Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/6/2008

Najvyšší súd 1MObdoV/6/2008-163

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Dariny Ličkovej, JUDr. Anny Markovej

a JUDr. Aleny Priecelovej, v právnej veci navrhovateľa P. S. s. r. o., B., M. , proti odporkyni,

I. H., bývajúcej v B., Ť., o zaplatenie 89 832 Sk, ktorá sa viedla na Krajskom súde v

Bratislave pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu zmenkovému platobnému rozkazu Krajského súdu

v Bratislave z 27. mája 2003 č. k. Zm 11/03 – 11, v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave z 13. októbra 2005 č. k. – 71 a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 13. februára 2007 č. k. – 113, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave na návrh navrhovateľa vydal 27. mája 2003 zmenkový

platobný rozkaz, ktorým uložil odporkyni povinnosť do 3 dní zaplatiť navrhovateľovi

89 332 Sk zmenkovej sumy so 6 % úrokom od 18. decembra 2002 do zaplatenia, zmenkovú

2

odmenu 299 Sk a uhradiť mu 4 490 Sk trov konania, alebo v rovnakej lehote podať

odôvodnené námietky.

Odporkyňa v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu podala

námietky. V námietkach uviedla, že sa svojim podpisom nezaviazala zaplatiť zmenkovú

pohľadávku vo výške 89 832 Sk, keďže nepodpísala zmluvu o revolvingovej pôžičke.

Podpisy na zmluve nie sú jej, zmluvu v takejto podobe by nikdy nepodpísala lebo je

nevýhodná.

Krajský súd v Bratislave po pojednávaní podľa prejednal

námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu a rozsudkom z 13. októbra 2005 rozhodol,

že sa zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti. V odôvodnení rozsudku uviedol, že

odporkyňa v písomne podaných námietkach nespochybňovala platnosť zmenky, výšku

zmenkovej sumy a nenamietala ani porušenie dohody o vyplňovacom práve k biankozmenke.

Až vo svojom neskoršom podaní a vo svojej výpovedi uviedla, že nepodpísala ani zmenku ani

dohodu o spôsobe jej vyplnenia. Keďže v zmenkovom konaní platí koncentračná zásada

a na tieto neskôr podané námietky už súd podľa zákona nemohol prihliadať. Zmenka

a zmenková suma neboli spochybňované, preto nebolo potrebné nariadiť znalecké

dokazovanie na zistenie pravosti podpisu odporkyne na zmluve a pôžičke aj s prihliadnutím

nato, že odporkyňa sama potvrdila, že o pôžičku žiadala, prevzala a splácala ju.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom z 13. februára 2007

č. k. – 113 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozsudku

uviedol, že všetky námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podliehajú koncentračnej

zásade podľa , z čoho vyplýva, že nie je možné na neskôr podané

námietky prihliadnuť. Platí teda, že ak niektorá z námietok nie je včas uplatnená v trojdňovej

lehote po doručení zmenkového platobného rozkazu, nemôže na ňu súd prvého stupňa, ale ani

odvolací súd prihliadnuť. Ak účastník, ktorý podal námietky dodatočne (v tomto prípade

neplatnosť zmenky v súvislosti s podpisom vyplňovacieho práva k bianko zmenke, výška

zmenkovej sumy) a opätovne ich vznesie v odvolacom konaní, ide o nové námietky proti

zmenke, ktorými sa nemôže súd prvého stupňa ani súd odvolací zaoberať. V tomto postupe

tkvie koncentračná zásada platná v zmenkovom práve. Ak žalovaná vzniesla námietku proti

zmenkovému platobnému rozkazu ohľadne neplatnosti revolvingovej zmluvy o pôžičke lebo

3

ju nepodpísala, pričom v tejto námietke nespochybnila platnosť zmenky ani výšku zmenkovej

sumy, nemohli už súdy na neskôr podanú námietku týkajúcu sa samotnej zmenky brať zreteľ,

pretože išlo o dodatočne vznesenú námietku, na ktorú podľa zákona nie je možné prihliadať.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 17. apríla 2007.

Proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu podal na podnet žalovanej

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. V dovolaní uviedol, že

pri vydaní zmenkového platobného rozkazu sa súd dopustil závažného procesného

pochybenia v tom, že, že zmenkový platobný rozkaz vydala a podpísala vyššia súdna

úradníčka Mgr. A. U.. V čase jeho vydania (27. mája 2003) bol platný

o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení o súdoch

a sudcoch v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2002. V § 6

písm. a) bod 5 citovaného zákona je uvedené, že sudca môže v občianskom súdnom konaní

písomne poveriť súdneho úradníka na konanie o návrhoch na vydanie platobného rozkazu,

vrátane rozhodovania o oneskorene podaných a neodôvodnených odporoch. Zákonodarca

mal v tomto prípade na mysli len platobný rozkaz podľa ustanovenia , a nie

zmenkový platobný rozkaz. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. , ktorý definuje platobný rozkaz len v medziach

ustanovení – 174 V opačnom by v al. 5

bolo zahrnuté aj slovo zmenkový, vrátenie rozhodovania o námietkach. Až po zrušení čl. I.

uvedeného zákona sa rozšírila právomoc vyšších súdnych úradníkov aj na vydanie

zmenkového a šekového rozkazu vrátane rozhodovania o neskoro podaných námietkach.

V čase rozhodovania mal vo veci konať a rozhodovať predseda senátu krajského súdu.

Zmenkový rozkaz vydal krajský súd po predložení originálu zmenky.

Zo spisu vyplýva, že zmenka bola pôvodne vydaná ako nevyplnená tzv. biankozmenka a až

následne bola podľa bodu 3 dohody o vyplňovacom práve bola doplnená suma zmenky,

dátum platnosti a platobné miesto. Aby mohol zmenečník dlh zo zmenky zaplatiť, musí byť

k tomu majiteľom zmenky kvalifikovaným spôsobom vyzvaný. K podanému návrhu však

navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že by doplnenú zmenku predložil odporkyni k plateniu.

Podľa dovolateľa dôkaz o včasnom predložení zmenky mal navrhovateľ k návrhu predložiť

ako ďalšiu listinu na uplatnenie práva. Predloženie zmenky na zaplatenie zmenečníkovi

4

a preukázanie tejto skutočnosti súdu je jedna z podmienok vydania zmenkového platobného

rozkazu.

Napokon v rozhodnutiach je nesprávne uvedený deň splatnosti zmenky ako

18. december 2002. Zmenka bola splatná 17. decembra 2002. Uvedená skutočnosť má vplyv

na úrokovacie obdobie.

Podľa dovolateľa bolo konanie zaťažené vadou uvedenou v § 237 písm. g a súčasne aj

nesprávnym právnym posúdením veci podľa Navrhol, aby

dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

Žalovaný navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Žalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že sa s nim stotožňuje.

Uviedla tiež, súd jej poslal len zmenkový platobný rozkaz bez fotokópie zmenky, aby sa

k nej mohla vyjadriť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa , vec

preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) v napadnutom

rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že dovolanie

nie je opodstatnené.

Zmenkové konanie je zvláštnym, typom konania, ktorého charakter je daný

predovšetkým jeho špecifickým predmetom, ktorým sú nároky zo zmeniek. Záujmom na

rýchlom rozhodovaní o týchto nárokoch je motivovaná úprava špecifickej štruktúry konania,

podmienok konania a foriem rozhodovania. Je to konanie skrátené, v ktorom možno

uplatňovať len nároky zo zmenkových záväzkov, ktoré majú zvláštny nesporný, abstraktný

a priamy charakter. Jedným z osobitných znakov uvedeného konania je dôsledne uplatnený

koncentračný princíp, ktorý sa prejavuje v tom, že určité procesné úkony možno účinne

urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu.

5

Prvou fázou zmenkového konania je vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Nevyhnutnou, ale zároveň postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie je podľa § 175 ods. 1

okrem návrhu predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu

pochybovať a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva. Súd pred vydaním rozkazu skúma

len či uplatňované právo zo zmenkového záväzku skutočne zo zmenky vyplýva a či zmenka

má minimum formálnych náležitostí. Ak sú uvedené predpoklady splnené, zmenku bez

skúmania ďalších skutočností vydá.

