Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoKR/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobcu: JUDr. Václav Sosna, sídlom 909 01 Skalica, Námestie slobody 2, správca konkurznej podstaty úpadcu MOVET spol. s r.o., sídlom 921 01 Piešťany, Krajinská 3, IČO: 36 532 754, zastúpený: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát, Pod hájkom 1436/35, 909 01 Skalica, proti žalovanému: ENSECO, a.s., so sídlom 949 01 Nitra, Hollého 10/1499, IČO: 36 220 370, zastúpený: Kotvan, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 561, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09. novembra 2018 č.k. -136, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.6.2018 domáhal určenia, že dohoda o započítaní pohľadávky žalovaného vo výške 19.649,29 eur na pohľadávku žalobcu vo výške 49.651,09 eur, obsiahnutej v článku 1. bod e) Dohody o ukončení zmluvy o dielo (dodatok č. 12 k zmluve o dielo), v dôsledku ktorej došlo k zániku časti nároku úpadcu na vyplatenie zádržného vo výške 19.649,29 eur je právne neúčinná voči veriteľom úpadcu MOVET spol. s r.o. a voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného u Okresného súdu Trnava pod sp. zn. . Zároveň označený majetok patrí do všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu a žalovaný je povinný tento majetok žalobcovi vydať a strpieť jeho speňaženie v prospech tejto majetkovej podstaty.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalobu zamietol a výrokom II. uložil úpadcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , ,, , ,, ,,, ,, ,, o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ), , Obchod. zák., ,

3. Uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. - 75 zo dňa 15.6.2017 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka MOVET spol. s r.o., bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 120/2017 zo dňa 23.6.2017 (č.l. 7 spisu), t.j. v piatok 23.6.2017, v zmysle k zverejneniu uznesenia de iure dochádza potom v sobotu dňa 24.6.2017 - právne účinky vyhlásenia nastávajú v sobotu a lehota na uplatnenie práva začína v zmysle plynúť od nedele 25.6.2017 a uplynie dňom 25.6.2018. Keďže žaloba bola súdu doručená v pondelok dňa 25.6.2018 t.j. v posledný deň lehoty, mal súd za to, že žaloba bola podaná včas a nie oneskorene ako tvrdil žalovaný. Podporne súd poukázal aj na

zák. ust. s tým, že v prípade ak by aj posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 24.6.2018 (ako v konaní tvrdili sporové strany) a žaloba by bola podaná až v pondelok dňa 25.6.2018, tak bola podaná taktiež v čas, nakoľko ak posledný deň lehoty pripadne na nedeľu, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 25.6.2018. Súd mal zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a napadol úkon urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Podľa ust. odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

4. V uvedenom prípade mala byť odporovateľným právnym úkonom Dohoda o ukončení zmluvy o dielo zo dňa 7.2.2017 a to v časti článku 1. písm. (e), ktorý obsahuje osobitný dvojstranný právny úkon - dohoda zmluvných strán o vzájomnom započítaní pohľadávok. Z dohody o ukončení zmluvy o dielo (dodatok č. 12 k zmluve o dielo) zo dňa 7.2.2017 (č.l. 16 spisu) súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ uzatvorili predmetnú dohodu, na základe ktorej sa dohodli na ukončení zmluvy o dielo zo dňa 2.2.2011, na podmienkach ukončenia a vzájomnom vysporiadaní záväzkov a nárokov. V čl. 1. písm. (e) sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávku zhotoviteľa (úpadcu) na zaplatenie zádržného vo výške 49.651,09 eur objednávateľ (žalovaný) započíta so svojou pohľadávkou na zaplatenie, vrátenie časti zálohy vo výške 19.649,29 eur, v dôsledku ktorého zápočtu dôjde k zániku záväzkov (t.j. aj časti záväzku žalovaného na zaplatenie zádržného vo výške 19.649,29 eur). Žalovaný zaplatí úpadcovi už len zostatok, sumu vo výške 30.001,80 eur.

5. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca v uvedenom prípade odporoval predmetnému právnemu úkonu podľa . V zmysle žalobca poukazoval na neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného oproti ostatným veriteľom. Poukázal na to, že na strane žalovaného ako veriteľa, predmetným úkonom došlo k úplnému uspokojeniu jeho pohľadávky, kým iné pohľadávky veriteľov uspokojené neboli. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že v čase vykonania napadnutého právneho úkonu mali úpadca a žalovaný vzájomné pohľadávky (tvrdenie žalobcu o spornosti pohľadávky žalovaného nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané), preto podľa názoru súdu predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného, pretože práve existencia protipohľadávky predstavuje dôvod, pre ktorý k uzatvoreniu predmetnej dohody resp. k uskutočneniu právneho úkonu došlo. Existencia vzájomných pohľadávok úpadcu a dlžníka, žalovaného zároveň odlišovala žalovaného ako veriteľa od ostatných veriteľov úpadcu, preto v uvedenom prípade nemožno hovoriť o neodôvodnenosti zvýhodnenia. Započítaním pohľadávok zaniká záväzok spôsobom iným ako splnením, pričom dlžník je v zmysle zákona povinný až do začatia konkurzného konania riadne plniť svoje záväzky. Ak zanikli dve vzájomné pohľadávky započítaním v čase pred začatím konkurzného konania, potom ani uskutočnený započítací dvojstranný prejav, nemôže byť dôvodne uplatneným predmetom odporovateľnosti. Úspešnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia konkrétneho právneho úkonu neúčinným, bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka tým ktorým konkrétnym právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie jeho pohľadávky, nakoľko pre úspešnosť odporovacej žaloby musia byť naplnené aj všetky všeobecné predpoklady. V danom prípade došlo k ekvivalentnosti poskytnutého plnenia. Úpadca mal peňažnú pohľadávku voči žalovanému pričom v rovnakej výške mal aj záväzok voči žalovanému. Vzhľadom k tomu, že na základe uvedenej dohody zanikli pohľadávky oboch účastníkov dohody vo výške rovnajúcej sa výške pohľadávok (19.649,29 eur), mal súd za preukázané, že poskytnuté plnenie bolo adekvátne prijatému plneniu resp. protiplneniu t. zn. k zmenšeniu majetku žalovaného nijak nedošlo pretože k pohľadávke tzn. plusovej hodnote v rámci majetku úpadcu existovala v rozhodnom čase v rovnakej výške protipohľadávka žalovaného tzv. mínusová hodnota v rámci majetku úpadcu. Dohodou o započítaní teda k žiadnej zmene v rámci majetku úpadcu nedošlo. Ak žalobca mal pohľadávku aj zároveň záväzok v tej istej hodnote a aj pohľadávka aj záväzok zanikli, hodnota celkového majetku úpadcu sa nezmenila. Je primárnou povinnosťou dlžníka plniť si svoje záväzky. Túto povinnosť má dlžník až do momentu vyhlásenia konkurzu. Zákon umožňuje odporovať uskutočneným právnym úkonom za predpokladu preukázania podmienok odporovateľnosti. V uvedenom prípade, žalobca poukazoval na to, že išlo o zvýhodňujúci právny úkon, avšak súd predmetné vykonaným dokazovaním preukázané nemal. Je teda zrejmé, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačne a nad všetku

pochybnosť nepreukázal, že napádaným právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov. K tomu dôjde zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky naviac predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Žalobca musí v prvom rade teda preukázať reálne zmenšenie majetku a až následne preukazuje, v akom rozsahu došlo k zmenšeniu a hlavne aký majetok dlžníkovi po zmenšení majetku zostal (na uspokojenie pohľadávok). Žalobca v danom konaní nepreukázal, že v dôsledku uzavretia dohody o započítaní nielenže došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý by ukrátil úpadcových veriteľov, ale nepreukázal, že by vôbec došlo k samotnému reálnemu zmenšenie majetku úpadcu. Zmenšenie (kvalifikované) majetku úpadcu napadnutým právnym úkonom je predpokladom ukrátenia. Keďže tento predpoklad naplnený nebol, nedošlo ani k ukráteniu. Z uvedeného dôvodu súd ani neposudzoval splnenie ďalších podmienok odporovateľnosti v danom konaní a bližšie sa nevysporiadaval s ďalšou právnou argumentáciou oboch sporových strán, nakoľko žalobe by nemohol vyhovieť z dôvodu ako je vyššie odôvodnené, keďže nebol splnení jeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti (zmenšenie majetku úpadcu a tým ukrátenie uspokojenia v konkurznom konaní prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka) a pre úspešnosť odporovacej žaloby musia byť naplnené všetky predpoklady, podmienky kumulatívne, súčasne. Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súdu splnenie základnej všeobecnej ako aj osobitnej zákonnej podmienky odporovateľnosti, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil úpadcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

7. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu alebo rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, pretože v konaní bolo preukázané, že v čase vykonania napadnutého právneho úkonu mal úpadca okrem žalovaného aj viacerých ďalších veriteľov a jeho majetok nepostačoval na plné uspokojenie všetkých v tej dobe existujúcich záväzkov, preto ak úpadca plnil (vzdal sa svojho nároku na vyplatenie nespornej sumy 19.649,29 eur svojim aktívnym konaním) v celom rozsahu svoj záväzok len voči žalovanému, tak ho bezpochyby zvýhodnil oproti iným svojim veriteľom, ktorým neplnil, ani čiastočne - pomerne. Žalovaného by neznevýhodnil iba v prípade, ak by mu žalobca plnil pomerne vo vzťahu k ďalším v tej dobe existujúcim veriteľom a výške ich pohľadávok. Zo strany žalovaného nebola preukázaná nespornosť jeho údajnej pohľadávky vo výške 19.649,29 eur. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý preukazoval nárok žalovaného na zaplatenie tejto sumy a neeviduje ani žiaden účtovný doklad na sumu 19.649,29 eur, ktorý by odôvodňoval nespornosť údajného nároku žalovaného. Vzhľadom na túto skutočnosť súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že úpadca a žalovaný mali vzájomné pohľadávky. Odvolateľ teda namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože odporovateľnosť slúži na ochranu veriteľov, keď ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie, zmenšenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň v časti. Podľa názoru žalobcu uzavretím Dohody prišlo k zániku nároku úpadcu na vyplatenie sumy 19.649,29 eur a teda uvedená Dohoda je uzavretá v neprospech úpadcu a ku škode ostatných veriteľov úpadcu. Tým, že úpadca urobil napadnutý úkon, znížil hodnotu svojho majetku o sumu 19.649,29 eur a ukrátil tak svojich veriteľov. Žalobca má za to, že v konaní boli preukázané všetky predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Odvolateľ má za to, že súd nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav ust. § 580 Obč. zák. a § 358 Obchod. zák.. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v otázke započítania, nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie v otázke započítania spočíva v tom, že súd apropoval započítanie existujúcej nespornej pohľadávky úpadcu na spornú ničím nepodloženú údajnú pohľadávku žalovaného. Odvolateľ namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevykonal najmä výsluch svedka J.A., ktorým mala byť preukázaná spornosť údajnej pohľadávky žalovaného voči úpadcovi vo výške 19.649,29 eur a tiež ním mali byť preukázané okolnosti uzavretia napadnutej Dohody a výška jednotlivých

nárokov úpadcu a žalovaného. Keďže súd navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností nevykonal, došlo k zmareniu možnosti objektívne a presne zistiť skutkový stav, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie veci. Odvolateľ namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Odvolateľ namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, nepresvedčivé, z odôvodnenia nevyplýva, ktoré skutkové a právne závery boli pre rozhodnutie rozhodujúce, a prečo tak súd rozhodol a teda je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd sa nevysporiadal náležite s argumentáciou žalobcu ohľadom dvojstranného právneho úkonu, ktorým je dohoda a ktorá obsahuje Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok. V prejednávanom prípade nejde o jednostranné započítanie pohľadávok, ktoré by nastalo bez aktívnej účasti a vôle úpadcu, ale ide o dvojstranný právny úkon, keď za aktívnej účasti úpadcu došlo zo strany úpadcu k vzdaniu sa nároku na vyplatenie sumy 19.649,29 eur, preto nemožno akceptovať, ak úpadca vykoná úpravu svojich záväzkov takým svojim úkonom na škodu ostatných veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky, a ktorých existencia v čase napadnutého právneho úkonu bola v konaní preukázaná, s čím sa súd nevysporiadal. Z odôvodnenia nie je zrejmé na základe akých dôkazov mal súd preukázanú nespornosť údajnej vzájomnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho nárok na zaplatenie sumy 19.649,29 eur, keď v tomto smere žalovaný znášal dôkazné bremeno.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že neexistoval žiaden sporný údajný nárok žalovaného v sume 19.649,29 eur, a že úpadca sa uzavretím Dohody bezdôvodne vzdal nároku na vyplatenie sumy 19.649,29 eur, žalovaný uvádza, že z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že pohľadávka žalovaného v sume 19.649,29 eur je nesporná, riadne existovala bola predložená dôkazmi. Žalovaný poskytol úpadcovi podpisom dodatku č. 11 k Zmluve o dielo zálohu spolu vo výške 40.000 eur. Túto skutočnosť, že bola poskytnutá záloha žalobca nepoprel. Je teda nesporné, že existovala peňažná pohľadávka žalovaného voči úpadcovi vo výške 40.000 eur. Z bodu 2.3 Dodatku č. 11 k Zmluve o dielo vyplýva, že poskytnutá záloha mala byť vyúčtovaná v rámci faktúr, za čiastkové dodanie a pri ich úhradách pri podpise Dodatku č. 11. Úpadca po podpise Dodatku č. 11 k Zmluve o dielo nevykonával riadne dielo. Úpadca požiadal žalovaného o ukončenie Zmluvy o dielo. Žalobca po podpise Dodatku č. 11 vykonal práce vo výške 20.350,71 eur bez DPH, na ktoré vystavil faktúr. K Dodatku č. 12 strany prikročili k vyporiadaniu všetkých záväzkov zo zmluvného vzťahu, založeného Zmluvou o dielo. Z uvedeného dôvodu bola záloha vo výške 40.000 eur vysporiadaná v súlade so Zmluvou o dielo o fakturovanú odmenu za vykonané práce, pričom obaja účastníci po vyporiadaní tejto faktúry evidovali zostávajúcu časť zálohy vo výške 19.649,29 eur. Uvedené tvrdenie preukazuje aj čl. 1 písm. c/ Dohody (Dodatku č. 12 k Zmluve o dielo) a žalobca túto skutočnosť nepopieral. Je teda nesporné, že po vysporiadaní uvedenej fakturovanej odmeny existovala a to v čase pred vyhlásením konkurzu peňažná pohľadávka žalovaného voči úpadcovi vo výške 19.649,29 eur (40.000 eur - 20.350,71 eur), teda súd správne konštatoval, že ide o pohľadávku, ktorú mal žalovaný voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. Táto pohľadávka je nesporná, bola riadne započítaná voči zádržnému vo výške 49.651,09 eur, pričom tento započítací úkon je písomne zachytený v čl. 1 ods. e Dohody (Dodatku č. 12 k Zmluve o dielo, kde zmluvné strany konštatujú, že v čase, keď sa identifikované pohľadávky stretli zádržné vo výške 49.651,09 eur a zostávajúca časť zálohy vo výške 19.649,29 eur) došlo k ich zániku. Žalovaný má za to, že zápočet týchto pohľadávok je vykonaných v súlade so zákonom a riadne preukázaný. Pohľadávka vo výške 19.649,29 eur momentom vykonania zápočtu zanikla, preto sa jej žalobca nemohol vzdať ako to tvrdí v odvolaní. S uvedeným právnym názorom žalobcu, že v Dohode nejde o započítanie ale vzdanie sa nároku žalobcu žalovaný nesúhlasí a ide o ničím nepodložené tvrdenie. Žalobca ani v konaní ani v odvolaní nepreukázal, že v dôsledku uzatvorenia Dohody (Dodatok č. 12 k Zmluve o dielo) došlo k zmenšeniu majetku úpadku, úkonu, ktorý bol uskutočnený bez primeraného protiplnenia zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Podľa názoru žalovaného je započítací úkon ekvivalentným plnením a nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, pričom zároveň nejde o zvýhodňujúci právny úkon. Nie sú teda splnené podmienky odporovateľnosti a žalovaný súhlasí s výrokom súdu, že sa žaloba zamieta. Žalovaný súhlasí s názorom súdu, že ten, kto odporuje musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom leží dôkazné bremeno.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že ak žalovaný tvrdil, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 19.649,29 eur existovala a bola nesporná dôkazné bremeno bolo na ňom, avšak žalovaný takéto dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neoznačil a teda neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp. zn. a rozsudok

