Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)bf3/362913.6e1a4a.pdf
PDF · 117.35 KB
No categories available
1MObdoV/6/2008
Najvyšší súd 1MObdoV/6/2008-163
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Dariny Ličkovej, JUDr. Anny Markovej
a JUDr. Aleny Priecelovej, v právnej veci navrhovateľa P. S. s. r. o., B., M. , proti odporkyni,
I. H., bývajúcej v B., Ť., o zaplatenie 89 832 Sk, ktorá sa viedla na Krajskom súde v
Bratislave pod sp. zn. 8Cb 71/03, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti uzneseniu zmenkovému platobnému rozkazu Krajského súdu
v Bratislave z 27. mája 2003 č. k. Zm 11/03 – 11, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave z 13. októbra 2005 č. k. 8Cb 71/03 – 71 a rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. februára 2007 č. k. 40bo 388/2005 – 113, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave na návrh navrhovateľa vydal 27. mája 2003 zmenkový
platobný rozkaz, ktorým uložil odporkyni povinnosť do 3 dní zaplatiť navrhovateľovi
89 332 Sk zmenkovej sumy so 6 % úrokom od 18. decembra 2002 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 299 Sk a uhradiť mu 4 490 Sk trov konania, alebo v rovnakej lehote podať
odôvodnené námietky.
Odporkyňa v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu podala
námietky. V námietkach uviedla, že sa svojim podpisom nezaviazala zaplatiť zmenkovú
pohľadávku vo výške 89 832 Sk, keďže nepodpísala zmluvu o revolvingovej pôžičke.
Podpisy na zmluve nie sú jej, zmluvu v takejto podobe by nikdy nepodpísala lebo je
nevýhodná.
Krajský súd v Bratislave po pojednávaní podľa § 175 ods. 3 O. s. p. prejednal
námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu a rozsudkom z 13. októbra 2005 rozhodol,
že sa zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti. V odôvodnení rozsudku uviedol, že
odporkyňa v písomne podaných námietkach nespochybňovala platnosť zmenky, výšku
zmenkovej sumy a nenamietala ani porušenie dohody o vyplňovacom práve k biankozmenke.
Až vo svojom neskoršom podaní a vo svojej výpovedi uviedla, že nepodpísala ani zmenku ani
dohodu o spôsobe jej vyplnenia. Keďže v zmenkovom konaní platí koncentračná zásada
a na tieto neskôr podané námietky už súd podľa zákona nemohol prihliadať. Zmenka
a zmenková suma neboli spochybňované, preto nebolo potrebné nariadiť znalecké
dokazovanie na zistenie pravosti podpisu odporkyne na zmluve a pôžičke aj s prihliadnutím
nato, že odporkyňa sama potvrdila, že o pôžičku žiadala, prevzala a splácala ju.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom z 13. februára 2007
č. k. 40bo 388/2005 – 113 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že všetky námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podliehajú koncentračnej
zásade podľa § 175 ods. 4 O. s. p., z čoho vyplýva, že nie je možné na neskôr podané
námietky prihliadnuť. Platí teda, že ak niektorá z námietok nie je včas uplatnená v trojdňovej
lehote po doručení zmenkového platobného rozkazu, nemôže na ňu súd prvého stupňa, ale ani
odvolací súd prihliadnuť. Ak účastník, ktorý podal námietky dodatočne (v tomto prípade
neplatnosť zmenky v súvislosti s podpisom vyplňovacieho práva k bianko zmenke, výška
zmenkovej sumy) a opätovne ich vznesie v odvolacom konaní, ide o nové námietky proti
zmenke, ktorými sa nemôže súd prvého stupňa ani súd odvolací zaoberať. V tomto postupe
tkvie koncentračná zásada platná v zmenkovom práve. Ak žalovaná vzniesla námietku proti
zmenkovému platobnému rozkazu ohľadne neplatnosti revolvingovej zmluvy o pôžičke lebo
ju nepodpísala, pričom v tejto námietke nespochybnila platnosť zmenky ani výšku zmenkovej
sumy, nemohli už súdy na neskôr podanú námietku týkajúcu sa samotnej zmenky brať zreteľ,
pretože išlo o dodatočne vznesenú námietku, na ktorú podľa zákona nie je možné prihliadať.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 17. apríla 2007.
Proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu podal na podnet žalovanej
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. V dovolaní uviedol, že
pri vydaní zmenkového platobného rozkazu sa súd dopustil závažného procesného
pochybenia v tom, že, že zmenkový platobný rozkaz vydala a podpísala vyššia súdna
úradníčka Mgr. A. U.. V čase jeho vydania (27. mája 2003) bol platný zákon č. 425/2002 Z. z.
o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2002. V § 6
písm. a) bod 5 citovaného zákona je uvedené, že sudca môže v občianskom súdnom konaní
písomne poveriť súdneho úradníka na konanie o návrhoch na vydanie platobného rozkazu,
vrátane rozhodovania o oneskorene podaných a neodôvodnených odporoch. Zákonodarca
mal v tomto prípade na mysli len platobný rozkaz podľa ustanovenia § 172 O. s. p., a nie
zmenkový platobný rozkaz. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. II ÚS 83/1999, ktorý definuje platobný rozkaz len v medziach
ustanovení § 172 – 174 O. s. p. V opačnom by v § 6 písm. a) al. 5 zák. č. 425/2002 Z. z.
bolo zahrnuté aj slovo zmenkový, vrátenie rozhodovania o námietkach. Až po zrušení čl. I.
uvedeného zákona sa rozšírila právomoc vyšších súdnych úradníkov aj na vydanie
zmenkového a šekového rozkazu vrátane rozhodovania o neskoro podaných námietkach.
V čase rozhodovania mal vo veci konať a rozhodovať predseda senátu krajského súdu.
Zmenkový rozkaz vydal krajský súd po predložení originálu zmenky.
Zo spisu vyplýva, že zmenka bola pôvodne vydaná ako nevyplnená tzv. biankozmenka a až
následne bola podľa bodu 3 dohody o vyplňovacom práve bola doplnená suma zmenky,
dátum platnosti a platobné miesto. Aby mohol zmenečník dlh zo zmenky zaplatiť, musí byť
k tomu majiteľom zmenky kvalifikovaným spôsobom vyzvaný. K podanému návrhu však
navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že by doplnenú zmenku predložil odporkyni k plateniu.
Podľa dovolateľa dôkaz o včasnom predložení zmenky mal navrhovateľ k návrhu predložiť
ako ďalšiu listinu na uplatnenie práva. Predloženie zmenky na zaplatenie zmenečníkovi
a preukázanie tejto skutočnosti súdu je jedna z podmienok vydania zmenkového platobného
rozkazu.
Napokon v rozhodnutiach je nesprávne uvedený deň splatnosti zmenky ako
18. december 2002. Zmenka bola splatná 17. decembra 2002. Uvedená skutočnosť má vplyv
na úrokovacie obdobie.
Podľa dovolateľa bolo konanie zaťažené vadou uvedenou v § 237 písm. g a súčasne aj
nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p. Navrhol, aby
dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.
Žalovaný navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.
Žalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že sa s nim stotožňuje.
Uviedla tiež, súd jej poslal len zmenkový platobný rozkaz bez fotokópie zmenky, aby sa
k nej mohla vyjadriť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p. ) po zistení,
že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p., vec
preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) v napadnutom
rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie
nie je opodstatnené.
Zmenkové konanie je zvláštnym, typom konania, ktorého charakter je daný
predovšetkým jeho špecifickým predmetom, ktorým sú nároky zo zmeniek. Záujmom na
rýchlom rozhodovaní o týchto nárokoch je motivovaná úprava špecifickej štruktúry konania,
podmienok konania a foriem rozhodovania. Je to konanie skrátené, v ktorom možno
uplatňovať len nároky zo zmenkových záväzkov, ktoré majú zvláštny nesporný, abstraktný
a priamy charakter. Jedným z osobitných znakov uvedeného konania je dôsledne uplatnený
koncentračný princíp, ktorý sa prejavuje v tom, že určité procesné úkony možno účinne
urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu.
Prvou fázou zmenkového konania je vydanie zmenkového platobného rozkazu.
Nevyhnutnou, ale zároveň postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie je podľa § 175 ods. 1
O. s. p. okrem návrhu predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva. Súd pred vydaním rozkazu skúma
len či uplatňované právo zo zmenkového záväzku skutočne zo zmenky vyplýva a či zmenka
má minimum formálnych náležitostí. Ak sú uvedené predpoklady splnené, zmenku bez
skúmania ďalších skutočností vydá.
