Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/17/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. S. č. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 290,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. -22 zo dňa 11. júna 2019, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 21928/16 potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 21928/16, zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin uznesením č. k. -22 zo dňa 11.06.2019 vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 21928/16. Zároveň zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 21928/16. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 14.02.2017 doručil na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie e112.2016 na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom rozhodcovského súdu Vansovej 2, Bratislava, zriadeného zriaďovateľom Asociácia pre arbitráž Bratislava, záujmové združenie právnických osôb sp. zn. zo dňa 03.03.2016. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor s poukazom na ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) oznámil, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávneného). Zároveň označil rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), a to nález sp. zn. zo dňa 13.04.2011, v ktorom ústavný súd všeobecne konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej činnosti pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Upozornil pri tom na skutočnosť, že nález bol vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. . Súdny exekútor zároveň uviedol, že spomínaný nález ÚS SR a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do jeho

základných práv. Okrem toho označený nález ÚS SR je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. a akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. Okrem iného proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do jeho základných práv, bol nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť. Uviedol tiež, že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pri rozhodovaní o oznámení súdneho exekútora, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného a teda o vylúčení/nevylúčení súdneho exekútora vychádzal súd z ust. , , , , . Nakoľko súdnym exekútorom uvádzané skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. ako aj následného konania na ÚS SR sa týkajú len účastníkov toho konania, teda konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. a súdneho exekútora, pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde nemohol prihliadať na uvedené konanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom a na ÚS SR ani na právne závery z neho. Rovnako pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nemôže byť ovplyvňovaný ani vyjadrením uvedeným súdnym exekútorom, a to že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého v kontexte celého vyjadrenia súdneho exekútora pre súd vyznieva upozornenie na následné uplatnenie si náhrady škody voči súdu v prípade vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. V zmysle a SR súd rozhoduje (aj) otázku vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie nestranne a nezávisle. Je pri tom viazaný SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 SR a zákonom. Záver, teda rozhodnutie, si po preskúmaní skutkových okolností prípadu a právnych predpisov robí súd sám. Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 21928/16 možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomer k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného. Z vyššie uvedeného dôvodu vylúčil podľa ust. z ďalšieho vedenia exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre jeho pomer k oprávnenému. Následne súd citoval ust. , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri podpise rozhodcovskej zmluvy (ďalej len ), , , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, (ďalej len „), až 3, , , a , Smernicu Rady Európskej únie č.93/13//EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to článok 3 ods. 1. Súd vyhodnotil, že zmluva o úvere zo dňa 14.06.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“) bola uzatvorená medzi oprávneným ako dodávateľom podľa ust. a zároveň veriteľom podľa ust. a povinným ako spotrebiteľom podľa ust. a zároveň dlžníkom podľa ust. a to v zmysle citovaných ustanovení ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Jedná sa teda o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa aplikujú prednostne ustanovenia spotrebiteľského práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k jednotlivým hmotnoprávnym predpisom, podľa zásady „lex specialis derogat legi generali“. Vzhľadom na obsah Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.06.2013 (ďalej len „rozhodcovskej zmluvy“) (týka sa sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere) vzťahuje sa režim spotrebiteľského práva aj na túto rozhodcovskú zmluvu. Vzhľadom na doposiaľ uvedené posúdil súd vzťah medzi oprávneným a povinným, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, ako spotrebiteľskú vec.

