Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Csp-42-2023.pdf
PDF · 140.79 KB
No categories available
2Csp/42/2023
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, X./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o žalobe na obnovu konania vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 5Csp/72/2019, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu na obnovu konania vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 5Csp/72/2019 o d m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.08.2023 voči žalovanému domáhali povolenia obnovy konania, ktoré bolo vedené Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 5Csp/72/2019. V žalobe uviedli, že dňa 15.05.2023 obdržali uznesenie súdu sp.zn. 22CoE/6/2023 a 22CoE/9/2023, ktorým súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a túto zastavil. Súd prvej inštancie sa v konaní vedenom pod sp.zn. 5Csp/72/2019 nezaoberal predmetom žalobného návrhu: A. B. zmluvu nepodpísala, čím došlo k bezdôvodnému obohacovaniu sa z neplatnej zmluvy plnením podľa nej. Súd ďalej neskúmal neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, pričom súd vychádzal z existencie zmenky, ktorej pravosť neskúmal. Súd nebral do úvahy ani to, že zmenkový platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bolo „odbité“ na podklade, že je tu existencia exekúcie, existencia zmenkového platobného rozkazu a neexistuje bezdôvodné obohacovanie sa. Tvrdenie o tom, že exekúcia je vykonávaná dňom 17.01.2022 je zavádzanie. Žalobný návrh nebol súdom skúmaný a tento stav potvrdil odvolací súd dňa 23.08.2022 v konaní vedenom pod sp.zn. 11CoCsp/8/2022. Žalobcovia majú za to, že skutkový stav podľa žalobného návrhu v pôvodnom konaní nebol vôbec zistený, nebol vykonaný dôkaz k pravosti podpisu na zmluve či je platná, pričom ide o dôkaz spôsobilý na povolenie obnovy konania, ku ktorému prispieva aj zistenie súdmi 1Er/263/2007 s potvrdzujúcim 22CoE/6 a 9/2023. Exekúcia je neprípustná a zastavuje sa, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu a vzniku nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobcovia navrhujú, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5Csp/72/2019 z dôvodov podľa § 397 písm. a), b), e), f) CSP a následne, aby podanej žalobe v obnovenom konaní vyhovel.
2. Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe cestou svojho zástupcu podaním zo dňa 15.10.2023, v ktorom uviedol podaná žaloba o povolenie obnovy konania je: nedôvodná, nakoľko žalobcami označená skutočnosť cit. „skutkový stav podľa žalobného návrhu v pôvodnom konaní nebol vôbec zisťovaný (obíjdený bol žalobný návrh), nebol vykonaný dôkaz k pravosti podpisu na zmluve či je platná)“ nespĺňa predpoklady akéhokoľvek zo zákonných prípadov / dôvodov pre povolenie obnovy konania podľa § 397 Civilného sporového poriadku; žaloba je podľa názoru žalovaného ďalej neprípustná pre existenciu prekážky právoplatne rozsúdenej veci, kedy žalobcami opakovane označený dôvod – nevykonanie znaleckého dokazovania ohľadne podpisu na zmluve už bol posudzovaný ako dôvod obnovy konania sp. zn. 19Zm/1/2011 pred Krajským súdom v Bratislave; a žaloba je tiež neprípustná pre zmeškanie lehoty pre podanie žaloby o povolenie obnovy konania, pretože žalobcovia označené dôvody mohli uplatniť pred viac ako 3 mesiacmi pred podaním žaloby a v žalobe ani neuviedli dôvod, že žalobu podali včas. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré CSP upravuje ako prostriedok, na základe ktorého možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa, alebo odvolacieho súdu. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), je vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti – to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Možno nimi napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Nevykonanie dôkazu súdom nespĺňa podstatu žiadneho zo zákonom stanovených dôvodov pre povolenie obnovy konania. Práve zo znenia zákonného dôvodu uvedeného v § 397 písmeno a) a písmeno b) Civilného sporového poriadku vyplývajú nasledovné argumenty popierajúce tvrdenia žalobcov: - § 397 písmeno a) Civilného sporového poriadku „proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu (...) dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.“. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že dôkazom môže byť len dôkaz, o ktorom procesná strana bez svojej viny nevedela. Dôkazom podľa tohto ustanovenia nemôže byť dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní na základe rozhodnutia súdu v danom konaní, hoci ho procesná strana označila a navrhla vykonať – tak tomu bolo aj v tomto prípade. Je preto zrejmé, že dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 397 písmena a) Civilného sporového poriadku nejestvuje;- § 397 písmeno b) Civilného sporového poriadku „proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu (...) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.“. Na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písmena a) ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Je preto zrejmé, že dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 397 písmena b) Civilného sporového poriadku nejestvuje. Uvedené dôvody nejestvujú ani v akejkoľvek spojitosti s rozhodnutím exekučného súdu, ktoré označujú žalovaní v podanej žalobe a to preto, lebo dané rozhodnutie neexistovalo v čase pôvodného konania (podľa hore citovaných ustanovení by to ale bola podmienka, aby v danom čase existovali len sa z určitých objektívnych dôvodov nemohli použiť a ako dôkaz vykonať). Súčasne žalovaný tvrdí, že žalobcami označená skutočnosť a rovnako ani rozhodnutie exekučného súdu nemôže spĺňať ani dôvody podľa písmena e) a f) v § 397 Civilného sporového poriadku, pretože nejestvuje a žalobcovia ani neoznačili žiadne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, Európske komisie, Rady Európskej únie záväzné pre sporové strany a rovnako ani žiadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Rozhodnutie exekučného súdu neobsahuje žiadny výrok o určení neprijateľnej podmienky, o tom, že podpis na zmluve nie je pravým a pod. Tvrdenia uvádzané v žalobe nie sú spôsobilým dôvodom obnovy konania a žaloba je zjavne nedôvodná. Ohľadne dokazovania pravosti podpisu na zmluve je dôležité dať do pozornosti aj nasledovnú časť z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2005 č.k. 8Cb/71/03-71 : „Keďže zmenka ako i zmenková suma neboli spochybňované, súd nepovažoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu odporkyne na zmluve o pôžičke, a to i s prihliadnutím na to, že odporkyňa (pozn. tu žalobkyňa v 1. rade) sama potvrdila, že o pôžičku žiadala, potvrdila aj jej prevzatie a splácanie pôžičky a po poučení o znášaní nákladov znaleckého dokazovania ponechala otázku pravosti jej podpisu na zmluve na posúdenie súdu.“. Z rovnakého dôvodu sa žalobkyňa domáhala obnovy konania v konaní pred Krajským súdom Bratislava pod sp. zn. 19Zm/1/2011 a tento návrh bol zamietnutý, čo potvrdzuje nielen nedôvodnosť opätovného uplatnenia žaloby o obnovu konania, ale aj neprípustnosť z dôvodu porušenia prekážky veci rozsúdenej a (nakoľko ide o opätovné opakovanie toho istého dôvodu) aj uplatňovanie toho istého dôvodu po uplynutí zákonnej subjektívnej lehoty pre podanie žaloby o obnovu konania. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.05. 2017, č.k. 19Zm/1/2011 – 203 bol návrh na povolenie obnovy zamietnutý a toto uznesenie bolo ako vecne správne rozhodnutie potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.03. 2018, č.k. 1Obo/1/2018. V súvislosti s tvrdeniami v žalobe žalovaný poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 17.01. 2020, č.k. 5Csp/79/2022 - bod 2.16 cit. „Súd poukazuje na čl. III - Účinnosť zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zo14. júna 2001, podľa ktorého tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2001. Súčasne z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa v 1. Rade na svoj bankový účet 8. júna 2001 prijala od žalovaného finančné prostriedky vo výške 74.184,- Sk. Aj keď žalobcovia spochybňovali dátum a podpis žalobkyne v 1. rade na zmluve o revolvingovej pôžičke datovanej 6. júna 2001, tak zo skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobkyni v 1. rade finančné prostriedky 8. júna 2001, a to vo výške 74.184,- Sk (čo zodpovedá písomnej zmluve podľa ktorej pôžička 108.000,-Sk - zmluvná odmena 32.616,- Sk - poplatok za uzavretie zmluvy 1.200,- Sk) a žalobkyňa v 