Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CbZm/5/2014

Potvrdené rozhodnutím 31CoZm/3/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobkyne: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, Česká republika, zastúpený: JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom Moyzesova 34, Čadca, proti žalovanému: Ing. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, X., zastúpený: Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, o zaplatenie zmenkovej sumy 676.000,- Kč s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. decembra 2018 č. k. 23CbZm/5/2014-249, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, C. H., právne zastúpený: JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom Moyzesova 34, Čadca, proti žalovanému: G.. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, X., právne zastúpený: Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, o zaplatenie zmenkovej sumy 676.000 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/109/2013-9 zo dňa 11.12.2013 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vzniknuté po vydaní zmenkového platobného rozkazu v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojím návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 04.10.2013, doručeným súdu dňa 22.10.2013, domáhala vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 676.000 Kč s príslušenstvom, zmenkovú odmenu vo výške 2.253,33 Kč a náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnila tým, že žalovaný sa vystavením vlastnej zmenky zo dňa 28.02.2012 si zmenkovou sumou 676.000 Kč zaviazal, že jej zaplatí dňa 31.10.2012 zmenkovú pohľadávku v sume 676.000 Kč v mieste jej vtedajšieho bydliska - F. v C. H..

2. Súd vo veci vydal dňa 11.12.2013 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/109/2013-9, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný námietky, ktoré odôvodnil tým, že o existencii predmetnej zmenky sa dozvedel až dňom doručenia zmenkového platobného rozkazu a priloženého návrhu, ktorého prílohou bola fotokópia notársky overenej fotokópie zmenky. Túto zmenku žalovaný nikdy nevidel a nikdy mu ani nebola predložená na platenie. Žalovaný v prospech žalobkyne nikdy žiadnu zmenku nevystavil, písmo ktorým je zmenka vyplnená nie je jeho a podpis na zmenke taktiež nie je jeho podpisom. Sfalšovaný podpis na zmenke je dôvodom, ktorý vylučuje akúkoľvek jeho platobnú povinnosť voči žalobkyni. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepredložila žalovanému zmenku na platenie, žalovaný taktiež namieta úročenie zmenkovej sumy vo výške 6 % od sročnosti zmenky. V prípade nepredloženia zmenky na platenie možno požadovať zákonný 6 % úrok až odo dňa prezentácie zmenky na platenie, pričom v zmysle konštantnej zmenkovej judikatúry sa považuje zmenka predložená na platenie až dňom doručenia zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkou žalovanému. Žalovanému nebol prvopis alebo kópia prvopisu zmenky doručená (bola mu doručená len kópia notársky overenej fotokópie zmenky) a žalovaný teda nemá vedomosť či bol vôbec súdu predložený prvopis zmenky, preto z opatrnosti namieta vydanie zmenkového platobného rozkazu ako rozporné s ust. § 175 ods. l Občianskeho súdneho poriadku. Ďalšou námietkou žalovaného voči zmenkovému platobnému rozkazu je námietka neexistencie príčinného dlhu a neexistencie akéhokoľvek kauzálneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný síce žalobkyňu pozná, avšak medzi ním a žalobkyňou nedošlo nikdy k žiadnemu obchodnému alebo občianskoprávnemu vzťahu, ohľadne ktorého by malo dôjsť k vystaveniu zmenky zo strany žalovaného. Uvedenému nasvedčuje aj fakt, že žalobkyňa ani nepredložila na preplatenie zmenku v čase jej sročnosti, pričom v čase od údajnej sročnosti zmenky do podania návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, napriek tomu, že bola na návšteve u žalovaného a jeho manželky, nikdy nevyzvala žalovaného na úhradu akéhokoľvek dlhu, či už zo zmenky alebo iného dlhu, a ani žiadnu existenciu akejkoľvek pohľadávky voči žalovanému nespomínala. Pri pohľade na predmetnú zmenku je zrejmé, že zmenka obsahuje minimálne dva druhy písma. Je zrejmé, že vyplnené doložky miesta a dátumu vystavenia zmenky, ako aj zmenkovej sumy sú na prvý pohlaď vpísané iným perom a iným typom písma, ako sú vpísané ostatné zmenkové doložky. Z uvedeného potom nie je zrejmé, či bola zmenka vystavená ako zmenka neúplná, t.j. blankozmenka. V takomto prípade, ak bola zmenka vyplnená postupne, je zrejmé, že musela byť vyplnená v rozpore s vyplňovacím právom, nakoľko žalovaný neudelil žalobkyni žiadne vyplňovacie právo.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k námietkam žalovaného uviedla, že tvrdenie žalovaného, že sa o existencii zmenky dozvedel až dňom doručenia zmenkového platobného rozkazu nie je pravdivé, pretože zmenku podpisoval žalovaný tak, ako je uvedené v zmenke a vôbec nie je pravdou, že by bol sfalšovaný podpis. Žalovaný uvedenú zmenku podpísal za prítomnosti svedka Q. F.. Tvrdenie žalovaného, že mu zmenka nebola nikdy predložená na preplatenie, nie je taktiež pravdivé, pretože žalobkyňa bola spolu s Q. F. niekoľkokrát za žalovaným, aby jej zmenku preplatil, ktorý pod rôznymi dôvodmi a výhovorkami, resp. z dôvodu, že nemá finančné prostriedky, jej túto zmenku odmietol preplatiť. Spochybňovanie pravosti podpisu na zmenke zo strany žalovaného je len účelové z dôvodu, že žalovaný sa snaží predlžovať konanie, aby sa vyhol úhrade dlžnej čiastky.

5. Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 22.12.2015, pojednávanie.

6. Podľa ustanovenia § 372y ods. 2 zákona č. 99/1993 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“), ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.

7. Podľa ustanovenia § 175 ods. 4 OSP v znení účinnom do 23.12.2015, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

8. S účinnosťou od 23.12.2015 bol zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený Občiansky súdny poriadok tak, že bolo vypustené ustanovenie § 175 OSP, ktoré upravovalo inštitút zmenkového platobného rozkazu. Zmenkový platobný rozkaz bol žalovanému doručený do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., preto súd podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupoval podľa dovtedajších predpisov, predovšetkým pokiaľ ide o procesnú formu rozhodnutia o nároku žalobcu (teda pri posudzovaní, či sa zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho súd zruší). Z prechodných ustanovení § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) však zároveň vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Zo znenia uvedených prechodných ustanovení vyplýva, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. Podstatou princípu okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávneho predpisu je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017). Súd pritom rešpektuje stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov s tým, že poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov CSP, v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia OSP, z ktorých musí súd vychádzať v zmysle § 372y ods. 2 OSP.

9. Na základe uvedeného preto súd postupoval v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok, pričom súčasne vychádzal v ustanovenia § 372y ods. 2 OSP z toho, že o predmete konania je potrebné rozhodnúť spôsobom, ako ho upravovalo ustanovenie § 175 ods. 4 OSP, a teda na základe vykonaného dokazovania posudzoval, či vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší (resp. čiastočne zruší).

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou zo dňa 28.08.2012, znaleckým posudkom č. 4/2015, znaleckým posudkom č. 18/2018, čestným prehlásením Q. F. zo dňa 17.10.2017, Smlouvou o pujčce peněz zo dňa 28.08.2012, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že so žalovaným ju zoznámil jej môj bývalý priateľ pán F.. V roku 2012 boli spolu aj na dovolenke. Od tohto roku spravoval žalovaný jej firmu Tid-li, mal k dispozícií razítka a mal plnú moc na všetky úkony v jej firme. Trvalo to približne rok. V roku 2012 firmu predala na podnet žalovaného. Firma sa previedla na inú osobu v Bratislave, čo zabezpečil žalovaný. V tom čase si myslela, že všetky záväzky ohľadom firmy má vysporiadané, až keď ju v roku 2015 predviedli na výsluch na ORPZ v Trenčíne, zistila, akým spôsobom žalovaný ďalej v jej mene podnikal. Dôvodom vystavenia žalovanej zmenky bolo to, že žalovaný potreboval požičať peniaze. Bolo to v období, keď sa navzájom navštevovali a žalobkyňa mu tie peniaze požičala. Žalobkyňa nebola priamo pritom, keď došlo k odovzdaniu peňazí a podpísaniu zmenky. Žalobkyňa dala peniaze pánovi F. a ten ich vzal k žalovanému, a ten mu podpísal zmenku. Je o tom aj zmluva o pôžičke. Následne jej pán F. doniesol podpísanú zmenku aj s podpísanou zmluvou o pôžičke. Žalobkyňa ďalej uviedla, že do zmenky nedopĺňala vôbec nič a táto jej bola doručená celá vyplnená. Zmenku predložil žalovanému na platenie pán F. dňa 28.08.2012, ale presné miesto uviesť nevedela.

