Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_44Sa-7-2019.pdf
PDF · 157.44 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Senica, so sídlom Janka Kráľa 735, 905 45 Senica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, Hollého 1219, 905 01 Senica, za účasti ďalšieho účastníka konania: MUDr. B. T., PhD., narodený XX. U. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER&PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, o žalobu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 29402-1/2017-SE zo dňa 14.06.2017, takto
rozhodol:
I.Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, pobočka Senica číslo 29402-1/2017-SE zo dňa 14.06.2017 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
II. Správny súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, rozhodnutím č.29402-1/2017-SE zo dňa 14.06.2017 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. B. T., nar. XX.XX.XXXX, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. októbra 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.
2. Svoje rozhodnutie Sociálna poisťovňa, pobočka Senica odôvodnila tým, že MUDr. B. T. je držiteľom oprávnenia na vykonanie činnosti podľa osobitného predpisu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. augusta 2008 do 31. decembra 2010. Ďalej sociálna poisťovňa poukázala, že podľa § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01. januára 2008 do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatne zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona v znení zákona č. 565/2007 Z. z. a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa záverom uviedla, že podľa
údajov, ktoré sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, MUDr. B. T. za rok 2009 nepodal daňové priznanie, čím jeho príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatne zárobkovou činnosťou za rok 2009 bol nižší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a teda jeho príjem za rok 2009 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k júlu 2010. Vzhľadom na túto skutočnosť MUDr. B. T. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.07.2017.
3.
MUDr. B. T. podal podnet na Okresnú prokuratúru Senica na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č.29402-1/2017-SE zo dňa 14.06.2017.
4.
Okresná prokuratúra Senica podala proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Senica číslo 29402-1/2017-SE zo dňa 14.06.2017 protest podľa ustanovenia § 23 ods. 1 a § 24 zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov č. Pd 92/18/2205-3 zo dňa 29. októbra 2018 a navrhla rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 14.06.2017 zrušiť ako nezákonné.
5.
Okresná prokuratúra v Senici v proteste argumentovala tým, že považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Podľa názoru prokuratúry napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, v časti odôvodnenie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, čo tiež zakladá nepreskúmateľnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej prokuratúra poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa správny poriadok nevťahuje. Prokuratúra je toho názoru, že účastník konania nebol upovedomený o začatí konania, čo je závažným porušením práva na obhajobu a právom chránených záujmov. Podľa názoru prokuratúry bol účastník konania povinne nemocensky poistený na podklade ustanovenia § 128 zákona ako samostatne zárobkovo činná osoba do 31. októbra 2008, kedy ukončil činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa názoru prokurátora k zániku sociálneho poistenia účastníka konania došlo podaním odhlášky, o ktorej rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, vyznačením v spise. Podľa názoru prokurátora z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia Sociálnej poisťovne, v ktorých organizačná zložka rozhodla o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch rozhodnutia o zániku povinných poistení sa vyznačuje len v spise. Prokuratúra je presvedčená, že v danej veci išlo o nesporný zánik sociálneho poistenia a takto ho hodnotila aj Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, keď vyznačila v spise zánik sociálneho poistenia účastníka konania dňom 31. októbra 2008. Prokuratúra je presvedčená, že rozhodnutie o zániku bolo účastníkovi konania oznámené, avšak nie písomne, pretože podľa zákona v čase rozhodovania Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, sa písomne rozhodnutie o zániku poistenia nevydávalo. Prokuratúra je presvedčená, že v dobe doručenia rozhodnutia Sociálnej poisť'ovne, pobočka Senica, č. 29402-1/2017-SE, zo dňa 14. júna 2017 (doručené účastníkovi konania dňa 21. júna 2017), bolo už právoplatne rozhodnuté o zániku poistenia účastníka konania dňom 31. októbra 2008, a napriek tomu Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, opakovane rozhodla, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie účastníkovi konania nezaniklo dňa 31. októbra 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané až po uplynutí viacerých rokov. Takéto rozhodnutie prokuratúra považuje za nezákonné, pretože nemá žiadnu oporu vo všeobecne záväznom predpise, či už v zákone alebo v iných právnych prepisoch a neexistuje žiaden právny dôvod na vydanie
