Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cbi-20-2018.pdf
PDF · 133.01 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Václav Sosna, sídlom 909 01 Skalica, Námestie slobody 2, správca konkurznej podstaty úpadcu MOVET spol. s r.o., sídlom 921 01 Piešťany, Krajinská 3, IČO: 36 532 754, právne zastúpený: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát, Pod hájkom 1436/35, 909 01 Skalica, proti žalovanému: ENSECO, a.s., so sídlom 949 01 Nitra, Hollého 10/1499, IČO: 36 220 370, právne zastúpený: Kotvan s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Úpadca MOVET spol. s r.o., so sídlom Krajinská 3, 921 01 Piešťany, IČO: 36 532 754, j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.6.2018 domáhal určenia, že dohoda o započítaní pohľadávky žalovaného vo výške 19.649,29 eur na pohľadávku žalobcu vo výške 49.651,09 eur, obsiahnutej v článku 1. bod e) Dohody o ukončení zmluvy o dielo (dodatok č. 12 k zmluve o dielo), v dôsledku ktorej došlo k zániku časti nároku úpadcu na vyplatenie zádržného vo výške 19.649,29 eur je právne neúčinný voči veriteľom úpadcu MOVET spol. s r.o. a voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného u Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 28K/6/2017. Zároveň označený majetok patrí do všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu a žalovaný je povinný tento majetok žalobcovi vydať a strpieť jeho speňaženia v prospech tejto majetkovej podstaty. V žalobe žalobca uviedol, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 28K/6/2017 zo dňa 6.4.2017 rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi MOVET spol. s r.o.. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 73/2017 dňa 13.4.2017. Okresný súd Trnava uznesením sp.zn. 28K/6/2017 - 75 zo dňa 15.6.2017 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a ustanovil do funkcie správcu JUDr. Václava Sosnu. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 120/2017 dňa 23.6.2017. Zo zoznamu prihlásených pohľadávok je zrejmé, že 9 veriteľov prihlásilo do konkurzného konania 37 pohľadávok v celkovej sume 76.212,27 eur. Z prihlásených pohľadávok sa zistené považuje 36 pohľadávok celkovo 8 veriteľov v celkovej sume 58.055,61 eur. Správca po ustanovení do funkcie vykonal v rámci zisťovania majetku aj zisťovanie, či sa v prípade právnych úkonov uskutočnených úpadcom pred vyhlásením konkurzu nejedná o odporovateľné úkony. Konateľ úpadcu predložil správcovi Dohodu o ukončení zmluvy o dielo (dodatok č. 12 k zmluve o dielo) uzavretú medzi úpadcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou ENSECO, a.s. ako objednávateľom dňa 7.2.2017. Z predloženej Dohody o ukončení zmluvy o dielo (dodatok č 12 k zmluve o dielo) vyplýva, že dňa 2.2.2011 uzatvorila spoločnosť ENERGOSTROJ Mochovce, s.r.o., ako pôvodný objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ Zmluvu o dielo č. B. (resp. č. M/03/2011), ku ktorej boli uzavreté dodatky. Dňa 18.12.2013 uzatvorili
