Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoZm/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobkyne: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, Česká republika, zastúpený: JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom Moyzesova 34, Čadca, proti žalovanému: Ing. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, X., zastúpený: Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, o zaplatenie zmenkovej sumy 676.000,- Kč s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. decembra 2018 č. k. -249, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojím návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 04.10.2013 doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.10.2013 domáhala vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 676.000,- Kč s príslušenstvom, zmenkovú odmenu vo výške 2.253,33 Kč a náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnila tým, že žalovaný sa vystavením vlastnej zmenky zo dňa 28.02.2012 zaviazal, že jej zaplatí dňa 31.10.2012 zmenkovú sumu 676.000,- Kč v mieste jej vtedajšieho bydliska - F. v Českej republike.

2. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 11.12.2013 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k. -9, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote námietky, na prejednanie ktorých nariadil súd v zmysle v znení platnom do 22.12.2015, pojednávanie.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz č. k. -9 zo dňa 11.12.2013 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vzniknuté po vydaní zmenkového platobného rozkazu v plnom rozsahu. Výrokom III. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , (ďalej aj len „OSP“), a , článok 2 ods. 1, a Základných princípov , článok I. , článok I. vety prvej, článok I. , článok I. , článok I , článok I. , článok I. , článok I. zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), , , , ,

4. S účinnosťou od 23.12.2015 bol zmenený tak, že bolo vypustené ustanovenie , ktoré upravovalo inštitút zmenkového platobného rozkazu. Zmenkový platobný rozkaz bol žalovanému doručený do dňa účinnosti , preto súd podľa prvej vety postupoval podľa dovtedajších predpisov, predovšetkým pokiaľ ide o procesnú formu rozhodnutia o nároku žalobcu (teda pri posudzovaní, či sa zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho súd zruší). Z prechodných ustanovení a zákona však zároveň vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Zo znenia uvedených prechodných ustanovení vyplýva, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. Súd pritom rešpektuje stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov s tým, že poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a Základných princípov , v súvislosti s potrebou podľa , aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia , z ktorých musí súd vychádzať v zmysle . Súd prvej inštancie na základe uvedeného preto postupoval v zmysle ustanovení , ktorý nahradil , pričom súčasne vychádzal v ustanovenia z toho, že o predmete konania je potrebné rozhodnúť spôsobom, ako ho upravovalo ustanovenie , a teda na základe vykonaného dokazovania posudzoval, či vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší (resp. čiastočne zruší).

5. Predmetom konania je nárok žalobkyne z vlastnej fixnej zmenky vystavenej dňa 28.08.2012 so splatnosťou dňa 31.10.2012 na zaplatenie zmenkovej sumy 676.000 Kč. Súd konštatoval, že žalobkyňou predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva, obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou zmenkou. Žalovaný v rámci námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu poprel pravosť svojho podpisu na zmenke. Z opatrnosti ďalej vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne pre nepredloženie originálu zmenky. Ďalej namietal neexistenciu kauzálneho vzťahu, nárok žalobkyne na zmenkové úroky z dôvodu nepredloženia zmenky žalovanému na platenie, a napokon vyplnenie zmenky v rozpore s vypĺňacím právom. Pre námietky a konanie o námietkach sa v zmysle prísne uplatňuje koncentračná zásada, spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.03.2010). Ak sa zmenkový dlžník (v pozícii žalovaného) bráni platiť zmenku akýmikoľvek námietkami, je povinný v súdnom konaní svoje námietky uplatniť a taktiež dokázať ich dôvodnosť. Dôkazné bremeno preukázania opodstatnenosti uplatnených námietok spočíva teda na zmenkovom dlžníkovi (t.j. žalovanom). Z abstraktnosti zmenky vyplýva zároveň nesporovosť zmenkového záväzku. Podstata nesporovosti spočíva v tom, že majiteľ zmenky nie je pri uplatnení zmenkovej pohľadávky ani v prípade uplatnenia práv súdnou cestou povinný preukazovať nič iné len to, že je oprávneným majiteľom zmenky. Nie je povinný preukazovať vnútornú kauzu zmenky. Pokiaľ je totiž samotná zmenka platná, je relevantným právnym dôvodom na uplatnenie práv. Súd dospel k záveru, že námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne nie je dôvodná, nakoľko žalobkyňa súdu predložila originál spornej zmenky. Pokiaľ ide o tzv. absolútnu námietku žalovaného popierajúcu pravosť jeho podpisu na spornej zmenke, zo záverov znaleckého posudku č. 18/2018 vyplýva, že sporný podpis na vlastnej zmenke je pravým podpisom žalovaného. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný spornú zmenku podpísal a teda námietka pravosti jeho podpisu na zmenke je nedôvodná. Žalobkyňa tiež preukázala existenciu kauzálneho vzťahu, ktorý mala predložená zmenka zabezpečovať. Z výsluchu žalobkyne, z čestného prehlásenia p. Q. F., ako aj zo Smlouvy o pujčce peněz vyplýva, že žalobkyňa požičala žalovanému finančnú čiastku 676.000 českých korún, ktorú pôžičku si zabezpečila vystavením zabezpečovacej vlastnej zmenky zo dňa 28.08.2012. Súd v tejto súvislosti uviedol, že