takéhoto rozhodnutia, keď pred viac ako desiatimi rokmi mu právoplatne zanikla účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení, a to nesporne dňom 31. októbra 2008 zápisom v spise. Podľa názoru prokuratúry nie je splnená náležitosť § 128 zákona, ktorý vymedzuje subjekty, ktoré sú povinné platiť poistné. Podľa názoru prokurátora je v napadnutom rozhodnutí, nedôvodne uvedená nad menom účastníka konania aj kategória „samostatne zárobkovo činná osoba" a variabilný symbol „XXXXXXXXXX". Ďalej prokurátor v proteste prokurátora uvádza, že Slovenská lekárska komora pod č. L1A/TT/436/05 vydala účastníkovi konania rozhodnutie o licencii - Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Zároveň dňa 16. januára 2007 vydala Slovenská lekárska komora účastníkovi konania (MUDr. B. T.) rozhodnutie č. L1B/TT/1001/06 o licencii na výkon zdravotníckeho povolania v povolaní lekár v odbore ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve. Do Sociálnej poisťovne, pobočka Senica bol účastník konania zaregistrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba dňom 1. júla 2005. Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím č. j. TA/2004/2734, zo dňa 7. septembra 2004 vydal účastníkovi konania povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore gynekológia a pôrodní s miestom výkonu neštátneho zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Senica n. o. Slovenský hodváb a.s. Senica, s účinnosťou od 1. októbra 2004. Dňom 1. júla 2008 bola do obchodného registra zapísaná obchodná spoločnosť SEGYN, s.r.o. Senica, s predmetom podnikania prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializovanom odbore - gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve. Štaturárnym orgánom a konateľom bol podľa výpisu z obchodného registra účastník konania. Rozhodnutím č. j. TA/305/2008/OZDF-007, zo dňa 4. septembra 2008, Trnavský samosprávny kraj z dôvodu transformácie fyzickej osoby MUDr. B. T. ( účastníka konania) na právnickú osobu spoločnosť SEGYN, s.r.o. Senica v zastúpení konateľom - účastníkom konania povolil spoločnosť SEGYN, s.r.o. Senica prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo,ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve s miestom prevádzkovania v Poliklinike Senica, n. o. Senica s dňom začatia prevádzkovania 1. novembra 2008. Dňa 7. novembra 2008 doručil účastník konania Sociálnej poisťovni, pobočka Senica, odhlášku z poistenia dňom 31. októbra 2008 a dňa 6. novembra 2008 doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Senica „Vyhlásenie SZČO, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu“, t. j. že od 1. novembra 2008, nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, uvedenú v § 5 písm. c) zákona. Prokuratúra má za to, že dňom 31. októbra 2008 účastník konania nemohol ďalej prevádzkovať túto činnosť ako fyzická osoba - samostatne zárobkovo činná osoba vzhľadom na všeobecne záväzné predpisy, ktoré upravujú a stanovujú nevyhnutnosť splnenia podmienok pre takéto prevádzkovanie, z ktorých jednou je práve existujúce platné a účinné rozhodnutie príslušného orgánu, t. j. Trnavského samosprávneho kraja. Navyše účastník konania po 30. októbri 2008 ako fyzická osoba a samostatne zárobkovo činná osoba takúto činnosť neprevádzkoval. Ďalej ju prevádzkuje len obchodná spoločnosť SEGYN, s.r.o. Senica ako právnická osoba, ktorej vznikla povinnosť registrácie na sociálnom poistení. Vzhľadom na citované rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja a vyhlásenie účastníka konania vyznačila Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, v Registračnom liste fyzickej osoby dátum zániku poistenia deň 31. október 2008, kedy účastníkovi konania zanikol štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Až po deviatich rokoch bolo zistené, že účastník konania má vydané rozhodnutie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) evidované pod č. TT/0436/05, ktoré ku dňu vydania rozhodnutia nie je zrušené. Podľa názoru prokuratúry Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, toto rozhodnutie nesprávne a nezákonne vyhodnotila ako dôvod, ktorý zakladá postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a vôbec sa nezaoberala právnym dôvodom vzniku tohto rozhodnutia. Podľa názoru prokuratúry takáto licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Ďalej prokuratúra namieta, že sa Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, vôbec nezaoberala ustanoveniami zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.). Prokuratúra cituje ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., poukazuje na ustanovenie § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z., a na § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. Dôvod uvedený v § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. podľa názoru prokuratúry nebol naplnený. Účastník konania poskytoval zdravotnícku starostlivosť na podklade rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja, a to do 31. októbra 2008 ako samostatne zárobkovo činná osoba a počnúc dňom 1. novembra 2008 ako právnická osoba SEGYN, s.r.o. Senica. Prokuratúra je toho názoru, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, nevzala do úvahy, že samostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia. Účastník konania podľa názoru prokuratúry poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe do pretransformovania na s.r.o. Podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti sú podľa názoru prokuratúry uvedené v § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z., iba vo všeobecnosti. Nesúhlasí s