Keďže rozhodcovská zmluva bola uzatvorená ešte pred nadobudnutím účinnosti o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 01.01.2015, súd posudzoval jej platnosť podľa o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. Dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá individuálne. Ak by bola rozhodcovská zmluva dojednaná individuálne, nespadala by pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Individuálnosť vyjednania však neznamená len fyzické oddelenie časti dojednaní od iných, ale spočíva v prvom rade v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorú mu predkladá dodávateľ. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Opak v tomto prípade dodávateľ súdu nepreukázal. Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj tento prípad. Rozhodcovská zmluva bola dodávateľom pripravená vopred na predtlačenom formulári, ktorý sa zjavne používa vo vopred neurčenom počte prípadov a do ktorého sa len dopisujú premenné údaje (číslo rozhodcovskej zmluvy, kto koná za dodávateľa, úplné označenie spotrebiteľa, dátum a miesto uzatvorenia zmluvy a podpisy zmluvných strán). Preto súd rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu formulárovú nachádzajúcu sa na vopred pripravenej samostatnej listine a podpísanú oboma zmluvnými stranami. Z týchto skutočností jednoznačne nevyplýva, že ide o samostatnú zmluvu. Je nesporné, že predmetnú zmluvu podpísal povinný spolu so zmluvou o úvere a zmenkou ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier sa súdu javí ako účelné, ale nie za účelom individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, ale za účelom obchádzania zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka je uvedená na samostatnom tlačive ako rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle nemožno považovať za individuálne dojednanú. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne, spočívalo na strane dodávateľa, teda oprávneného, pričom oprávnený súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie opaku. Dospel preto k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na návrh dodávateľa na jej základe, mohol byť spôsobilým exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopieral, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý je určený veriteľom vopred vo formulári predtlačenej zmluvy, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. ÚS SR v rozhodnutí z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. a nasl. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, podaním žaloby na rozhodcovský súd sa však stáva výhradnou, nakoľko žalovaný nemá podľa znenia rozhodcovskej doložky možnosť zmeniť výber súdu z rozhodcovského súdu na všeobecný. Ak je žalovaným spotrebiteľ (dlžník), je možnosť jeho voľby súdu len zdanlivá a reálne mu tento výber rozhodcovská doložka neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude najčastejšie a najskôr dodávateľ a

teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov je i záver, podľa ktorého možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré poskytuje spotrebiteľovi možnosť výberu súdu, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Pravdepodobnosť, že samotný spotrebiteľ raz bude ako žalobca vyberať súd, je, ako už bolo skôr spomínané, v prípade úverového vzťahu veľmi nízka, keďže jemu majú byť poskytnuté finančné prostriedky zo strany dodávateľa (veriteľa) jednorazovo hneď na začiatku zmluvného vzťahu, pričom dodávateľ má záujem mu tieto prostriedky poskytnúť, jednak preto, že mu majú byť vrátené v určitej dobe, na viac zhodnotené o príslušný úrok a iné platby, jednak s prihliadnutím na jeho predmet podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov). Oprávnený (dodávateľ) podaním návrhu v rozhodcovskom konaní v tomto prípade teda uskutočnil výber súdu predpokladaný v rozhodcovskej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy bolo, že povinný (spotrebiteľ) stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, pretože po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Keďže vzhľadom na doposiaľ uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka (vyjadrená v rozhodcovskej zmluve) spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle . Nakoľko je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je zároveň v zmysle ust. neplatnou. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie. Pri otázke oprávnenia exekučného súdu posudzovať právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu sa exekučný súd stotožnil s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (rozhodnutie NS SR 46/2012, sp. zn. zo dňa 13.10.2011, rovnako uznesenie NS SR z 18. januára 2012 sp. zn. ). Vzhľadom na doposiaľ uvedené súd zastával názor, že dojednaná rozhodcovská doložka uvedená v rozhodcovskej zmluve predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. . Súc vedený všetkými doposiaľ vymedzenými úvahami súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol podľa ust. z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že oprávnený napriek tomu, že má vedomosť o tom, že súdny exekútor, ktorého navrhuje na vykonanie exekúcie v tejto exekučnej veci, je bývalý zamestnanec oprávneného a že z tohto dôvodu bol v iných exekúciách vykonávaných v prospech oprávneného opakovane súdom vylučovaný, navrhol, aby exekúciu v tejto exekučnej veci vykonal tento exekútor, teda exekútor, ktorý je z vykonávania exekúcie pre svoj pomer k oprávnenému vylúčený. Súd zastával názor, že takýto návrh je za daných okolností v rozpore s ustanovením . Druhým dôvodom je, že dojednaná rozhodcovská doložka uvedená v rozhodcovskej zmluve predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. . Nakoľko súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, nevyzýval už súdneho exekútora na opravu žiadosti súdneho exekútora za účelom zosúladenia označenia exekučného titulu v časti označenia rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul vydal,

s predloženým exekučným titulom označeným v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (v žiadosti súdneho exekútora je uvedený Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, ul. Karloveské rameno č. 8 a predložený bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom rozhodcovského súdu Vansovej 2, Bratislava, zriadeným zriaďovateľom Asociácia pre arbitráž Bratislava, záujmové združenie právnických osôb).