námietka existencie kauzálneho vzťahu nie je vo vzťahu k preukázaniu žalobného nároku opodstatnená, keďže žalovaný podpísal zmenku dobrovoľne a keby aj kauzálny vzťah medzi ním a žalobkyňou neexistoval, resp. by bol neplatný, nezbavuje ho to povinnosti splniť svoj zmenkový záväzok. Námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu, že žalovaný nič žalobcovi nedlhuje, nie je námietkou, ktorá by v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového zbavovala zmenkového dlžníka jeho povinnosti zaplatiť zmenku. Tvrdenie, že žalovaný žalobcovi nič nedlhuje, môže byť relevantné len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý tiež v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu. (porovnaj napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo 06.03.2001, sp. zn. alebo uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo 16.07.2003, sp. zn. ). Vzhľadom k tomu, že sa zmenkový dlžník svojím podpisom zaviazal zmenku zaplatiť, nemá k dispozícii námietku vlastného vzťahu podľa čl. I. § 17 zákona zmenkového a šekového. Uvedenú námietku možno podať iba v prípade, že dôvod podpísania zmenky dodatočne odpadol alebo sa nenaplnil. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predložená zmenka spĺňa náležitosti vlastnej zabezpečovacej fixnej zmenky. V danom prípade ide o vlastnú zmenku žalovaného, ktorý sa ňou ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť majiteľovi zmenky (žalobkyni) zmenkovú sumu vpísanú do zmenky. Zároveň ide o fixnú zmenku, pretože žalovaný sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu majiteľovi zmenky v konkrétny kalendárny deň - t.j. dňa 31.10.2012. Predmetná zmenka má charakter zabezpečovacej zmenky, pretože jej účelom bolo zaistiť do budúcnosti splnenie kauzálnej pohľadávky veriteľa (žalobkyne) vyplývajúcej zo Smlouvy o pujčce peněz zo dňa 28.08.2012. Súd zároveň konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by v danom prípade malo ísť o blankozmenku. Žalovaný vzniesol pochybnosti o tom, či pri spornej zmenke nejde o úplnú zmenku alebo blankozmenku, pretože v zmenke sa mali podľa neho nachádzať dva druhy písma. Takéto konštatovanie žalovaného však nemožno považovať ani za unesenie bremena tvrdenia (keď žalovaný len vyjadruje pochybnosť o charaktere zmenky, avšak netvrdí, že ide o blankozmenku) ani za unesenie dôkazného bremena (keď žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že predložená zmenka je blankozmenkou a navyše vyplnená v rozpore s dohodou o vypĺňacom práve). V zmysle ustálenej judikatúry samotná skutočnosť, že ak bola zmenka - pôvodne vystavená ako blankozmenka - vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, nemá to za následok jej neplatnosť, ale dáva v súlade s ustanovením čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového osobám zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej zo zmenky, ktorá námietku o vyplnení zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve vzniesla. Na úspešné uplatnenie námietky o nesprávnom vyplnení blankozmenky je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala a že z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Dôkazné bremeno nesie dlžník. Majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky, nič preukazovať. (porovnaj nález Ústavného súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. ) Bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno o tom, že zmenka nebola prezentovaná (t.j. predložená žalovanému na platenie), je v zmysle čl. I § 46 ods. 2 ZZŠ na prezentátovi (t.j. žalovanom). Žalobkyňa uviedla, že zmenku predložil žalovanému dňa 28.08.2012 na platenie pán F., pričom žalovaný toto tvrdenie žiadnymi dôkazmi nevyvrátil. Preto aj námietka o nesprávnosti doby úročenia zmenkovej sumy nie je opodstatnená. Súd ponechal vydaný zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti, nakoľko predložená zmenka spĺňa všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zabezpečovaciu fixnú zmenku a žalovaný nepreukázal uhradenie dlžnej zmenkovej sumy.

6. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka p. Q. F., nakoľko žalobkyňa uviedla, že na jeho výsluchu netrvá s tým, že ide o bezdomovca a nemá vedomosť o jeho súčasnom pobyte. Takisto súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne p. Q. M., pretože žalovaný uviedol, že na výsluchu svedkyne netrvá.

7. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa a žalobkyni ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobkyňa bola v konaní po vydaní zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému úspešná v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

8. Uznesením súdu zo dňa 03.02.2017 bolo znalkyni Mgr. Daniele Novosádovej priznané znalečné vo výške 398,27 eur, ktorého časť vo výške 76,78 eur bola znalkyni poukázaná zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie , v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný predpis - , ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa v spojení s a , keď (vo výroku III. rozsudku) priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, a to podľa rozsahu jeho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zruší a zároveň zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj k náhrade trov odvolacieho konania. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ sa odvolal voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku s tým, že výroky II. a III. sú závislé výroky a týkajú sa trov konania. Čo sa týka zmenkovej sumy odvolateľ má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný od počiatku tvrdil, že návrh je nepreukázaný a trvá na tom, že zmenku nepodpísal. Čo sa týka zmenkového úroku žalovaný namietal nepredloženie predmetnej zmenky na platenie v súlade s § 38 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., žalobkyňa nikdy žalovanému zmenku na platenie nepredložila, a preto žalovaný namietol úročenie zmenkovej sumy vo výške 6 % od zročnosti zmenky. V prípade nepredloženia zmenky na platenie je možné požadovať 6 % úrok až odo dňa prezentácie zmenky na platenie, pričom v zmysle konštantnej zmenkovej judikatúry sa považuje zmenka predložený na platenie až dňom doručenia zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkou žalovanému. Opodstatnenosť takéhoto dôvodu žalovaný prezentoval názorom Radima Chalupy v komentári k Zákonu zmenkovému a šekovému konkrétne ust. § 48. Zmenkový platobný rozkaz a žaloba bola žalovanému doručené až dňa 30.12.2013. Súd sa vysporiadal s námietkou žalovaného aplikáciou ust. § 46 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového s tým, že dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že zmenka nebola prezentovaná je na žalovanom. Z ust. § 46 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového vyplýva vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že zmenka bola na platenie predložená včas. Túto domnienku možno stiahnuť nielen v skutočnosti, či zmenka bola na platenie predložená včas, ale aj ku skutočnosti, či bola zmenka vôbec predložená. Z ust. § 38 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového vyplýva, že zmenku musí predložiť majiteľ zmenky na platenie. Majiteľom zmenky je ten, komu alebo na koho rad sa má platiť (§ 75 ods. 5). Zo samotného ust. § 38 ods. 1 a ust. § 16 ods. 1 zmenkového a šekového zákona vyplýva, že zmenku na platenie môže predložiť výlučne majiteľ zmenky, ktorý záver zodpovedá aj právnej doktríne napr. JUDr. Zdenek Kovařík uvádza, že zmenku môže účinne predložiť na platenie len majiteľ zmenky (Kovařík, Z.smienka a šek v Českej republice.6.vydáním.Praha:CHBeck,2011,200 s.). Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.12.2018 vyplýva, že zmenku na platenie žalovanému mal predložiť p. Q. F., ktorý nebol majiteľom zmenky a tento nemohol predmetnú zmenku žalovanému predložiť na platenie spôsobom, ako to predpokladá ust. § 38 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Ak teda žalobkyňa potvrdila, že zmenku na platenie nepredložila a túto mal predložiť žalovanému p. F., týmto v podstate došlo k vyvráteniu vyvrátiteľnej domnienky o tom, že zmenka bola žalovanému predložená v zákonom ustanovených lehotách podľa § 38 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového a teda k úkonu prezentácie zmenky žalovanému mohlo dôjsť najskôr až doručením zmenkového platobného rozkazu a žaloby žalobkyne, ktorej prílohou bola kópia predmetnej zmenky. Je potrebné za okamih prezentácie zmenky považovať doručenie žaloby k čomu došlo až 30.12.2013. ohľadne počítania úrokov zo zmenky podľa ust. § 48 Zákona zmenkového a šekového tieto by bolo možné zo strany žalobcu uplatniť a súdnym rozhodnutím priznať až od 30.12.2013, kedy došlo k prezentácii zmenky doručením žaloby so zmenkou žalovanému.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalovaný zmenku nepodpísal, a že teda žaloba je nedôvodná, s týmto tvrdením sa nestotožňuje, žalobkyňa poukázala na rozsiahle dokazovanie, keď na základe znaleckého dokazovania je jednoznačne preukázané, že žalovaný zmenku podpísal a jeho tvrdenia sú len účelovým