názorom Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, že by podmienka ustanovená v § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. pod písm. c) zakladala automaticky zo zákona účasť na sociálnom poistení titulom statusu „samostatne zárobkovo činná osoba“. Takýto status mohlo založiť len povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom č. 578/2004 Z.z. ustanovených podmienok, ktoré vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, a ktoré povolenie má formu rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z., tzv. licencia L1B. Vyššie uvedené ustanovenie nepredpokladá vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia držiteľom licencia A, ale len v prípade, že má lekár vydanú licenciu L1B, takže licenciu L1A samu osebe nemožno považovať za podmienku splnenú pre vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Až vydaním povolenia formou rozhodnutia má lekár oprávnenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenia vykonávať tak činnosť podľa osobitného predpisu, ktorá je vymedzená v § 5 zákona. Vydaná licencia L1A nemá žiadnu súvislosť s prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia, nie je ani podkladom pre vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby alebo právnickej osoby. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia je začatím vykonávania činnosti podľa § 5 pís. c/ zákona, pre vydanie ktorého povolenia pre fyzickú osobu ako samostatne zárobkovo činnú osobu je licencia L1B a pre právnickú osobu licencia L1C. Podľa názoru prokuratúry Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, licenciu L1A nesprávne a nezákonne vyhodnotila ako dôvod, ktorý zakladá postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a nezaoberala sa hodnotením licencie. Táto licencia nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože táto licencia nie je podkladom pre prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickou osobou a nikdy nemohla byť ani podkladom pre rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja pre prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako fyzickej osoby. Ide o licenciu, na podklade ktorej by lekár mohol vykonávať lekárske povolenie u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Z dikcie ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. vyplýva, že poskytovať zdravotnú starostlivosť nie je možné bez povolenia vydaného samosprávnym krajom na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, t. j. L1A, ktorá bola účastníkovi konania vydaná Slovenskou lekárskou komorou sama osebe nemôže bez existencie povolenia vydaného podľa § 15 zákona č. 578/2004 Z.z. zo strany príslušného správneho orgánu slúžiť k dosahovaniu príjmov podľa § 5 zákona. Podľa názoru prokurátora je právne významným aplikácia § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, kedy samostatne zárobkovo činná osoba uvedený v § 5 písm. b), c) zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 zaniká zánikom týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) zákona odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010. Podľa názoru prokuratúry nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, neskúmala, či účastník konania dosahoval príjem zo spornej licencie L1A, teda či je zákonný dôvod na to, aby Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, prijala záver, že povinné sociálne poistenie trvalo aj po 31. októbri 2008, ak pôvodné poistenie, ktoré bolo jeho jediným príjmom, zaniklo k 31. októbru 2008.
6.
Sociálna poisťovňa, ústredie svojim rozhodnutím č. 83786-4/2018-BA zo dňa 09. januára 2019 nevyhovela protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 29. októbra 2018 s odôvodnením, že podľa jej názoru Sociálna poisťovňa, ústredie pred vydaním rozhodnutia dostatočne zistila skutkový stav. Podklady ktorými Sociálna poisťovňa, pobočka Senica disponovala v čase vydania rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia boli postačujúce na rozhodnutie vo veci. Poukázala na to, že MUDr. B. T. mal v spornom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe č. L1A/TT/0436/05 s dátumom vzniku 11.11.2005, ktorá je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ale v rokoch 2007 a 2008 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti - za rok 2007 v sume 3,339.134,-Sk a za rok 2008 - 3,906.693,- Sk, teda v sume vyššej ako bola zákonom stanovená suma
vo výške 97.200,- Sk za rok 2007 a suma 3.546,- Eur za rok 2008 a teda MUDr. B. T. trvalo toto povinné poistenie až do 30. júna 2010, kedy došlo k jeho zániku podľa § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR účastník konania ( MUDr. B. T.) za rok 2009 daňové priznanie nepodal. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalej uviedla, že registračný list FO - odhláška, ktorý MUDr. B. T. predložil pobočke Sociálnej poisťovne s dátumom zániku poistenia dňa 31. októbra 2008, sama o sebe nepostačuje a nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom v znení účinnom do 31. decembra 2010. V tejto súvislosti sociálna poisťovňa poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso 16/2016 zo dňa 27.06.2017, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia ako aj odhláška z tohto poistenia sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do 8 dní odo vzniku resp. zániku poistenia. Uvedený úkon - odhláška však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie resp. zánik oprávnenia na podnikanie.