1. rade8. júna 2001 zriadila trvalý príkaz na úhradu poskytnutých finančných prostriedkov, a to od júla 2001do decembra 2002 po 6.000,- Sk k 16. dňu v mesiaci, súd dospel k záveru, že k uzavretiu písomnej, resp. ústnej zmluvy o pôžičke, či už platnej alebo neplatnej podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, muselo dôjsť pred 1. októbrom 2001. Z uvedeného dôvodu tento zákon na predmetnú zmluvu o pôžičke nevzťahuje, a preto nie je možné uvedenú zmluvu posudzovať z hľadiska jej súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd žalobu zamietol aj v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali byť v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch.“. V súvislosti s podanou žalobou a v nej uvádzanými tvrdeniami je podstatné pre konanie uviesť, že o nárokoch žalovaného voči žalobcovi v 1. rade bolo právoplatne rozhodnuté (rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 10. 2005 č.k. 8Cb/71/03-71 v spojení so zmenkovým platobným rozkazom uvedeného súdu zo dňa 27.05.2003, č.k. 16Zm 11/03-11). Krajský súd v Bratislave na základe návrhu veriteľa (tu žalovaný) vydal dňa 27.05. 2003 zmenkový platobný rozkaz č.k. 16Zm 11/03-11. Proti uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu podal dlžník (tam žalovaný, tu v postavení žalobcu v 1.rade) námietky, o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10. 2005 č.k. 8Cb/71/03-71 tak, že súd ponechal vydaný zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Proti označenému rozsudku bolo zo strany žalovaného (tu žalobca v 1.rade) podané odvolanie, pričom Najvyšší súd SR v konaní o tomto odvolaní rozhodol rozsudkom zo dňa 13.02. 2007, č.k. 4Obo 388/2005-113 tak, že napádaný rozsudok ako vecne správne rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 17.04.2007 a vykonateľnosť dňa 20.04. 2007. Z rozsudku krajského súdu poukazujeme predovšetkým na stranu 4 jeho odôvodnenia, kde súd uzatvára : „Keďže zmenka ako i zmenková suma neboli spochybňované, súd nepovažoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu odporkyne na zmluve o pôžičke, a to i s prihliadnutím na to, že odporkyňa sama potvrdila, že o pôžičku žiadala, potvrdila aj jej prevzatie a splácanie pôžičky a po poučení o znášaní nákladov znaleckého dokazovania ponechala otázku pravosti jej podpisu na zmluve na posúdenie súdu.“. Označené rozhodnutia boli predmetom konania o mimoriadnom dovolaní podanom generálnym prokurátorom SR, pričom Najvyšší súd SR konajúci ako dovolací súd rozhodol o zamietnutí mimoriadneho dovolania rozsudkom zo dňa 31.03. 2010, č.k. 1MObdoV/6/2008 - 163. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR o zamietnutí mimoriadneho dovolania vyplýva nasledovné „Dovolací súd považoval v mimoriadnom dovolaní uvádzané námietky za neopodstatnené. Mimoriadne dovolanie preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zamietol.“. Ďalej žalovaný poukázal na to, že na základe návrhu žalobcu v 1. rade prebiehalo aj konanie o povolenie obnovy konania, pričom návrh na povolenie obnovy konania bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.05. 2017, č.k. 19Zm/1/2011 – 203 zamietnutý. Toto uznesenie bolo ako vecne správne rozhodnutie potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.03. 2018, č.k. 1Obo/1/2018. Žalovaný k svojmu podaniu priložil uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoE 17/2009, uznesenia Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1Er 263/2007 zo dňa 03.11.2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Cb 71/03-71, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1MObdoV/6/2008 – 163, 4Obo 388/2005 a 1Obo/1/2018. Ako prílohu k tomuto vyjadreniu žalovaný predložil: zmenkový platobný rozkaz č.k. 16Zm 11/03-11 zo dňa 27.05.2003; rozsudok č.k. 8Cb/71/03-71 zo dňa 13.10.2005; rozsudok č.k. 4Obo 388/2005-113 zo dňa 13.02. 2007; rozsudok č.k. 1MObdoV/6/2008 - 163 zo dňa 31.03. 2010; uznesenie č.k. 1Er/263/2007 zo dňa 03.11. 2008, o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii; uznesenie č.k. 1Er/263/2007 – 87 zo dňa 03.11.2008, o tom, že nevyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie nezastavil; uznesenie č.k. 3CoE/17/2009 zo dňa 17.06.2009, - uznesenie č.k. 1Obo/1/2018 zo dňa 06.03.2018.