Zmenkovým rozkazom súd uloží žalovanému, aby do troch dní zmenkovú pohľadávku

zaplatil alebo podal proti rozkazu námietky. Ak námietky nie sú podané, zmenkový rozkaz

nadobúda účinky právoplatného rozkazu. Námietky sú jediným procesným prostriedkom,

ktorým možno týmto účinkom zmenkového rozkazu zabrániť. Výnimkou je výrok o trovách

konania, proti ktorému možno podať odvolanie. V odpore musí žalovaný uviesť všetky

výhrady, ktoré proti platobnému rozkazu má. Zákon z pohľadu účinkov a požadovanej formy

nerozlišuje námietky procesnej povahy od námietok, ktoré majú charakter hmotnoprávny,

ktoré napadajú samotnú zmenku alebo skutočnosti, ktoré so zmenkou súvisia, ani námietky

absolútne od námietok relatívnych. Pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje

koncentračná zásada, spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len

námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu.

Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ ( ). Výnimkou

z uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní podľa § 236 a nasl .

(riadne dovolanie) ani v mimoriadnom dovolaní podľa a nasl. Žiadnym

z uvedených dovolaní nemožno do konania vniesť námietky, ktoré neboli podané v lehote

stanovenej v a urobiť ich tak predmetom konania o námietkach podľa

Ani jednu z troch námietok uvedených v dovolaní žalovaná neuplatnila a nebola

preto predmetom konania o námietkach na súde prvého stupňa a v odvolacom konaní. Pokiaľ

ide o námietku, že v zmenkovom platobnom rozkaze je nesprávne uvedený deň splatnosti

i námietky, že k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu mal byť priložený

dôkaz o včasnom predložení zmenky zmenečníkovi (správne zrejme vystaviteľovi, keďže

v prejednávanej veci ide o zmenku vlastnú, ktorá nemá zmenečníka), nepochybne sa nimi súd

prvého stupňa ani odvolací súd nemohol zaoberať a brať na ne zreteľ. Navyše dovolací súd

6

nesúhlasí s názorom dovolateľa, že podmienkou pre vydanie zmenkového platobného

rozkazu je doloženie dôkazu o tom, že zmenka bola predložená na platenie žalovanej. Takúto

povinnosť neukladá ani ( ďalej len zákon) ani

. Zákon síce v čl. I ukladá majiteľovi zmenky povinnosť

predložiť zmenku na platenie, avšak ak tak neurobí, je sankciou zánik záväzku len proti

postihovým dlžníkom. Voči priamemu dlžníkovi (pri cudzích zmenkách zmenečníkovi) podľa

§ 53 ods.1 čl. I zostáva záväzok nedotknutý. To isté platí s použitím § 77 ods. 2 a § 78 ods. 1,

čl. I zákona pri vlastnej zmenke aj vo vzťahu k vystaviteľovi, ktorý je priamym (hlavným)

zmenkovým dlžníkom. Keďže existencia zmenkového záväzku žalovanej nie je závislá na

tom, či jej zmenka bola na platenie predložená, nemôže byť podmienkou pre vydanie rozkazu

doloženie dôkazu o predložení zmenky. Kvalifikovanou listinou potrebnou na uplatnenie

práva je protestná listina, avšak len pri uplatňovaní zmenkového práva proti nepriamym

dlžníkom.

Tretia v mimoriadnom dovolaní uvádzaná námietka má čisto procesnú povahu. Ako

už bolo uvedené, zákonná úprava zmenkového konania nerozlišuje námietky procesné

od hmotnoprávnych a nevylučuje uplatnenie koncentračnej zásady ani pri procesných

námietkach. V literatúre sa vyskytuje názor, že koncentračná zásada nedopadá na tie

procesné námietky, ktoré poukazujú na nedostatok podmienok konania, na ktoré musí súd

prihliadať počas celého konania a to aj bez námietky účastníkov ( Bureš/Drápal/Mazanec,

Občanský soudní řád, komentář, 4. vydání. C.H Beck Praha, str. 480). Výnimka

z koncentračnej zásady sa však podľa názoru dovolacieho súdu môže vzťahovať len na také

vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom má byť

zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejedanie vecne príslušnému súdu. Ide

o prípady nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatok právomoci súdu,

prekážka litispendecie, právoplatne rozhodnutej veci, prípadne vecná nepríslušnosť súdu.