II. Žaloba a žalobné dôvody
7.
Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán Sociálnej poisťovne, pobočka Senica nevyhovel protestu prokurátora, podal prokurátor podľa § 24 ods. 14 zákona č. 153/2001 zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov žalobu dňa 15.04.2019.
8.
V žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie trpí vadami, ktoré sú dané porušením ustanovenia § 195 ods. 1 a ods. 2 , § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a zásadné porušenie procesných práv účastníka konania. Poukázala na to, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica o zániku sociálneho poistenia bolo vydané až po uplynutí takmer 9 rokov od skoršieho zániku povinného sociálneho poistenia. Takéto rozhodnutie Okresná prokuratúra Senica považuje za nezákonné, pretože nemá oporu vo všeobecne záväznom právnom predpise, či už v zákone č. 461/2003 Z.z. alebo v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch a neexistuje žiadne právny dôvod na vydanie takéhoto rozhodnutia, keďže MUDr. B. T. právoplatne zanikla účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení a to nesporne 31.10.2008 zápisom správneho orgánu v spise.
9.
Podľa názoru Okresnej prokuratúry Senica nie je splnená ani podmienka vymedzená v ust. § 128 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré ustanovuje okruh subjektov, ktorí sú povinní platiť poistné. Preto je nedôvodné v rozhodnutí správneho orgánu uvedená kategória a to SZČO pod menom MUDr. B. T. ako aj variabilný symbol XXXXXXXXXX.
10.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica navyše vyplýva rozpor s ust. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože nie je zrejmé čo bolo podkladom pre rozhodnutie a aké dôkazy boli vykonané a ako boli správnym orgánom v meritórnom zmysle vyhodnotené. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica nezistila spoľahlivo skutkový stav, keďže sa uspokojila s tým, že jediným podnetom na účely opätovného vydania meritórneho rozhodnutia vo veci bola informácia obsiahnutá výhradne v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a poskytnutá na neformálnej báze elektronickou formou Slovenskou lekárskou komorou. Uvedený podklad materializovaný v administratívnom spise správneho orgánu v podobe tlačovej zostavy z informačného systému sociálnej poisťovne neverifikovaný iným zákonným spôsobom príslušným zamestnancom správneho orgánu však nespĺňa požiadavky dôkazného prostriedku. Ďalej prokuratúra ako žalobca namietala porušenie zásady súčinnosti ako jedna zo zásad správneho konania,
ktorá je koncipovaná na báze obligatórnosti a je zásadou ktorá musí byť uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach a to aj vtedy, keď je konanie vyňaté z právomoci správneho poriadku. Neupovedomenie MUDr. B. T. o začatí správneho konania vo veci zániku povinného sociálneho poistenia je závažným porušením práva na obhajobu a jeho právom chránených záujmov.
11.
Žalobca ďalej vidí nezákonnosť vydaného rozhodnutia na nezákonnom posúdení licencie Slovenskej lekárskej komory a porušenie ustanovenia § 209 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. a v nesprávnosti a nezákonnosti posúdenia statusu SZČO správnym orgánom na základe tzv. licencie L1A. V tejto súvislosti žalobca namietal, že dňom 31.10.2008 MUDr. B. T. nemohol ďalej prevádzkovať činnosť významnú pre vznik a trvanie povinného sociálneho poistenia ako fyzická osoba - SZČO, s ohľadom na všeobecné záväzné predpisy, ktoré upravujú a ustanovujú nevyhnutnosť plnenia podmienok pre takéto prevádzkovanie, z ktorých jednou je práve existencia platného a účinného rozhodnutia príslušného orgánu t. j. Trnavského samosprávneho kraja. Navyše MUDr. B. T. po 30.10.2008 ako fyzická osoba a SZČO takúto činnosť ani neprevádzkoval. Ďalej ju prevádzkuje len obchodná spoločnosť SEGYN s.r.o. Senica ako právnická osoba, ktorej vznikla povinnosť registrácie na sociálnom poistení. Vzhľadom na citované rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja a vyhlásenie MUDr. B. T., vyznačila Sociálna poisťovňa, pobočka Senica v registračnom liste fyzickej osoby (FO) dátum zániku poistenia deň 31.10.2008, kedy MUDr. B. T. zanikol štatút SZČO.