3. Žalobcovia dňa 22.11.2023 doručili tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedli, že sa nestotožňujú s názorom žalovaného. Opätovne uviedli, že zmenkový platobný rozkaz nebol podrobený prieskumu z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že pri vydaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a nesplnil si zákonnú povinnosť, pretože nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, čím nepreukázal dôvodnosť exekúcie. Nezastavením exekúcie došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalovaný bez dôkazu tvrdí, že zmluva bola podpísaná B., teda bola uzatvorená dňa 06.06.2001, že platnosť zmluvy preskúmavali súdy v základnom konaní, že zmenka ako aj zmenková istina neboli spochybnené, že exekučný súd v rozhodnutí nespochybnil a neurčil neprijateľné zmluvné podmienky, či neurčil, že podpis na zmluve nie je pravým podpisom. Žalovaný vo vyjadrení namietal nedôvodnosť a neoprávnenosť žalobných tvrdení, pretože: a) o všetkých nárokoch žalovaného voči žalobcom bolo právoplatne rozhodnuté všeobecnými súdmi, b) rozhodnutia priznávajúce žalovanému nárok na zaplatenie voči žalobcovi v 1. rade boli opakovane preskúmavané na základe využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, c) v podaní žalobcov sú uvádzané tvrdenia, ktoré boli opakovane a viacnásobne posúdené v rámci konaní, pričom tieto súdne konania žalovaný označil už vo vyjadrení k žalobe, d) v podaní žalobcov sa neuvádzajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali správnosť žaloby. Tieto tvrdenia žalovaného nie sú podložené. Žalovaný nepredložil dôkaz o skúmaní neprijateľných zmluvných podmienok pred vydaním zmenkového platobného rozkazu, pretože takýto dôkaz neexistuje. Žalovaný vedome zamlčuje, že uloženú povinnosť v zmysle novely Exekučného poriadku nesplnil a bol daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súd žalobný návrh obišiel, čím zvýhodnil žalovaného a znevýhodnil žalobcov. Exekúcia mala byť zastavená dňom 23.01.2016 a od samého začiatku mala byť vyhlásená za neprípustnú. Súd v exekučnom konaní zamietol návrh žalobkyne v 1. rade na zastavenie exekúcie, ako aj jej námietky proti exekúcii napriek tomu, že namietala existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Súd nebral do úvahy bezdôkazné konanie žalovaného, preukazujúce plnenie z neuzatvorenej zmluvy bez podpisu, zistenia, že je to podpis B., rovnako na zmenke či dohode o vyplňovacom práve k čistej zmenke. Takýto stav pretrval do roku 2020, kedy odvolací súd v exekučnom konaní poukázal na potrebu aplikácie rozhodnutia Súdneho dvora C 448/2017, zákon o ochrane spotrebiteľa, smernicu rady 93/13/EHS ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 344/2020, na čo súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Uložené povinnosti si súd nesplnil v konaní vedenom pod sp.zn. 5Csp/72/219, napriek tomu, že žaloba bola postavená na postup pre rozhodnutie v petite zistiť neprijateľné zmluvné podmienky, zistiť pravosť podpisu na zmluve, z ktorej dochádzalo k plneniu bez právneho dôvodu v prospech žalovaného od roku 2007 a zistiť dôvodnosť exekučného titulu. Konaním súdu došlo k obídeniu žalobného návrhu a petitu žaloby, čím znevýhodnil žalobcov oproti žalovanému. To, čo bolo navrhované v žalobnom návrhu a petite žaloby nebolo bez viny žalobcov vykonané, nebolo použité v pôvodnom konaní, neboli vykonané dôkazy v zmysle žalobného návrhu, a to bez viny žalobcov, čo je spôsobilým dôvodom na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a), b), e), f) CSP.
4. Vzhľadom na to, že žalobcovia vo svojich podaniach jednoznačne neidentifikovali dôvody podanej žaloby na obnovu konania, súd vzhľadom na potrebu stanovenia rámca prieskumu danosti dôvodov obnovy konania, ktoré žalobcovia označili podľa § 397 písm. a), b), e), f) CSP, súd dňa 29.11.2023 vyzval žalobcov, aby označili: 1. konkrétne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci; 2. konkrétne dôkazy, ktoré nemohli žalobcovia vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci; 3. konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné a 4. konkrétny osobitný predpis v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie, z ktorého vyplýva možnosť preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia súdu, ktorými odôvodňujú podanú žalobu na obnovu konania.
5. Žalobcovia dňa 04.01.2024 doručili vyjadrenie k výzve súdu, v ktorom uviedli, že súd v konaní vedenom pod sp.zn. 5Csp/72/2019 nepoužil ich žalobný návrh podaný dňa 25.09.2019, teda bez ich viny nedošlo k vykonaniu ich žalobného návrhu. Obídením žalobného návrhu nemohli použiť dôkazy – znalcom overiť pravosť podpisu na spotrebiteľskej zmluve. Súdom ďalej nebol zabezpečený dôkaz k určeniu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve č. 11592-08359 vystavenej žalovaným. Súd si nesplnil povinnosť preskúmať nekalé zmluvné podmienky uloženú Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 20.09.2018 ani povinnosť vyplývajúcu z rozsudku Súdneho dvora C-448/2017 zo dňa 20.09.2018. Žalobcovia poukazujú aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 344/2020 zo dňa 23.02.2021, ktorý ukladá vnútroštátnym súdom povinnosť vykonať kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd si nesplnil povinnosti uložené v § 216 ods, 1, 2 a § 290 a nasl. CSP. V základnom konaní žalovaný zamlčal, že nepredložil dôkaz, že zmenka použitá ako exekučný titul, nevykazuje rozpor so zákonom č. 438/2015, ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok. Exekúcia mala byť dňom 23.01.2016 zastavená, čo sa nestalo a pokračovalo sa v bezdôvodnom obohacovaní.
6. Žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2019 sa žalobcovia v 1. a 2. rade voči žalovanému domáhali vydania bezdôvodného obohatenia sa plnením z neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 11592-08359 vo výške 7.641,60 Eur, určenia povinnosti pre žalovaného nahradiť žalobcom nemajetkovú ujmu zaplatením žalobkyni sumy 8.945,64 Eur a žalobcovi sumy 2.981,88 Eur, určenia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľského úveru č. 11592-08359, vystaveného žalovaným na meno žalobkyne, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu č. 258/2001. Predmetnú žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že dňa 18.05.2001 podpísala žalobkyňa v 1. rade so žalovaným (vtedy vystupujúcim pod názvom PROFIREAL Slovakia) žiadosť o poskytnutie pôžičky vo výške 100.000,- Sk so splátkami vo výške 6.000,- Sk na dobu 18 mesiacov, pričom pracovník žalovaného tvrdil, že má ísť o 16 % ročný úver. Z výpisu z účtu žalobcovia zistili, že dňa 15.06.2001 bol na ich účet vo C. D. pripísaný vklad 74.184,- Sk. S touto sumou neboli spokojní, ale keďže peniaze potrebovali, ihneď dňa 20.06.2001 z účtu vybrali sumu 70.000,- Sk. Následne zistili, že im nebola zaslaná Zmluva o pôžičke na podpis a nemajú žiadnu vedomosť o tom, či Zmluva obsahuje podmienky podľa žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 18.05.2001. Po osobných urgenciách v mesiaci január im pracovník žalovaného osobne doručil Zmluvu na meno A. B. na sumu 108.000,- Sk, táto však nevykazovala podpis žalobkyne v 1. rade, dátum vystavenia bol uvedený 18.05.2001, pečiatka a podpis žalovaného ku dňu 06.06.2001. Preto sa dožadovala od žalovaného zaslania Zmluvy, ktorá mala byť podpísaná, na čo 19.3.2002 im z Košíc regionálna riaditeľka spolu so svojim listom zaslala Zmluvu na meno žalobkyne A. B., kde pod dátumom 06.06.2001 a na každej strane bol podpis, ktorý však nebol podpisom žalobkyne. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že Zmluva o úvere nebola riadne uzatvorená a plnenie vo výške 74.184,- Sk žalovaný na účet žalobcov zaslal len na základe nimi podpísanej žiadosti. Žalovaným neskôr predložená Zmluva o pôžičke mala zákonné nedostatky: chýbalo v nej uvedenej ročnej % miery nákladov a z uvedeného dôvodu sa v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/01 považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Navyše zmluva žalovaného je nepodpísaná. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že poslednou splátkou vyrovnali žalovaným poukázané peniaze, čo mu oznámili listom zo dňa 10.06.2002. Dňa 19.06.2003 bol žalobcom doručený Zmenkový platobný rozkaz zo dňa 27.05.2003 vydaný Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 16Zm 11/2003, ktorým bola A. B. zaviazaná zaplatiť sumu 89.832,- Sk, ktorá pozostáva z odmeny vo výške 32.616,- Sk + odmena za uzatvorenie zmluvy 1.200,- Sk a ďalej zmluvnú pokutu vo výške 54.000,- Sk a ďalšiu pokutu vo výške 2.016,- Sk. Samotná Zmenka k platobnému rozkazu priložená nebola, rovnako tak ju žalovaný žalobcom nezaslal k videniu a nedožadoval sa jej zaplatenia. Žalobkyňa v 1. rade má za to, že žalovaný ničím nepreukázal, aby podpísala Zmluvu o úvere, Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke a rovnako ani podpis na samotnej Zmenke nie je jej. Zmenkový rozkaz bol teda súdom vydaný nezákonne a z uvedeného dôvodu mal byť zrušený. Žalobkyňa v 1. rade proti predmetnému Zmenkovému platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote 3 dní námietku. Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava bolo potvrdené odvolacím súdom NS SR č. 4Obo 388/2005 zo dňa 13.02.2007. Na základe predmetných súdnych rozhodnutí začalo exekučné konanie, v ktorom exekútor pristúpil k predaju nehnuteľností žalobcov, čím bolo obmedzené vlastnícke právo aj žalobcu v 2. rade. Navyše od roku 2009 sú na úhradu predmetného dlhu v exekúcii vykonávané zrážky z dôchodku žalobkyne v 1. rade, ktorý až do roku 2013 bol jediným príjmom pre žalobcov a tým sa obaja dostávali pod úroveň životného minima. Exekúciu, rovnako tak ako vydanie zmenkového platobného rozkazu považujú za nezákonnú s tým, že zrážkami, ktoré sa vykonávajú žalobkyni z jej dôchodku sa žalovaný nezákonne obohacuje. Predmetnú vec prejednával tunajší súd pod sp.zn. 5Csp/72/2019.
