Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/30/2016

Potvrdené rozhodnutím 11Co/53/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobkyne: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpenej JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, so sídlom Hlavná 44, Trnava, proti žalovanému: Ing. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, G., zastúpeného JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3. apríla 2020, č.k. 16C/30/2016-338, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobkyne: O. K.D., E.. XX.XX.XXXX, I. Ž. XXX, zastúpenej JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou so sídlom Hlavná 44, Trnava, proti žalovanému: U.. A. K., E.. XX.XX.XXXX, I. A. X, G., zastúpeného JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučným (1/1) vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom G., katastrálny odbor, pre obec Ž., katastrálne územie Ž., vedených na LV č. XXX, a to:

- stavba so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX/X, rodinný dom,

- stavba postavená na parcele č. XXX/X, garáž,

- stavba postavená na parcele č. XXX/X, iná budova,

- pozemok - parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XXXm2, orná pôda,

- pozemok - parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XXXm2, zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok - parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XXXm2, zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok - parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XXm2, zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok - parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere Xm2, zastavaná plocha a nádvorie.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Znalec MUDr. Mário Straka, s miestom výkonu činnosti Hodská 38, Galanta, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, má nárok na náhradu 100% trov znaleckého dokazovania proti žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2016 (v priebehu konania opravenou) domáhala rozhodnutia, ktorým súd určí, že je vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom G., pre obec Ž., katastrálne územie Ž.e vedené na LV č. XXX, a to: stavba so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX/X, rodinný dom, stavba postavená na parcele č. XXX/X, garáž, stavba postavená na parcele č. XXX/X, iná budova, pozemok s parcelným č. XXX/X o výmere XXXm2, orná pôda, pozemok s parcelným č. XXX/X o výmere XXXm2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok s parcelným č. XXX/X o výmere XXXm2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok s parcelným č. XXX/X o výmere XXm2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok s parcelným č. XXX/X o výmere Xm2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila ako predávajúca s A.. A. D. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedla svoje vlastnícke právo k predmetný nehnuteľnostiam. Následne A.. A. D. previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovaného a to kúpnou zmluvou č. K. XXX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX. Zo strany kupujúceho A.. A. D. neprišlo k vyplateniu kúpnej ceny tak, ako to vyplýva z uvedenej kúpnej

zmluvy, žalobkyňa neuzatvorila s menovaným žiadnu zmluvu o pôžičke dňa XX.XX.XXXX, nikdy jej A.. A. D. žiadnu pôžičku neposkytol a tiež jej pri podpise kúpnej zmluvy nevyplatil druhú časť kúpnej ceny. A.. A. D. mal žalobkyni pomôcť vyplatiť jej dlžobu, pričom táto nemala záujem prevádzať svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Takto neobdržala žiadne finančné prostriedky a jej vlastnícke právo bolo neplatným právnym úkonom prevedené na tretiu osobu bez toho, že by si toho bola vedomá. Dôvody určenia vlastníckeho pravá žalobkyne spočívajú v tom, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a A.. A. D. je neplatná a to z dôvodu, že žalobkyňa nebola spôsobila na tento právny úkon, preto sa vlastníkom predmetných nehnuteľností nemohol stať ani žalovaný. K nadobudnutiu vlastníctva žalovaným uviedla, že žalovaný pri kúpe predmetných nehnuteľností nemohol byť dobromyseľný, má za to, že žalovaný bol s pánom A.. A. D. na všetkom dohodnutý, žalovaný ani nebol vykonať ohliadku nehnuteľností, kupoval ich teda bez toho, aby sa s nimi oboznámil, vstupu do nehnuteľností sa nedomáhal, nevadilo mu, že nehnuteľnosti obývajú cudzie osoby.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, považoval ju za nedôvodnú, žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi A.. A. D. ako predávajúcim a ním ako kupujúcim sa stal riadnym výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Mal za to, že v konaní nebol preukázaný žiaden dôvod neplatnosti pôvodnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a pánom A.. A. D. a tiež mal za to, že sú dane dôvody na poskytnutie ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv žalovaným. Žalovaný sa nesnažil podvodným spôsobom kohokoľvek oklamať, konal v dobrej viere, s odbornou starostlivosťou, vychádzajúc so správnosti zápisu v katastri nehnuteľností, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že mu bol bankou na kúpu predmetných nehnuteľností poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala splácať desiatky rokov, a ktorý do dnešného dňa spláca. Poukázal na prelomenie zásady nemo plus iuris. Nevykonanie ohliadky nehnuteľností nepovažoval za rozhodujúce pri posudzovaní jeho dobromyseľnosti, nehnuteľnosti kupoval ako investíciu za pre neho výhodnú cenu. Žalovaný namietal ustanovenie toho istého znalca, ktorý vypracoval aj znalecký posudok č. 32/2018 zo dňa 01.03.2018 v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn vo veci obmedzenia spôsobilosti žalobkyňe na právne úkony. Znalca považuje za absolútne predpojatého pri vypracovaní znaleckého posudku č. 126/2019 v tomto konaní, keďže jeho predmetom boli takmer totožné otázky, ako v prípade skoršieho posudku. Namietal vypracovanie znaleckého posudku len na základe zdravotnej dokumentácie obsiahnutej v súdnom spise, ktorú považuje za nepostačujúcu na zodpovedanie položených otázok. Považuje za nemožné, len na základe dvoch prepúšťacích správ z roku 2012 a 2013 po cievnej mozgovej príhode, dôjsť k objektívnemu a nespochybniteľnému záveru o prítomnosti duševnej poruchy vylučujúcej schopnosť žalobkyne robiť právne úkony dňa 18.11.2014. Podľa jeho názoru, pri absencií príslušných zdravotných záznamov v súčasnosti nie je možné žiadnou znaleckou metódou posúdiť, či práve dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa schopná robiť právne úkony.

3. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobkyňou ako predávajúcou a A.. A. D. bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľností. Ďalej nebolo sporné, že A.. A. D. uzavrel dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu so žalovaným, na základe ktorej malo byť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam prevedené na žalovaného. Vlastnícke právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané v katastri nehnuteľností.

4. Sporným vo veci bolo, či žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, ako aj otázka, či žalovaný pri kúpe predmetných nehnuteľností konal v dobrej viere.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, znaleckým posudkom č. 126/2019 vypracovaným MUDr. Máriom Strakom, jeho vyjadrením na pojednávaní dňa 05.03.2020 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa ako predávajúca s A.. A. D. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľností. V roku 2012 a 2013 žalobkyňa utrpela dve závažné cievne mozgové príhody, v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy trpela organickým psychosyndrómom minimálne stredne ťažkého stupňa, a tiež cievnou vasculárnou demenciou, tiež stredne ťažkého stupňa. Tieto prítomné duševné poruchy zakladajú z hľadiska medicínskeho - psychiatrického zásadné a kruciálne predpoklady, že žalobkyňa nevedela v roku 2014 vykonávať právne úkony a tiež v čase podpisu predmetnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX. V čase vykonania tohto právneho

úkonu žalovaná konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Dňa XX.XX.XXXX A.. A. D. ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľností. Žalovaný nehnuteľnosť kupoval ako investíciu, pred uzavretím kúpnej zmluvy nevykonal jej ohliadku.

7. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákona (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

8. Podľa , takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

9. Preskúmaním predmetnej veci sú dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci je závislé od zodpovedania otázky, či žalobkyňa v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, ako aj zodpovedanie otázky či žalovaný nadobudol vlastnícke právo aj od nevlastníka vzhľadom na svoju tvrdenú dobromyseľnosť.

10. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, žalobkyňa v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, vyplýva to zo znaleckého posudku č. 126/2019.

11. K námietkam žalovaného vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu súd uvádza, že skutočnosť, že ustanovený znalec pred vypracovaním znaleckého posudku č. 126/2019 v tomto konaní vypracoval aj znalecký posudok č. 32/2018 v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava, predmetom ktorého bolo obmedzenie spôsobilosti žalobkyňe na právne úkony, nie je dôvodom na záver o predpojatosti znalca. Dôvodom jeho predpojatosti by bola existencia pomeru k sporu, stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Znalec na pojednávaní konanom dňa 05.03.2020 vysvetlil, že k záveru o nespôsobilosti žalobkyne na predmetný právny úkon bolo možné dospieť aj z prepúšťacej správy z roku 2012, kde bola konštatovaná nekróza vpravo, zmäknutie vľavo, zúženie cievy, ktorá vyživuje mozog 50%. To, že išla k psychiatrovi až v roku 2016 neznamená, že demenciou trpela odo dňa vzniku správy psychiatra zo dňa 04.11.2016. Podľa názoru znalca žalobkyňa trpela demenciou minimálne dva roky a samozrejme aj viacej, ochorenie nevzniká za týždne a mesiace. Osoby s polovične odumretými mozgom nepovažuje znalec za schopné robiť právne úkony. Vzhľadom na uvedenú duševnú poruchu žalobkyne, súd v súlade s dospel k záveru, že uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a A.. A. D. dňa XX.XX.XXXX je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon. A.. A. D. teda nie je možné považovať za vlastníka predmetných nehnuteľností.

12. K otázke nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka súd poukazuje na názor Krajského súdu v Trnave vyjadrený v uznesení č.k. -195 zo dňa 05.06.2018 (ktorým je súd prvého stupňa viazaný), podľa ktorého pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad dobromyseľnosti, s ktorým je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Inak povedané, napríklad samotná dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne neplatný. de lege lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča podľa ) a dobromyseľnosť nadobúdateľa nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky spravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať v dôslednom uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré o dobrovoľných dražbách nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka, a teda že by došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako aj Nález Ústavného súdu SR sp. zn. .