12.
Žalobca - Okresná prokuratúra Senica vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj v nesprávnosti a nezákonnosti posúdenia statusu SZČO na základe tzv. licencie L1A pri absencii príjmov z výkonu danej licencie. Podľa názoru prokuratúry, napriek tomu, že MUDr. B. T. bol držiteľom licencie L1A bez toho, aby výkonom tejto licencie došlo k získaniu príjmu z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti, nemôže v čase po zániku oprávnenia SZČO, z ktorého výkonu príjmy skutočne plynuli, zakladať dôvodnosť trvania povinného sociálneho poistenia.
13.
Žalobca ďalej namietal nezákonné posúdenie trvania statusu SZČO pri zániku oprávnenia vykonávať zdravotnícku prax a založení obchodnej spoločnosti, v ktorej je lekár zamestnancom. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že na vznik povinného sociálneho poistenia je v prípade SZČO nutný kumulatívne jej právne relevantný právny status odvodený od oprávnenia na výkon podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti a súčasne príjem z podnikania alebo z takejto činnosti, ktorý presiahne zákonom ustanovený násobok vymeriavacieho základu. Pri absencii čo len z jednej uvedených podmienok, nemôže dôjsť k vzniku povinného sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica vôbec nezohľadnila tú skutočnosť, že MUDr. B. T. je od 01.11.2008 zamestnancom zamestnávateľa SEGYN, s.r.o., na výkon činnosti ktorého potrebuje licenciu L1C, podľa zákona č. 578/2004 Z.z., ktorú aj MUDr. B. T. získal, pričom Trnavský samosprávny kraj vydal dňa 04.09.2008 rozhodnutie č. TA/305/2008/ OZDF-007, ktorým povolil spoločnosti SEGYN, s.r.o. Senica prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár, v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo s dňom začatia prevádzkovania 01. novembra 2008.
14.
Žalobca záverom uviedol, že vo všetkých vyššie uvedených skutočnostiach správny orgán postupoval v priamom rozpore s § 195 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 209 ods. 1 veta druhá, ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., čo vydané rozhodnutie robí nezákonným, nepreskúmateľným, založeným na nesprávnom právnom posúdení a zakladá dôvody na jeho zrušenie.
III. Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika
15.
K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 24.05.2019, keď uviedla, že MUDr. B. T. predložil dňa 07.11.2008 Registračný list odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby k 31.10.2008. K odhláške predložil rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja č. TA/305/2008/OZDF-007 o začatí prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia - gynekologická ambulancia od 01.11.2008, ktorým sa súčasne zrušuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. TA/2007/1437 a vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. MUDr. T. neoznámil skutočný stav veci a to, že mal k uvedenému dátumu aktívne oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti - licenciu L1A č. TT/0436/05, vydanú Slovenskou lekárskou komorou a bol z poistenia odhlásený a poistný pomer bol k 31.10.2008 ukončený. Dňa 07.04.2016 Slovenská lekárska komora oznámila elektronicky Sociálnej poisťovni, pobočka Senica, že MUDr. T. má od 11.11.2005 aktívnu licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A č. TT/0436/05, ktorá je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Uvedená licencia nie je potrebná na výkon činnosti v zamestnaneckom pomere. Ďalej bolo zistené z údajov Daňového úradu SR, že MUDr. T. mal za rok 2007 a 2008 príjem z podnikania, ktorý presiahol 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 9 zákona č. 555/2007 Z.z. Na základe vyššie uvedeného bolo MUDr. T. zaslané rozhodnutie č. 29402-1/2017-SE zo dňa 14.06.2017 o nezániku povinného dôchodkového poistenia, povinného nemocenského poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 31.10.2008, ale o zániku tohto poistenia až 30.06.2010. Proti tomuto rozhodnutiu nepodal MUDr. T. odvolanie a teda toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2018. Licencia L1A č. TT/0436/05 bola ukončená dňom 12.04.2018, čo Sociálnej poisťovni dňa 14.03.2018 nahlásila Slovenská lekárska komora.
16.