tvrdením, ktorý nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný sa len snaží oddialiť vyplatenie zmenky pod rôznymi zámienkami.

11. Konanie v prerokúvanej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti č. Podľa sa konanie zmenkovom platobnom rozkaze dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa účinného do 30. júna 2016. Podľa judikatúry (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ) však odvolacie konanie nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, preto sa naň nevzťahuje použitie , ale .

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

15. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

16. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.

Odvolací súd považuje za duplicitné vyjadrovať sa k jednotlivými námietkam uvedených v odvolaní, nakoľko súd prvej inštancie sa im venoval vyčerpávajúco v odôvodnení svojho rozhodnutia.

17. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že tvrdenia žalovaného, že zmenku nepodpísal, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní pred súdom prvej inštancie. Len samotné tvrdenie žalovaného, že zmenku nepodpísal, žiadnym spôsobom nemohlo spochybniť a vyvrátiť závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania, z ktorého práve naopak vyplýva, že sporný podpis na zmenke je pravým podpisom žalovaného.

18. Odvolateľ namietal, že zmenka mu nebola predložená na platenie v súlade s § 38 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, a že v prípade nepredloženia zmenky na platenie je možné požadovať 6 % úrok až odo dňa prezentácie zmenky na platenie, pričom v zmysle konštantnej zmenkovej judikatúry sa považuje zmenka predložená na platenie až dňom doručenia zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkou žalovanému a nie ako podľa jeho názoru nesprávne súd rozhodol, keď priznal žalobkyni zmenkový úrok vo výške 6 % od zročnosti zmenky. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno o tom, že zmenka nebola prezentovaná je v zmysle čl. 1 § 46 ods. 2 Zmenkového a šekového zákona na prezentátovi, teda na žalovanom, a že žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie naviac uvádza, že zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 28.08.2012 vyplýva, že vystaviteľ (žalovaný) sa zaviazal, že za túto vlastnú zmenku zaplatí dňa 31.10.2012 H. P. sumu 676.000,- Kč splatnú u H. P. XXXXX F., XXX, miesto platenia F.. Žalovaný zrejme opomenul, že miestom platenia zmenky boli F. č. XXX. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa dostavil v platobný deň do miesta platenia, ktorým boli F. XXX u H. P., a preto sú neopodstatnené námietky odvolateľa, že zmenka mu nebola predložená v súlade s ust. § 38 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Vzhľadom na uvedené, je nedôvodná námietka odvolateľa, že rozhodnutie súdu vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto aj námietka odvolateľa o nesprávnosti priznania zmenkového úroku od zročnosti zmenky nie je opodstatnená.

19. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). Ustanovenie , dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú v celom rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (výrok II. napadnutého rozsudku) a o trovách štátu (výrok III. napadnutého rozsudku), keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalobkyne na náhradu trov konania a povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v týchto častiach vecne správny.

21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa C.s.p, a a žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

22. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.