žalovaný ako objednávateľ, úpadca ako zhotoviteľ a spoločnosť ENERGOSTROJ Mochovce, s.r.o., ako pôvodný objednávateľ Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, na základe ktorého vstúpil s účinnosťou od 1.1.2014 žalovaný ako objednávateľ do práv a povinností spoločnosti ENERGOSTROJ Mochovce, s.r.o., ako pôvodného objednávateľa zo Zmluvy o dielo. Predmetom Zmluvy o dielo bolo realizovanie diela úpadcom na dostavbe elektrárne Mochovce. Z predloženej Dohody ďalej vyplýva, že predmetom bolo ukončenie a vyporiadanie zmluvných záväzkov a nárokov vzniknutých zo Zmluvy o dielo. Podľa článku 1 bod e) Dohody mal úpadca nárok na vyplatenie zádržného v celkovej výške 49.651,09 eur. Z článku 1. bod e) Dohody ďalej vyplýva, že úpadca so žalovaným sa dohodli, že na pohľadávku úpadcu v celkovej výške 49.651,09 eur započíta žalovaný svoju údajnú pohľadávku vo výške 19.649,29 eur v dôsledku čoho došlo k zániku časti nároku úpadcu na vyplatenie zádržného vo výške 19.649,29 eur. Vzhľadom na dohodu o započítaní medzi úpadcom a žalovaným obsiahnutú v článku 1. bod e) Dohody bolo úpadcovi vyplatená suma 30.001,80 eur. Právny úkon, ktorým došlo k uzatvoreniu dohoda o započítaní medzi úpadcom a žalovaným dňa 7.2.2018 v dôsledku čoho došlo k zániku časti nároku úpadcu na vyplatenie zádržného vo výške 19.649,29 eur, je odporovateľným právnym úkonom. Správca zistil, že úpadca, v čase kedy bola uzavretá dohoda o započítaní bol v úpadku. Skutočnosť, že úpadca bol v úpadku vyplýva z účtovnej závierky úpadcu, ktorá bola zostavená ku dňu 31.12.2016. Podľa účtovnej závierky úpadcu bolo vlastné imanie úpadcu -151.281 eur. Na základe uvedenej účtovnej závierky možno jednoznačne urobiť záver, že úpadca bol už ku dňu 31.12.2016 predlžený, keďže hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku (má záporné vlastné imanie). Vzhľadom na výšku záväzkov úpadcu musel mať úpadca vedomosť o tom, že jeho ostatný majetok nebude postačovať na plné uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov. Uzavretie dohody o započítaní údajnej pohľadávky žalovaného vo výške 19.649,29 eur na pohľadávku žalobcu vo výške 49.651,09 eur, obsiahnutej v článku 1. bod e) Dohody, malo bez akýchkoľvek pochybností za následok, že došlo k podstatnému zmenšeniu majetku úpadcu. Zo súpisu majetku úpadcu, ktorý tvorí všeobecnú podstatu a ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku 178/2017 dňa 19.09.2017 je pritom zrejmé, že tento majetok v žiadnom prípade k uspokojeniu jeho veriteľov nepostačuje. Z uvedeného vplýva, že odporovateľný právny úkon bol urobený počas úpadku úpadcu. Z prihlášok pohľadávok veriteľov, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vyplýva, že v čase urobenia napadnutého úkonu existovali pohľadávky veriteľov, ktoré napadnutým úkonom boli ukrátené, pričom títo veritelia si následne tieto svoje pohľadávky v konkurze prihlásili. Konkrétne ide o prihlášky pohľadávok veriteľa Sociálna poisťovňa, Daňový úrad Trnava, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., INCOM PARTNESR'S s.r.o., veriteľa E. veriteľa Messer Tatragas, spol. s r.o.. Z uvedeného vplýva, že odporovateľný právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka a tento úkon bol urobený v čase, keď už existovali nesplatené pohľadávky týchto veriteľov. Správca podaním tejto žaloby s poukazom na § 59 ZKR uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu, ktorým dlžník zvýhodnil veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Právny úkon, ktorým je uzavretie dohody o započítaní pohľadávky žalovaného vo výške 19.649,29 eur na pohľadávku žalobcu vo výške 49.651,09 eur, obsiahnutej v článku 1. bod e) Dohody, v dôsledku čoho došlo k zániku časti nároku úpadcu na vyplatenie zádržného vo výške 19.649,29 eur, a ktorý dňa 7.2.2017 vykonal úpadca v čase svojho úpadku v prospech ENSECO, a.s., je odporovateľným právny úkonom. Tento úkon je vo vzťahu k žalovanej spoločnosti ENSECO, a.s.. zvýhodňujúcim právnym úkonom a súčasne sa týmto úkonom uspokojenie pohľadávok veriteľov ukracuje, a preto takémuto právnemu úkonu možno odporovať. Uzavretie dohody o započítaní pohľadávky je zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 59 ZKR. Sú splnené podmienky na to, aby súd určil, že uzavretie dohody o započítaní pohľadávky žalovaného je právne neúčinný voči veriteľom úpadcu MOVET spol. s r.o. a voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného u Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 28K/8/2017. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurz bol na majetok dlžníka vyhlásený s účinnosťou odo dňa 24.6.2017, sú splnené podmienky na odporovanie právnemu úkonu v zmysle § 57 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, nakoľko podanie žaloby je uskutočnené v lehote 1 roka odo dňa vyhlásenia konkurzu a Dohoda o ukončení zmluvy o dielo (dodatok č. 12 k zmluve o dielo), v ktorej je obsiahnutá aj dohoda o započítaní bola uzavretá počas jedného roka pred začatím konkurzného konania.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.7.2018 (č.l. 43 spisu) uviedol, že súd zverejnil uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka v Obchodnom vestníku 120/2017 dňa 23.6.2017. Lehota podľa § 57 ods. 2 ZKR je prekluzívna a začína plynúť deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku, teda začala plynúť dňa 24.6.2017 a uplynula dňa 24.6.2018. Ide o hmotnoprávnu lehotu, nie procesnú lehotu. S poukazom na uvedené mala byť žaloba podaná na súd najneskôr 24.6.2017, bez ohľadu
na skutočnosť, že bola v tento deň nedeľa. Žalobca podal žalobu na súde osobne dňa 25.6.2018 o 11:40 hod, teda oneskorene. V dôsledku oneskoreného podania žaloby právo žalobcu odporovať právny úkon dlžníka označený v žalobe zaniklo. Preklúzia ako právny inštitút je upravená v § 583 Občianskeho zákonníka nazvanom „Neuplatnenie práva“, podľa ktorého, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne. Súd by sa nemal preto ďalej zaoberať dôvodnosťou žaloby a mal by žalobu zamietnuť, nakoľko žalobcovo právo zaniklo tým, že ho neuplatnil včas. Žalovaný potvrdil uzatvorenie Dohody o ukončení zmluvy o dielo (dodatok č. 12 k zmluve o dielo). Dohoda obsahuje aj dohodu o započítaní spornej pohľadávky žalovaného vo výške 19 649,29 eur na nespornú pohľadávku žalobcu vo výške 49 651,09 eur. Úpadca pohľadávku na vrátenie zálohy nikdy nespochybňoval, táto pohľadávka riadne existovala a započítaním zanikla. Poprel, že by išlo o započítanie spornej pohľadávky, nakoľko bola vykonaná na základe písomnej dohody strán. Zároveň poprel, že by predmetné započítanie bolo zvýhodňujúcim právnym úkonom v prospech žalovaného. Žalobca nepreukázal, že by uzavretím Dohody, ktorej súčasťou je započítanie, ktoré odporuje, došlo k právnemu úkonu v neprospech úpadcu, alebo k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného. Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.8.2018 (č.l. 94 spisu) uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žaloba žalobcu v predmetnej veci bola podaná oneskorene. Žalovaný nesprávne poukazuje na ustanovenie § 583 Občianskeho zákonníka a zároveň opomenul ustanovenie § 203a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze reštrukturalizácii. Podľa ustanovenia § 203a ods. 2 ZKR platí, že ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Vzhľadom na skutočnosť, že posledný deň lehoty na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu pripadol na deň 24.6.2018, ktorý bol v nedeľu, tak posledným dňom lehoty na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu pripadol na deň na najbližší pracovný deň, ktorým bol pondelok 25.6.2018. Žalobca podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu v zákonnej lehote. Žalobca trvá na tom, že došlo k zvýhodneniu žalovaného a tento právny úkon bol v neprospech úpadcu.