. K námietke žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a jeho arbitrárnosti odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi ().

33. Odvolací súd s poukazom na nižšie citované ust. posledná veta na potvrdenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu považuje za potrebné sa venovať vyhodnoteniu aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný odvolateľ namietal vo vzťahu ku Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2017. Odvolateľ uvádza, že žalobca ako postupník nemohol nadobudnúť od postupcu - poškodeného, žalovanú pohľadávku, pretože v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení ešte neexistovala, postupca ňou nedisponoval, nakoľko plnenie, ktoré tvorí postupovanú pohľadávku bolo uhradené spoločnosťou SAND SK, s.r.o. ako postupcom v prospech účtu spoločnosti SETCAR, s.r.o. až deň nasledujúci po uzatvorení Zmluvy o postúpení.

nepreskúmateľ34. Nie je sporným, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 30.03.2017 a plnenie, ktoré predstavuje postupovanú pohľadávku bolo pripísané na účet postupníka podľa výpisu z jeho účtu až dňa 31.03.2017. Z uvedenej skutočnosti odvolateľ vyvodil, že Zmluva o postúpení je absolútne neplatný právny úkon pre neexistujúci predmet postúpenia. K tomuto názoru žalovaného zaujal už správne stanovisko prvoinštančný súd v odseku 26 odôvodnenia, v ktorom odkázal na judikát R 119/2003. Uvedeným odkazom súd rešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a odvolateľ v odvolaní neuviedol, z akých dôvod by bolo potrebné sa od neho odkloniť a venovať sa posudzovaniu aktívnej legitimácie žalujúcej strany sporu v tomto konaní. Neskoršia súdna prax síce akceptovala aj názor, v zmysle ktorého dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník. Napriek tomu názor, podľa ktorého oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a tento dosiaľ nebol judikatúrou modifikovaný. Odvolateľ naviac neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by naplnila podmienku absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. vo vzťahu ku Zmluve o postúpení. Nesprávne označuje odvolací súd i tvrdenie odvolateľa o neexistencii pohľadávky v čase jej postúpenia. Podľa právnej teórie pohľadávka je právo vznikajúce jednému účastníkovi (veriteľovi) požadovať určité plnenie na druhom účastníkovi (dlžníkovi), a to z určitého záväzkového vzťahu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného postupcu voči žalovanému, ktorá postupcovi vznikla z titulu nároku na náhradu škody z prevádzky motorového vozidla a nie pohľadávka postupníka - žalobcu voči postupcovi ako poškodenému. Z toho dôvodu ani odkaz odvolateľa na nedodržanie „postupnosti krokov“ a pripísanie sumy 293,64 eur na účet žalobcu je pre posúdenie veci nepodstatný a naviac, zákon nevylučuje postúpenie aj budúcej pohľadávky.

35. Z dôvodu vyššie konštatovaných záverov vyjadrených odvolacím súdom ku Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2017, nie je dôvodné sa ďalej osobitne zaoberať námietkou odvolávajúceho sa žalovaného vznesenou k aktívnou legitimáciou žalobcu, k čomu odvolací súd opätovne odkazuje na judikát R 119/2003.

36. Podľa

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

37. Odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie ( ).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).