Zmenkovým rozkazom súd uloží žalovanému, aby do troch dní zmenkovú pohľadávku
zaplatil alebo podal proti rozkazu námietky. Ak námietky nie sú podané, zmenkový rozkaz
nadobúda účinky právoplatného rozkazu. Námietky sú jediným procesným prostriedkom,
ktorým možno týmto účinkom zmenkového rozkazu zabrániť. Výnimkou je výrok o trovách
konania, proti ktorému možno podať odvolanie. V odpore musí žalovaný uviesť všetky
výhrady, ktoré proti platobnému rozkazu má. Zákon z pohľadu účinkov a požadovanej formy
nerozlišuje námietky procesnej povahy od námietok, ktoré majú charakter hmotnoprávny,
ktoré napadajú samotnú zmenku alebo skutočnosti, ktoré so zmenkou súvisia, ani námietky
absolútne od námietok relatívnych. Pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje
koncentračná zásada, spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len
námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu.
Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ ( § 175 ods. 3 O. s. p.). Výnimkou
z uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní podľa § 236 a nasl .
(riadne dovolanie) ani v mimoriadnom dovolaní podľa § 243e a nasl. O. s. p. Žiadnym
z uvedených dovolaní nemožno do konania vniesť námietky, ktoré neboli podané v lehote
stanovenej v § 175 ods. 1 O. s. p. a urobiť ich tak predmetom konania o námietkach podľa
Ani jednu z troch námietok uvedených v dovolaní žalovaná neuplatnila a nebola
preto predmetom konania o námietkach na súde prvého stupňa a v odvolacom konaní. Pokiaľ
ide o námietku, že v zmenkovom platobnom rozkaze je nesprávne uvedený deň splatnosti
i námietky, že k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu mal byť priložený
dôkaz o včasnom predložení zmenky zmenečníkovi (správne zrejme vystaviteľovi, keďže
v prejednávanej veci ide o zmenku vlastnú, ktorá nemá zmenečníka), nepochybne sa nimi súd
prvého stupňa ani odvolací súd nemohol zaoberať a brať na ne zreteľ. Navyše dovolací súd
nesúhlasí s názorom dovolateľa, že podmienkou pre vydanie zmenkového platobného
rozkazu je doloženie dôkazu o tom, že zmenka bola predložená na platenie žalovanej. Takúto
povinnosť neukladá ani Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. ( ďalej len zákon) ani
Občiansky súdny poriadok. Zákon síce v § 38 čl. I ukladá majiteľovi zmenky povinnosť
predložiť zmenku na platenie, avšak ak tak neurobí, je sankciou zánik záväzku len proti
postihovým dlžníkom. Voči priamemu dlžníkovi (pri cudzích zmenkách zmenečníkovi) podľa
§ 53 ods.1 čl. I zostáva záväzok nedotknutý. To isté platí s použitím § 77 ods. 2 a § 78 ods. 1,
čl. I zákona pri vlastnej zmenke aj vo vzťahu k vystaviteľovi, ktorý je priamym (hlavným)
zmenkovým dlžníkom. Keďže existencia zmenkového záväzku žalovanej nie je závislá na
tom, či jej zmenka bola na platenie predložená, nemôže byť podmienkou pre vydanie rozkazu
doloženie dôkazu o predložení zmenky. Kvalifikovanou listinou potrebnou na uplatnenie
práva je protestná listina, avšak len pri uplatňovaní zmenkového práva proti nepriamym
dlžníkom.
Tretia v mimoriadnom dovolaní uvádzaná námietka má čisto procesnú povahu. Ako
už bolo uvedené, zákonná úprava zmenkového konania nerozlišuje námietky procesné
od hmotnoprávnych a nevylučuje uplatnenie koncentračnej zásady ani pri procesných
námietkach. V literatúre sa vyskytuje názor, že koncentračná zásada nedopadá na tie
procesné námietky, ktoré poukazujú na nedostatok podmienok konania, na ktoré musí súd
prihliadať počas celého konania a to aj bez námietky účastníkov ( Bureš/Drápal/Mazanec,
Občanský soudní řád, komentář, 4. vydání. C.H Beck Praha, str. 480). Výnimka
z koncentračnej zásady sa však podľa názoru dovolacieho súdu môže vzťahovať len na také
vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom má byť
zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejedanie vecne príslušnému súdu. Ide
o prípady nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatok právomoci súdu,
prekážka litispendecie, právoplatne rozhodnutej veci, prípadne vecná nepríslušnosť súdu.