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.9.2018 (č.l. 102 spisu) uviedol, že v tomto prípade sa jedná o hmotnoprávnu lehotu a nie procesnú lehotu, teda § 203a ods. 2 ZKR, na ktorý poukazuje žalobca sa neaplikuje a súd by sa nemal ďalej zaoberať dôvodnosťou žaloby a mal by žalobu zamietnuť, nakoľko žalobcovo právo zaniklo tým, že ho neuplatnil včas. Žalovaný uzatvoril s žalobcom Dodatok č. 12, ktorým vysporiadali vzájomné vzťahy, bez toho, že by došlo k zvýhodneniu žalovaného, a na základe dohody, došlo k riadnemu započítaniu nespornej pohľadávky žalovaného vo výške 19.649,29 eur (na vrátenie zostávajúcej časti zálohy) na nespornú pohľadávku žalobcu vo výške 49.651,09 eur. Žalobca nepreukázal, že by uzavretím Dohody, ktorej súčasťou je započítanie, ktoré odporuje, došlo k právnemu úkonu v neprospech úpadcu, alebo k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.11.2018 uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa 23.8.2018 sa podrobne vyjadril k včasnosti podania žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Žalobca na svojich tvrdeniach o včasnosti podania odparovacej žaloby uvedených vo vyjadrení zotrváva. Žalobca konštatuje, že názor žalovaného o oneskorenom podaní žaloby je nesprávny a žalobca podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu v zákonnej lehote. Uzavretím Dohody prišlo k zániku nároku úpadcu na vyplatenie sumy 19.649,29 eur a teda uvedená Dohoda je uzavretá v neprospech úpadcu a ku škode ostatných veriteľov úpadcu. Uvedená Dohoda zároveň zvýhodňuje žalovaného oproti ostatným veriteľom úpadcu, pretože na základe tejto Dohody úpadca splatil (a to započítaním) spornú a ničím nepreukázanú pohľadávku žalovaného, a to na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Uzavretím predmetnej Dohody prišlo k bezdôvodnému zníženiu majetku úpadcu a teda k ukráteniu ostatných veriteľov. Pred uzavretím predmetnej Dohody mal úpadca voči žalobcovi nesporný nárok v sume 49.651,09 eur za nespochybniteľne vykonané práce a dodávky. Pred uzavretím predmetnej Dohody neexistoval žiaden sporný umelo vyfabrikovaný údajný nárok žalovaného v sume 19.649,29 eur, o ktorom nota bene neúčtoval do vtedy ani úpadca ani žalovaný. Napriek tomu sa úpadca uspokojil s úhradou iba časti svojej pohľadávky a to v sume 30.001,80 eur. Tým, že úpadca urobil napadnutý právny úkon znížil hodnotu svojho majetku o sumu 19.649,29 a ukrátil tak svojich veriteľov. Skutočnosť, že hodnota majetku úpadcu nepostačuje na uspokojenie svojich veriteľov, vyplýva priamo zo samotnej účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 31.12.2016. Podľa účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 31.12.2016 bolo vlastné imanie úpadcu 151.281 eur (riadok č. 80 účtovnej závierky). Na základe uvedenej účtovnej závierky možno jednoznačne urobiť záver, že úpadca bol už ku dňu 31.12.2016 predlžený, keďže
hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku (úpadca má záporné vlastné imanie). Celková hodnota majetku spísaného do súpisu všeobecnej podstaty predstavovala celkovo sumu 4.209,13 eur. Zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že do zoznamu pohľadávok bolo zapísaných celkovo 37 pohľadávok, ktoré prihlásili celkovo 9 veriteľov úpadcu. Celková hodnota takto prihlásených pohľadávok predstavuje sumu 76.701,03 eur, teda sumu, ktorá je podstatne vyššia ako hodnota majetku úpadcu a hodnota predpokladaného výťažku z tohto majetku. Z uvedeného vyplýva, že spísaná hodnota majetku úpadcu v sume 4.209,13 eur, nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov v sume 76.701,03 eur. A zo skutočností uvedených v podanej odporovacej žalobe a v ďalších podaniach žalobcu taktiež vyplýva, že hodnota majetku úpadcu nepostačovala na uspokojenie jeho veriteľov ani v čase urobenia napadnutého právneho úkonu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a v prílohe predložené listiny, možno mať jednoznačne za preukázané, že v čase urobenia odporovateľného úkonu v prospech žalovaného (a rovnako tak aj v čase minimálne od 31.12.2016 do vyhlásenia konkurzu) hodnota majetku úpadcu nepostačovala na uspokojenie veriteľov úpadcu a z toho dôvodu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom advokátov strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s Dohodou o ukončení zmluvy o dielo ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca považuje tvrdenie žalovaného o neskorom podaní odporovacej žaloby za nesprávne a s týmto nesúhlasí. Považuje žalobu podanú včas a to najmä s prihliadnutím na § 203a ods. 2 ZKR kedy platí že ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V uvedenom prípade bol konkurz vyhlásený uznesením zo dňa 15.6.2017, ktoré bolo zverejnené v OV zo dňa 23.6.2017. Pposledný deň lehoty pripadol na nedeľu 24.6.2018 sa posunul sa s prihliadnutím na § 203a až na pondelok 25.6.2018, preto žaloba bola podaná včas. Pokiaľ ide o podmienky odporovateľnosti žalobca považuje napadnutý úkon ktorým je Dohoda o ukončení zmluvy o dielo zo dňa 7.2.2017 uzavretá medzi úpadcom a žalovaným za odporovateľný právny úkon v zmysle § 59 ZKR ako zvýhodňujúci právny úkon. Predmetným úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov a to z toho dôvodu, že majetok ktorý po vykonaní právneho úkonu zostal úpadcovi, nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali v čase vykonania pohľadávky voči úpadcovi a ktorí si ich riadne prihlásili v konkurznom konaní. Týchto veriteľov sme v žalobe riadne označili. K výške majetku ku dňu vykonania úkonu poukazuje žalobca na účtovnú závierku vypracovanú ku koncu roku 2016 podľa ktorej hodnota majetku úpadcu je 4.209,13 eur. Išlo o 4 staršie ojazdené motorové vozidlá, jednu kopírku. Ešte sme zistili jednu pohľadávku úpadcu vo výške 320 eur. Celkovo bolo prihlásených pohľadávok vo výške 76.212,27 eur, z toho zistené v hodnote 58.055,61 eur a pohľadávky prihlásené v konkurze, zistené a existujúce v čase vykonania napadnutého právneho úkonu boli vo výške 53.901,04 eur. Na základe toho žaloba preukázal všeobecný predpoklad odporovateľnosti ukrátenie. Taktiež sme preukázali že v čase vykonania úkonu bol úpadca v úpadku a to vo forme predĺženia keďže záväzky boli väčšie ako majetok. Za zvýhodnenie žalovaného považujeme to, že pred uzavretím dohody mal úpadca voči žalobcovi nesporný nárok v sume 49.651,09 eur, pričom pred uzavretím predmetnej dohody neexistoval žiaden sporný nárok žalovaného v sume 19.649 eur a preto uzavretím dohody došlo k situácii kedy sa vlastne žalovaný zbavil povinnosti vyplatiť úpadcovi sumu 19.649,29 eur za situácie kedy tento nárok nebol nijakým spôsobom preukázaný.