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 25.11.2015. Žalovaný mal teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o existencii a nespornosti pohľadávky žalovaného. Tvrdenia žalovaného nepreukazujú existenciu spornej pohľadávky žalovaného, pretože žalovaný vo svojich vyjadreniach odkazuje iba na Dohodu o ukončení Zmluvy o dielo (Dodatok č. 12 v Zmluve o dielo) zo dňa 07.02.2017, ktorá je práve napadnutým právnym úkonom žalobcu. Odvolateľ dal do pozornosti ustálenú judikatúru v otázke splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti podporiť svoje tvrdenia dôkazmi a to uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.11.2015 sp. zn. , uznesenie NS SR z 24.02.2010 sp. zn. , uznesenie NS SR z 27.07.2009 sp. zn. . Odvolateľ zároveň poukázal na , v zmysle ktorého prostriedky procesnej obrany a procesného útoku možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí, avšak žalovaný neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých by vyplývala pravosť spornej pohľadávky. Samotný text dohody o ukončení zmluvy Dodatok č. 12 k Zmluve o dielo, však bez ďalšieho nepreukazuje pravosť spornej pohľadávky žalovaného, čo do dôvodu a výšky. Žalovaný teda neoznačil žiaden ďalší dôkaz, ktorý by nesporne preukazoval dôvod a výšku jeho pohľadávky. Žalobca zdôrazňuje v prípade započítania neexistujúcej pohľadávky je započítanie úkonom, ktorý je spôsobilý ukrátiť veriteľov úpadcu. Odvolateľ trvá na tom, že v dôsledku dvojstranného úkonu za aktívnej účasti úpadcu došlo zo strany úpadcu k vzdaniu sa nároku na vyplatenie sumy 19.649,29 eur.

