Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Co-19-2020.pdf
PDF · 89.51 KB
Case nature
Subarea
7Co/19/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcov: X.Ján F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. č. XXX, Q., 2. T. I., nar. XX.XX.XXXX. bytom C., W. XX, 3. F. I., nar. XX.XX.XXXX. bytom U. č. XXX, žalobcovia v 2. a 3. rade zastúpení advokátkou JUDr. Zuzanou Bakovou, so sídlom Dvory nad Žitavou, ul. A. Józsefa č.1, proti žalovaným : 1. Obec Bardoňovo, Bardoňovo č. 124. IČO: 00 308 773, 2. MAGMA ZAFÍR, s.r.o., so sídlom Bardoňovo č. 124, IČO: 363 258 56, obaja zastúpení: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., Bratislava, Pluhová 29, IČO: 36 864 242, konajúca prostredníctvom konateľky JUDr. Vladimíry Gálikovej Klučkovej, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6C/ 263/2006-620 zo dňa 04.11.2019 , takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci samej z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, §256 ods. 1, § 257 CSP. Uviedol, že žalobca v 1.rade a právna predchodkyňa žalobcov v 2. a 3.rade ( J. I.) sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 11.12.2016 domáhali voči žalovaným ( po pripustení rozšírenia žaloby) neplatnosti právnych úkonov a to zámennej zmluvy uzavretej medzi pôvodnými žalobcami v 1. a 2. rade na jednej strane a žalovaným v 1. rade na strane druhej , ktorej vklad bol povolený Správou katastra Nové Zámky dna 28. 11. 2006 pod č. V XXXX/XX, a neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15. 12. 2006, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Nové Zámky pod č. V 7035/06 a to v časti týkajúcej sa prevodu ich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, bližšie špecifikovaných v žalobe . Žalobu odôvodňovali tým, že dňa 5. 6. 2006 bola uzatvorenú zámenná zmluva medzi Obcou Bardoňovo a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - medzi ktorými boli aj žalobcovia (T. F. J. I.). Predmetnú zámennú zmluvu obdržali zo Správy katastra Nové Zámky spolu s jej dodatkom, z ktorého zistili, že na tomto dodatku sa nachádzajú ich podpisy, pričom však tento dodatok ako i zámennú zmluvu nikdy nevideli, nečítali, ani nepodpísali, keďže tieto boli vyhotovené bez toho, aby na nich bol uvedený dátum a číslo vyhotovenia. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že mali vymeniť svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam so žalovaným v 1. rade, pričom tvrdili, že podpisy na zmluve boli zabezpečené tak, že každého z nich navštívil sám starosta obce Q. s tým, že priniesol overovaciu knihu a čisté už pripravené papiere, na ktorých bolo napísané ich meno, pričom oni tento papier podpísali a sám starosta vykonal overenie podpisu. Každému z nich sľúbil, že obec im dá náhradné pozemky, pričom uviedol aj konkrétnu parcelu. Až po doručení uvedenej zámennej zmluvy si uvedomili, že obec im dala inú nehnuteľnosť, inej
bonity a v inej lokalite ako to starosta sľúbil. Zároveň uviedli, že dodatok k zámennej zmluve nepodpísali , tento nikdy nevideli a nečítali. Z uvedených dôvodov žiadali, aby súd určil zámennú zmluvu podľa § 39 a § 40 OZ za neplatnú, pretože pri jej uzatváraní boli žalovaným v 1. rade uvedení do omylu v tom, ktoré nehnuteľnosti im obec poskytne na výmenou a zámennú zmluvu považovali za neplatnú aj pre nedostatok formy( nepodpísali ju v uvedenom znení). Pretože žalovaný v 1. rade po uzatvorení neplatnej zámennej zmluvy sporné nehnuteľnosti previedol na žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2006, žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti aj tejto kúpnej zmluvy. 2. V priebehu konania vo veci samej písomným podaním zo dňa 03.04.2019 žalobca v 1. rade a písomným podaním zo dňa 08.04.2019 žalobcovia v 2. a 3. rade súdu oznámili, že berú žalobu v celom rozsahu späť a žiadajú konanie zastaviť z dôvodu, že odpadol predmet sporu, pretože po vykonaní pozemkových úprav v katastrálnom území Q. parcely, ktoré boli predmetom konania dňom schválenia pozemkových úprav zanikli a podľa nového stavu je výmera pozemkov totožná s pôvodným stavom vlastníctva žalobcov. O trovách konania žiadali rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu , pretože žalobcovia nezavinili zánik predmetu sporu a uvedená skutočnosť nastala bez ich zavinenia. 3. Následne právna zástupkyňa žalovaných písomne vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby, ale nesúhlasila s rozhodnutím o trovách konania navrhnutým žalobcami. Uviedla, že skutočnosť, že prišlo k pozemkovým úpravám v katastrálnom území Bardoňovo v dôsledku čoho pôvodné parcely zanikli , čím odpadol predmet sporu, nie je zodpovednosťou žalovaných v 1. a 2. rade . Zavinenie na zastavení konania majú žalobcovia a preto o náhrade trov konania žiadali rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP a priznať im plnú náhradu trov konania. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhoduje podľa zásady úspešnosti tej ktorej strany v spore. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorá výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo i v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť a nesmie odporovať dobrým mravom. Súd prvej inštancie mal za to, že zastavenie konania zavinili žalobcovia a preto by žalovaným podľa § 256 ods. 1 CSP patrila náhrada trov voči žalobcom. Súd však žalovaným v 1. a 2. rade túto náhradu nepriznal z dôvodu aplikácie ustanovenia § 257 CSP, zohľadňujúc dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v samotných dôvodoch, pre ktoré žalobcovia zobrali žalobu späť. Vykonaním pozemkových úprav v katastrálnom území Q., zanikli pôvodné parcely vo vlastníctve žalobcov, ktoré boli predmetom zámennej i kúpnej zmluvy a žalobcom sa po vykonaní pozemkových úprav dostali nehnuteľnosti v pôvodnom rozsahu ich spoluvlastníckych podielov. Za tejto situácie už nemali žalobcovia dôvod trvať na podanej žalobe a preto ju zobrali späť. Tieto skutočnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré žalovaným nepriznal náhradu trov konania ( § 257 CSP).