8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že čo sa týka včasnosti podania žaloby tak žalovaný aj naďalej zotrváva na tom že žaloba nebola podaná včas. Ide o hmotnoprávnu lehotu a bez ohľadu na ust. § 203a ZKR mal byť tento úkon - žaloba doručený súdu dňa 25.6.2017 bez ohľadu na to že ide o nedeľu. K samotnému započítaniu uviedol, že zmluva o dielo bola uzavretá platne a počas jej existencie boli vykonané práce a tieto práce boli uhradené vždy podľa nejakých miľníkov, ktoré boli dohodnuté v zmluve. Z predmetu činnosti ktoré vykonával úpadca, v priebehu času ešte zostali nevykonané mnohé práce a zrejme úpadcu nemal kapacitu, tak sa časom dostal do omeškania s ich výkonom. Žalovaný nespochybňuje že v zmysle dohody zadržal žalobcovi čiastku 49.651,09 eur, ktorá by mu mala byť vrátená, avšak až v momente kedy by vykonal riadne celý predmet diela. Žalovaný poskytol úpadcovi zálohu spolu vo výške 40.000 eur. Táto záloha by bola voči neskorším faktúram riadne vysporiadaná. Bol urobený dodatok k zmluve o dielo v rámci ktorého strany ukončili dohodu t.j. úpadca už nemal ďalej záväzok vykonávať práce a došlo k vysporiadaniu všetkých vzťahov v dohode t.j. aj finančných. Žalovaný súhlasil s vrátením zádržného vo výške 49.651 eur voči ktorému započítal zvyšok nevyúčtovanej zálohy vo výške 19.649,29 eur a zvyšných 30.001,18 eur úpadcovi riadne vrátil. Samotná
pohľadávka žalovaného ani jej výška nebola zhotoviteľom, úpadcom spochybňovaná, bola nesporná a nie je zrejmé na základe čoho správca tvrdí že táto pohľadávka žalovaného na vrátenie časti zálohy je sporná a žalovaný sa zbavil povinnosti vyplatiť 19.649,29 eur. Táto povinnosť žalovanému zanikla započítaním.
9. Z dohody o ukončení zmluvy o dielo (dodatok č. 12 k zmluve o dielo) zo dňa 7.2.2017 (č.l. 16 spisu) súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ uzatvorili predmetnú dohodu, na základe ktorej sa dohodli na ukončení zmluvy o dielo zo dňa 2.2.2011, na podmienkach ukončenia a vzájomnom vysporiadaní záväzkov a nárokov. V čl. 1. písm. (e) sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávku zhotoviteľa (úpadcu) na zaplatenie zádržného vo výške 49.651,09 eur objednávateľ (žalovaný) započíta so svojou pohľadávkou na zaplatenie, vrátenie časti zálohy vo výške 19.649,29 eur v dôsledku ktorého zápočtu dôjde k zániku záväzkov (t.j. aj časti záväzku žalovaného na zaplatenie zádržného vo výške 19.649,29 eur). žalovaný zaplatí úpadcovi už len zostatok, sumu vo výške 30.0001,80 eur.
10. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu bolo nutné ako predbežnú otázku posúdiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
11. Podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
12. Podľa ust. § 199 ods. 9 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
13. Podľa ustanovenia § 203a ods. 1 ZKR do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (napr. vyhlásenie konkurzu).
14. Podľa ustanovenia § 203a ods. 2 ZKR platí, že ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
15. Uznesenie tunajšieho súdu č.k. 28K/6/2017 - 75 zo dňa 15.6.2017 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka MOVET spol. s r.o., bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 120/2017 zo dňa 23.6.2017 (č.l. 7 spisu), t.j. v piatok 23.6.2017, v zmysle § 199 ods. 9 ZKR k zverejneniu uznesenia de iure dochádza potom v sobotu dňa 24.6.2017 - právne účinky vyhlásenia nastávajú v sobotu a lehota na uplatnenie práva začína v zmysle § 203a ods. 1 ZKR plynúť od nedele 25.6.2017 a uplynie dňom 25.6.2018. Keďže žaloba bola súdu doručená v pondelok dňa 25.6.2018 t.j. v posledný deň lehoty, má súd za to, že žaloba bola podaná včas a nie oneskorene ako tvrdil žalovaný. Podporne súd poukazuje aj na zák. ust. § 203a ZKR s tým, že v prípade ak by aj posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 24.6.2018 (ako v konaní tvrdili sporové strany) a žaloba by bola podaná až v pondelok dňa 25.6.2018 tak bola podaná taktiež v čas nakoľko ak posledný deň lehoty pripadne na nedeľu, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 25.6.2018.
16. V konaní bolo preukázané, že právo žalobcu odporovať právnemu úkonu bolo na súde uplatnené do jedného roka od vyhlásenia konkurzu a z uvedeného dôvodu nezaniklo.