12. Žalovaný v konaní uviedol, že nevystavoval žiadnu zmenku na meno žalobkyne a ani v takej sume. Nejaké zmenky podpisoval pánovi F., s ktorým mal v minulosti obchodné kontakty, avšak tieto zmenky boli vyrovnané a pán F. ich pred ním roztrhal.

13. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný v námietkach namietali, že podpis na zmenke nie je jeho podpisom a zároveň namietali ďalšie skutočnosti ako nedostatok kauzálneho vzťahu, s ktorým by zmenka súvisela, a tiež zrejmú existenciu viacerých druhov písma umiestnených na zmenke, na základe čoho nie je zrejmé, či táto zmenka bola vystavená ako zmenka úplná alebo išlo o blankozmenku, ktorá bola následne doplnená. Z písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 14.09.2017 nie je zrejmé, komu vlastne bola zmenka vydaná, či došlo k splneniu podmienok platného vystavenia zmenky, nakoľko vyjadrenie je neurčité v tom zmysle, či zmenka bola vôbec odovzdaná žalobkyni a tým pádom nemuselo dôjsť k splneniu zákonných podmienok pre vydanie cenného papiera v zmysle zákona o cenných papieroch. Žalobkyňa výslovne uviedla, že sa k okolnostiam vystavenia zmenky nevie vyjadriť, pretože všetky tieto veci podľa jej slov mal zabezpečovať jej bývalý druh Q. F.. Z takéhoto tvrdenia žalobkyne, ktorá je zmenkovým veriteľom, sama žalobkyňa rozporuje existenciu príčinného kauzálneho vzťahu a samotný obsah písomného vyjadrenia vzbudzuje obavu, či vystaviteľ zmenky vôbec odovzdal túto zmenku žalobkyni, prípadne či táto zmenka nezabezpečovala záväzok tretej osoby, ktorou bol pán F..

14. Zo záverov znaleckého posudku č. 18/2018 zo dňa 20.09.2018 vyplýva, že sporný podpis na vlastnej zmenke je pravým podpisom žalovaného (č.l. 208 spisu), pričom znalkyňa dodala, že podpis je vyhotovený v tvare, ktorý je z druhov podpisov, ktoré žalovaný používa, v podstate najzložitejší a najťažšie napodobniteľný, pričom nevykazuje znaky napodobnenia.

15. Zo Smlouvy o půjčce peněz zo dňa 28.08.2012 vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok veriteľa (žalobkyne) poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) peniaze vo výške 676.000 českých korún. Podľa bodu 3 zmluvy poskytol dlžník (žalovaný) veriteľovi (žalobkyni) na zaistenie vlastnú zmenku znejúcu na čiastku 676.000 českých korún.

16. Z čestného prehlásenia Q. F. zo dňa 17.10.2017 vyplýva, že dňa 28.08.2012 na základe požiadania žalobkyne vyplatil žalovanému čiastku 676.000 Kč. Tieto finančné prostriedky boli pôžičkou od žalobkyne pre žalovaného. Žalovaný pri prevzatí uvedenej čiastky pred ním podpísal Smlouvu o pujčce peněz a zároveň mu vystavil a podpísal za účelom zabezpečenia „směnku vlastní znějící na částku 676 000 CZK“. Miestom vyplatenia peňazí, podpísania zmluvy o pôžičke a vystavenia zmenky bolo J. M..

17. Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

18. Podľa článku I. § 17 ods. 1 vety prvej Zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

19. Podľa článku I. § 33 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

20. Podľa článku I. § 38 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní.

21. Podľa článku I § 43 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

22. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

23. Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

24. Podľa článku I. § 73 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.

25. Predmetom konania je nárok žalobkyne z vlastnej fixnej zmenky vystavenej dňa 28.08.2012 so splatnosťou dňa 31.10.2012 na zaplatenie zmenkovej sumy 676.000 Kč. Súd konštatuje, že žalobkyňou predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva, obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou zmenkou.