10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že pohľadávka žalovaného vo výške 19.649,29 eur neexistovala a nebola žiadnym spôsobom preukázaná, a že v Dohode o ukončení Zmluvy o dielo (Dodatok č. 12 k Zmluve o dielo zo dňa 07.02.2012) (ďalej len Dodatok č. 12) nie je uvedený a preukázaný právny dôvod údajnej a spornej pohľadávky žalovaného. Právny vzťah ako právny následok vzniká vždy z nejakého právneho dôvodu, na ktorého základe určité subjekty práva sa stávajú subjektmi konkrétneho právneho vzťahu tzn., že vznikajú medzi nimi práva a povinnosti určitého obsahu týkajúce sa určitého predmetu. Právne vzťahy vznikajú výnimočne zo samotného zákona. Pravidlom však je, že právnym dôvodom je nejaká právna skutočnosť. Právne skutočnosti sa delia na právne úkony a protiprávne úkony, teda na tiet, ktoré spočívajú na ľudskom správaní a na tie, ktoré nespočívajú na ľudskom správaní a to konštitutívne rozhodnutia štátnych orgánov a právne udalosti. Zmluva má vážne postavenie medzi právnymi dôvodmi. Zmluva je základnou právnou skutočnosťou v súkromnom práve. Zmluva je vo svojom podstate Dohoda, dvojstranný právny úkon, ktorým zmluvné strany medzi sebou zakladajú právny vzťah a tým aj vzájomné práva a povinnosti. Pri uzatváraní zmlúv sa uplatňuje autonómna vôľa zmluvných strán. Teda Dodatok č. 12 je právnym dôvodom. Na základe Dodatku č. 12 vznikli záväzky medzi žalobcom a žalovaným. Dohoda obsiahnutá v Dodatku č. 12 nie je v rozpore s kogentným právom, ani na jej základe nedošlo ku konaniu, ktoré ukracuje veriteľov úpadcu ani neobchádza zákon, teda je platná a na jej základe došlo k zániku resp. splneniu záväzkov v nej uvedených. Záväzok žalobcu uhradiť žalovanému 19.649,29 eur je v Dohode určito zrozumiteľne vyjadrený a zároveň je v Dohode vykonaný zápočet, ktorý tiež nie je zákonom zakázaný. Záväzok žalobcu uhradiť žalovanému 19.649,29 eur (vrátiť zvyšok 40.000,- eur zálohy) riadne existoval, bol preukázaný a zanikol zápočtom. Dodatok č. 12 je teda platný a ako písomná listina predstavuje dôkazný prostriedok. Súčasťou spisu je aj Dodatok č. 11, v ktorom bol záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi zálohu na plnenie 40.000 eur na ďalšie práce vrátane Dohody o vyúčtovaní tejto zálohy voči neskorším odplatám za práce. Bezodkladne po podpise Dodatku č. 11 bolo žalobcovi uhradených 40.000 eur, na základe čoho vznikol záväzok žalobcu vrátiť 40.000 eur resp. ich riadne vyúčtovať voči neskorším platbám. Skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi 40.000 eur, žalobca nikdy nespochybňoval. Žalovaný má teda za to, že platnosť Dodatku č. 11 ako aj existenciu záväzku žalobcu vyúčtovať poskytnutú zálohu 40.000 eur nie je predmetom sporu. Keďže pri ukončení a vyporiadaní vzájomných vzťahov boli vykonané práce vo výške 20.350,71 eur, za ktoré bola vystavená faktúra žalobcu v súlade s Dohodou obsiahnutou v Dodatku č. 11 bola táto suma vyúčtovaná voči zálohe 40.000 eur a zostatok zálohy bol ponížený na sumu 19.649,29 eur. Uvedené bolo vykonané v súlade s Dodatkom č. 11. Bolo to opakovane konštatované v Dodatku č. 12, kde bola vykonaná rekapitulácia existujúcich záväzkov a kde bol vykonaný zápočet, na základe ktorého tento záväzok žalobcu uhradiť 19.649,29 eur zanikol. Záväzok žalobcu uhradiť 19.649,29 eur uvedený v Dodatku č. 12 nie je uznaním dlhu, ako to tvrdí žalobca. Bezodkladne potom, čo žalovaný poskytol žalobcovi zálohu podľa Dodatku č. 11, vznikol záväzok žalobcu vrátiť 40.000 eur resp. ich riadne vyúčtovať. Aj z uvedeného dôvodu sa v Dodatku č. 12 uvádza, že vznikol záväzok žalobcu vrátiť 40.000 eur, a že sa v súlade s Dodatkom č. 11 vyúčtováva poskytnutá záloha. Právny dôvodom zmeny záväzku je pôvodná právna skutočnosť spolu so skutočnosťou novou, spôsobujúcou zmenu vzťahu. Dlh nie je vo výške 40.000 eur, ale vo výške 19.649,29 eur. V Dodatku č. 12 je teda uvedený aj právny dôvod vzniku pôvodného záväzku, aj výška pohľadávky a rovnako sa

v ňom uvádza výška zostávajúceho záväzku po amortizovaní (19.649,29 eur). Dodatok č. 12 svojou povahou nepredstavuje ani vzdanie sa nároku zo strany žalobcu na vyplatenie sumy 19.649,29 eur ako to tvrdí žalobca. Žalovaný teda nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdenia o existencii a nespornosti jeho pohľadávky, pretože pohľadávku súdu preukázal a žalobca je ten, kto podal návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu a žalobca nepreukázal, že sú splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Až keby žalobca preukázal svoj nárok, môže byť na rade žalovaný, ktorý poskytne tvrdenia a dôkazy o prípadnej neexistencii nároku. Žalobca dal do pozornosti uznesenia NS SR o prerozdeľovaní dôkazného bremena a o nemožnosti preukázať neexistenciu právnej skutočnosti, žalovaný však preukázal tvrdenia, aj predložil právne dôkazy o tom, že žalobca nemá právo, aby bola určená neúčinnosť právneho úkonu a žalobca nepreukázal, že by uvedený zápočet v dôsledku, ktorého zanikla pohľadávka žalovaného nebol v súlade so zákonom a na základe existujúceho právneho dôvodu. To, že žalobca napáda Dodatok č. 12 neznamená, že Dodatok č. 12 je neplatný a nemôže byť právnym dôvodom, na základe ktorého došlo k zápočtu a zániku pohľadávky.