13. Pokiaľ ide o Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2016, sp. zn. , je potrebné poukázať na rozdielne skutkové okolnosti tam posudzovanej veci (keď sťažovateľom bol prvý „súkromný“ vlastník nehnuteľnosti stojaci mimo orgánov verejnej správy a štátnych podnikov, pričom všetky doterajšie prechody vlastníctva nehnuteľností sa uskutočňovali v rámci subjektov verejnej správy, štátnych podnikov a spoločností vlastnených subjektmi verejnej správy, a tak ak to bol štát, ktorý zavinil nedostatky privatizačného projektu, a preto vystupoval ako nedbalý vlastník, ktorého právne postavenie v porovnaní so subjektom súkromnej sféry bolo oslabené prostredníctvom dobrej viery nadobúdateľa - subjektu súkromnej sféry) a veci, ktorá je predmetom tohto konania (kedy voči sebe stoja dva subjekty súkromnej sféry, pričom žiaden z týchto subjektov nebol nedbalým vlastníkom ako strana predávajúceho), nie sú použiteľné pre rozhodnutie v tejto veci, pre ich výraznú skutkovú odlišnosť v podstatných otázkach. Pokiaľ ide o českú judikatúru zaoberajúcu sa otázkami nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka, odvolací súd dodáva, že základom, od ktorého sa odvíjala otázka nadobudnutia nehnuteľností od nevlastníka, bol vývoj judikatúry v otázkach následkov odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR pod tlakom Ústavného súdu ČR bol nútený uznať, že odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností nemá vplyv na vlastníctvo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ vlastnícke práva nadobudli v dobrej viere. Týmto sa však vytvoril priestor pre obdobnú otázku, aký vplyv na vlastníctvo ďalších nadobúdateľov má absolútna neplatnosť pôvodnej zmluvy. Odpoveď na túto otázku dal Najvyšší súd ČR napr. v uznesení zo dňa 16.09.2010, sp. zn. , keď uzatvoril, že „... v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam nie je možné uplatniť princíp nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere“. Ústavný súd ČR v podobnej veci vo svojom Náleze zo dňa 11.05.2011, sp. zn. síce uzavrel, že osoby, ktorým dobrá viera svedčí, nenesú žiadny podiel zodpovednosti na neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi právnymi predchodcami a s ohľadom na svoju dobrú vieru mohli v medziobdobí nemalým spôsobom zhodnotiť inkriminované nehnuteľnosti. Osobe, ktorá vykonala určitý právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav, naviac potvrdený údajmi z verenej, štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá ochrana. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že Najvyšší súd ČR hneď v niekoľkých rozhodnutiach vydaných v krátkej dobe po sebe názor Ústavného súdu ČR striktne odmietol s poukazom na to, že mu chýbajú nosné dôvody. Vecne sa odvolal na svoje predchádzajúce rozhodnutia, z ktorých predovšetkým vyplýva, že závery Ústavného súdu ČR by spôsobili úplne zbytočným inštitút vydržania, jednalo by sa o neodôvodnený prielom zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám, a že z Nálezu Pléna Ústavného súdu ČR zo dňa 16.09.2007, sp. zn. neplynie tak široké poňatie dobrej viery, pričom Nález Pléna je nálezom „bežných“ senátov nadriadený. Následne Ústavný súd ČR potom závery Najvyššieho súdu ČR vo svojej novšej judikatúre podporil. Uznesenie zo dňa 24.08.2011, sp. zn. totiž uviedol, že „ak zo zistených skutočností súdy dovodili, že zmluva nebola uzatvorená vážne alebo bola dohodnutá ako prepadná zástava..., nemohla sa druhá sťažovateľka stať vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohla ich ani... previesť do vlastníctva prvej sťažovateľky“. Tento názor Ústavného súdu ČR bol Najvyšším súdom ČR prijatý, pričom ako pomyselnú bodku je potrebné vziať do úvahy rozsudok z 21.12.2011, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd ČR uviedol, že „právny názor Najvyššieho súdu bol implicitne ako správny potvrdený uznesením Ústavného súdu zo dňa 24.08.2011, sp. zn. ...“, v ktorom bolo mimo iného vyložené, že ak je zmluva o prevode nehnuteľností uzavretá medzi subjektom A - predávajúcim a B - kupujúcim absolútne neplatná, nemohol sa kupujúci B stať vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemohol ich ani previesť do vlastníctva subjektu C.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu považoval za dôvodnú a žalobkyňu určil za vlastníčku predmetných nehnuteľností.

15. Podľa (ďalej len „“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech, priznal jej súd v súlade s ust. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. na rozdiel od účinného do 30. júna 2016 už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu , podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom, hradil štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa preddavkované. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa proti konkrétnej sporovej strane ( zo dňa 12.09.2019). Vzhľadom na uvedené súd III. výrokom priznal ustanovenému znalcovi MUDr. Máriovi Strakovi znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria nárok na náhradu 100% trov znaleckého dokazovania proti žalovanému, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.