7. Okresný súd Bardejov v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.01.2022 č.k. 5Csp/72/2019 – 287 zamietol žalobu žalobcov voči žalovanému. Predmetné rozhodnutie súd odôvodnil najmä tým, že keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. Ak žalobkyňa mala za to, že Krajský súd v Bratislave v konaní sp.zn. 16Zm/11/2003, resp. 8Cb/71/2003 nesprávne posúdil otázku platnosti zmenky, mohla voči predmetnému rozhodnutiu podať odvolanie. Žalobkyňa v 1. rade v zákonnej lehote uvedený opravný prostriedok využila, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd jej odvolaniu nevyhovel a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Cb/71/2003, takže predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.01.2012 sp.zn. 1Cdo 44/2010 publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2013 pod č. 40). V konaní bolo skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj listinnými dôkazmi preukázané, že žalobkyňa sa voči právoplatným a vykonateľným rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bránila využitím mimoriadnych opravných prostriedkov, avšak neúspešne. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2010 č.k. 1MObdoV/6/2008-163 bolo právoplatne zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti zmenkovému platobnému rozkazu Krajského súdu v Bratislave z 27.05.2003 č.k. 16Zm 11/03-11, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 13.10.2005 č.k. 8Cb 71/03-71 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.02.2007 č.k. 4Obo 388/2005-113. Zároveň právoplatným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2018 sp.zn. 1Obo/1/2018 bolo potvrdené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.05.2017 č.k. 19Zm/1/2011-203, ktorým bol odmietnutý návrh žalobkyne na obnovu konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 8Cb/71/2003. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, keďže žalobkyňa v 1. rade v rámci exekúcie vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1Er/263/2007 plnila žalovanému na základe právoplatného zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 16Zm/11/2003, resp. rozsudku sp.zn. 8Cb/71/2003 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 388/2005 a teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň tak ako súd uviedol vyššie, v tomto súdnom konaní nemohol posúdiť hmotnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými inak ako Krajský súd v Bratislave sp.zn. 16Zm/11/2003, resp. 8Cb/71/2003 a Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 388/2005, keďže by tým porušil záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného zmenkového platobného rozkazu v spojení s rozsudkami. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého skúmania za účelom overenia pravosti podpisov na zmenke, zmluve o revolvingovej pôžičke a dohode o vyplňovacom práve ku blankozmenke, keďže závery dokazovania by nemohli viesť k prelomeniu záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí a teda navrhované znalecké dokazovanie by bolo neúčelné a nehospodárne. Súd mal ďalej za to, že na strane žalobcov nedošlo k vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ani k vzniku nároku na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalej sa žalobcovia domáhali určenia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľského úveru č. 11592-08359, vystaveného žalovaným na meno žalobkyne, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu č. 258/2004 Z.z. K tomu súd poukázal na Čl. III - Účinnosť zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zo dňa 14. júna 2001, podľa ktorého tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2001. Súčasne z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa v 1. rade na svoj bankový účet prijala od žalovaného dňa 08.06.2001 finančné prostriedky vo výške 74.184,- Sk. Aj keď žalobcovia spochybňovali dátum a podpis žalobkyne na zmluve o revolvingovej pôžičke datovanej dňa 06.06.2001, tak zo skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky dňa 08.06.2001 a to vo výške 74.184,- Sk (čo zodpovedá písomnej zmluve podľa ktorej pôžička 108.000,- Sk - zmluvná odmena 32.616,- Sk - poplatok za uzavretie zmluvy 1.200,- Sk) a žalobkyňa dňa 08.06.2001 zriadila trvalý príkaz na úhradu poskytnutých finančných prostriedkov a to od júla 2001 do decembra 2002 po 6.000,- Sk k 16. dňu v mesiaci, súd dospel k záveru, že k uzavretiu písomnej, resp. ústnej zmluvy o pôžičke, či už platnej alebo neplatnej podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, muselo dôjsť pred 01.10.2001. Z uvedeného dôvodu sa uvedený zákon na predmetnú zmluvu o pôžičke nevzťahuje a preto nie je možné uvedenú zmluvu posudzovať z hľadiska jej súladu so zákonom č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd žalobu zamietol aj v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali byť v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z.
8. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.08.2022, č.k. 11CoCsp/8/2022 – 447, právoplatným dňa 03.10.2022. Odvolací súd toto rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie.
9. Podľa ustanovenia § 397 písm. a) – f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
10. Podľa ustanovenia § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
11. Podľa ustanovenia § 403 odsek 1, odsek 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
12. Podľa ustanovenia § 411 odsek 1C.s.p. rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
13. Podľa ustanovenia § 413 odsek 1 písmeno a) - e) C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.
14. Súd zistil z podaní žalobcov, že sa domáhajú obnovy konania, ktoré bolo vedené tunajším súdom pod sp.zn. 5Csp/72/2019, a to z dôvodov, že:
a) súd bez zavinenia žalobcov nevykonal znalecké dokazovanie ohľadom pravosti podpisu na úverovej zmluve,
b) súd v konaní neposudzoval neprijateľné zmluvné podmienky,
c) súd si nesplnil povinnosť skúmať existenciu neprijateľných podmienok uloženú mu:
· Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, · rozsudkom Súdneho dvora z 20. septembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove – Slovensko) – EOS KSI Slovensko s.r.o./E. F., G. F. (Vec C-448/17), · nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 344/2020 zo dňa 23.02.2021 a · ustanoveniami § 216 ods. 1, ods. 2 a § 290 C.s.p.
15. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že na jej uplatnenie musia byť dané osobitné právno-politické dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti – to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Možno nimi napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Pri opravných prostriedkoch rozoznávame subjektívne a objektívne podmienky prípustnosti toho-ktorého opravného prostriedku. Subjektívnu podmienku prípustnosti opravného prostriedku predstavuje subjekt legitimovaný na uplatnenie konkrétneho opravného prostriedku. Žalobu na obnovu konania môže podať len oprávnený subjekt, prípadne jeho právny nástupca. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť ktorýkoľvek právoplatný rozsudok. Môže ísť teda o rozsudok prvoinštančného či odvolacieho súdu, rozsudok čiastočný alebo medzitýmny (§ 213 a 214 C.s.p.) či rozsudok pre zmeškanie a uznanie nároku (§ 273 a nasl. a § 282 a nasl. C.s.p.).
16. Dôvodom prípustnosti obnovy konania z dôvodu podľa § 397 písm. a) C.s.p. je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: a) Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku, b) oproti pôvodnej právnej úprave v Občianskom súdnom poriadku [§ 228 ods. 1 písm. a) OSP], zákonodarca spresnil, že dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. To len podčiarkuje celkovú koncepciu účinkov rozhodnutí podľa CSP inter partes, c) skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S touto podmienkou súvisí aj ďalšia podmienka prípustnosti žaloby na obnovu konania, a to, že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania.
17. Na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písmena a) ide v prípade dôvodu podľa § 397 písm. b) C.s.p. o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b).
18. Dôvodom na obnovu konania je podľa § 397 písm. e) C.s.p. i existencia právoplatného rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany sporu zároveň záväzné. Princíp priority európskeho (komunitárneho) práva je pretavený aj do zásady prednosti rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ či Komisie, vo vzťahu k vnútroštátnemu rozhodnutiu. Každé rozhodnutie vnútroštátneho súdneho orgánu musí byť konformné s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, resp. s rozhodovacou činnosťou Rady EÚ alebo Komisie. Takýmto rozhodnutím je napríklad rozhodnutie Rady Európskej únie či rozhodnutie Európskej komisie o štátnej pomoci. Otázna však ostáva skutočnosť, kto rozpornosť vnútroštátneho rozhodnutia súdu s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, resp. Rady EÚ alebo Komnisie konštatuje. Z charakteru konania pred Súdnym dvorom EÚ vyplýva, že tento nikdy nekonštatuje rozpornosť vnútroštátneho súdneho rozhodnutia s únijným právom ani so svojou vlastnou rozhodovacou činnosťou. Potenciálnu rozpornosť napadnutého právoplatného rozsudku (s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, resp. Komisie či Rady EÚ) musí súd konajúci o povolení obnovy konania posúdiť prejudiciálne, a potom po právoplatnom povolení obnovy konania sa inštitútom predbežnej otázky obrátiť na Súdny dvor EÚ.