11. Zástupca žalobca na výzvu odvolacieho súdu v zmysle ust. k možnému použitiu ust. , Obč. zák., až 364 , uviedol, že skutočnosť, že ust. vo všeobecnosti nevylučuje započítanie pohľadávok, nemožno vykladať tak, že by sa právo správcu odporovať započítacím úkonom úpadcu a tretích osôb vzťahovalo iba na započítanie pohľadávok, ktoré sú zo započítania vylúčené v zmysle , a . Právo odporovať právnemu úkonu sa preto bez obmedzenia vzťahuje aj na právne úkony vzájomného uznania a započítania akýkoľvek pohľadávok ak sú splnené podmienky odporovateľnosti v zmysle a nasl. . Z ust. ,, vyplýva, že s výnimkou v zákone uvedených prípadov zákon započítanie nevylučuje. Žalobca však dáva do pozornosti, že v danom prípade sa nejednalo o prosté jednostranné započítanie preukázanej nespornej pohľadávky veriteľa proti pohľadávke úpadcu. V danom prípade ide o aktívne konanie úpadcu, ktorý uzavrel dohodu, a ktorý ukrátil iných veriteľov. Jednalo sa teda o dvojstranný právny úkon, ktorým úpadca bez náležitého právneho dôvodu znížil hodnotu svojej pohľadávky voči žalovanému zo sumy 49.651,09 eur na sumu 30.001,80, čím znížil svoju pohľadávku o sumu 19.649,29 eur a uznal nepodloženú pohľadávku žalovaného vo výške 19.649,29 eur. Žalovaný tak nadobudol túto pohľadávku na základe odporovateľného právneho úkonu. V zmysle teda nebolo prípustné vykonať započítanie umelo vytvorenej a ničím nepodloženej, ani v účtovníctve neevidovanej, pohľadávky žalovaného proti nespornej a preukázanej pohľadávke úpadcu. Ak by neprišlo k uzavretiu dohody, bol by žalovaný povinný prihlásiť svoju nepreukázanú spornú pohľadávku do konkurzu úpadcu. Správca by mohol prihlásenú pohľadávku žalovaného preskúmať a prípadne aj poprieť. Takéto konanie úpadcu v čase jeho preukázaného úpadku je neprípustné. Úpadca urobením napadnutého úkonu uspokojil spornú pohľadávku žalovaného v celosti, čím žalovaného nedôvodne zvýhodnil, pretože ostatných veriteľov neuspokojil a nedisponoval žiadnym ďalším majetkom, ktorý by postačoval čo i len na pomerné uspokojenie ostatných pohľadávok ostatných veriteľov. Ust. nevylučuje započítanie pohľadávok, avšak toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že by sa na započítacie úkony nevzťahovalo právo správcu odporovať týmto úkonom. Podľa názoru žalobcu je možné započítaciemu úkonu úpadcu odporovať vždy, ak sa takýmto úkonom úpadcu obchádza zákon, alebo ak sa za formálnym označením započítania skrýva zdanie sa nároku úpadcu vedúce k ukráteniu iných veriteľov. Názor žalobcov k možnosti odporovania dohodám o započítaní je súladný s rozhodovacou praxou a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia KS v Prešove spis. zn. zo dňa 25.11.2014 a spis. zn. zo dňa 03.06.2014. Skutočnosť, že k ukráteniu došlo v dôsledku úkonu, ktorý je formálne označený ako uznanie a následné započítanie spornej pohľadávky žalovaného je nepodstatné, pretože tento úkon je potrebné hodnotiť komplexne podľa skutočného obsahu. Žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal pravosť svojej pohľadávky, ktorú započítal na nesporné pohľadávky voči žalovanému. Nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, ktorý uviedol, že pohľadávka bola preukázaná predložením dohody o ukončení zmluvy o dielo. V tomto dokumente totiž nie je náležite uvedený a preukázaný právny dôvod tejto údajnej a spornej pohľadávky žalovaného a nie je náležite uvedená a preukázaná spôsobilosť tejto spornej pohľadávky na jej započítanie, a preto započítanie existujúcej nespornej pohľadávky úpadcu na spornú ničím nepodloženú údajnú pohľadávku žalovaného je neprípustné a je v rozpore s ust. a Obč. zák. a ust. § až 364 .

12. Zástupca žalovaného na výzvu odvolacieho súdu v zmysle ust. k možnému použitiu ust. , Obč. zák., až 364 , uviedol, že súhlasí s tým, aby

boli uvedené ustanovenia použité. Žalovaný zastáva názor, že dohodou bolo možné vykonať uvedené započítanie, a že nebolo v rozpore s .