V prejednávanej veci nejde o žiadnu z takýchto vád konania. Podľa názoru dovolacieho súdu
námietka poukazujúca nato, že platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník, hoci mu zákon
takéto oprávnenie nedáva, nie je námietkou, na ktorú by mohol brať súd zreteľ bez ohľadu na
obmedzenie stanovené v § 175 ods. 3 O. s. p.
Vo veci rozhodol súd, ktorý bol vecne i funkčne na prejednanie príslušný, rozhodoval
však v nesprávnom obsadení, keď miesto sudcu rozhodoval vyšší súdny úradník, hoci podľa
právnej úpravy účinnej v čase vydania zmenkového platobného rozkazu na takýto úkon nebol
oprávnený. Proti rozkazu podala žalovaná námietky. Námietky sú formou obrany proti
zmenkovému platobnému rozkazu. Nie sú však opravným prostriedkom v zmysle ich úpravy
v štvrtej časti Občianskeho súdnemu poriadku. Klasickým účinkom riadnych opravných
prostriedkov je to, že majú okrem suspenzívneho účinku aj devolutívny účinok. Námietky
proti zmenkovému platobnému rozkazu devolutívny účinok nemajú, pretože v konaní
o námietkach, ktoré podanie námietok vyvolá, nerozhoduje nadriadený súd, ako je to pri
odvolaní, ale súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz vydal. Konanie o námietkach je
netypickým i v tom, že nepreskúmava len vecnú správnosť zmenkového rozkazu, ale
spravidla sú v tejto fáze konania predmetom skúmania a hodnotenia skutočnosti odlišné od
skutočností, ktoré boli predmetom skúmania súdu a podkladom pri vydaní platobného
rozkazu. Podkladom zmenkového rozkazného konania je len tvrdenie navrhovateľa
a zmenka. Pred vydaním zmenkovému platobnému rozkazu súd síce musí podrobiť skúmaniu
aj zmenku avšak len z hľadiska jej formálnych náležitosťou a v rozsahu potrebnom pre
predbežný záver o jej pravosti (znenie zákona v § 175 ods. 1 „ o pravosti, ktorej nie je dôvod
pochybovať“). Obsahom konania o námietkach preto spravidla nie je len preskúmanie
správnosti postupu súdu pri vydaní zmenkovému platobnému rozkazu, ale najmä zisťovanie a
hodnotenie oveľa širšieho okruhu skutočností uvádzaných v námietkach a ich spôsobilosti
zbaviť žalovaného zmenkového záväzku. Ide o nové skutočnosti, ktoré neboli (ani nemohli
byť ) predmetom skúmania a hodnotenia súdu pri vydávaní zmenkovému platobnému
rozkazu. Konanie o námietkach má preto len zriedka charakter opravného konania, spravidla
je pokračovaním konania prvého štádia zmenkového konania ( vydanie zmenkového
platobného rozkazu) a rozsudok v ňom vydaný je výsledkom komplexného zhodnotenia
všetkých skutočností majúcich vplyv na záver o existencii zmenkového záväzku a povinnosti
žalovaného ho splniť. Rozhodnutie súdu o námietkach je rozhodnutím súdu prvého stupňa,
proti ktorému je prípustné odvolanie. Ani rozhodnutie súdu, ktorým sa zmenkový rozkaz
zrušuje nie je vrátením veci do pôvodného štádia na nové prejednanie. V takom prípade už nie
je možné zmenkový platobný rozkaz znovu vydať.
Z uvedeného vyplýva, že po podaní námietok je až rozhodnutie súdu o námietkach
konečným výsledkom konania na súde prvého stupňa. V prejednávanej veci o námietkach, tak
ako to upravuje procesný predpis, rozhodol sudca. Ak pri vydaní zmenkového platobného
rozkazu došlo k vytýkanej procesnej chybe, bola zahojená samotným prejednaním námietok
a rozhodnutím súdu o námietkach v zákonom predpísanom obsadení.
Dovolací súd považoval v mimoriadnom dovolaní uvádzané námietky za
neopodstatnené. Mimoriadne dovolanie preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2
O. s. p. zamietol. Žalobca mal v dovolacom konaní úspech patrí mu preto náhrada trov
dovolacieho konania. Podľa § 148a ods. 2 O. s. p. povinnosť nahradiť trovy konania má
žalovaná, na ktorej podnet generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie. S prihliadnutím
na okolnosti prejednávanej veci a osobné pomery žalovanej, pre ktoré ju súd prvého stupňa
oslobodil od platenia súdnych poplatkov, súd žalobcovi podľa § 150 O. s. p. náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.