V prejednávanej veci nejde o žiadnu z takýchto vád konania. Podľa názoru dovolacieho súdu

námietka poukazujúca nato, že platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník, hoci mu zákon

takéto oprávnenie nedáva, nie je námietkou, na ktorú by mohol brať súd zreteľ bez ohľadu na

obmedzenie stanovené v

Vo veci rozhodol súd, ktorý bol vecne i funkčne na prejednanie príslušný, rozhodoval

však v nesprávnom obsadení, keď miesto sudcu rozhodoval vyšší súdny úradník, hoci podľa

7

právnej úpravy účinnej v čase vydania zmenkového platobného rozkazu na takýto úkon nebol

oprávnený. Proti rozkazu podala žalovaná námietky. Námietky sú formou obrany proti

zmenkovému platobnému rozkazu. Nie sú však opravným prostriedkom v zmysle ich úpravy

v štvrtej časti Občianskeho súdnemu poriadku. Klasickým účinkom riadnych opravných

prostriedkov je to, že majú okrem suspenzívneho účinku aj devolutívny účinok. Námietky

proti zmenkovému platobnému rozkazu devolutívny účinok nemajú, pretože v konaní

o námietkach, ktoré podanie námietok vyvolá, nerozhoduje nadriadený súd, ako je to pri

odvolaní, ale súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz vydal. Konanie o námietkach je

netypickým i v tom, že nepreskúmava len vecnú správnosť zmenkového rozkazu, ale

spravidla sú v tejto fáze konania predmetom skúmania a hodnotenia skutočnosti odlišné od

skutočností, ktoré boli predmetom skúmania súdu a podkladom pri vydaní platobného

rozkazu. Podkladom zmenkového rozkazného konania je len tvrdenie navrhovateľa

a zmenka. Pred vydaním zmenkovému platobnému rozkazu súd síce musí podrobiť skúmaniu

aj zmenku avšak len z hľadiska jej formálnych náležitosťou a v rozsahu potrebnom pre

predbežný záver o jej pravosti (znenie zákona v § 175 ods. 1 „ o pravosti, ktorej nie je dôvod

pochybovať“). Obsahom konania o námietkach preto spravidla nie je len preskúmanie

správnosti postupu súdu pri vydaní zmenkovému platobnému rozkazu, ale najmä zisťovanie a

hodnotenie oveľa širšieho okruhu skutočností uvádzaných v námietkach a ich spôsobilosti

zbaviť žalovaného zmenkového záväzku. Ide o nové skutočnosti, ktoré neboli (ani nemohli

byť ) predmetom skúmania a hodnotenia súdu pri vydávaní zmenkovému platobnému

rozkazu. Konanie o námietkach má preto len zriedka charakter opravného konania, spravidla

je pokračovaním konania prvého štádia zmenkového konania ( vydanie zmenkového

platobného rozkazu) a rozsudok v ňom vydaný je výsledkom komplexného zhodnotenia

všetkých skutočností majúcich vplyv na záver o existencii zmenkového záväzku a povinnosti

žalovaného ho splniť. Rozhodnutie súdu o námietkach je rozhodnutím súdu prvého stupňa,

proti ktorému je prípustné odvolanie. Ani rozhodnutie súdu, ktorým sa zmenkový rozkaz

zrušuje nie je vrátením veci do pôvodného štádia na nové prejednanie. V takom prípade už nie

je možné zmenkový platobný rozkaz znovu vydať.

Z uvedeného vyplýva, že po podaní námietok je až rozhodnutie súdu o námietkach

konečným výsledkom konania na súde prvého stupňa. V prejednávanej veci o námietkach, tak

ako to upravuje procesný predpis, rozhodol sudca. Ak pri vydaní zmenkového platobného

8

rozkazu došlo k vytýkanej procesnej chybe, bola zahojená samotným prejednaním námietok

a rozhodnutím súdu o námietkach v zákonom predpísanom obsadení.

Dovolací súd považoval v mimoriadnom dovolaní uvádzané námietky za

neopodstatnené. Mimoriadne dovolanie preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2

zamietol. Žalobca mal v dovolacom konaní úspech patrí mu preto náhrada trov

dovolacieho konania. Podľa povinnosť nahradiť trovy konania má

žalovaná, na ktorej podnet generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie. S prihliadnutím

na okolnosti prejednávanej veci a osobné pomery žalovanej, pre ktoré ju súd prvého stupňa

oslobodil od platenia súdnych poplatkov, súd žalobcovi podľa náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.