19. Ako dôvod obnovy konania pripúšťa Civilný sporový poriadok v ustanovení podľa § 397 písm. f) C.s.p. existenciu možnosti preskúmania právoplatného rozsudku, vyplývajúcu z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. Tento dôvod obnovy konania má zabezpečiť najmä ochranu práv strany sporu vystupujúcej na strane žalovaného a umožňuje preskúmať právoplatné rozhodnutie v štáte pôvodu. Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva napríklad z čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, z čl. 20 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze či čl. 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
20. Pokiaľ ide o žalobcami namietané zamietnutie návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania overením pravosti podpisu na úverovej zmluve v pôvodnom konaní, súd dospel k záveru, že táto skutočnosť nezakladá dôvod obnovy konania. Ustanovenie § 397 písm. a) C.s.p. umožňuje obnovu konania v prípade, ak existujú dôkazy, ktoré nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Ide o prípad, keď dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali a strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Vo veci vedenej pod sp.zn. 5Csp/72/2019 žalobcovia opakovane navrhovali vykonanie predmetného znaleckého dokazovania, ktorému návrhu súd dôvodne nevyhovel, čo potvrdil aj odvolací súd. V prípade navrhovaného znaleckého dokazovania teda nejde o dôkaz týkajúci sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ale ide o dôkaz, ktorého vykonanie žiadali žalobcovia už v pôvodnom konaní a k jeho nevykonaniu došlo z dôvodu hospodárnosti civilného konania.
21. Z rovnakých dôvodov súd neposúdil nevykonanie znaleckého dokazovania týkajúceho sa pravosti podpisu na úverovej zmluve ani ako dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b) C.s.p., nakoľko pri danom dôvode ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b). V predmetnej veci o takýto prípad nejde, nakoľko v prípade navrhovaného znaleckého dokazovanie nejde o dokazovanie, ktoré je už možné vykonať. Vykonanie znaleckého dokazovania bolo možné nariadiť už v čase pôvodného konania na základe návrhu žalobcov, ktorí síce takéto dokazovanie navrhli, ale súd ho, ako už bolo vyššie uvedené, zamietol z dôvodu hospodárnosti konania.
22. Súd uvádza, že ohľadom tvrdeného porušenia povinnosti uloženej súdu rozhodnutím Súdneho dvora C-448/2017 ide o rozhodnutie zo dňa 20.09.2018 a toto rozhodnutie bolo známe už v čase vydania rozsudku v pôvodnom konaní, nakoľko sa podľa čl. 297 Zmluvy o fungovaní EÚ rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie, takže žalobcovia mohli už v čase podania žaloby tieto argumenty v žalobe použiť. Ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku EÚ ustanovuje, že o všetkom čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, pričom táto domnienka znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskej únie a Európskeho spoločenstva je nevyvrátiteľná a táto platí i pre spotrebiteľov. Žaloba na obnovu konania bola však podaná po viac ako troch rokoch od vydania uvedeného rozhodnutia. Žalobu preto súd z tvrdeného dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie č. C-448/2017 (§ 397 písm. e) C.s.p.) považoval za oneskorene podanú.
23. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov, že sú dané dôvody obnovy konania, pretože súd v konaní neposudzoval neprijateľné zmluvné podmienky, nesplnil si povinnosť skúmať existenciu neprijateľných podmienok uloženú mu Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj to, že súd sa neriadil ustanoveniami § 216 ods. 1, ods. 2 a § 290 C.s.p. súd konštatuje, že žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných procesných pochybení pri právnom posúdení alebo nesprávnosti procesnej povahy, pretože na nápravu týchto pochybení slúžia podľa povahy rozhodnutia a namietanej nesprávnosti riadne opravné prostriedky, ktoré žalobcovia využili, avšak bez úspechu. Žalobcami namietané vady konania nepredstavujú žiaden z dôvodov obnovy konania uvedený v ustanovení § 397 C.s.p., preto v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú. K rovnakému záveru súd dospel aj ohľadom tvrdeného porušenia povinnosti uloženej súdom nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 344/2020 zo dňa 23.02.2021. Ústavný súd v predmetnej veci dospel k záveru o porušení práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nad rámec už vyššie uvedených námietok žalobcov ohľadom tvrdených procesných nedostatkov pôvodného konania súd uvádza, že v zmysle § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. V danom prípade nejde o rozhodnutie ústavného súdu týkajúce sa základných ľudských práv a slobôd, preto týmto rozhodnutím súd ani nie je viazaný.
24. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu na obnovu konania ako čiastočne oneskorene podanú a čiastočne zjavne nedôvodnú odmietol.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 odsek 1 v spojení s § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by súd žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu procesného úspechu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, preto súd priznal nárok na náhradu trov konania plne procesne úspešnému žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.