17. Podľa ust. § 59 ods. 4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
18. Uznesenie tunajšieho súdu č.k. 28K/6/2017 zo dňa 6.4.2017 o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi MOVET spol. s r.o., bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 73/2017 zo dňa 13.4.2017 (č.l. 6 spisu), t.j. v štvrtok 13.4.2017, v zmysle § 199 ods. 9 ZKR k zverejneniu uznesenia de iure dochádza potom v piatok dňa 14.4.2017 kedy nastávajú právne účinky začatia konkurzného konania. Žalobca
uplatnil na súde právo odporovať právnemu úkonu zo dňa 7.2.2017. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a napadol úkon urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania.
19. Podľa ust. § 57 ods.1 prvá veta ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
20. Podľa ust. § 57 ods.4. ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
21. Podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
22. Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 ZKR platí, že zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
23. Podľa ust. § 59 ods. 3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
24. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
25. Podľa § 62 ods. 5 ZKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
26. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.
27. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 ZKR platí, že ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty.
28. Podľa ust. § 63 ods. 3 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.
29. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
30. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
31. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
33. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
34. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
35. V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľnosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave odporovateľnosti v Občianskom zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.
36. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.
37. Ako je vyššie uvedené jedným zo všeobecných a aj osobitných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Treba zdôrazniť, že ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a hlavne aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa (ktorý si zároveň prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní), teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Zásadnou otázkou tak je, či hodnota majetku dlžníka (úpadcu), ktorý mu zostal po účinnosti napadnutého právneho úkonu postačovala alebo nepostačovala na uspokojenie pohľadávok do konkurzného konania prihlásených veriteľov.
38. V uvedenom prípade mala byť odporovateľným právnym úkonom Dohoda o ukončení zmluvy o dielo zo dňa 7.2.2017 a to v časti článku 1. písm. (e), ktorý obsahuje osobitný dvojstranný právny úkon - dohodu zmluvných strán o vzájomnom započítaní pohľadávok. Nebolo sporné, že si zmluvné strany v cit. článku dohodli, že pohľadávka zhotoviteľa (úpadcu) na zaplatenie zádržného vo výške 49.651,09 eur sa započíta pohľadávkou objednávateľa (žalovaného) na zaplatenie, vrátenie časti zálohy vo výške 19.649,29 eur v dôsledku čoho došlo k zániku pohľadávky úpadcu voči žalovanému (na zaplatenie zádržného) a zároveň k zániku jeho záväzku voči žalovanému (na vrátenie časti prijatej zálohy) vo výške 19.649,29 eur.
39. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca v uvedenom prípade odporoval predmetnému právnemu úkonu podľa § 59 ZKR. V zmysle § 59 ZoKR žalobca poukazoval na neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného oproti ostatným veriteľom. Poukázal na to, že na strane žalovaného ako veriteľa, predmetným úkonom došlo k úplnému uspokojeniu jeho pohľadávky, kým iné pohľadávky veriteľov uspokojené neboli. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že v čase vykonania napadnutého právneho úkonu mali úpadca a žalovaný vzájomné pohľadávky (tvrdenie žalobcu o spornosti pohľadávky žalovaného nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané), preto podľa názoru súdu predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného, pretože práve existencia protipohľadávky predstavuje dôvod, pre ktorý k uzatvoreniu predmetnej dohody resp. k uskutočneniu právneho úkonu došlo. Existencia vzájomných pohľadávok úpadcu a dlžníka, žalovaného zároveň odlišovala žalovaného ako veriteľa od ostatných veriteľov úpadcu, preto v uvedenom prípade nemožno hovoriť o neodôvodnenosti zvýhodnenia. Započítaním pohľadávok zaniká záväzok spôsobom iným ako splnením, pričom dlžník je v zmysle zákona povinný až do začatia konkurzného konania riadne plniť svoje záväzky. Ak zanikli dve vzájomné pohľadávky započítaním v čase pred začatím konkurzného konania potom ani uskutočnený započítací dvojstranný prejav, nemôže byť dôvodne uplatneným predmetom odporovateľnosti. Úspešnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia konkrétneho právneho úkonu neúčinným, bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka tým ktorým konkrétnym právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie jeho pohľadávky, nakoľko pre úspešnosť odporovacej žaloby musia byť naplnené aj všetky všeobecné predpoklady. V danom prípade došlo k ekvivalentnosti poskytnutého plnenia. Úpadca mal peňažnú pohľadávku voči žalovanému pričom v rovnakej výške mal aj záväzok voči žalovanému. Vzhľadom k tomu, že na základe uvedenej dohody zanikli pohľadávky oboch účastníkov dohody vo výške rovnajúcej sa výške pohľadávok (19.649,29 eur), mal súd za preukázané, že poskytnuté plnenie bolo adekvátne prijatému plneniu resp. protiplneniu t. zn. k zmenšeniu majetku žalovaného nijak nedošlo pretože k pohľadávke t. zn. plusovej hodnote v rámci majetku úpadcu existovala v rozhodnom čase v rovnakej výške protipohľadávka žalovaného tzv. mínusová hodnota v rámci majetku úpadcu. Dohodou o započítaní teda k žiadnej zmene v rámci majetku úpadcu nedošlo. Ak žalobca mal pohľadávku aj zároveň záväzok v tej istej hodnote a aj pohľadávka aj záväzok zanikli, hodnota celkového majetku úpadcu sa nezmenila. Je primárnou povinnosťou dlžníka plniť si svoje záväzky. Túto povinnosť má dlžník až do momentu vyhlásenia konkurzu. Zákon umožňuje odporovať uskutočneným právnym úkonom za predpokladu preukázania podmienok odporovateľnosti. V uvedenom prípade, žalobca poukazoval na to, že išlo o zvýhodňujúci právny úkon, avšak súd predmetné vykonaným dokazovaním preukázané nemal. Je teda zrejmé, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázal, že napádaným právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov. K tomu dôjde zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky naviac predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Žalobca musí v prvom rade teda preukázať reálne zmenšenie majetku a až následne preukazuje, v akom rozsahu došlo k zmenšeniu a hlavne aký majetok dlžníkovi po zmenšení majetku zostal (na uspokojenie pohľadávok). Žalobca v danom konaní nepreukázal, že v dôsledku uzavretia dohody o započítaní nielenže došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý by ukrátil úpadcových veriteľov, ale nepreukázal, že by vôbec došlo k samotnému reálnemu zmenšenie majetku úpadcu.
40. Ako je vyššie uvedené tak zmenšenie (kvalifikované) majetku úpadcu napadnutým právnym úkonom je predpokladom ukrátenia. Keďže tento predpoklad naplnený nebol nedošlo ani k ukráteniu.
41. Z uvedeného dôvodu súd ani neposudzoval splnenie ďalších podmienok odporovateľnosti v danom konaní a bližšie sa nevysporiadaval s ďalšou právnou argumentáciou oboch sporových strán, nakoľko žalobe by nemohol vyhovieť z dôvodu ako je vyššie odôvodnené, keďže nebol splnení jeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti (zmenšenie majetku úpadcu a tým ukrátenie uspokojenia v konkurznom konaní prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka) a pre úspešnosť odporovacej žaloby musia byť naplnené všetky predpoklady, podmienky kumulatívne, súčasne.
42. Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súdu splnenie základnej všeobecnej ako aj osobitnej zákonnej podmienky
odporovateľnosti, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil úpadcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
44. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to bez ohľadu na to, kto je sporovou stranou konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to, ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Procesne úspešný žalovaný má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalovaný plný procesný úspech, preto mu súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania a uložil úpadcovi, ktorého v konaní zastupuje správca ako žalobca, povinnosť ich žalovanému zaplatiť. Je pravdou, že trovy účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok. V prípade, ak v konaní bol procesne neúspešný správca, náhradu trov konania súd prizná protistrane voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).