K žalobe sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj ďalší účastník MUDr. B. T. dňa 07.06.2019, keď uviedol, že podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách, v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., keďže sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu.
17.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadrila žalobkyňa dňa 06.08.2019, v ktorej uviedla, že:
1. Vyjadrenie žalovaného - Sociálnej poisťovne, pobočka Senica a obhajoba zákonnosti napadnutého rozhodnutia sú založené na existencii aktívnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - L1A č. TT/0436/05 (ďalej len „licencia L1A“) ďalšieho účastníka konania MUDr. B. T., PhD. a príjme z podnikania ďalšieho účastníka konania v rokoch 2007 a 2008, poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 14Sa 11/2017 zo dňa 26.09.2018.
2. Pokiaľ ide o samotnú existenciu tzv. licencie L1A u ďalšieho účastníka konania, prokuratúra odkázala v podrobnostiach na žalobné body žaloby prokurátora, z ktorých jednoznačne plynie, že samotná formálna existencia licencie L1A nie je výkonom činnosti zakladajúcej existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“). Poukazujúc aj na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania predložené Krajskému súdu v Trnave, konštatovala, že Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Vs 1/2019 zo dňa 30.04.2019 (ďalej len „stanovisko Veľkého senátu“) vydal pre súdy výkladovo a aplikačne zjednocujúce a záväzné stanovisko k problematike vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekárov v súvislosti
s držbou licencie L1A, podľa ktorého: „Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.“. S poukazom na predmetný záver stanoviska Veľkého senátu je záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 14 Sa 11/2017 zo dňa 26.09.2018 citovaný žalovaným, na ktorý sa tento odvoláva, nepochybne výkladovo a aplikačne prekonaný.
18.
K replike žalobkyne sa písomne vyjadrila duplikou žalovaná dňa 06.09.2019, kde uviedla, že napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 14.06.2017 bolo vydané s poukazom na vtedy platnú rozhodovaciu prax Sociálnej poisťovne, kedy sa existencia licencie LlA u lekárov považovala za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, čím lekár podliehal odvodovej povinnosti ak dosiahol zákonom určený príjem. Vo veci posudzovania právneho postavenia lekárov - držiteľov licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia LlA) v sociálnom poistení, eviduje Sociálna poisťovňa v súčasnej dobe dva konkrétne rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 9Sžsk/16/2018, zo dňa 26. septembra 2018 a rozsudok sp. zn. 10Sžsk/33/2017, zo dňa 22. mája 2019, ktoré obsahujú odlišné právne názory, pričom po zverejnení uznesenia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019, zo dňa 30. apríla 2019, eviduje Sociálna poisťovňa len jeden konkrétny rozsudok Najvyššieho súdu SR, v dôsledku čoho toho času ešte nejde o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodňujúcu zovšeobecnenie právneho názoru.
19.
K duplike žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa ešte listom zo dňa 03.10.2019, v ktorom uviedla:
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že po zverejnení stanoviska Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatého uznesením sp. zn. 1Vs 1/2019 zo dňa 30.04.2019, eviduje Sociálna poisťovňa len jeden konkrétny rozsudok Najvyššieho súdu SR a nejde o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR odôvodňujúcu zovšeobecnenie právneho názoru, s uvedenou argumentáciou sa nemožno stotožniť, keďže s poukazom na ustanovenie § 466 ods. 3 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a čl. 2 ods. Civilného sporového poriadku má za to, že uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2019 zo dňa 30.04.2019, ktorým bolo vydané zjednocujúce stanovisko k problematike vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekárov v súvislosti s držbou tzv. licencie L1A sa stalo súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov, a preto niet pochýb o uplatniteľnosti v stanovisku uvedených právnych záverov aj v správnom súdnom konaní o žalobe prokurátora v sociálnych veciach. 20. Ku všetkým vyjadreniam žalovanej ako aj žalobkyne sa opätovne vyjadril aj ďalší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 10.10.2019, kde sa stotožnil s tvrdením žalobkyne a poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, pričom pripomenul, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho súdu záväzný.
IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava 21. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.
Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12.2010
(4) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy b) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c),
Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010
(1) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
22.
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
23.
Slovenská lekárska komora vydala rozhodnutie č. L1A/TT/43605 MUDr. B. T. zo dňa 08.11.2005, ktorým mu udelila licenciu na výkon samostatnej zdravotnej praxe v povolaní lekár, v odbore gynekológia a pôrodníctvo.
24.