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

16. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

17. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia, že dohoda o započítaní pohľadávky žalovaného vo výške 19.649,29 eur na pohľadávku žalobcu vo výške 49.651,09 eur, obsiahnutej v článku 1. bod e) Dohody o ukončení zmluvy o dielo (dodatok č. 12 k zmluve o dielo), v dôsledku ktorej došlo k zániku časti nároku úpadcu na vyplatenie zádržného vo výške 19.649,29 eur je právne neúčinný voči veriteľom úpadcu MOVET spol. s r.o. a voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného u Okresného súdu Trnava pod sp. zn. . Zároveň označený majetok patrí do všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu a žalovaný je povinný tento majetok žalobcovi vydať a strpieť jeho speňaženia v prospech tejto majetkovej podstaty. Žalobca tvrdil, že uzavretie dohody o započítaní obsiahnutej v článku 1. bod e) Dohody o ukončení zmluvy o dielo je zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle ust. .

18. Podľa , proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Podľa , pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku

nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Podľa , proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku. Podľa , započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené. Podľa , odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Podľa , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Podľa , dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Podľa , proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Podľa , na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

19. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby z dôvodu, že žalobca nepreukázal súdu splnenie základnej všeobecnej ako aj osobitnej zákonnej podmienky odporovateľnosti, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa ustanovenia , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním a to 1/ započítanie jednostranným úkonom (tzv. compensatio neceessaria), 2/ započítanie dohodou (tzv. compensatio voluntaria). Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú; zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Započítanie upravené v a 581 Obč. zák. doplnené úpravou až 364 predstavuje splatenie pohľadávky vzájomným zápočtom a jeho účel spočíva vo vylúčení samotného platenia. Pre započítanie sa vyžaduje existencia vzájomných pohľadávok rovnakého druhu u veriteľa i dlžníka. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, je vzájomné aj ich postavenie. K uzavretiu dohody o započítaní medzi úpadcom a žalovaným došlo pred začatím konkurzného konania a vyhlásením konkurzu, keď týmito úkonmi prejavili zmluvné strany vôľu vyrovnať svoje vzájomné nároky. Táto dohoda bola uzavretá v súlade so zákonom, ktorý záver žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a žalobca v konaní ani nenamietal neplatnosť tejto dohody. Bola uzavretá dohoda, ktorou došlo nielen k zániku pohľadávky voči dlžníkovi, ale aj k zániku záväzku dlžníka voči veriteľovi, a preto nemožno hovoriť o vzdaní sa prospechu zo strany úpadcu, ako to namietal odvolateľ. Právny úkon smerujúci k započítaniu nie je súčasne uznaním záväzku, ktorý mal zaniknúť započítaním, ibaže by vôľa k uznaniu záväzku bola v právnom úkone obsiahnutá (Najvyšší súd ČR, sp. zn. ), čo však nie je daný prípad, ako to namietal odvolateľ, nakoľko z obsahu dohody o započítaní vôľa k uznaniu záväzku vôbec nevyplýva. Žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu k možnosti odporovania dohody o započítaní poukázal na rozhodnutia KS v Prešove spis. zn. zo dňa 25.11.2014 a spis. zn. zo dňa 03.06.2014, na ktoré odvolací súd neprihliadol, nakoľko vychádzali z iného skutkového stavu a naviac išlo o zvýhodňujúce právne úkony vykonané v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, čo nie je daný prípad. Z predmetných rozhodnutí ani nevyplývala aplikácia ust. , Obč. zák., až 364 , .

Odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je upravené v ust. a , ktoré stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. ). Zjednodušene povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdí, že namietaným právnym úkonom malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že napádaným právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov úpadcu, nakoľko nebolo preukázané, že došlo týmto právnym úkonom k reálnemu zmenšeniu majetku úpadcu, pretože započítanie simuluje pohyb vzájomných aktív a pasív subjektov právnych vzťahov, teda k žiadnemu reálnemu úbytku ani prírastku v majetkovej sfére dlžníka ani veriteľa nedochádza, a preto je neopodstatnená námietka odvolateľa, že namietaným právnym úkonom malo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu a tým k ukráteniu veriteľov úpadcu, a teda nebola splnená hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. . Pokiaľ nie je preukázané, že právnym úkon, ktorému žalobca odporuje, došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, nie je potrebné skúmať ďalšie podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa , ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie, pretože všeobecné ako aj osobitné podmienky odporovateľnosti musia byť naplnené kumulatívne.