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ( výrok o zastavení nebol odvolaním napadnutý) podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorý namietali, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) v otázke nároku na náhradu trov konania a v tomto smere z nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení CSP. Nesprávne posúdenie videli v tom, že súd žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcom nepriznal, hoci žalovaní tento právny nárok majú, lebo nenesú zodpovednosť na tom, že predmet sporu odpadol a preto žalobcovia zobrali žalobu späť. Rozhodnutie je podľa nich v tejto časti nesprávne, pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré mal aplikovať. Nesprávne právne posúdenie potom spočíva v aplikácii ustanovenia § 257 CSP. Mali za to, že v predmetnej právnej veci žiadne konkrétne výnimočné okolnosti a žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania neexistujú a teda súd prvej inštancie použil pri právnom posúdení veci nesprávnu právnu normu, keďže mal postupovať podľa §256 ods. 1 CSP. Poukázali v tejto súvislosti na rozhodnutia NS SR sp.zn.3 Obo/12/2018 a sp.zn. 5MCdo/12/2008 a navrhli odvolaciemu súdu napadnuté= uznesenie zmeniť a priznať im nárok na náhradu trov konania 100% alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrili žalobcovia a uviedla, že k zániku parciel, ktoré boli predmetom sporu v tomto konaní došlo bez zavinenia žalobcov a to v dôsledku vykonania pozemkových úprav v kat. území Q.. Žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalovaní sfalšovali podpisy pôvodných vlastníkov. Majú za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je správne a navrhli ho potvdiť.
X. B. súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie strán sporu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
14. Podľa Čl.4 ods. 2 CSP ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné vysporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
15. Ustanovenie § 256 CSP vyžaduje pre priznanie náhrady trov konania zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci a zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja strán v priebehu konania a pod.. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. 16. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola v tejto veci doručená súdu 11.12.2006 a v priebehu súdneho konania parcely v kat. území Q., ktoré boli predmetom zámenných zmlúv, neplatnosti ktorých sa žalobcovia domáhali, zanikli v dôsledku schválených pozemkových úprav, ktoré v kat.uz. Q.
prebehli a žalobcom sa tak dostali do vlastníctva parcely v rovnakej výmere ako pred zámenou a preto žalobcovia zobrali žalobu späť a žiadali konanie zastaviť. 17. Odvolací súd po prejednaní vec dospel k záveru, že k späťvzatiu žaloby došlo z objektívnych dôvodov , ktoré procesne nezavinila žiadna zo strán sporu a preto je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Keďže na danú právnu vec nie je možné aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP ani ust. § 257 CSP odvolací súd postupoval podľa Čl. 4 ods.1, 2 Základných princípov CSP, pričom zároveň vzal do úvahy právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho nálezoch vo veciach vedených pod č.k. IV. ÚS 614/2019-36 , I.ÚS 222/2019-46, I. ÚS 225/2019-46 všetky zo dňa 20. augusta 2019 . V týchto nálezoch Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol : „ K spävzatiu žaloby viedli objektívne dôvody - protest prokurátora, na ktorý žalobcovia a ani sťažovateľka ako žalovaná nemali dosah, ale v dôsledku ktorého bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobcov, čím odpadol predmet žaloby. Vzhľadom na to je danom prípade opodstatnený záver, že stranám sa nárok na náhradu trov predmetného konania nepriznáva“. 18. Rovnako tak v tejto veci odvolací súd prijal záver, že z procesného hľadiska ani jedna zo strán sporu nezavinila zastavenie konania, pretože dôvodom späťvzatia žaloby boli pozemkové úpravy, na ktoré strany sporu dosah nemali a v dôsledku ktorých žalobcovia dosiahli ochranu svojho vlastníckeho práva. Napokon, toto rozhodnutie je aj v súlade so zjednocujúcim stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre prijatým dňa 06.februára 2020 vo veciach nároku na náhradu trov zastaveného konania ( “Vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“) a je teda v súlade s rozhodnutiami iných senátov Krajského súdu v Nitre v rovnakých právnych veciach rozhodnutých po 06.februári 2020. 19. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, nesprávne však aplikoval ust. § 256 a § 257 CSP , pretože ust. § 257 CSP je možné použiť iba za situácie, že žalobca zavinil zastavenie konania a na jeho strane súd zistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné žalovaným, ktorí zastavenie konania nezavinili, nárok na náhradu trov konania priznať. V tejto veci ako je už vyššie uvedené k spävzatiu žaloby viedli objektívne dôvody - pozemkové úpravy ( komasácia), na ktorý žalobcovia a ani žalovaní nemali dosah, preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že s poukazom na Čl. 4 ods.1, 2 Základných princípov CSP stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Takéto rozhodnutie o trovách konania podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje rozumné vysporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 20. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, keďže žalobca ani žalovaná nemali v odvolacom konaní úspech. 21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).