Zároveň dňa 16.01.2007 Slovenská lekárska komora vydala rozhodnutie č. L1B/TT/1001/06 MUDr. B. T., na výkon zdravotného povolania, v povolaní lekár, v odbore ultrazvuk, v gynekológii a pôrodníctve.
25.
Sociálnej poisťovni, pobočka Senica bol MUDr. B. T. zaregistrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba dňom 01.07.2005.
26.
Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím č. TA/2004/2734 zo dňa 07.09.2004 vydal MUDr. B. T. povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore gynekológia a pôrodníctvo, s miestom výkonu neštátneho zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Senica. n.o. Slovenský hodváb, a.s. Senica, s účinnosťou od 01.10.2004.
27.
Dňom 01.07.2008 bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť SEGYN, s.r.o. Senica, s predmetom podnikania prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár, v špecializovanom odbore - gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve. Štatutárnym orgánom tejto spoločnosti sa stal podľa výpisu z obchodného registra MUDr. B. T..
28.
Rozhodnutím č. TA/305/2008/OZDF-007 zo dňa 04.09.2008 Trnavský samosprávny kraj z dôvodu transformácie fyzickej osoby MUDr. B. T. na právnickú osobu SEGYN, s.r.o. v zastúpení konateľom MUDr. B. T., povolil spoločnosti SEGYN, s.r.o. Senica prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve s miestom prevádzkovania v Poliklinike Senica, s dňom začatia prevádzkovania 01.11.2008.
29.
Dňa 07.11.2008 doručil MUDr. B. T. Sociálnej poisťovni, pobočka Senica odhlášku poistenia dňom 31.10.2008 a dňa 06.11.2008 doručil označenej pobočke vyhlásenie SZČO, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť SZČO, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu, t. j. že od 01.11.2008 nevykonáva činnosť uvedenú v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.
30.
Ďalej krajský súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tzv. licenciu L1A evidovanú pod č. TT/0436/05 zo dňa 08.11.2005 nezrušila, pričom Sociálna poisťovňa, pobočka Senica to vyhodnotila ako dôvod, ktorý zakladá u ďalšieho účastníka postavenie SZČO.
31.
Obsahom administratívneho spisu je aj skutočnosť, že žalobca ako držiteľ licencie L1A za rok 2007 dosiahol príjem z podnikania v sume 3,339.134,- Sk ( riadne daňové priznanie podané dňa 19. marca 2008) a za rok 2008 v sume 3,906.693,- Sk ( riadne daňové priznanie podané 23. marca 2009), t. j. v sume vyššej ako bol zákonom o sociálnom poistení ustanovená suma na rok 2007 a 2008 podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení.
32.
Na úvod správny súd uvádza, že súhlasí s argumentáciou žalovanej, že licencia L1A je potrebná na výkon zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, ktorý má povolenie a považuje sa za oprávnenie, na základe ktorého bola žalobkyňa oprávnená vykonávať zárobkovú činnosť (§ 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010). Súčasne však zastáva názor, ktorý zdieľa aj sama žalovaná a to, že vznik povinného sociálneho poistenia SZČO vždy závisel a závisí od dosiahnutých príjmov v rozhodnom období. Teda závisí od zárobkovej činnosti SZČO.
33.
Správny súd vyhodnocoval povinnú účasť MUDr. T. na sociálnom poistení posudzovaním relevantných skutočností, existencia licencie L1A súbežne s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (na ktoré sa vyžaduje licencia L1C). Inak povedané, MUDr. B. T. mal príjmy výlučne z prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia Trnavského samosprávneho kraja č.TA305/2008/ OZDF-007 zo dňa 04.09.2008. Táto skutočnosť nebola zo strany žalovanej rozporovaná, avšak žalovaná ju vyhodnotila ako irelevantnú argumentujúc tým, že zákon o sociálnom poistení presne stanovuje podmienky kedy SZČO vzniká a zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom na tento účel nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosahovala príjem, ale len skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO.
34.
Správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že zákon o sociálnom poistení explicitne neupravoval a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá bola vykonávaná výlučne na základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba dosahovala príjem zaniklo, tak ako v posudzovanom prípade. Zákon o sociálnom poistení v znení do 31.12.2010 v § 21 ods. 4 písm. b) ustanovoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy, samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení.
35.
Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ aj ďalší účastník mal vydanú licenciu L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá jej podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení účinného do 31.12.2010 bez ďalšieho zakladala status SZČO, účasť na sociálnom poistení jej toto oprávnenie zakladať nemohlo, a to z dôvodu, že týmto oprávnením (licenciou L1A) nevykonával zárobkovú činnosť. Inak povedané nemal z neho príjem, ktorý by sa na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia posudzoval podľa § 21 ods. 1. Preto po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, z ktorého ako SZČO výlučne dosahoval príjem, jeho účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení nemohla na základe iba formálnej existencie tejto licencie pokračovať. Pokiaľ by to tak bolo, priečilo by sa to účelu zákona, ktorý povinné nemocenské a dôchodkové poistenie kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky a to status SZČO a s tým spojený výkon zárobkovej činnosti, ktorý však MUDr. T. z licencie L1A už neplynul (plynul mu už ako právnickej osobe).
36.
V súvislosti s výkladom zákona o sociálnom poistení, ktorý sa vo vzťahu k určeniu statusu SZČO mení pomerne často, pričom tieto zmeny odrážajú najmä aktuálnu rozhodovaciu prax správnych súdov a Ústavného súdu SR (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23.02.2013, ktorý sa týkal obdobného, aj keď nie skutkovo totožného problému s účasťou na sociálnom poistení advokátov) si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“ Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“
37.
Správny súd, vychádzajúc, z citovaných rozhodnutí ústavného súdu sa priklonil k teleologickému výkladu citovaných ustanovení § 5 písm. c) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože sa tým, podľa názoru správneho súdu, potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti. V konaní, ako už bolo vyššie uvedené, je nesporné, že MUDr. T. dosahoval príjem výlučne na základe povolenia Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 04.09.2008 a licenciu L1A, na základe ktorej bol tiež oprávnený dosahovať príjem, nevyužíval. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 zakladali status SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1 sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 10 zaniklo. Uvedený právny názor je podporený aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2011 z 15. decembra 2011, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 72, v ktorom najvyšší súd zastal právny názor, že pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre posudzovaný prípad to konkrétne znamená, že žalovaná mala na účely rozhodnutia o povinnej účasti žalobkyni posudzovať príjmy žalobkyne výlučne vo vzťahu k licencii L1A.
38.
S poukazom na túto rozhodnú skutočnosť správny súd zastáva názor, že iba formálne držanie licencie L1A ďalším účastníkom aj po 31.10.2008 nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby MUDr. T. bol posudzovaný na účely sociálneho poistenia, účastný na sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu správny súd uzatvára, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v prípade MUDr. T. zaniklo k 31.10.2008. Pokiaľ by správny súd pripustil, že iba formálna dispozícia licenciou L1A bez akéhokoľvek príjmu, ktorý by z jej využitia plynul, by zakladal účasť na sociálnom poistení, došlo by k popretiu účelu zákona, ktorý, ako už bolo viackrát uvedené účasť na sociálnom poistení spája nielen so statusom SZČO, ale aj s dosiahnutým príjmom (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Alebo inak ešte povedané, MUDr. T. účasť na sociálnom poistení na základe licencie L1A z dôvodu nedosiahnutia zákonom požadovaného príjmu podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevznikla a preto táto účasť logicky nemohla kontinuálne pokračovať aj po 31.10.2008, výlučne na základe príjmu dosahovaného prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. j. TA305/2008/OZDF-007 zo dňa 04.09.2008. Takýto záver je neudržateľný, v rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení a je dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci.
39.
S poukazom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je nesprávne právne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V súvislosti s dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd dodáva, že si plne uvedomuje, že zákonné podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú stanovené zákonom o sociálnom poistení, avšak v danom konkrétnom prípade správny súd majúc za to, že posudzovaná situácia nie je zákonom o sociálnom poistení explicitne riešená, zohľadnil samotný účel zákona súčasne zvažujúc aj dopad daného rozhodnutia na verejný záujem, ktorý nepochybne účasť na sociálnom poistení predstavuje.
40.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal, pretože u žalobcu sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy len vo výnimočných prípadoch.
41.
Ďalšiemu účastníkovi súd rovnako nepriznal v zmysle § 169 SSP trovy konania, pretože tomuto možno priznať trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil súd, pričom v predmetnej veci súd ďalšiemu účastníkovi žiadnu takúto povinnosť v konaní neuložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie účastníkom lehota na podanie kasačnej sťažnosti (ust. § 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých opareniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).