20. V posudzovanej veci vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval nárok žalovaného na zaplatenie sumy 19.649,29 eur, na základe čoho potom súd nesprávne dospel k záveru, že úpadca a žalovaný mali vzájomné pohľadávky odvolací súd uvádza, že dôkazom, ktorý predložil žalovaný na preukázanie jeho tvrdenia o existencii pohľadávky žalovaného voči úpadcovi vo výške 19.649,29 eur bola dohoda o ukončení zmluvy o dielo, ktorú podpísal konateľ úpadcu, čo žalobca nespochybnil, a ktorej neplatnosť žalobca ani nenamietal. Z obsahu dohody o ukončení zmluvy o dielo zo dňa 7.2.2017 (č.l. 16 a nasl.) vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ uzatvorili predmetnú dohodu, na základe ktorej sa dohodli na ukončení zmluvy o dielo zo dňa 2.2.2011, na podmienkach ukončenia a vzájomnom vysporiadaní záväzkov a nárokov. V čl. 1. písm. (e) sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávku zhotoviteľa (úpadcu) na zaplatenie zádržného vo výške 49.651,09 eur objednávateľ (žalovaný) započíta so svojou pohľadávkou na zaplatenie, vrátenie časti zálohy vo výške 19.649,29 eur, v dôsledku ktorého zápočtu dôjde k zániku záväzkov (t.j. aj časti záväzku žalovaného na zaplatenie zádržného vo výške 19.649,29 eur). Z obsahu dohody vyplýva, že zmluvné strany potvrdili, že zhotoviteľ vykonal k podpisu dodatku č. 12 práce v hodnote 20.350,71 eur bez DPH, a že záloha uhradená zhotoviteľovi na základe Dodatku č. 11 k zmluve o dielo vo výške 40.000 eur bez DPH bude vyúčtovaná voči faktúre za Dodatok č. 12, keď z uvedeného dôvodu bola záloha vo výške 40.000 eur vysporiadaná v súlade so Zmluvou o dielo o fakturovanú odmenu za vykonané práce (40.000 eur - 20.350,71 eur), pričom obaja účastníci dohody po vyporiadaní tejto faktúry evidovali pohľadávku žalovaného voči úpadcovi vo výške 19.649,29 eur (40.000 eur - 20.350,71 eur) a žalobca

tieto skutočnosti pred súdom prvej inštancie účinne nepoprel. Len samotné tvrdenia žalobcu, že ide o spornú pohľadávku žalovaného voči úpadcovi vo výške 19.649,29 eur v tomto smere nie sú spôsobilé k záveru o vyvrátení pravdivosti údajov vyplývajúcich z dohody o ukončení zmluvy o dielo. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil aplikáciu ust. , a ani ust. až a jeho námietky o neprípustnosti započítania existujúcej nespornej pohľadávky úpadcu na spornú ničím nepodloženú údajnú pohľadávku žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, že pohľadávky, ktoré boli predmetom započítania v zmysle dohody, vznikli pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a že nie je v zmysle ust. vylúčené ich započítanie.

21. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že súd nevykonal výsluch svedka J.A., ktorým mala byť preukázaná spornosť údajnej pohľadávky žalovaného voči úpadcovi vo výške 19.649,29 eur a tiež ním mali byť preukázané okolnosti uzavretia napadnutej Dohody a výška jednotlivých nárokov úpadcu a žalovaného, čím malo podľa odvolateľa dôjsť k zmareniu objektívneho zistenia skutkového stavu veci, čo malo mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 5.11.2018 len označil návrhy na vykonanie dokazovania a to aj výsluchom svedka Pavla Žitňanského, konateľa úpadcu, avšak v podaní nepožiadal súd o predvolanie tohto svedka, keď nová právna úprava zmenila doterajší koncept zabezpečenia prítomnosti svedka na pojednávaní v súlade s prejednacím princípom a platí zásada, že ak strana navrhne výsluch svedka, je povinná zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní ( ). Len ak strana nevie zabezpečiť prítomnosť navrhovaného svedka na pojednávaní, požiada o predvolanie svedka súd ( ). Naviac žalobca spolu s návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom tohto svedka vôbec neoznačil skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom tohto svedka preukázané ( ), ale až v odvolaní. Právny zástupca žalobcu ani na pojednávaní dňa 9.11.2018 netvrdil, že nevie zabezpečiť výsluch svedka a z tohto dôvodu ani nežiadal súd o predvolanie tohto svedka, a preto je neopodstatnené námietka odvolateľa, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom tohto svedka, nakoľko v prvom rade žalobca bol povinný zabezpečiť prítomnosť tohto svedka na pojednávaní a iba ak by to žalobca nevedel zabezpečiť, čo ani netvrdil, potom mohol požiadať súd o jeho predvolanie, čo taktiež žalobca neurobil. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že žalobca v podaní zo dňa 5.11.2018 navrhol vykonať dokazovanie aj výsluchom svedkov JUDr. P. Y., JUDr. P. R., ktorých prítomnosť na pojednávaní taktiež nezabezpečil a ani nepožiadal súd o ich predvolanie ako svedkov, z čoho logicky potom vyplýva, že ani na výsluchu týchto ďalších dvoch svedkov netrval.

22. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd

musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

24. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca sú v celom rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. ako vecne správny podľa ust. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny.

25. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa a a žalovanému, ktorí bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.