26. Žalovaný v rámci námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu poprel pravosť svojho podpisu na zmenke. Z opatrnosti ďalej vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne pre nepredloženie originálu zmenky. Ďalej namietal neexistenciu kauzálneho vzťahu, nárok žalobkyne na zmenkové úroky z dôvodu nepredloženia zmenky žalovanému na platenie, a napokon vyplnenie zmenky v rozpore s vypĺňacím právom.

27. Pre námietky a konanie o námietkach sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP prísne uplatňuje koncentračná zásada, spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/6/2008 zo dňa 31.03.2010).

28. Ak sa zmenkový dlžník (v pozícii žalovaného) bráni platiť zmenku akýmikoľvek námietkami, je povinný v súdnom konaní svoje námietky uplatniť a taktiež dokázať ich dôvodnosť. Majiteľ zmenky (v pozícii žalobcu) je totiž dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou podľa § 495 Občianskeho zákonníka bez toho, aby musel preukazovať právny dôvod vzniku zmenky, jej prijatia, indosácie a podobne. Dôkazné bremeno preukázania opodstatnenosti uplatnených námietok spočíva teda na zmenkovom dlžníkovi (t.j. žalovanom). Z abstraktnosti zmenky vyplýva zároveň nesporovosť zmenkového záväzku. Podstata nesporovosti spočíva v tom, že majiteľ zmenky nie je pri uplatnení zmenkovej pohľadávky ani v prípade uplatnenia práv súdnou cestou povinný preukazovať nič iné len to, že je oprávneným majiteľom zmenky. Nie je povinný preukazovať vnútornú kauzu zmenky. Pokiaľ je totiž samotná zmenka platná, je relevantným právnym dôvodom na uplatnenie práv.

29. Žalobca nie je povinný tvrdiť nič o dôvodoch vzniku zmenky, okolnostiach, za ktorých bola podpísaná a ani či išlo o zmenku od počiatku úplnú, alebo či zmenka bola pôvodne vydaná ako blankozmenka (porovnaj napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 23.07.2013, sp. zn. 5 Cmo 169/2013).

30. Súd konštatuje, že námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne nie je dôvodná, nakoľko žalobkyňa súdu predložila originál spornej zmenky.

31. Pokiaľ ide o tzv. absolútnu námietku žalovaného popierajúcu pravosť jeho podpisu na spornej zmenke, zo záverov znaleckého posudku č. 18/2018 vyplýva, že sporný podpis na vlastnej zmenke je pravým podpisom žalovaného. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaný spornú zmenku podpísal a teda námietka pravosti jeho podpisu na zmenke je nedôvodná.

32. Žalobkyňa tiež preukázala existenciu kauzálneho vzťahu, ktorý mala predložená zmenka zabezpečovať. Z výsluchu žalobkyne, z čestného prehlásenia p. Q. F., ako aj zo Smlouvy o pujčce peněz vyplýva, že žalobkyňa požičala žalovanému finančnú čiastku 676.000 českých korún, ktorú pôžičku si zabezpečila vystavením zabezpečovacej vlastnej zmenky zo dňa 28.08.2012. Súd v tejto súvislosti zároveň podotýka, že námietka existencie kauzálneho vzťahu nie je vo vzťahu k preukázaniu žalobného nároku opodstatnená, keďže žalovaný podpísal zmenku dobrovoľne a keby aj kauzálny vzťah medzi ním a žalobkyňou neexistoval, resp. by bol neplatný, nezbavuje ho to povinnosti splniť svoj zmenkový záväzok.

33. Tzv. relatívne námietky založené na ustanovení čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového, aj keď sú dôvodné, nemôžu viesť k neplatnosti zmenky, ich účelom je len ochrana dlžníka proti povinnosti platiť nároky zo zmenky. Vlastný vzťah k námietke má spravidla podobu účasti na právnom vzťahu alebo právnom úkone, v rámci ktorého vznikla skutočnosť predstavujúca podstatu námietky, prípadne inú relevantnú právnu väzbu ku skutočnosti predstavujúcej základ námietky. (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2008, sp. zn. 3 Obo 3/2007).

34. Námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu, že žalovaný nič žalobcovi nedlhuje, nie je námietkou, ktorá by v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového zbavovala zmenkového dlžníka jeho povinnosti zaplatiť zmenku. Tvrdenie, že žalovaný žalobcovi nič nedlhuje, môže byť relevantné len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý tiež v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu. (porovnaj napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo 06.03.2001, sp. zn. 9 Cmo 533/00 alebo uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo 16.07.2003, sp. zn. 9 Cmo 212/2003).