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu. V prvom rade vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd okrem ust. na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval aj ust. , o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. o rozhodcovskom konaní (aký urobil exekučný súd) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa o rozhodcovskom konaní), čo je v rozpore s obsahom a účelom o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal i neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa v súvislosti so skutočnosťou, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. K uvedenému poukázal na skutočnosti, že on s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. a nasl. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka obsiahnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dôsledne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. , v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Následne oprávnený reagoval na závery súdu, ktorý pri rozhodovaní o nevylúčení súdneho exekútora vychádzal aj z nálezu ÚS SR sp. zn. zo dňa 13.04.2011. Bol názoru, že nález ÚS SR predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje teda len účastníkov tohto konania. Nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Oprávnený ďalej poukázal na početné uznesenia okresných súdov SR, ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Z dôvodu odstránenia akýchkoľvek procesných pochybností zároveň v lehote na podania odvolania odstránil vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá a to tým, že oznámil súdu meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor, so sídlom Z.. XX/A, XXX XX O.. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd v zmysle , ďalej len „“ napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Podľa ust. veta prvá , ak tento zákon v až neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Vychádzajúc z ust. vety prvej účinného od 01.04.2017, odvolací súd aplikoval ustanovenia účinného do 31.03.2017, nakoľko v danom v prípade v zmysle účinného do 31.03.2017 začalo exekučné konanie podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 11.12.2016.

6. Podľa účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (, , ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( , posledná veta ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

9. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.

10. Oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil zásadný záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere posudzovanej zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené je potrebné pri ďalších úvahách vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného vychádzať zo spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu založeného medzi oprávneným a povinnou.

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, v nadväznosti na odvolaciu námietku oprávneného vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s poukázaním na prekročenie rámca preskúmavacej činnosti exekučným súdom, uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry je práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany potrebné chrániť extenzívnym spôsobom. Uvedený trend nastolil Európsky súdny dvor vo viacerých rozsudkoch (napr. rozsudok zo dňa 04.10.2007 Rampion a Godard C-429/05, v ktorom vyslovil, že spotrebiteľ nemá prostriedky na právne zastúpenie, preto má úlohu právneho zástupcu suplovať sám súd). Ani skutočnosť, že zmluvné strany založili svoj právny vzťah na ustanoveniach iného právneho predpisu než (napr. podľa ) pritom nespôsobuje vylúčenie noriem určených na ochranu spotrebiteľa ( ). Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, pričom pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako ju posúdil rozhodcovský súd.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 (napr. alebo cit. zákona). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická právna zásada (princíp) vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva, lebo zákony sú písané pre bdelých). Tento princíp v spotrebiteľských veciach, v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný, skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zistenia nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR z 21.03.2012 sp. zn. ).

13. Odvolací súd teda považuje za nedôvodnú námietku oprávneného, že Exekučný súd presiahol rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného priadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul je, resp. nie je v rozpore so zákonom. V tejto časti nepovažoval preto odvolací súd odvolanie oprávneného za dôvodné.

14. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku oprávneného spočívajúcu v neúplnom zistení skutkového stavu ohľadom rozhodcovskej zmluvy a zaťažujúcou tak konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. 15. V danom prípade sa oprávnený mýli keď uvádza, že podľa súdu prvej inštancie medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Okresný súd mal totiž zistené, že medzi účastníkmi bola dňa 14.06.2013 (č.l. 7 spisu) uzavretá rozhodcovská zmluva. Poukazovanie oprávneného na to, že on s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. a nasl. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka obsiahnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, považoval odvolací súd za paušálne bez bližšieho vzťahu k danej veci. V danej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou vo forme osobitnej listiny, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia vysporiadal keď posúdil všetky širšie súvislosti uzavretia predmetnej rozhodcovskej zmluvy, t. j. spôsob i dôvody jej uzavretia a svoje závery v tomto smere podrobne vysvetlil. Tieto úvahy súdu oprávnený však v odvolaní bližšie nenamietal. Rovnako tak ani tie na základe ktorých súd založil svoje rozhodnutie o neprijateľnej povahe rozhodcovskej zmluvy.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, vychádzajúc z odvolacích námietok vymedzených odvolateľom v podanom odvolaní, uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 21928/16 ako vecne správne potvrdil podľa Vo výroku, ktorým súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 21928/16, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté lebo napadnuté odvolaním. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ oprávnený v odvolaní reagoval na závery súdu ohľadom vylúčenia súdneho exekútora, oznámil zároveň súdu aj meno nového súdneho exekútora. Z toho dôvodu nepovažoval jeho podanie v tejto časti za odvolanie proti tomuto výroku uznesenia okresného súdu. Naviac s poukazom na ust. v spojení s ods. 7 proti rozhodnutiu súdu o tom, či je exekútor vylúčený nie je prípustný opravný prostriedok.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s v spojení s a rozhodne súd prvej inštancie, pričom najskôr o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).