35. Pokiaľ však niekto slobodne a vážne podpíše zmenku v postavení zmenkového dlžníka, pričom súčasne nejde o úkon vykonaný v omyle a činí tak podľa svojho názoru bezdôvodne, nemôže sa neskôr svojmu zmenkovému záväzku ubrániť tvrdením, že nemal žiaden dôvod k podpísaniu zmenky. Vzhľadom k tomu, že sa zmenkový dlžník svojím podpisom zaviazal zmenku zaplatiť, nemá k dispozícii námietku vlastného vzťahu podľa čl. I. § 17 zákona zmenkového a šekového. Uvedenú námietku možno podať iba v prípade, že dôvod podpísania zmenky dodatočne odpadol alebo sa nenaplnil.

36. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predložená zmenka spĺňa náležitosti vlastnej zabezpečovacej fixnej zmenky. V danom prípade ide o vlastnú zmenku žalovaného, ktorý sa ňou ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť majiteľovi zmenky (žalobkyni) zmenkovú sumu vpísanú do zmenky. Zároveň ide o fixnú zmenku, pretože žalovaný sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu majiteľovi zmenky v konkrétny kalendárny deň - t.j. dňa 31.10.2012. Predmetná zmenka má charakter zabezpečovacej zmenky, pretože jej účelom bolo zaistiť do budúcnosti splnenie kauzálnej pohľadávky veriteľa (žalobkyne) vyplývajúcej zo Smlouvy o pujčce peněz zo dňa 28.08.2012. Súd zároveň konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by v danom prípade malo ísť o blankozmenku. Žalovaný vzniesol pochybnosti o tom, či pri spornej zmenke nejde o úplnú zmenku alebo blankozmenku, pretože v zmenke sa mali podľa neho nachádzať dva druhy písma. Takéto konštatovanie žalovaného však nemožno považovať ani za unesenie bremena tvrdenia (keď žalovaný len vyjadruje pochybnosť o charaktere zmenky, avšak netvrdí, že ide o blankozmenku) ani za unesenie dôkazného bremena (keď žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že predložená zmenka je blankozmenkou a navyše vyplnená v rozpore s dohodou o vypĺňacom práve).

37. V zmysle ustálenej judikatúry samotná skutočnosť, že ak bola zmenka - pôvodne vystavená ako blankozmenka - vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, nemá to za následok jej neplatnosť, ale dáva v súlade s ustanovením čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového osobám zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej zo zmenky, ktorá námietku o vyplnení zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve vzniesla. Na úspešné uplatnenie námietky o nesprávnom vyplnení blankozmenky je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala a že z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Dôkazné bremeno nesie dlžník. Majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky, nič preukazovať. (porovnaj nález Ústavného súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 603/2017)

38. Bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno o tom, že zmenka nebola prezentovaná (t.j. predložená žalovanému na platenie), je v zmysle čl. I § 46 ods. 2 ZZŠ na prezentátovi (t.j. žalovanom). Žalobkyňa uviedla, že zmenku predložil žalovanému dňa 28.08.2012 na platenie pán F., pričom žalovaný toto tvrdenie žiadnymi dôkazmi nevyvrátil. Preto aj námietka o nesprávnosti doby úročenia zmenkovej sumy nie je opodstatnená.

39. Nakoľko predložená zmenka spĺňa všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zabezpečovaciu fixnú zmenku, pričom žalovaný nepreukázal uhradenie dlžnej zmenkovej sumy, súd ponechal vydaný zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti.

40. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka p. Q. F., nakoľko žalobkyňa uviedla, že na jeho výsluchu netrvá s tým, že ide o bezdomovca a nemá vedomosť o jeho súčasnom pobyte. Takisto súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne p. Q. M., pretože žalovaný uviedol, že na výsluchu svedkyne netrvá.

41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

45. Podľa článku 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

46. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 a žalobkyni ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobkyňa bola v konaní po vydaní zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému úspešná v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

47. Uznesením súdu zo dňa 03.02.2017 bolo znalkyni P.. T. A. priznané znalečné vo výške 398,27 eur, ktorého časť vo výške 76,78 eur bola znalkyni poukázaná zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

48. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. OSP bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď (vo výroku III. rozsudku) priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, a to podľa rozsahu jeho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).